Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-36Cbi-1-2022.pdf
PDF · 172.39 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-36Cbi/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: JUDr. Ján Bodnár, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, správca úpadcu OCELSERVIS, spol. s.r.o. v konkurze, so sídlom Mierová 99/6, 089 01 Svidník, IČO: 34 115 391, proti žalovanému: JUDr. Peter Kubik, so sídlom Hlavná 48, 929 01 Dunajská Streda, správca úpadcu M 8 Slovakia, spol. s.r.o. v konkurze, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 44 768 176, v konaní o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 18.01.2022 sa žalobca domáhal určenia, že „pohľadávka veriteľa OCELSERVIS, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Mierová 99/6, 089 01 Svidník, IČO: 34 115 391, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č.: 35289/P, prihlásená Prihláškou pohľadávky s poradovým číslom 3., zo dňa 30.11.2021, zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 41, je čo do uplatneného právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, v celkovej výške 1.510.000,00 EUR nesporná v konkurze vedenom pod sp. zn. 37K/85/2018 na Okresnom súde Bratislava I na majetok M 8 Slovakia, s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 44 768 176, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č.: 40414/P.“
2. Ako dôvod podania predmetnej žaloby uviedol, že pôvodne Okresný súd Bratislava I vyhlásil uznesením zo dňa 21.12.2018 sp. zn. 37K/85/2018 konkurz na majetok spoločnosti M 8 Slovakia. Uvedené uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 248/2018 zo dňa 28.12.2018. Okresný súd Prešov vyhlásil uznesením zo dňa 28.11.2018 sp. zn. 5K/21/2018 konkurz na majetok spoločnosti OCELSERVIS, spol. s r.o. Uvedené uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 234/2018 zo dňa 05.12.2018. JUDr. Ján Bodnár bol ustanovený do funkcie správcu OCELSERVIS, spol. s r.o. rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 21.03.2019, sp. zn. 5K/21/2018, uverejneného v Obchodnom vestníku č. 62/2019 zo dňa 28.03.2019.
3. Žalobca si prihlásil do konkurzu spoločnosti M 8 Slovakia, spol. s r.o. nezabezpečenú peňažnú pohľadávku vo výške 1.510.000,00 EUR z nasledovného právneho dôvodu vzniku pohľadávky: „Veriteľ je spoločnosť v konkurze, ktorej správcom je JUDr. Ján Bodnár, správca, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu S1714. Uvedené vyplýva z Uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 28.11.2018, sp. zn. 5K/21/2018 uverejneného v obchodnom vestníku č. 234/2018 zo dňa 05.12.2018) a Uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 21.03.2019, sp. zn. 5K/21/2018, uverejneného v obchodnom vestníku č. 62/2019 zo dňa 28.03.2019 Veriteľ uzatvoril s Dlžníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 17.05.2016 (ďalej aj len "Zmluva o postúpení ") a následne uzatvorili zmluvné strany Dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 31.07.2016 (ďalej aj len "Dohoda o započítaní") Veriteľom, za účasti Dlžníka a spoločnosti TAVAL, s.r.o. zo dňa 18.03.2021 (ďalej aj len "Dohoda o urovnaní") pohľadávka, ktorá bola predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky neexistuje, a teda Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje nulitný právny úkon. Vzhľadom na uvedené je Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok neplatná, keďže dlžník nedisponoval pohľadávkou voči veriteľovi na započítanie. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávky ako aj Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok je neplatná, resp. nulitná, veriteľ si týmto uplatňuje voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 1.510.000,00 €, z titulu bezdôvodného obohatenia.“ (ďalej len „pohľadávka“).
4. Pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 41. Žalovaný poprel pohľadávku čo do výšky v rozsahu 1.510.000,00 EUR, čo do právneho dôvodu v rozsahu 1.510.000,00 EUR a čo do vymáhateľnosti v rozsahu 1.510.000,00 EUR z nasledovného dôvodu: „V zmysle § 387 Obchodného zákonníka sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. V zmysle § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. V zmysle § 384 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy k plneniu došlo (viď aj ZSR R 34/2002). V zmysle § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Keďže veriteľ uplatňuje pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého neplatnosťou resp. nulitnosťou dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.07.2016, kedy došlo k plneniu, vzhľadom na vyššie uvedené takáto pohľadávka je premlčaná.“
5. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že až Dohodou o urovnaní zo dňa 18.03.2021 sa o pohľadávke, ktorá bola predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.05.2016 dohodlo, že neexistuje. Následne teda Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, resp. nulitná. V prípade striktného dodržania 4 ročnej premlčacej lehoty podľa § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“) sa práva z bezdôvodného obohatenia z titulu Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 31.07.2016 mohli uplatniť najneskôr do 31.07.2020. Avšak Dohoda o urovnaní, na základe ktorej bolo možné si uplatniť nároky z bezdôvodného obohatenia, bola uzatvorená až dňa 18.03.2021, teda vyše pol roka po domnelom uplynutí premlčacej lehoty uvedenej v predošlej vete. Do uzatvorenia Dohody o urovnaní nemala spoločnosť OCELSERVIS, spol. s r.o. dôvod uplatňovať nároky z bezdôvodného obohatenia, a podľa názoru žalobcu možno v tomto prípade premlčaciu lehotu nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia počítať výlučne až od uzatvorenia Dohody o urovnaní. Premlčacia lehota tak uplynie až dňa 18.03.2025. Podľa § 107 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) „Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) zo dňa 26.02.2020, sp. zn. 8Cdo/15/2019 „Ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka o premlčaní povinnosti vrátiť si vzájomné plnenia možno aplikovať iba v prípadoch, v ktorých na jednej strane stojí právo vlastnícke oproti inému právu. Týka sa iba prípadov synalagmatických záväzkov, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje a na druhej strane je nepremlčateľné právo, teda prípady, kedy oproti sebe stojí právo na vydanie peňažného plnenia voči vlastníckemu právu, teda jedinému majetkovému právu, ktoré sa podľa Občianskeho zákonníka nepremlčuje (s výnimkou práv z vkladov na vkladných knižkách po dobu trvania vkladového vzťahu - § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Možnosť druhého účastníka vzniesť námietku premlčania podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné vzťahovať na všeobecnú právnu situáciu, či by druhý účastník mal možnosť namietať premlčanie, keby prvý účastník nevrátil to, čo dostal.“ V zmysle odbornej literatúry: „Ustanovenia § 107 ods. 3 OZ o premlčaní povinnosti vrátiť si vzájomné plnenia možno aplikovať iba v prípadoch, v ktorých na jednej strane stojí právo vlastnícke oproti inému právu. Týka sa iba prípadov synalagmatických záväzkov, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje, a na druhej strane je nepremlčateľné právo, teda prípady, kedy oproti sebe stojí právo na vydanie peňažného plnenia voči vlastníckemu právu, teda jedinému majetkovému právu, ktoré sa podľa Občianskeho zákonníka nepremlčuje.“ (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár. Bratislava : Eurokódex 2011, s. 517). „Ak si teda strany neplatnej alebo zrušenej zmluvy už na základe nej plnili, pôde o synalagmatickú reštitučnú povinnosť vydať si bezdôvodné obohatenie navzájom (bližšie pozri komentár k § 457 OZ). Ak by však proti sebe v tomto prípade stáli povinnosť vrátiť peňažné plnenie oproti „vydaniu“ vlastníckeho práva, bolo by krajne nespravodlivé umožniť namietať premlčanie len jednej strane záväzku (na druhej
