Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/190/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne : S. Q., nar. XX.XX.XXXX, J., H. XXX, v konaní zastúpenej JUDr. Jozefom Karabašom , advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10, proti žalovanému : Rapid life životná poisťovňa a. s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31690904 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

z a m i e t a návrh na prerušenie konania zo dňa 23.10 2013 ,

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44325452, zo dňa 19.01.2012 pod spisovou značkou ,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice zo dňa 19.01.2012 pod spisovou značkou do právoplatnosti rozsudku vo veci samej,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania 172,21 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. zo dňa 19.01.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach.

Žalobkyňa poukázala nato, že považovala svoje povinnosti voči odporcovi vyplývajúce z poistnej zmluvy za splnené, keďže ju o existencii iných pohľadávok žalovaný neinformoval. Až dňa 18.06.2013 bol žalobkyni zo strany Arbitrážneho súdu Košice doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.01.2012, v zmysle ktorého jej bola uložená povinnosť do piatich dní od doručenia z tohto rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Uviedla, že o existencii pohľadávky žalovaného žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola informovaná a spolu s rozhodcovským rozsudkom jej bol doručený aj návrh na začatie konania zo dňa 02.01.2012 a tiež upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012. Namietala, že nemala možnosť riadne sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len päťdňovú lehotu odo dňa doručenia rozsudku, kde nie je možné očakávať od žalobkyne, aby sa sama dokázala kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné, aby si v krátkej lehote dokázala zabezpečiť advokáta. Rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení žalovaného (o

údajných nákladov vzniknutých v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy, ktoré nijako nešpecifikoval). Mala za to, že jej bolo odňaté právo konať pred súdom, pričom práva žalobkyne sú zaručené v článok 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v , ktoré boli porušené tým, že Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobkyňou ako účastníka konania ani jej neoznámil termín rozhodovania a neumožnil jej tak riadne si brániť svoje práva. Poukázala na ustanovenie článku 3, ods. /EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Poukázala na ustanovenie , a v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ) v zmysle, ktorého spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom - dodávateľom, nachádza znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. Súdy svojou judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.02.2011, sp.zn. a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. - 19 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 60/2011- 13 ako aj iné ďalšie závery zverejnených prerokovaní komisie na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách na stránkach ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Namietala nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcu sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko táto nebola dojednaná platne.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Písomne sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 05.12.2013. Namietal absenciu zákonných náležitostí žalobného návrhu, považoval návrh žalobkyňa za neúplný z hľadiska ustanovenia Podľa neúplného a ešte aj na dôvažok nepravdivého opísania rozhodujúcich skutočností a neurčitý z hľadiska , ale najmä z hľadiska Zákona o rozhodcovskom konaní považoval najmä petit obsiahnutý v žalobnom návrhu. Neurčitý výrok rozhodnutia súdu na základe neurčitého petitu, ktorý bol v dispozičnej sfére žalobkyne je spôsobilý narušiť právne istoty žalovaného, pretože navodil stav právnej neistoty. Vzhľadom na prekluzívnu lehotu danú v ustanovení je neprípustné, aby zmena žaloby v časti petitu bola súdom pripustená po uplynutí tejto lehoty z tohto titulu navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Poukázal na to, že z podaného návrhu je možné len analýzou vyvodiť, že hlavným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku má byť dôvod, podľa ustanovenia písme. c/ zákona o rozhodcovskom konaní t. j., že jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný okrem iného namietal, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom primárne nejde o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale vecné skúmanie postupu rozhodcovského súdu, čím nie je dané oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia a/ . Namietal, že, ak bude súd konať aj bez splnenia poplatkovej povinnosti žalobkyne, a teda bez splnenia všeobecných procesných podmienok, dôjde tu flagrantne k porušeniu práv na spravodlivý proces. Čo sa týka poukazovania žalobkyňou na všeobecný záver, že „rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi", takýto paušalizovaný, ničím neodôvodnený záver nie je aplikovateľný, podľa jeho názoru na všetky existujúce rozhodcovské doložky. Poukázal v súvislosti s uvádzanou judikatúrou žalobkyňou, že jej tvrdenie, že „konštantná judikatúra“ posudzuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku pre rozpor s dobrými mravmi, pre takýto bezobsažný odkaz na existujúcu, bez bližšej citácie, by nemal zaznieť v žiadnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, nakoľko zbavuje účastníkov konania možnosti overiť si, či sa v danom prípade skutočne jedná o ustálenú judikatúru, prípadne, či táto judikatúra skutočne dopadá na posudzovaný prípad a či jej použitie nebolo prekonané neskorším vývojom. V ďalšom žalovaný poukázal na celý rad aj číselne označených rozhodnutí krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spolu so svojím výkladom, ako by súd mal správne vnímať a posúdiť tieto judikáty s tým, aby dôsledne zvážil, či citovanie takzvanej judikatúry zo strany žalobkyne spĺňa povinnosť uloženú v súvislosti s predpísaným obsahom žaloby - opísať pravdivo skutočnosti a navrhnúť dôkazy, ktoré opodstatňujú ním tvrdením nárok, ktorý je predmetom konania. Žalovaný v ďalšom uviedol, že je nepochybne zrejmé, že žalobkyňa svojím podpisom na konci všeobecných poistných podmienok dňa 24.04.2008 potvrdila len to, že si všeobecné poistné podmienky prečítala, následne obdržala jedno vyhotovenie. Je to zrejmé z písomného prejavu jej vôle, pričom jej podpis pod všeobecnými poistnými podmienkami túto listinu priestorovo uzatvára. K tomu uviedol : „Právny význam má nielen to, že sa niekto na listine podpíše, ale aj toho, kde na listine podpis umiestnený. Podpisom sa právny úkon završuje (podpisom sa listina o právnom úkone priestorovo uzatvárať). Preto ich podpis a v zásade krvi

