Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/80/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej ( spravodajkyňa ), v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. XXX, C., zastúpená splnomocnenkyňou: Mgr. Alexandra Kokavcová, advokátka so sídlom Gagarinova 10A, Bratislava, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: D. E. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom F. G. XXX/XX, H., zastúpený splnomocnenkyňami: 1./ MST PARTNERS, s. r. o. so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36861545, a 2./ Zuzana Kamenská, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Námestie SNP 478/19, Bratislava, IČO: 55591787, o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné a o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -960 z 25. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í nasledovne:

Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, je povinná prispievať osobe oprávnenej na výživné mesačne výživným vo výške 1 000 eur v období od 24. mája 2019 do 26. júna 2022. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 28 873,04 eur vzniknutý za obdobie od 24. mája 2019 do 26. júna 2022 je osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. r u š í.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné ( ďalej ako „povinný “) prispievať osobe oprávnenej na výživné ( ďalej ako „oprávnená“ ) mesačne sumou 1.000 eur tak, že už zročné výživné za obdobie od 24. mája 2019 do konca mesiaca apríl 2022 vo výške 28.458,06 eur je povinný povinný poukázať oprávnenej do dvoch mesiacov od doručenia rozsudku a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace počnúc mesiacom máj 2022 je povinný poukazovať oprávnenej vždy do 15. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje; výrokom II. návrh oprávnenej vo zvyšku zamietol; výrokom III. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. -84 z 24. júna 2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. -127 z 2. októbra 2019; výrokom IV. uložil povinnému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 360 eur na účet Okresného súdu Bratislava I; výrokom V. určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a výrokom

VI. určil, že štátu nepriznáva náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou , a , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o rodine“ ), , , 52, , , ( ďalej len „“ ), ( ďalej len „“ ) a , , Zb o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len „ ). Vecne dôvodil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti od konca roka 2018. Obaja sú zamestnaní a vysokoškolsky vzdelaní. Príjem oprávnenej je 1.176,31 eur mesačne v čistom zo zamestnania, pričom spolu s výživným na oprávnenú a jej maloletú dcéru má príjem mesačne asi 1.500 eur. Má občasné príležitostné príjmy z modelingu. To korešponduje s obratmi na bankových účtoch oprávnenej, ktorá nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, auto, používa VW Golf, r. v. 2013, ktoré jej kúpil brat. Žije s dcérou v prenajatej garsónke v H.. Jej mesačné výdavky sú približne 1.465 eur, z toho na ňu pripadá na nájomné ( polovica nákladov ): 250 eur, náklady na auto 270 eur ( splátka bezúčelového úveru na zakúpenie auta ), 190 eur voľno-časové aktivity ( hot joga, cyklistika ), 75 eur mesačne paušál telefón a internet, 80 eur drogéria a kozmetika, 100 eur lieky a vitamínové doplnky, 250 eur PHM ( cesta po H., za rodičmi do C., resp. na voľnočasové aktivity ), strava asi 250 eur. Jej aktuálny životný štandard je rapídne iný ako bol počas trvania spoločnej domácnosti, keď pred odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti žila s povinným v rodinnom dome na ul. F. B. XX, H.. V dome bol vnútorný bazén, početný autopark s prémiovými značkami automobilov ( napr. po narodení dcéry jej povinný kúpil Mercedes G ), veľká záhrada. Na základe dohody s povinným nepracovala, viackrát do roka chodila na exotické dovolenky, na povinné nákupy, bola pekne oblečená, vrátane kabeliek, šperkov, hodiniek. Povinný chcel, aby bolo vidno, že na to má, chodila na opakované cesty do Moskvy, víkendy trávili vo Viedni, v Čechách, v Maďarsku v luxusných hoteloch, na niektoré dovolenky chodili aj jej kamarátky. Jej rodičom kúpil auto, bývalej žene dal auto. Spoločenské akcie usporiadané v rámci rodinného kruhu alebo v kruhu priateľov boli sprevádzané návštevami celebrít a išlo o nákladné akcie. Príjem povinného je cca. 650 eur mesačne, je zamestnaný ako konzultant. Výdavky má 500 eur mesačne, v čom sú náklady na UPC, oblečenie, stravu. Potreby financuje aj z pôžičky, ktorú mu poskytli známi. Žije v rodinnom dome, na ulici F. B. XX I. H., dom je cca. 50 ročný, opravu bude treba z niečoho zaplatiť. Nehnuteľnosti nevlastní. Bol majiteľom obchodného podielu v spoločnosti, kde je zamestnaný, ale ten previedol po dohode s bývalou manželkou na staršiu dcéru B.. Na dovolenky chodieval, teraz už to tak nie je. Autá sú služobné, čiže nie sú v jeho vlastníctve, ale využívať ich môže. Na výživu oprávnenej prispieva mesačne 200 eur, na dcéru 200 eur. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru že životná úroveň účastníkov, hoci sú manželmi, nie je ani v zásade rovnaká, čo je požiadavka v zmysle Zákona o rodine. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že povinný žije v rodinnom dome v lokalite G. J. a na tejto skutočnosti nehrá zásadnú rolu, že dom má polstoročie. Ide o nehnuteľnosti majúce hodnotu státisícov eur a ťažko uvažovať o hodnote rodinného domu s pozemkom v G. J. pod sumou pol milióna eur bez toho, aby sa súd prvej inštancie venoval konkrétnej hodnote nehnuteľnosti. Povinný bol od r. 2017 vlastníkom polovičného podielu na týchto nehnuteľnostiach, a v roku 2019, čiže už po začatí konania v tejto veci, previedol tento podiel na staršiu dcéru. Dôvody prevodu odmietol vo výpovedi špecifikovať, označil ich za rodinné dôvody. Súd prvej inštancie dôvody nenamietal, avšak poukázal, že takáto okolnosť môže byť na ťarchu povinného, a takto to súd prvej inštancie aj vyhodnotil a vzal v úvahu, že povinný sa bez konkrétneho dôvodu vzdal polovice nehnuteľností v G. J., ktoré mali hodnotu rádovo niekoľko stotisíc eur. Pri výške podielu v hodnote 250.000 eur ( čo sa súdu javilo ako minimum ), potom by pre nadobudnutie hypotéky na zakúpenie takejto nehnuteľnosti so splátkou 930 eur musel dosahovať povinný príjem v čistom mesačne okolo 2.000 eur ( orientačné hodnoty z verejne dostupných hypotekárnych kalkulačiek ), a tak pre dosiahnutie uvedeného štandardu bývania, by musel dosahovať spomenutý príjem. Povinný bol jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti K. G., G., ktorá pod jeho vedením dosiahla za r. 2012 až 2020 priemerný zisk ročne 844.076 eur. Keďže mal právo rozhodnúť o vyplatení zisku, bol spôsobilý dosiahnuť po zdanení príjem orientačne 675.000 eur ročne, čiže 56.000 eur mesačne. Uvedená schopnosť zárobkovej činnosti a dosahovania zisku môže byť daná osobitnými schopnosťami povinného, preto sa táto hodnota nemôže matematicky prejaviť vo výške výživného medzi manželmi. I keď časť prostriedkov musí zostať v spoločnosti v rámci vlastných zdrojov, čiže výplata čistého zisku každý rok v celom rozsahu neprichádza do úvahy, je zrejmé, že takáto možnosť daná bola a ak by bola aj len v rozsahu jednej desatiny, išlo by o príjem 5.600 eur mesačne. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je relevantné, že tento obchodný podiel umožňujúci dosiahnuť tento zisk, bol prevedený na jeho staršiu dcéru, a teda už ním nedisponuje. Súd prvej inštancie neupiera povinnému právo naplniť dohodu, ktorú urobil s bývalou manželkou v minulosti, avšak ide o morálny

záväzok z obdobia, kedy ešte nemal povinný mladšiu dcéru a súčasnú manželku, v prípade ktorého bolo namieste jeho prehodnotenie. Naplnenie tohto záväzku nemôže ísť na úkor jeho vyživovacích povinností. Súd prvej inštancie rovnako poukázal, že na dvoch bankových účtoch povinného bolo v období od 1. januára 2019 do 7. decembra 2021 vykonaných množstvo kreditných operácií spolu v hodnote 454.608,40 eur, čo zodpovedá sume 424,08 eur denne, čiže cca. necelých 13.000 eur mesačne. Oproti obratom na účte oprávnenej ide o neporovnateľne odlišné sumy, s ktorými povinný hospodári a tieto podľa súdu odrážajú najvernejšie životnú úroveň povinného. To, že povinný svoje náklady takpovediac „nerieši“, vyplynulo aj z jeho výsluchu, keď nevedel špecifikovať mesačnú štruktúru svojich výdavkov, medzi ktorými ako prvú položku uviedol UPC. Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie z viacerých faktorov, riadil sa princípom potencionality povinného dosahovať určitú výšku príjmov, pričom nehralo úlohu, že sa zbavil majetku, ktorý mu tieto príjmy umožňovali dosahovať. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ ( alebo mohol „zbaviť“ ) svojej vyživovacej povinnosti. Z dokazovania vyplynulo, že starostlivosť o domácnosť oprávnenej zabezpečuje povinný plnením výživného vo výške 200 eur mesačne. Iné plnenia oprávnenej povinný nezabezpečuje. V dôsledku oddeleného hospodárenia medzi účastníkmi ako manželmi vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni, ktorá sa u oprávnenej zásadne znížila a u povinného taká zmena preukázaná nebola. Zmenu u povinného si zapríčinil sám vykonaním majetkových prevodov, ktorými sa pripravil o majetok, z ktorého mohol príjmy dosahovať ( spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, obchodný podiel ). Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že suma pôvodne požadovaného výživného v sume 1.000 eur bude adekvátna najmä možnostiam, schopnostiam, dosiahnutému vzdelaniu povinného a sume peňažných prostriedkov, ktorými disponuje povinný na svojom bankovom účte, a s ktorými hospodári ( t. j. priemerne necelých 13.000 eur mesačne ). Táto suma umožní oprávnenej zachovať životnú úroveň, ktorá bude v zásade rovnaká ako tá povinného, t. j. úroveň, v rámci ktorej má zabezpečené bývanie ( aktuálne ho musí hradiť formou nájomného ), náklady spojené s prevádzkou auta a ostatné výdavky, ktoré má na svoje potreby. Pri určení výšky výživného na oprávnenú súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že povinný musí okrem vyživovacej povinnosti voči oprávnenej ako manželke plniť aj vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére L., pochádzajúcej z manželstva účastníkov konania, ktorá má prednosť pred vyživovacou povinnosťou voči oprávnenej, a u ktorej predpokladá jej rozsah na úrovni cca. 15% predpokladaného príjmu, ktorý je schopný povinný dosahovať ( cca. 1.950 eur, t. j. 15% z 13.000 eur ). Takto bude medzi účastníkmi dosiahnutá v čase rozvratu ich manželstva, a to až do jeho prípadného rozvodu v zásade rovnaká životná úroveň určovaná tým, že oprávnená bez svojho zavinenia nemôže svojimi príjmami dosahovať zabezpečenie takej životnej úrovne akú požíva povinný. Nehrá pritom rolu, že niektoré položky v hospodárení oprávnenej sa javia ako nadhodnotené ( napr. internet a paušál, resp. 190 eur mesačne na voľný čas ). Nejde o zabezpečenie mechanickej rovnosti ( v takom prípade by musel súd prvej inštancie uvažovať o vyššom výživnom ), ale len o v zásade o rovnakej životnej úrovni a tá bude prisúdeným výživným zabezpečená. Vo zvyšku preto návrh oprávnenej zamietol. Súd prvej inštancie rozhodol aj o výživnom za obdobie spred vyhlásenia rozsudku. Zistil že, povinný odo dňa priznania výživného až do rozhodnutia súdu na výživu oprávnenej prispieval len sumou 200 eur na základe nariadeného neodkladného opatrenia, pričom celkovo jej do vyhlásenia rozhodnutia na výživu prispel sumou 6.800 eur. Suma už zročného výživného, a to za obdobie od podania návrhu do konca apríla 2022 predstavuje 28.458,06 eur ( pomerná časť výživného za mesiac máj 2019 8/31 x 1.000 eur = 258,06 eur a výživné za mesiace jún 2019 až apríl 2022 vo výške 35.000 eur, čo je spolu 35.258,06 eur, čo po odpočítaní už zaplateného výživného 6.800 eur zodpovedá sume 28.458,06 eur ). Súd prvej inštancie priznal nárok od podania návrhu napriek nariadenému neodkladnému opatreniu v súlade so závermi ustálenej praxe ( R 39/1968, rozhodnutí Najvyššieho súdu z 30. 12. 1967, sp. zn. ). Pri vyjadrení vykonateľnosti súd prvej inštancie vychádzal z , že rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné, preto zaviazal povinného na zaplatenie už zročného výživného v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozsudku, pretože zohľadnil výšku sumy zročného výživného, no súčasne zohľadnil možnosti povinného, a preto nerozhodol o splácaní uvedenej sumy v splátkach. Povinný namietal, že priznanie výživného by bolo podľa Zákona o rodine v rozpore s dobrými mravmi. Poukazoval na to, že oprávnená (I) počas manželstva nestarala o domácnosť, o dieťa sa starala opatrovateľka, (II) oprávnená pomocou peňazí povinného študovala na dvoch vysokých školách, (III) porušila povinnosť podľa Zákona o rodine, (IV) na základe vlastného rozhodnutia opustila spoločnú domácnosť aj s maloletou, pričom zneužívala túto situáciu na splnenie