strane záväzku stojí nepremlčateľné vlastnícke právo). V takýchto prípadoch súd na prípadnú námietku premlčania neprihliadne.“ (Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 701). Použiteľnosť § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka v obchodnom právnom vzťahu je podľa žalobcu daná aj rozsudkom Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej aj len „NS ČR“), sp. zn. 31Cdo 4781/2009 zo dňa 16.05.2012, v zmysle ktorého „Aj v obchodných záväzkových vzťahoch platí, že pokiaľ sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní vzájomne si vrátiť všetko, čo podľa tejto zmluvy dostali, prihliadne súd k námietke premlčania len vtedy, pokiaľ by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“ S poukazom na § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa na námietku premlčania žalovaného neprihliadne, nakoľko druhý účastník - OCELSERVIS, spol. s r.o., nemá možnosť namietať premlčanie práv žalovaného (resp. spoločnosti M 8 Slovakia, spol. s r.o.) z predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.05.2016. Zmluva o postúpení pohľadávky je synalagmatický záväzok, kde pri vzájomnej reštitučnej povinnosti pri jej neplatnosti resp. zrušení, stojí oproti sebe premlčateľné právo OCELSERVIS na vrátenie peňažného plnenia a nepremlčateľné vlastnícke právo M 8 Slovakia, spol. s r.o. k pohľadávkam postupovaným na základe zmluvy. Na tom základe nemožno na námietku premlčania nároku OCELSERVIS spol. s r.o. voči M 8 Slovakia spol. s r.o. na vrátenie peňažného plnenia (uplatnenú zo strany žalovaného) prihliadať. Zároveň je neprípustné, aby mohol žalovaný uplatniť námietku premlčania, keďže druhý účastník, OCELSERVIS spol. s r.o., nemal možnosť premlčanie namietať, prípadne uplatniť si nároky z bezdôvodného obohatenia skôr, ako bola uzatvorená Dohoda o urovnaní.
6. Žalobca poukázal aj na závery odbornej literatúry: „Úprava premlčania v prípade neplatnosti zmluvy je špeciálnou úpravou vrátenia plnenia, ktoré je v zmysle § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením. Ako vyplýva aj z judikatúry, nie je rozhodujúca vedomosť strany o neplatnosti zmluvy, ale moment kedy k plneniu neplatnej zmluvy skutočne došlo. Objektívne zistenie, že určitá zmluva je neplatná (napr. rozhodnutím súdu o neplatnosti zmluvy), nebude mať na počiatok plynutia premlčacej doby vplyv. Stotožňujeme sa s názorom I. Pelikánovej, že takáto úprava počiatku plynutia premlčacej doby v prípade nárokov z neplatnej zmluvy je neúčelná a poškodzuje poškodeného vzhľadom na mnohokrát dlhotrvajúcu nevedomosť o neplatnosti zmluvy. Ako uvedená autorka správne uvádza takúto úpravu neobsahuje ani Dohovor o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru, a nemožno ju vyvodiť ani z úpravy v Občianskom zákonníku. V poslednej dobe badať aj v rozhodovaní súdov príklon k právnemu názoru formulovanému Ústavným súdom ČR v náleze č. 309/95 z 15.1.1997, podľa ktorého ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí aj pre výkon práva vzniesť námietku premlčania. Vždy však pôjde o vyslovene individuálne zhodnotenie charakteru vznesenej námietky od prípadu k prípadu.“ (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 893). K otázke súladnosti námietky premlčania s dobrými mravmi sa vyjadril už Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“) v uznesení zo dňa 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 176/2011, z ktorého vyplýva „Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“ Uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného je podľa názoru žalobcu výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca, resp. OCELSERVIS spol. s r.o. uplynutie premlčacej doby nezavinil, keďže vychádzal z predpokladu platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.05.2016. Na tom základe nemal žiaden relevantný dôvod pre uplatňovanie nároku na vrátenie uhradenej odplaty až do doby uzavretia Dohody o urovnaní. Až daným dňom bola konštatovaná neplatnosť predmetnej zmluvy a s tým spojená vzájomná reštitučná povinnosť jej strán. Priznanie účinkov premlčania by bolo neprimerane tvrdým postihom pre žalobcu, keďže tento do doby uzavretia Dohody o urovnaní svoj nárok nemal dôvod uplatňovať. Súčasne neplatnosť predmetnej zmluvy, ako ani uplynutie premlčacej doby žalobca, resp. OCELSERVIS spol. s r.o., nijako nezavinil. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 249/2014 zo dňa 30.07.2015, v ktorom sa uvádza, že „Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohlo byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému
by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas.“ a rovnako aj na rozsudok NS ČR zo dňa 15.10.2008, sp. zn. 31 Odo 11/2006, ktorý uviedol, že „Ak vznesie námietku premlčania a dovoláva sa neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k pretrhnutiu premlčacej doby osoba, ktorá neplatnosť právneho úkonu sama spôsobila, môže isť, podľa okolností prípadu, o zneužitie práva ...“ Berúc do úvahy skutočnosť, že neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zavinil žalovaný, resp. M 8 Slovakia spol. s r.o., ako aj dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené skôr (uzavretie Dohody o urovnaní), možno mať za to, že akceptovanie vznesenej námietky premlčania by bolo neprimerane tvrdým postihom v neprospech žalobcu. Vznesenie námietky premlčania preto je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nerozporuje skutkový stav popísaný v žalobe. Žalovaný je však toho právneho názoru, že príslušné ustanovenia týkajúce sa premlčania nároku, na základe ktorého si žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania vedeného na majetok M 8 Slovakia, spol. s r.o. sú v Obchodnom zákonníku upravené jednoznačne. Zároveň má žalovaný za to, že na vzťah medzi OCELSERVIS spol. s.r.o. a M 8 Slovakia spol. s r.o. sa použije v tomto prípade výlučne Obchodný zákonník, keďže špeciálne upravuje konkrétnu situáciu - vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy. Žalobca si uplatnil pohľadávku v rámci konkurzného konania vedeného na majetok M 8 Slovakia spol. s r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého neplatnosťou, resp. nulitnosťou dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.07.2016. Na základe uvedenej dohody došlo zároveň aj k plneniu. Aplikáciou vyššie citovanej právnej úpravy Obchodného zákonníka, bol žalovaný nútený pohľadávku žalobcu poprieť. Sám žalobca v žalobe cituje z odbornej literatúry z ktorej vyplýva, že súčasná úprava je nevyhovujúca a potenciálne môže poškodzovať, avšak táto právna úprava je ku dnešnému dňu platná a účinná.