je len text listiny, ktorý sa nachádza nad podpisom. Všetko, čo nasleduje za podpisom alebo čo sa na listinu dodatočne dopíše a súčasne nepodpíše, nepredstavuje podľa názoru právnej vedy je relevantný prejav vôle konajúceho.“ Z uvedeného jasne vyplýva, že prípadné tvrdenie, osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobkyne, ktorým deklarovala prevzatie všeobecných poistných podmienok a ktorým podpisom sa listina všeobecných poistných podmienok priestorovo uzatvorila, nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou všeobecných poistných podmienok a žalovaného. Nikdy ani s nimi nesplynuli (stačí si ich naozaj postih - nie opisovať nezmysly z takzvanej judikatúry). Z tohto uhla pohľadu sú tvrdenia, že osobitné zmluvné dojednania sú: „súčasťou VPP“, „pokračovaním VPP“, „súčasťou súvislého textu VPP“, iba obyčajným klamstvom a to s očividným úmyslom takto „takzvane preukázať ich „individuálnu nedojednanosť a tým aj neprijateľnosť“, lebo sú „súčasťou štandardných podmienok, ktoré im nemohol spotrebiteľ ovplyvniť“. Žalovaný pripravil formálnu a právnu dokumentáciu na uzatváranie poistnej zmluvy, ako i písomné podchytenie prípadného individuálneho dojednania a s so žalobcom, pričom tento komplet dokumentácie pozostával z materiálov a to formulár „návrh poistnej zmluvy“, záznam o potrebách klienta, všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednanie, uvedené na listine, kde poistník potvrdzovalo aj prevzatie VPP, pričom tieto boli okrem jednoznačného odlíšenia samotným rázom graficky naprosto zreteľne oddelené od ostatných VPP. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že poisťovňou zmluvne dohodnutý sprostredkovateľ poistenia ešte pred uzatvorením poistnej zmluvy bol povinný všestranne informovať potencionálneho klienta, a to s odbornou starostlivosťou o všetkých súvislostiach týkajúcich sa poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok (súčasť poistnej zmluvy) a zákonných ustanovení, aby jeho informácie napĺňali dikciu t.j. informovať klienta úplne, pravdivo, jasne a zrozumiteľne, pričom nesmel vynechať nijaké informácie o možných sankciách v prípade porušenia zmluvy. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013 žiadal žalovaný prerušiť konanie podľa ustanovenia písmena c) , a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. zo dňa 21.03.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu vyslovil v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania, závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.04.2009, "ak sa najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal a dovolanie odmietol, potom ani nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov", aj keď v danom prípade ide o nález týkajúci sa trestnej veci, tieto sú aplikovateľné aj na postup najvyššieho súdu pre rozhodovanie vo veci sp. zn. . Žalovaný obdŕžal nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.07.2013, ktorým ústavný súd konštatoval porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej pod spisovou značkou . Pričom uznesenie je takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. , o ktoré žalobkyňa opiera svoju argumentáciu v tomto konaní. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.07.2003 na Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou za namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.03.2012. Vzhľadom na tieto okolnosti žalovaný mal za to, že sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol, aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. vedeného pred Ústavným súdom pod sp.zn. .

Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že žalovaný sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Nemožno urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu, ku ktorému týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Za týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle v predmetnej právnej veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, listinnými dôkazmi a to návrhom, obsahom rozhodcovského spisu , poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, vyjadrením žalovaného ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa z 24.04.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 12.06.2008 na základe listu odporcu zo dňa 11.06.2008, ktorým bola predmetná poistná zmluva zo strany žalovaného, na žiadosť žalobkyne zrušená.

Následne si žalobca návrhom na začatie konania o zaplatenie 51,45 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici 41, uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 51,45 eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 19.01.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, ktorý jej bol doručený dňa 19.06.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu, podľa rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne, aby všetky spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť Všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne.

Žalovaný okrem celého radu procesných námietok vo svojom vyjadrení namietal, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v článku XV. vo všeobecných obchodných podmienkach ako aj v osobitných dojednaniach č. 01/2007, poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala alebo neprijala ustanovenie XV. Všeobecných poistných podmienok a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky, by nebol ničím dotknutý ostatný poistný vzťah medzi účastníkmi konania.

Podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a preto je platná a na základe uvedených tvrdenie žalobkyne o jej neprijateľnosti považuje za nesprávne.

Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa, , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa , účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení . Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľkou a z uvedeného dôvodu je podľa oslobodený od ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.04.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust. a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na

plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 19.06.2013 a žaloba bola podaná 17.07.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle veta prvá nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa veta prvá ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 01.01.2008 je výslovne uvedená aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Ústavný súd v Českej republike , v náleze zo dňa 24.10.2013, kde uviedol, v prejednávanej veci išlo o zmluvu, ktorá mala spotrebiteľský charakter nakoľko v predmetnej zmluve na jednej strane vystupoval sťažovateľ v postavení spotrebiteľa a na strane druhej v pozícii dodávateľa o subjekt v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ústavný súd poukázal na to, že z týchto dôvodov je nutné na posúdenie spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej právnej veci bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti, pričom právna úprava zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne preferuje požiadavku konkretizácie (individualizácie) osoby rozhodcu.

Aj v tejto právnej veci podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, sa uvádza „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený, podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne“ z obsahu dojednaní vyplýva, výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov má v moci jedine žalovaný.

Z tohto pohľadu Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá v tomto obdobnom znení naplňuje znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvolávania nerovné postavenie medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá je vo svojom dôsledku je spôsobila viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, v danej právnej veci v prípade žalobkyňa .

V ďalšom opätovne sa súd stotožnil s vyjadreným právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky, že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená, pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom, ktorého určí práve žalovaný takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom dojednaniu nezaviazal.

Súd mal zato, že rozhodcovská doložka nachádzajúce sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi a žalovaným a žalobkyňou ako spotrebiteľkou v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV. nebola žalobkyňou osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - žalobkyni prakticky, bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne , keďže ju nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobkyne podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t.j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66.500,- eur a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15- dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh žalobkyne v zmysle ust. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania.

Trovy žalobkyne pozostávajú z titulu trov právneho zastúpenia, keďže v konaní bola zastúpená advokátom. Právny zástupca žalobkyne si vyúčtoval 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa z 10.12.2013 ) - s odmenou 2 x á 60,07 eur za jeden úkon právnej služby a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 2F x á 7,81 eur, náhradu za hotové výdavky a náhradu za stratu času podľa ustanovení až 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. za použitie motorového vozidla KIA Sportage evidenčné č. I. XXX D., Sabinov

- Prešov a späť, 40 kilometrov pri spotrebe 5,7 l /100 km pri cene nafty 1,365 eur/ l dňa 10.12.2013, 40 km x 0,183 eur základná náhrada = 7,32 eua + 40 km x 5,71 : 100 x 1,365 eur = 3,11 eur. Náhrada za stratu času 13,01 eur x polhodina x 2 = 26,02 eua, spolu 36,45 eur. Paušálna náhrada takzvaný režijný paušál 2 x 7,81 eur spolu trovy právneho zastúpenia 172,21 eua.

Pretože žalobkyňa, ktorej súd priznal náhradu trov konania, bola v konaní právne zastúpená, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. účet (adresa sídla) jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.