Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/81/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: CaC clearing, s.r.o., so sídlom Letná 45, Košice, IČO: 36 194 336, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Verebom, so sídlom Šoltésovej 5, Košice, proti odporcovi: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, s hláseným pobytom bezdomovca, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou V. W., pracovníčkou Okresného súdu Skalica, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, o zaplatenie 1071,31 eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 2. októbra 2012, č.k. -76, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.071,31 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 07.07.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 229,16 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil , , o spotrebiteľských úveroch, , , , , , , . Vecne rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že predmetom návrhu bol nárok navrhovateľa, ktorý ako právny nástupca odvodzoval z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 16.3.2004 medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a odporcom, išlo o zmluvu spotrebiteľskú. Výška úveru na kúpu spotrebného tovaru bola 676,96 eura a odporca ho mal splácať v 12. mesačných splátkach vo výške 69,51 eura. Následkom toho, že svoje zmluvné povinnosti odporca porušil, došlo k splatnosti celého úveru, ktorý si navrhovateľ uplatnil, pričom odporca ani po tom, čo bol vyzvaný na jeho splnenie navrhovateľom, úver nezaplatil a ani nezačal splácať. Opatrovníčka odporcu tvrdenia navrhovateľa prezentované v návrhu na začatie konania po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nenamietala. Zmluva obsahovala i prehlásenie odporcu, ktorý ako klient právneho predchodcu navrhovateľa, podpisom zmluvy zároveň potvrdzoval, že bol oboznámený s úverovými zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Okrem žalovanej nesplatenej istiny vo výške 676,96 eura, navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia úroku z úveru v sume 155,58 eura, zmluvnej pokuty vo výške 238,78 eura, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z čiastky 1071,31 eura odo dňa 07.07.2008 až do zaplatenia. Súd mal preukázané, že navrhovateľ sa dôvodne domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 238,78 eura a úroku v sume 155,58 eura, nakoľko právo domáhať sa týchto nárokov bolo zakotvené v obchodných podmienkach, s ktorých obsahom vyjadril podpisom úverovej zmluvy odporca súhlas. Súd sa ďalej zaoberal otázkou primeranosti týchto nárokov z hľadiska ochrany spotrebiteľa a vyhodnotil uplatnenú zmluvnú pokutu ako aj úrok ako prijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a preto ich navrhovateľovi priznal. Vzhľadom na uvedené, súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 1071,31 eura a tiež uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne (čo je dvojnásobok diskontnej sadzby NBS ku dňu 7.7.2008). Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia , a navrhovateľovi priznal trovy konania v celom rozsahu, nakoľko

tento mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 64 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 165,16 eura.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 667,61 eura. Poukázal na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, pričom zmluva zakladajúca tento vzťah obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska požiadaviek zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, poukazujúc na ust. a nasl. , keď jednoznačne išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah odporca nemal možnosť reálne ovplyvniť. Nič na tom nemení ani charakter tzv. absolútneho obchodu, nakoľko spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, poukazujúc napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Vedľajší účastník v podanom odvolaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, navrhol ju posúdiť podľa ust. , a a návrh voči odporcovi z dôvodu premlčania zamietnuť, nakoľko splatnosť pohľadávky navrhovateľa nastala najneskôr dňa 7.7.2008 a navrhovateľ návrh podal dňa 12.12.2011.