8. Vo vzťahu k argumentu žalobcu, že premlčaciu lehotu v tomto prípade možno počítať až od uzatvorenia dohody o urovnaní, ktorej účastníkmi boli aj žalobca a žalovaný, žalovaný uviedol, že podľa právneho názoru žalovaného je moment, od kedy sa počíta premlčacia lehota stanovená v § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, je deň plnenia t.j. uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.07.2016. V zmysle odbornej literatúry, na ktorú odkazuje aj žalobca, je irelevantný moment, kedy došlo k zániku právneho titulu. K argumentácii žalobcu, že na námietku premlčania žalovaného nemožno prihliadať z dôvodu podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že podľa názoru žalovaného sa dané ustanovenie na obchodnoprávny vzťah spoločnosti OCELSERVIS spol. s r.o. a M 8 Slovakia spol. s r.o. neuplatňuje, a na ich vzťah sa použijú výhradne ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca síce poukázal na rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR, sp. zn. 31Cdo 4781/2009 zo dňa 16.05.2012, avšak v danej otázke existuje aj početná judikatúra s opačným názorom
- napr. rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia NS ČR, sp. zn. 35 Odo 619/2002, zverejnený pod č. Rc 26/2004, ktorý otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch podriadil celkom úprave Obchodného zákonníka. K tomuto názoru sa prihlásila aj súdna prax na Slovensku (rozsudok NS SR z 26.2.2004, sp. zn. 4 Obo 57/03). Tento právny názor bol následne potvrdený aj nálezom ÚS SR z 13.12.2005, sp. zn. IV. ÚS 214/04. Následne vychádzal z neho aj NS SR a ÚS SR aj vo svojej ďalšej rozhodovacej praxi (napr. rozsudok NS SR zo 6.10.2005, sp. zn. 5 Obo 86/2005, nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 92/06). Podľa právneho názoru žalovaného sa na obchodnoprávne vzťahy aplikuje výlučne Obchodný zákonník vždy v tých prípadoch, kedy je tá ktorá čiastková otázka výslovne uvedená v Obchodnom zákonníku tak, ako napríklad pri § 394 Obchodného zákonníka. V tomto prípade je podľa názoru žalovaného aplikácia Občianskeho zákonníka a konkrétne § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepoužiteľná. K tvrdeniu žalobcu, že námietka premlčania žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný uviedol, že žalovaný má za to, že námietku premlčania uplatnil v súlade s platnou legislatívou, a takto uplatnená námietka premlčania nemôže byť považovaná za úkon vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi OCELSERVIS spol. s r.o. a M 8 Slovakia spol. s r.o. zavinil žalovaný, resp. M 8 Slovakia, spol. s r.o., keďže neplatnosť uvedenej zmluvy bola ustálená a vyslovená až uzatvorením Dohody o urovnaní, ktorej účastníkom je aj sám žalobca. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“)
9. Žalobca v podanej replike uviedol, že podľa jeho názoru vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé kvalifikovane vyvrátiť argumentáciu žalobcu v podanej žalobe. S ohľadom na to žalobca v celom rozsahu poukazuje na podanú žalobu, jej podrobné právne zdôvodnenie a už predložené dôkazy. Žalobca navrhuje, aby súd rozhodol tak ako to navrhol v podanej žalobe. Vzhľadom na to, že otázka riešená v tomto konaní je čisto právneho charakteru súhlasil s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.
10. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že vzhľadnom na obsah na vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.08.2022, v ktorom nie sú žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku žalovaný uvádza, že plnom rozsahu s pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 21.02.2022 a argumentov tam uvedených, tiež skutočností uvedených v oznámení o popretí pohľadávky zo dňa 28.12.2021, nové skutočnosti neuvádza. Navrhuje, aby súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 Civilného sporového poriadku.
11. S ohľadom na uvedené súd postupujúc v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b/ CSP konštatuje, že dňa 16.07.2024 vyvesil na úradnej tabuli súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 23.06.2024 o 10.00 hod. na č. dverí 101. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 21.02.2022 uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 CSP, žalobca vo svojej replike zo dňa 17.08.2022 vyhlásil, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky vo veci konať bez nariadenia pojednávania.
12. Súd sa v predmetnej veci oboznámil so žalobným návrhom, uznesením pôvodne Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 37K/85/2018 zo dňa 21.12.2018, uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 5K/21/2018 zo dňa 28.11.2018, uznesením sp.zn. 5K/21/2018 zo dňa 21.03.2019, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.05.2016, Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.07.2016, Dohodou o urovnaní medzi Slovenská sporiteľňa, a.s. a OCELSERVIS, spol. s r.o. v konkurze za účasti M 8 Slovakia, spol. s r.o. a TAVAL, s.r.o. z 18.03.2021, prihláškou pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní sp.zn. 37K/85/2018 a oznámením o popretí pohľadávky žalovaným zo dňa 28.12.2021.
13. Skutkový stav nebol medzi stranami sporný, spornou je skutočnosť, či žalovaným vznesená námietka premlčania voči žalobcom uplatnenej pohľadávke v konkurze sp.zn. 5K/21/2018 je dôvodná a popierací prejav žalovaného obstojí.
14. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
15. Podľa § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky u správcu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
16. Podľa § 32 ods. 5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
17. Podľa § 32 ods. 8 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od zverejnenia popretia pohľadávky v zozname pohľadávok, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
18. Podľa § 32 ods. 13 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
19. Podľa § 1 ods. 1 OBZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
20. Podľa § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
21. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 387 ods. 1, 2 OBZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
23. Podľa § 391 ods. 1 OBZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
24. Podľa § 394 ods. 2 OBZ pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
25. Podľa § 397 OBZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
26. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Podľa § 107 ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
28. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 29. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
30. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
31. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
32. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
33. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi spoločnosťou M 8Slovakia, spol. s r.o. ako postupcom a spoločnosťou OCELSERVIS, spol. s r.o. ako postupníkom zo dňa 17.05.2016 vyplýva, že postupca je veriteľom pohľadávky voči Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške istiny 4.606,150,02 EUR s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej odmietnutím vymazania záložného práva po splnení reštrukturalizačného plánu postupcom. Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil postupca na postupníka predmetnú pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými za odplatu vo výške 1.510.000,- EUR, pričom odplata za postúpenú pohľadávku má byť uhradená do 90 dní od účinnosti predmetnej zmluvy. Následne dňa 31.07.2016 došlo medzi uvedenými spoločnosťami k uzatvoreniu Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok tak, že spoločnosť OCELSERVIS, spol. s r.o. má voči spoločnosti M 8 Slovakia s.r.o. pohľadávku vo výške 1.510.000,- EUR z titulu nezaplatenej faktúry č. 414200002 splatnej 06.08.2014 za dodaný hutnícky materiál a spoločnosť M 8 Slovakia s.r.o. má voči spoločnosti OCELSERVIS, spol. s r.o. peňažnú pohľadávku vo výške 1.510.000,- EUR z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za postúpenú pohľadávku, ktorú sa zaviazal uhradiť Zmluvou o postúpení pohľadávky zo 17.05.2016. Vzhľadom k spôsobilosti vzájomných pohľadávok na započítanie si strany vzájomné pohľadávky započítali a obe peňažné pohľadávky tak zanikli v celom rozsahu ku dňu účinnosti predmetnej dohody, teda ku dňu 31.07.2016. Z Dohody o urovnaní medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej aj len „SLSP“) a spoločnosťou OCELSERVIS, spol. s r.o. v konkurze za účasti M 8 Slovakia, spol. s r.o. a TAVAL, s.r.o. zo dňa 18.03.2021 vyplýva, že dňa 01.02.2006 bola medzi SLSP ako veriteľom a fyzickou osobou - podnikateľom XXX.XXX,XX - V.O.D.S. ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere na podklade ktorej poskytla SLSP pôvodnému dlžníkovi úverový rámec vo výške 331.939,19 EUR so splatnosťou 28.12.2009. Dňa 01.02.2006 sa uzatvorila dohoda o pristúpení k záväzku, v rámci ktorej pristúpil TAVAL s.r.o. k záväzku pôvodného dlžníka z úverovej zmluvy, čím sa spoločnosť TAVAL s..ro. stala solidárne zaviazanou voči SLSP z úverovej zmluvy popri pôvodnom dlžníkovi. Dňa 01.02.2006 bola uzatvorená aj záložná zmluva k nehnuteľnostiam medzi SLSP ako záložným veriteľom a spoločnosťou A.N.T. Prešov, spol. s r.o. ako záložcom, ktorá zabezpečovala záväzok pôvodného dlžníka z úverovej zmluvy, pričom predmetné nehnuteľnosti boli neskôr prevedené zo spoločnosti A.N.T. Prešov, spol. s r.o. na spoločnosť TAVAL s.r.o. Dňa 13.07.2007 bola medzi SLSP ako veriteľom a pôvodným dlžníkom uzatvorená ďalšia úverová zmluva, na podklade ktorej veriteľ poskytol pôvodnému dlžníkovi úverový rámec vo výške 995.817,57 EUR so splatnosťou dňa 31.10.2011. Dňa 21.09.2009 bola uzatvorená dohoda o pristúpení k záväzku, v rámci ktorej spoločnosť TAVAL s.r.o. pristúpila k záväzku pôvodného dlžníka z úverovej zmluvy č. 2 a taktiež bola uzatvorená záložná zmluva k nehnuteľnostiam medzi SLSP ako záložným veriteľom a spoločnosťou TAVAL s.r.o. ako záložcom, ktorá zabezpečovala záväzok pôvodného dlžníka z úverovej zmluvy č. 2. Dňa 19.09.2013 prišlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu spoločnosti METALEX, a.s., pričom do zoznamu pohľadávok bola zapísaná pohľadávka SLSP voči METALEX, a.s. vo výške 2.294.040,31 EUR, ako pôvodnej pohľadávky SLSP. Dňa 28.01.2014 prišlo k predaju podniku z METALEX a.s. na OCELSERVIS, spol. s r.o. ako kupujúceho, v dôsledku čoho táto spoločnosť nahradila METALEX a.s. v pozícii dlžníka v rámci pôvodnej pohľadávky SLSP. Schválený reštrukturalizačný plán je voči SLSP neúčinný, pretože OCELSERVIS, spol. s r.o. pôvodnú pohľadávku SLSP, vyplývajúcu z reštrukturalizačného plánu, nesplnil riadne a včas. Dňa 04.09.2010 bola začatá reštrukturalizácia spoločnosti TAVAL s.r.o., v rámci ktorej si SLSP prihlásila pohľadávku z úverovej zmluvy 1 vo výške 146.500,22 EUR a pohľadávku z úverovej zmluvy 2 vo výške 1.127.873,70 EUR. Dňa 04.05.2011 bol schválený reštrukturalizačný plán TAVAL s.r.o., v rámci ktorého bolo schválené navrhnuté uspokojenie pohľadávok SLSP zo strany TAVAL s.r.o. v celkovej výške 198.546,51 EUR. V zmysle súdom schváleného reštrukturalizačného plánu uzatvorili SLSP a TAVAL s.r.o. zmluvu o zmene záväzkov, ktoré vznikli z oboch úverových zmlúv, nahrádzajúce pôvodne znenia oboch úverových zmlúv. Podľa názoru OCELSERVIS, spol. s r.o. uzatvorením zmluvy o zmene záväzkov zanikli pôvodné úverové zmluvy, vrátane všetkých práv a povinností z nich vyplývajúcich, v dôsledku čoho nový záväzok nahradil všetky pôvodné záväzky nielen spoločnosti TAVAL s.r.o., ale aj pôvodného dlžníkom a dňom, kedy bola uhradená posledná splátka nového záväzku, nový záväzok zanikol splnením a suma prevyšujúca nový záväzok sa stala nevymáhateľná voči všetkým povinným osobám. Dňa 20.01.2014 TAVAL s.r.o. splatil SLSP poslednú splátku v rámci schváleného reštrukturalizačného plánu. Dňa 21.1.2014 TAVAL s.r.o. vyzval SLSP na vystavenie kvitancie, potvrdzujúcej zánik záložného práva zriadeného oboma záložnými zmluvami, čomu SLSP nevyhovela, keď podľa jej názoru v rámci reštrukturalizačného plánu došlo iba k zmene záväzkov TAVAL s.r.o. voči SLSP ako pristupujúceho dlžníka z oboch úverových zmlúv,
