Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3Er/144/2004

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej Y. T., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, pre uspokojenie pohľadávky vo výške 343,56 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom z a s t a v u j e .

III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 22.01.2004 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo výške 343,56 eur s prísl., priznanej exekučným titulom - notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4 č. N 4622/03, NZ 103008/03 zo dňa 07.11.2003. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený túto notársku zápisnicu priložil.

Dňa 15.06.2004 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (, , ). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.

Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. , ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd preskúmal exekučný titul, vyššie uvedenú notársku zápisnicu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 7190216, ktorú povinná ako dlžník uzavrela s oprávneným ako veriteľom. Z tejto zmluvy okrem iného vyplynulo, že povinná v časti označenej ako "Splnomocnenie" splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, AK so sídlom Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľný titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo samotnej notárskej zápisnice je zrejmé, že táto bola spísaná u vyššie menovaného notára s tým, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia uvedeného v úverovej zmluve požiadal v mene povinnej o spísanie tejto notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš Kušnír za povinnú vyhlásil, že povinná uzavrela s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 7.000,-Sk, pričom Mgr. Tomáš Kušnír za povinnú uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 13.844,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 10.350,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania 0,25 % denne od 29.09.2003 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny neplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh uznal Mgr. Tomáš Kušnír za povinnú v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky, za povinnú vyhlásil, že uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania od 29.09.2003 do zaplatenia splatí do 14.11.2003. Zároveň vyhlásil za povinnú, že v prípade neuhradenia dlhu do 14.11.2003 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému právnemu záveru ako v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, zaslal oprávnenému výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä pokiaľ ide o plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi.

Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že v tomto prípade chce súd posudzovať vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď vydal poverenie na vykonanie tejto exekúcie exekútorovi, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Pokiaľ ide o plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi, k tomu oprávnený uviedol, že toto preskúmal jednak notár, ktorý spisoval predmetnú notársku zápisnicu a zaoberal sa ním aj súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom, pričom ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom. Pokiaľ ide o vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, jednou z podstatných náležitostí je aj uvedenie právneho záväzku, teda uznanie určitého existujúceho právneho záväzku. Ide o procesnoprávny inštitút, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach, a to že ide o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme - vo forme notárskej zápisnice a táto musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa názoru oprávneného boli v tomto prípade obidve náležitosti splnené.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tomto konkrétnom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica, pričom jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, práve tento súhlas robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom, a teda na jej základe nemôže byť nariadená exekúcia a ak už nariadená bola, musí byť zastavená aj bez návrhu. Skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice v tomto konaní je vyššie uvedená zmluva o úvere spísaná medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, pričom táto zmluva bola spísaná na formulárovom tlačive, kde súčasťou predtlače bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Toto splnomocnenie je podstatné pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. sa aj pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti, pričom jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou takejto notárskej zápisnice.

Z toho, že meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy, a teda menovaný advokát bol vybratý priamo veriteľom - oprávneným je zrejmé, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade povinnej. Táto zjavnosť vyplýva zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím došlo k situácii, že právneho zástupcu si nevyberala slobodne povinná, ale určil jej ho vopred oprávnený. Súd tu poukazuje aj na fakt známy z praxe súdov, že menovaný Mgr. Tomáš Kušnír pôsobil ako právny zástupca oprávneného v mnohých iných súdnych konaniach. Zástupca teda konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, keďže neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

Súd teda na podklade vyššie uvedených skutočností konštatuje, že notárska zápisnica neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorá robí z notárskej zápisnice spôsobilý exekučný titul, a to prejav vôle dlžníka

- súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou, keďže splnomocnenie, ktoré udelila povinná Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že samotné uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinná sa v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a ani neskôr nedozvedela, či označená osoba splnomocnenie prijala. Za povinnú konal advokát, ktorý o povinnej osobe v čase prijatia splnomocnenia mohol vedieť len to, že je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a že si menovaného advokáta nevybrala. Takýto stav naznačuje, že prijatím splnomocnenia sa Mgr. Kušnír zaviazal konať podľa pokynov a v prospech navrhovateľa, ktorý z predložených listín nevyplýva priamo, ale existencia právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a navrhovateľom sa dá nepochybne vyvodiť zo splnomocnenia, ktoré dal oprávnený Mgr.

Kušnírovi pre spísanie notárskej zápisnice. Navyše, splnomocnený zástupca Mgr. Kušnír konal nad rámec splnomocnenia, kedy nielenže uznal záväzok za povinnú, ale určil povinnej aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinnej.

Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.2013 sp. zn. , ktorý potvrdil zastavenie exekúcie v obdobnom prípade, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.05.2011 č.k. -16. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonávať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Keďže teda súd vyhodnotil predmetnú notársku zápisnicu ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju týmto rozhodnutím zastavil.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko súdneho exekútora, v ktorom nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, o povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval. Nakoľko si trovy exekúcie v tomto konaní žiaden iný účastník neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiaden z ostatných účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania si neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, súd rozhodol tak, že žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. /§58 ods. 5 Exekučného poriadku/

Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. / /

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.