Navrhovateľ a ani odporca zastúpený opatrovníčkou odvolanie nepodali.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že v danej veci nie je možné vznesenú námietku premlčania posudzovať v zmysle ustanovení , ale podľa . Nesúhlasil s právnym názorom vedľajšieho účastníka, že na posúdenie záväzkového vzťahu, z ktorého navrhovateľ odvodzuje právo na zaplatenie dlžnej sumy je možné aplikovať ustanovenie a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odporca svojím podpisom akceptoval predĺženie premlčacej lehoty na dobu 10-tich rokov odo dňa, keď premlčacia lehota začala plynúť po prvý raz. Na základe uvedeného je zrejmé, že právo navrhovateľa nemôže byť premlčané, keď návrh bol podaný 12.12.2011. Navrhovateľ nesúhlasil s uplatnenými trovami konania vedľajšieho účastníka z dôvodu, že cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je kolektívna ochrana práv spotrebiteľov a v rámci tejto ochrany môže vedľajší účastník vstupovať do súdnych konaní. V prípade združenia nemožno hovoriť o trovách potrebných a účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Je potrebné v danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie Navrhovateľ mal za to, že účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v konaní je neúčelná a nadbytočná a odporcovi neprinesie žiadne priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Aj samotné združenie sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania, je preto otázna dôvodnosť jej právneho zastúpenia. Združenie samé, z podstaty svojej existencie by malo byť schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ako prvou otázkou sa odvolací súd zaoberal otázkou prípustnosti podaného odvolania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Podľa , , , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Z právnej úpravy vedľajšieho účastníka obsiahnutej v vyplývajú niektoré rozdielnosti, ktoré sa v právnom postavení vedľajších účastníkov prejavujú vo viacerým smeroch, okrem iného tiež v tom, že niektorí vedľajší účastníci majú právo podať odvolanie s obmedzením, že tento ich úkon nemôže odporovať úkonu (vôli) nimi podporovaného účastníka, iní vedľajší účastníci majú v zmysle veta druhá samostatné, od účastníka nezávislé právo podať odvolanie. V zmysle vyššie citovaných ustanovení predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania na vstup do konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie, alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie , zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu ( ), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.

V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia a , je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f/). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť.

To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v

momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje , široké možnosti uplatnenia ochrany práv, za účelom ktorej boli zriadené. Legitímnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv, je okrem vyššie uvedených foriem aj návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. Pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného a úprimného záujmu o ochranu práv konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej - ktorej právnickej osoby a logickým predpokladom efektívnosti ňou individuálne poskytovanej ochrany je, že: 1. sa dôsledne oboznámi so všetkými okolnosťami charakterizujúcimi situáciu daného spotrebiteľa, 2. nebude paušálne vstupovať („nanucovať sa“) do všetkých jej známych konaní, v prípade ktorých by mohla pôsobiť v procesnom postavení vedľajšieho účastníka ( ), . vstúpi len do tých konaní, v ktorých to reálne vyžadujú potreby toho, koho chce v konaní podporovať a kto má byť v zmysle zákona objektom ochrany - spotrebiteľa.

Ustanovenie veta druhá zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli a úkonoch niekoho iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie v tých veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Uvedené ustanovenie v spojení s nemožno však v žiadnom prípade vykladať tak, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu s účastníkom konania.

Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2009 sp. zn. ).

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporkyne doručoval navrhovateľovi 11.9.2012, navrhovateľ oznámenie prevzal 17.9.2012, vstup vedľajšieho účastníka nenamietal. Odvolací súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka spolu s odvolaním doručoval opatrovníčke odporcu 20.11.2013, opatrovníčka odporcu podaním doručeným súdu 2.12.2013 oznámila, že súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a pripája sa k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka. V situácii, keď žiaden z účastníkov nenamieta vstup vedľajšieho účastníka do konania, súd v súlade s hore citovanými ustanoveniami pokračuje v konaní s vedľajším účastníkom, bez toho, aby o jeho pristúpení do konania súd rozhodoval.

Vzhľadom na to, že v danom prípade opatrovníčka odporcu vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, ako aj súhlas s ním podaným odvolaním, je toto odvolanie potrebné považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou.

Ďalšou otázkou, ktorou sa bolo potrebné v odvolacom konaní potrebné zaoberať, je vznesená námietka premlčania vedľajším účastníkom v odvolacom konaní a posúdenie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi.