avšak záväzok pôvodného dlžníka z oboch úverových zmlúv zostal schválením reštrukturalizačného plánu, ako aj splnení záväzku TAVAL s.r.o. v zmysle reštrukturalizačného plánu nedotknutý, naďalej existoval a preto nebol daný dôvod na vystavenie kvitancie. Dňa 16.12.2015 TAVAL s.r.o. oznámil SLSP, že registruje voči nej pohľadávku vo výške 4.606,150,02 EUR titulom nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nevystavenia kvitancie zo strany SLSP. Dňa 02.05.2016 prišlo k postúpeniu tejto pohľadávky zo spoločnosti TAVAL s.r.o. na M 8 Slovakia spol. s r.o.. Dňa 17.05.2016 prišlo k postúpeniu tejto pohľadávky z M 8 Slovakia spol. s r.o. na OCELSERVIS, spol. s r.o. Dňa 23.05.2016 oznámil OCELSERVIS, spol. s r.o. listom SLSP jednostranné započítanie svojej pohľadávky na náhradu škody oproti existujúcej pôvodnej pohľadávke SLSP vo výške 2.294.040,31 EUR, v dôsledku čoho malo dôjsť k zániku pôvodnej pohľadávky SLSP a zníženiu výšky pohľadávky OCELSERVIS, spol. s r.o. na 2.312.109,70 EUR. Následne podal OCELSERVIS, spol. s r.o. žalobu na SLSP o náhradu škody v sume 2.254.557,27 EUR s DPH a prísl. SLSP podala dňa 20.10.2016 vzájomnú žalobu proti OCELSERVIS, spol. s r.o., M8 Slovakia spol. s r.o. a TAVAL s.r.o., v rámci ktorej sa domáhala určenia, že jednotlivé postúpenia pohľadávok a jednostranné započítanie sú neplatnými právnymi úkonmi a že SLSP nie je zodpovedná za škodu spôsobenú TAVAL s.r.o., ktorá bola vyčlenená na samostatné konanie. Dňa 06.12.2018 bol vyhlásený konkurz na OCELSERVIS, spol. s r.o., do ktorého si SLSP prihlásila pôvodnú pohľadávku SLSP vo výške 3.479.126,04 EUR, ktorú správca poprel. SLSP iniciovala incidenčné konanie o určenie pohľadávky, o ktorej prvoinštančný súd rozhodol ako o nespornej, voči ktorému rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Strany sa za účelom urovnania vzájomných práv a povinností podpisom Dohody o urovnaní dohodli tak, že OCELSERVIS, spol. s r.o. uznáva pohľadávku SLSP tak, ako bola určená prvoinštančným súdom v rámci incidenčného konania. TAVAL s.r.o. vyhlásil, že jej pohľadávka voči SLSP neexistuje a teda je bez právneho titulu (pôvodná pohľadávka o náhradu škody- pozn. súdu). TAVAL s.r.o. zároveň vyhlásil a potvrdil, že nakoľko jeho pohľadávka neexistuje, nemohol ju platne postúpiť na M 8 Slovakia spol. s r.o. a preto realizované postúpenie pohľadávky nepredstavuje platný právny úkon, resp. predstavuje nulitný právny úkon. M 8 Slovakia spol. s r.o. vyhlásil a potvrdil, že nakoľko predmetná pohľadávka neexistuje, nemohol ju platne nadobudnúť od TAVAL s.r.o. a preto realizované postúpenie predstavuje nulitný právny úkon a následne preto nemohla byť ani platne postúpená na OCELSERVIS, spol. s r.o. a preto realizované postúpenie pohľadávky z M 8 Slovakia spol. s r.o. na OCELSERVIS, spol. s r.o. nepredstavuje platný právny úkon, resp. predstavuje nulitný právny úkon. S uvedeným vyhlásením sa stotožnil aj OCELSERVIS, spol. s r.o. Spoločnosti týmto vyhlásili a potvrdili, že nakoľko predmetná pohľadávka neexistuje, je reálne nevymožiteľná. Spoločnosti zároveň potvrdili, že sú si vedomé právnych dôsledkov svojich vyhlásení a uznali, že táto Zmluva o urovnaní osvedčuje neexistenciu akejkoľvek pohľadávky, či nároku akéhokoľvek druhu ktorejkoľvek zo spoločností voči SLSP vyplývajúcej z oboch úverových zmlúv a z akýchkoľvek iných právnych úkonov s nimi súvisiacimi a pod. SLSP vyhlásila, že si nebude od predmetných spoločností uplatňovať žiadne nároky súvisiace s predmetnými zmluvami. Predmetné vyhlásenia sú potvrdením nového usporiadania sporných práv a povinností týkajúcich sa pohľadávky SLSP a pohľadávky OCELSERVIS, spol. s r.o. medzi stranami, tzn. nahradenie sporných práv a povinností novým záväzkom. Zároveň sa strany zaviazali ukončiť prebiehajúce súdne spory späťvzatím jednotlivých žalôb.
34. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, aj s ohľadom na skutkový stav v predmetnej veci, považuje súd za nevyhnutné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy (k tomu viď nález ÚS SR z 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013). Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom
prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (k tomu viď uznesenie NS SR z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017). Vychádzajúc z citovaných judikatórnych záverov je zrejmé, že v incidenčnom spore nie je predmetom sporu rozhodovanie o prihlásenej pohľadávke v celej jej šírke, čo znamená, že postup súdu v incidenčnom spore nie je totožný, ako je to v konaní súdu rozhodujúcom o žalobe na plnenie (o zaplatenie peňažnej pohľadávky). V konaní o incidenčnej žalobe sa rozhodovanie súdu obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a či vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurznom konaní tak, ako bola prihlásená. Z tohto dôvodu je pre súd relevantný len obsah prihlášky veriteľa a obsah popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu. Naopak súd nemôže v incidenčnom spore posudzovať, či má prípadne žalobca voči žalovanému pohľadávku z iného dôvodu, než bol vymedzený v prihláške, a ktorý bol správcom v popieracom prejave spochybnený.
35. Vychádzajúc z uvedeného je pre rozhodnutie súdu o incidenčnej žalobe popretého veriteľa relevantný len dôvod (resp. dôvody) popretia uvedený v popieracom prejave správcu a súd v predmetnom konaní skúma výlučne len to, či dôvod uvedený v popieracom prejave vylučuje prihlásenú pohľadávku popretého veriteľa z uspokojenia v konkurze.
36. S ohľadom na uvedené závery, súd za nesporné skutkové tvrdenie strán sporu považuje tvrdenie o tom, že Dohodou o urovnaní sa zúčastnené strany (vrátane žalobcu a žalovaného) dohodli, že pohľadávka, ktorá je predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky neexistuje a teda táto zmluva je nulitným právnym úkonom, v dôsledku čoho je aj na ňu nadväzujúca Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok nulitným právnym úkonom. Žalobca si preto uplatnil svoju pohľadávku vo výške 1.510.000,- EUR z titulu bezdôvodného obohatenia v konkurznom konaní na majetok úpadcu M 8 Slovakia, spol. s r.o., ktorú žalovaný poprel z dôvodu jej premlčania.
37. Pre posúdenie samotnej námietky premlčania je podstatné uviesť, že žalobca si uplatnil v konkurznom konaní pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo nulitnosťou Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.07.2016, na čom sa strany dohodli Dohodou o urovnaní zo dňa 18.03.2019. V zmysle predmetnej Dohody o započítaní došlo k plneniu dňom jej uzatvorenia, teda 31.07.2016. Ak je zmluva neplatná (pre neexistenciu pohľadávky, ktorá mala byť vzájomne započítaná a teda nenaplnenie zákonných predpokladov pre započítanie) a na jej základe sa plnilo (započítaním pohľadávky, ktorá následne bola posúdená ako neexistujúca, došlo k zániku existujúcej pohľadávky vyplývajúcej titulom neuhradenej faktúry, teda došlo k plneniu - úhrade pohľadávky za dodaný hutnícky materiál), vzniká právo na vrátenie plnenia. Plnenie na základe neplatnej zmluvy napĺňa skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu (condictio indebiti), čím vzniká bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o obchodnoprávny vzťah, čo v predmetnej veci medzi stranami nie je sporné, bude sa premlčanie práva na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy riadiť právnou úpravou Obchodného zákonníka (viď aj závery odbornej literatúry - Moravčíkova, A. In Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2022, s. 1394). Podľa § 394 ods. 2 OBZ pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Rozhodujúcim pre začiatok plynutia premlčacej doby je deň, keď sa plnilo. Ide tu o objektívnu skutočnosť, a preto nerozhodujú subjektívne skutočnosti (napr. vedomosť o neplatnosti zmluvy), ani to, aký je dôvod neplatnosti zmluvy a ani to, kto túto neplatnosť spôsobil. V konkrétnom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ, keď tento svojím obsahom odporuje zákonu, konkrétne § 580 OZ a § 358 a nasl. OBZ, pretože neexistujúcu pohľadávku uznáva za existujúcu a spôsobilú na vzájomné započítanie. Pri absolútnej neplatnosti je potrebné vychádzať z toho, že právny úkon je neplatný od samého začiatku (ex tunc), z čoho vyplýva, že plnenie poskytnuté na jeho základe je plnením bez právneho dôvodu, a to odo dňa, keď k takémuto plneniu došlo. Premlčacia doba je podľa § 397 OBZ štvorročná, teda žalobcom uplatnená pohľadávka bola už v čase jej prihlásenia do konkurzného konania premlčaná.
38. V súvislosti s vrátením plnenia z neplatnej zmluvy súd uvádza, že aj na obchodné vzťahy sa bude aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 OZ, ktoré upravuje právne následky uplatnenia námietky premlčania v prípade neplatnej, či zrušenej zmluvy. Táto právna úprava sa týka synalagmatických, teda vzájomných záväzkov na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy. Ide
tu o riešenie prípadov, keď oproti sebe stojí právo, ktoré sa premlčuje (právo na peňažné plnenie), a právo nepremlčateľné (právo vlastnícke). Ak proti sebe stoja práva, ktoré sa obe premlčujú, aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je síce komplexná, ale táto komplexnosť nemá a ani nemôže mať absolútny charakter, čomu bráni ustanovenie § 1 ods. 2 OBZ. Z jeho dikcie je predovšetkým zrejmé, že obchodné vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, pokiaľ tento takúto úpravu obsahuje. Tam, kde v konkrétnom prípade právna úprava v Obchodnom zákonníku absentuje, prichádza do úvahy aplikácia Občianskeho zákonníka. V tomto zmysle ustanovenie § 1 ods. 2 OBZ relativizuje komplexný charakter jednotlivých konkrétnych právnych úprav v Obchodnom zákonníku, čo znamená, že je smerodajné kritérium, či určitú otázku možno riešiť podľa Obchodného zákonníka, a len ak dospejeme k negatívnej odpovedi, možno na konkrétny prípad aplikovať aj Občiansky zákonník. Pokiaľ ide teda o otázku, za akých podmienok sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch premlčuje, možno ju bez ťažkostí riešiť na základe všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní (§ 391 a § 397 OBZ) a preto nie je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 a 2 OZ. Iná situácia však je, pokiaľ ide o úpravu stretu premlčateľného práva a nepremlčateľného práva, resp. premlčanie práv zo synalagmatického vzťahu podľa § 107 ods. 3 OZ. Tu ide o typickú situáciu predvídanú v § 1 ods. 2 OBZ, keď túto otázku nemožno riešiť podľa žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože tento takúto právnu úpravu neobsahuje (viď aj Ovečková, O. In Ovečková O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 475-477). Zároveň nie je logicky vysvetliteľné a ani teleologickým výkladom jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka odvoditeľné, prečo by zákonodarca úmyselne riešenie uvedenej problematiky pre obchodné záväzkové vzťahy mienil akokoľvek vylúčiť (tzv. pravá medzera v zákone), keďže pomocou synalagmatického charakteru záväzku z bezdôvodného obohatenia sa zákonodarca snaží predísť majetkovej nerovnováhe medzi stranami, ktorá by zvýhodňovala práve tú stranu, ktorá svoju vlastnú povinnosť vrátiť plnenie nesplnila a zároveň príjme od druhej strany protiplnenie, t. j. to, čo sama druhej strane plnila z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, pričom ustanovenie § 107 ods. 3 OZ rieši disbalans medzi stranami v prípade, ak na strane jednej existuje právo premlčateľné a na strane druhej nepremlčateľné, a to bez ohľadu na charakter pôvodného záväzkového vzťahu medzi oboma stranami. S ohľadom na uvedené má súd za to, že aj v prípade obchodných vzťahov sa bude aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 OZ, ktoré upravuje právne následky uplatnenia námietky premlčania v prípade neplatnej, či zrušenej zmluvy. 39. Na uvedenom závere nemení nič ani žalovaným označená rozhodovacia činnosť najvyšších súdnych autorít, keď všetky ním uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zaoberali jedine začiatkom plynutia premlčacej doby a dĺžkou jej trvania v rámci práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch. Nevyplýva z nich však skutočnosť, že právna úprava v Obchodnom zákonníku je tak komplexná, že vylučuje aj aplikáciu ustanovenia § 107 ods. 3 OBZ. Vo veci rozhodujúci súd má za to, že dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo práve (a jedine) ustanovenie § 107 ods. 3 (a nie aj § 107 ods. 1 a 2) OBZ je aplikovateľné aj na obchodné záväzkové vzťahy, pričom tieto závery súdu nie sú žiadnym spôsobom v rozpore so závermi prijatými najvyššími súdnymi autoritami v žalovaným uvádzaných rozhodnutiach vo vzťahu k posúdeniu „komplexnosti“ právnej úpravy premlčania bezdôvodného obohatenia v Obchodnom zákonníku. Vo vzťahu k poukazu na závery rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Českej republiky (vychádzajúce z obdobnej právnej úpravy) súd odkazuje na žalobcom prezentovaný rozsudok Veľkého senátu NS ČR zo 16.05.2012, sp.zn. 31 Cdo 4781/2009, ktorého záverom je aplikabilita ustanovenia § 107 ods. 3 OZ aj na prípady premlčania v obchodných záväzkových vzťahoch, pričom žalovaným uvedené rozhodnutie Veľkého senátu NS ČR z 18.06.2003, sp.zn. 35 Odo 619/2002 nereflektuje priamo na ustanovenie § 107 ods. 3 OZ, ale týka sa opäť jedine zaujatia názoru, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, sa riadi Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na uvedené súdom prijatý záver o možnosti aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3 OZ aj na prípady obchodných záväzkových vzťahov je v súlade aj so závermi rozhodovacej praxe českých súdnych autorít.