Z úverovej zmluvy uzavretej pôvodne medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a odporcom 16.03.2004 pripojenej v spise vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli zmluvu, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver na nákup tovaru špecifikovanom v zmluve vo výške 31.374,- Sk a odporca sa zaviazal úver splatiť v 12 splátkach vo výške 2.094 Sk. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala spoločnosť Home credit a.s. už pripravený a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, pričom odporca obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. V čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2004 ustanovenia neobsahovali právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, ale s účinnosťou od 1.4.2004 bola prijatá novela už obsahujúca znenie a nasledujúcich o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie s účinnosťou od 01.04.2004 uložil účastníkom zmluvy povinnosť spotrebiteľské zmluvy dať do súladu s ustanoveniami , a . Zároveň stanovil, že ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s , a sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. od 1.7.2004. Podľa znenia v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, ktoré sa podľa a aplikovalo aj na zmluvy uzatvorené pred 01.04.2004, teda v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2004, ktorá je upravená v , táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa z. č. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z a nasl. nie je možné vyvodiť, že 5. hlava sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v , odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl. je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v z. č. o ochrane spotrebiteľa.

Keďže právny predchodca navrhovateľa je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle z. č. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle z. č. Vzhľadom na to, že zmluvou sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytnúť ako dodávateľ odporcovi ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a odporca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle a z. č. , keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v z. č. , a preto nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa z. č. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je z. č. o spotrebiteľských úveroch, ako i a nasl. , má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Na

základe vyššie uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. so sídlom v Piešťanoch zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 (č.l. 9) postúpila svoje pohľadávky spoločnosti Asset Portfolio Servicing Slovakia a.s. so sídlom v Bratislave, uvedená spoločnosť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 (č.l. 15) postúpila pohľadávky na spoločnosť Debinvest Limited so sílom na Britských Panenských ostrovoch, uvedená spoločnosť postúpila pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.04.2008 (č.l. 20) na spoločnosť BBF capital, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici a uvedená spoločnosť postúpila pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.06.2008 na navrhovateľa (č.l. 26). Platné postúpenie pohľadávky voči odporcovi malo za následok, že navrhovateľ vstúpil do práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2004 ako veriteľ. Postupca, Home Credit Slovakia a.s. postúpenú pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými stratil. Postupník, t.j. navrhovateľ nadobudol pohľadávku aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. K týmto námietkam môžu pribudnúť aj iné námietky, vzniknuté z nového pomeru medzi dlžníkom a novým veriteľom. Platné postúpenie pohľadávky má vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je vždy potrebné skúmať, či je konkrétna pohľadávka individualizovaná, t.j. v zmluve o postúpení pohľadávky musí byť vždy uvedený predmet plnenia a osoba dlžníka.

Z hore uvedených dôvodov je potom potrebné podľa a skúmať, či táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľnú podmienka) a či zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi sa nemôžu neodchýli od ustanovení v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak súd zistí, že zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, je v tejto časti neplatná ( ). Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru odvolacieho súdu v občianskom súdnom konaní je oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania vedľajší účastník, združenie na ochranu spotrebiteľa, v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania, odporcu a rovnaké právo má podľa aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, pričom nie je dôležité, či námietky uplatňované v konaní majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve (porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 07.07.2005 sp. zn. , rozsudok NS ČR zo dňa 19.02.2009, sp. zn. ). Ak by absentoval výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, mohla by byť aj takáto námietka účinná, pričom by ju súd posudzoval podľa tretia veta V danom prípade sa však opatrovníčka odporcu vyslovene pripojila k námietke premlčania nároku navrhovateľa podaním doručeným odvolaciemu súdu 2.12.2013, preto je jednoznačne potrebné sa vznesenou námietkou premlčania zaoberať. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že účastník konania môže vzniesť námietku premlčania kedykoľvek v priebehu konania (až do jeho právoplatného skončenia) s tým obmedzením, že v režime tzv. neúplnej apelácie sa môže odvolací súd zaoberať námietkou premlčania vznesenou až v odvolacom konaní, len pokiaľ nie je spojená s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov (porovnaj rozsudok NS ČR , R 45/2005). V danom prípade nejde o uplatňovanie nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ namietal, že medzi účastníkmi bola v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa, v hlave 6 dohodnutá 10 ročná premlčacia lehota, preto v žiadnom prípade nemôže byť nárok navrhovateľa premlčaný a vznesená námietka je právne irelevantná. S názorom navrhovateľa však nemožno súhlasiť, pretože v súlade s hore uvedeným, je hlava 6 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa neprijateľná zmluvná podmienka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (spotrebiteľ nemá záujem na predlžovaní premlčacej lehoty, čím sa vystavuje dlhému obdobiu právnej neistoty) a táto zmluvná podmienka upravená spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi sa odchýlila