40. Vzhľadom k tomu, že žalobca v rámci svojej argumentácie uviedol, že na správcom uplatnenú námietku premlčania nie je možné prihliadnuť práve z dôvodu aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3 OZ, ktorý sa aplikuje výlučne pri synalagmatických vzťahoch, je potrebné v prvom rade uviesť, že pokiaľ žalobca ním uplatnený nárok si uplatnil v konkurznom konaní ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia na základe neplatnosti Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, len vo vzťahu k tejto Dohode je možné posudzovať vznesenú námietku premlčania žalovaným a len vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania je možné následne posudzovať možnosť aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3 OZ
na predmetnú vec. Nie je možné uvažovať o aplikácii ustanovenia § 107 ods. 3 OZ vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávky, ako to nesprávne tvrdí žalobca, keďže v zmysle následne uzatvorenej Dohody o započítaní je zrejmé, že sám žalobca svoju povinnosť zaplatiť za predmetnú pohľadávku nesplnil spôsobom, že by z vlastných finančných prostriedkov uhradil odplatu za túto pohľadávku, ale svoju splatnú pohľadávku z titulu nezaplatenej faktúry za dodaný hutnícky materiál voči spoločnosti M 8 Slovakia spol. s r.o. započítal s pohľadávkou spoločnosti M 8 Slovakia spol. s .r.o. z titulu neuhradenej kúpnej ceny žalobcom za predmetnú postúpenú pohľadávku. Preto neplatnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane spoločnosti M 8 Slovakia spol. s .r.o. a teda neplatnosťou tohto právneho titulu si žalobca svoj nárok v konkurznom konaní nemohol uplatniť. Argumentácia žalobcu o tom, že „Zmluva o postúpení pohľadávky je synalagmatický záväzok kde pri vzájomnej reštitučnej povinnosti pri jej neplatnosti resp. zrušení, stojí oproti sebe premlčateľné právo OCELSERVIS na vrátenie peňažného plnenia a nepremlčateľné vlastnícke právo M 8 Slovakia k pohľadávkam postupovaným na základe zmluvy.“ je preto pre súd irelevantná a vo vzťahu k možnosti aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3 OZ v tejto veci aj nesprávna. 41. V predmetnom spore je preto potrebné posúdiť, či v prípade predmetnej Dohody o vzájomnom započítaní sa jedná o synalagmatický záväzok v takom zmysle, aby bolo možné naň aplikovať práve ustanovenie § 107 ods. 3 OZ. Ako už súd uviedol ustanovenie § 107 ods. 3 OZ rieši prípady, keď oproti sebe stojí právo, ktoré sa premlčuje (právo na peňažné plnenie), a právo nepremlčateľné (právo vlastnícke). Ak proti sebe stoja práva, ktoré sa obe premlčujú, aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.
42. Princíp vzájomnej podmienenosti plnení je v rámci zmluvných vzťahov upravený v ustanovení § 560 OZ, z ktorého následne vychádza aj ustanovenie § 457 OZ, ktorý upravuje pravidlo o vzájomnej viazanosti práv a povinností strán v prípade neplatnej alebo zrušenej zmluvy. V prípade započítania vzájomných pohľadávok sú obaja účastníci takejto dohody v postavení dlžníka a veriteľa vo vzťahu k sebe navzájom a zároveň vo vzťahu k obom pohľadávkam spôsobilým na vzájomné započítanie, pretože majú povinnosť navzájom si plniť a právo voči sebe navzájom plnenie požadovať. Vo vzťahu k započítaniu je nevyhnutné mať na zreteli, že predpokladmi započítania pohľadávok je vzájomnosť týchto pohľadávok, musí sa jednať o pohľadávky rovnakého druhu, musí ísť o pohľadávky, ktoré existujú a sú splatné. V predmetnej veci došlo v zmysle Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok k započítaniu dvoch pohľadávok na peňažné plnenie, ktoré mali jej účastníci voči sebe navzájom. Teda, obidve peňažné pohľadávky boli rovnakého druhu, boli vzájomné a splatné (v čase uzatvárania predmetnej Dohody strany vychádzali z toho, že obe pohľadávky aj existujú a sú tak naplnené všetky podmienky pre platné vzájomné započítanie, čo vyplýva zo samotného ustanovenia čl. 1.2 predmetnej Dohody - pozn. súdu). Keďže sa jedná o pohľadávky rovnakého druhu (ako jedna z podmienok pre započítanie), nie je možné pre vzájomný záväzok strán vrátiť si vzájomné plnenie, uskutočnené podľa neplatnej zmluvy, aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 OZ, pretože obe práva na peňažné plnenie sa premlčujú a nedochádza tak k nerovnováhe medzi právami a povinnosťami jednej a druhej strany.
43. S ohľadom na uvedené závery preto nie je možné neprihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovaným z dôvodu aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3 OZ, preto aj s ohľadom na túto argumentáciu žalobcu považuje súd námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú.
44. Napokon žalobca v podanej žalobe tvrdí, že námietka premlčania vznesená žalovaným je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že žalobca, resp. OCELSERVIS spol. s r.o. uplynutie premlčacej doby nezavinil, keďže vychádzal z predpokladu platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.05.2016. Na tom základe nemal žiaden relevantný dôvod pre uplatňovanie nároku na vrátenie uhradenej odplaty až do doby uzavretia Dohody o urovnaní. Až daným dňom bola konštatovaná neplatnosť predmetnej zmluvy a s tým spojená vzájomná reštitučná povinnosť jej strán. Priznanie účinkov premlčania by bolo neprimerane tvrdým postihom pre žalobcu, keďže tento do doby uzavretia Dohody o urovnaní svoj nárok nemal dôvod uplatňovať. Súčasne neplatnosť predmetnej zmluvy, ako ani uplynutie premlčacej doby žalobca, resp. OCELSERVIS spol. s r.o., nijako nezavinil. 45. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že vznesenie námietky premlčania môže byť v určitých prípadoch súdom vyhodnotené ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pričom však zdôrazňuje, že nie samotná námietka premlčania môže byť v rozpore s dobrými mravmi, ale až jej realizácia, teda uplatnenie námietky premlčania v konkrétnom prípade, za určitých konkrétnych okolností, môže získať túto kvalifikáciu.
46. Posúdenie toho, či uplatnenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi musí spĺňať niekoľko atribútov. Predovšetkým musí ísť o výkon existujúceho práva, čo v prípade premlčania znamená, že veriteľ svoje právo neuplatnil voči dlžníkovi v premlčacej dobe a námietka premlčania je dôvodná, t.j. je podaná oprávnenou osobou v súdnom alebo na jeho roveň postavenom konaní (uvedené sa vzťahuje aj na uplatnenie námietky premlčania správcom v rámci preskúmavania prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní). Rozpor s dobrými mravmi musí byť kvalifikovaný, teda musí ísť o správanie, ktoré sa prieči všeobecne uznávaným a dodržiavaným pravidlám správania sa a hodnotám tohto správania. Musí ísť o jednoznačné zneužitie subjektívneho práva (vznesenie námietky premlčania) na úkor dlžníka (šikanózny výkon práva) a v každom konkrétnom prípade musí byť preukázané. V každom jednotlivom prípade je potrebné súdom posúdiť komplexne všetky skutkové aj právne okolnosti prípadu a posúdiť nielen to, či v konkrétnom prípade ide o kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi, ale aj to, v čom tento rozpor spočíva, pričom je potrebné rešpektovať zásadu reštriktívnosti výkladu príslušných právnych noriem (viď aj Ovečková, O. In Ovečková O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s.487-488).
47. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, keďže inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie premlčacej námietky by sa priečilo dobrým mravom len v tých výnimočných prípadoch, keď by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by v takejto situácii zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a dôvody, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania (k tomu pozri napr. rozsudok NS ČR z 29. marca 2001 sp. zn. 25 Cdo 2895/99, rozsudok NS ČR z 22.08.2002, sp.zn. 25Cdo/1839/2000, uznesenie ÚS SR z 20.04.2011, sp.zn. II. ÚS 176/2011).
48. S poukazom na uvedené je v konkrétnom prípade pre skúmanie, či uplatnená námietka premlčania je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, potrebné vyhodnotiť, či žalobca márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, či by voči nemu za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom a či sa zo strany žalovaného uplatnením námietky premlčania zároveň nejedná o šikanózny výkon práva. Pre posúdenie primeranosti postihu vo vzťahu k žalobcovi je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.
49. Súd z predložených listinných dôkazov, najmä z Dohody o urovnaní, ktorých účastníkmi boli ako žalobca, tak i žalovaný, nemá za preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky nezavinil žiadnym spôsobom žalobca, ale len žalovaný, resp. M 8 Slovakia spol. s r.o.. Z predmetnej Dohody o urovnaní je totiž zrejmé, že žalobca i žalovaný „sú si vedomí právnych dôsledkov vyhlásení podľa tohto článku 4 tejto Zmluvy“, pričom v článku 4 žalobca i žalovaný uznávajú neexistenciu predmetnej pohľadávky a z toho vyplývajúcu neplatnosť jej postúpenia. Je preto zrejmé, že nie je pravda, že žalobca neplatnosť Zmluvy o postúpení nijako nezavinil a túto neplatnosť mal spôsobiť jedine žalovaný. Tvrdenia žalobcu, z ktorých má podľa neho vyplývať výkon práva zo strany žalovaného v podobe vznesenia námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi sa tak nezakladajú na pravde, keď aj žalobca podpísal predmetnú Dohodu o urovnaní, ktorej obsahom bolo predmetné vyhlásenie. S ohľadom na uvedené ani žalobcom požadované zohľadnenie dôvodov, pre ktoré právo nebolo uplatnené skôr, vo vzťahu ku skutočnosti, že neexistencia postupovanej pohľadávky bola účastníkmi Dohody o urovnaní „dohodnutá“ až neskôr, čo malo za následok uplynutie premlčacej doby, nemožno žiadnym spôsobom vziať do úvahy. Keď žalobca dobrovoľne uzatvoril predmetnú Dohodu a vyhlásil v nej uvedené skutočnosti, musí znášať následky takéhoto konania a to vrátane možnosti, že voči ním uplatňovanej pohľadávke v konkurze môže žalovaný vzniesť námietku premlčania a voči takto uplatnenej námietke nebude následne možné sa brániť namietaním výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného tak nemožno považovať za šikanózny výkon práva a nie je možné konštatovať, že by vzhľadom na skutkové okolnosti tejto veci bola neprimerane tvrdým postihom pre žalobcu.
50. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že neušlo jeho pozornosti, že predmetná Dohoda o urovnaní bola uzatvorená medzi SLSP a OCELSERVIS, spol. s r.o. v konkurze za účasti M 8 Slovakia, spol. s r.o. a TAVAL s.r.o., pričom SLSP a OCELSERVIS, spol. s r.o. konajúci prostredníctvom žalobcu k jej uzatvoreniu dospeli z dôvodu potreby vysporiadania vzájomných vzťahov a pohľadávok, preto je možné konštatovať, že práve naopak, uzatvorenie predmetnej dohody bolo v gescii prioritne žalobcu a nie žalovaného, pričom uzatvorením tejto dohody došlo k vysporiadaniu vzájomných pohľadávok uvedených spoločností spôsobom výhodným pre samotného žalobcu, keď súd vezme do úvahy zmluvnú voľnosť strán a skutočnosť, že znenie predmetnej Dohody o urovnaní bolo výsledkom ich vzájomných rokovaní. Uvedená skutočnosť rovnako tak potvrdzuje záver súdu o tom, že nie je možné prisvedčiť argumentom žalobcu ohľadne skutočnosti, že uplatnená námietka premlčania zo strany žalovaného je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.
51. S ohľadom na všetko uvedené súd podanú žalobu zamietol (výrok I.).
52. V zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 CSP žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Zo spisu však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal (výrok III.), a to v súlade s článkom 17 základných princípov CSP (obdobne viď R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.