od ustanovení v neprospech spotrebiteľa, pretože ustanovenia vo všeobecnosti upravujú 3- ročnú premlčaciu lehotu. Keďže zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, je v tejto časti neplatná a pre posúdenie nároku navrhovateľa je potrebné aplikovať . Zmluva bola uzavretá 16.03.2004, prvá splátka bola splatná 20.05.2004, posledná 12-ta splátka bola splatná 20.05.2005, premlčacia lehota teda uplynula 20.05.2008, navrhovateľ podal návrh na začatie konania 12.12.2011. Prvostupňový súd sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku obmedzil len na právne posúdenie uzavretej zmluvy o úvere. Keďže námietka premlčania bola vedľajším účastníkom vznesená až v odvolacom konaní, súd prvého stupňa sa ňou nemohol zaoberať.

Z odôvodnenia rozsudku tiež nie je zrejmé, či sa súd prvého stupňa zaoberal a akým spôsobom sa následne vysporiadal s otázkou, ktorú musí skúmať ex offo, či predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Rozhodnutie preto trpí nedostatkom dôvodov, v dôsledku čoho bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. V prípade ak by súd dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný, povinnosťou súdu prvého stupňa bude presne špecifikovať a preskúmať všetky časti uplatneného nároku, t.j. istinu, zmluvné úroky, úroky z omeškania, sankcie a iné poplatky.

S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keďže na vec opomenul aplikovať ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa na danú vec vzťahujú a sú pre právne posúdenie veci podstatné.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov, čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. , keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako aj s použitím ust. , keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude predovšetkým posúdiť aktívnu legitimáciu navrhovateľa v spore. Odvolací súd vyššie presne vymenoval, na základe akých právnych úkonov malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi na navrhovateľa. Žiadna z uvedených zmlúv však neobsahuje časť, ktorú by bolo možné považovať za dostatočne individualizovanú, t.j. navrhovateľ doposiaľ nepreukázal, že by nadobudol konkrétnu pohľadávku práve voči odporcovi. Ak navrhovateľ preukáže svoju aktívnu legitimáciu v spore, súd prvého stupňa posúdi vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom v odvolacom konaní, ku ktorej sa pripojil odporca (prostredníctvom opatrovníčky). V prípade, ak súd dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný a výrok rozsudku bude vychádzať z posúdenia časti zmluvy, ktorú súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd túto podmienku nemusí vyhlasovať za neplatnú podľa § 153 ods. 4, pretože súdna prax dospela k záveru, že v prípade postúpených pohľadávok by sa takýmto vyhlásením nedosiahol cieľ sledovaný právnou úpravou. Navrhovateľ nemôže zabezpečiť, aby sa upustilo od neprijateľných zmluvných podmienok v záväzkových vzťahoch uzavretých medzi tretími osobami. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, následne bude presne špecifikovať a preskúmavať všetky časti uplatneného nároku, t.j. istinu, zmluvné úroky, úroky z omeškania, sankcie a iné poplatky z hľadiska zásady ochrany spotrebiteľa tak, ako na to poukazuje odvolací súd vyššie, v prípade potreby doplní

dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotí, vysporiada sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.