svojich finančných návrhov a ak chcel povinný vidieť maloletú, musel dať oprávnenej materiálnu hodnotu, resp. (V) obvinila ho z týrania ich maloletej dcéry a musel znášať rok trvajúce trestné konanie, ako aj ďalšie trestné oznámenie podané oprávnenou pre nelegálne odpočúvanie, čo sa nepotvrdilo. Túto výhradu súd prvej inštancie neuznal za dôvodnú. K morálnemu vymedzeniu obsahu manželstva, podľa ktorého manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie súdna prax zaujíma ten postoj, že automaticky neplatí záver, že pri porušení niektorej z uvedených povinností vyživovacia povinnosť medzi manželmi zaniká. Súd musí skúmať, prečo si manžel a manželka tú ktorú povinnosť neplnia ( cit. Bános, s. 275; porov. R 3/1978, Ze zhodnocení řízení a rozhodování soudů České socialistické republiky ve věcech vyživovací povinnosti mezi manžely a příspěvku na výživu rozvedeného manžela, projednaného a schváleného občanskoprávním kolegiem Nejvyššího soudu ČSR 19.12.1977, ). Z úradnej činnosti je súdu prvej inštancie známe, že medzi manželmi prebieha konanie o rozvod ich manželstva, ktoré ku dňu tohto rozhodnutia nie je právoplatne skončené ( konanie vedené pod sp. zn. ). Skutočnosti týkajúce sa namietaného rozporu s dobrými mravmi preto treba vnímať v kontexte konfliktu účastníkov, ktorých manželstvo sa dostalo do rozvratu, ktorý vyústil aj do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, resp. do núteného odchodu. Aj keď obaja účastníci interpretujú tieto udalosti inak, je nesporné, že medzi účastníkmi dochádzalo dlhodobo ku nezhodám až vyústili do zániku spoločnej domácnosti. Napríklad oprávnená vypovedala, že jej vadila konzumácia alkoholu povinného, povinnému vadilo, že pre oprávnenú bol pod tlakom a musel vyhovieť jej žiadostiam o materiálne dary a pod. Konanie popísané povinným ako konanie, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi súd prvej inštancie vníma len ako pokračovanie konfliktu účastníkov len s inými „zbraňami“ a prejavmi. Inak povedané, tak ako povinný ( v tom čase stále manželku ) „odstrihol“ od materiálnych pôžitkov a benefitov, ktoré mohla využívať, a toto podporil počas konania aj majetkovými prevodmi na staršiu dcéru, tak s použitím iných „zbraní“ sa o obdobný tlak snažila oprávnená. Súd prvej inštancie neschvaľuje toto správanie, ak by sa potvrdilo bezdôvodné podávanie trestných oznámení, no súčasne tiež nezaznamenal, že by voči oprávnenej bolo začaté stíhanie alebo vznesené obvinenie pre krivé obvinenie. V skratke, namietané správanie účastníkov hodnotí súd prvej inštancie rovnako konfliktne a toto ( vzájomné ) správanie nebolo takej intenzity, ktorá by odôvodňovala korekciu priznaného výživného v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. -84 z 24. júna 2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. -127 z 2. októbra 2019, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému prispievať oprávnenej na výživu mesačne sumou 200 eur od podania návrhu a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vzhľadom na v spojení s bolo potrebné tiež rozhodnúť o ďalšom trvaní uvedeného nariadeného neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to, že podľa sú rozsudky o výživnom ( nielen pri maloletých ) vykonateľné doručením, doručením rozsudku nahradí tento rozsudok úpravu výživného, ktorá bola dočasne nariadená neodkladným opatrením. Preto súd prvej inštancie rozhodol o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko vzhľadom na vykonateľnosť rozsudkov o výživnom podľa stratilo opodstatnenie, aby toto neodkladné opatrenie trvalo ďalej. V časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou zaviazal povinného platiť výživné na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 360 eur, súd prvej inštancie dôvodil, že oprávnená bola oslobodená od súdneho poplatku s poukazom na . S poukazom na by preto prichádzalo do úvahy, aby súdny poplatok bol zaviazaný zaplatiť povinný. Povinný bol však úspešný v časti, pretože súd priznal navrhovateľke výživné len v sume 1.000 eur, nie v požadovanej sume 2.000 eur. Súd prvej inštancie preto rozhodol o tom, že zaviaže povinného k úhrade pomernej časti a to v polovičnej výške zákonom stanovenej výšky poplatku. Základ poplatku v prípade výživného, pri ktorom sa predpokladá, že bude trvať neurčitý čas alebo čas dlhší ako tri roky ( účastníci zatiaľ rozvedení nie sú a sú stále manželmi ), sa počíta v zmysle z trojnásobku ročného plnenia, čo je v danom prípade 36.000 eur (3 x 12 x 1.000 eur). S použitím položky 8 písm. a) prílohy preto výška poplatku zodpovedá sume 720 eur, čo pri krátení podľa citovaného na polovicu vzhľadom na čiastočný úspech povinného zodpovedá sume 360 eur. Povinný bude takto určený súdny poplatok povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania účastníkov rozhodoval súd s poukazom na , pretože obaja účastníci žiadali o trovách konania rozhodnúť, pričom oprávnená žiadala, aby jej súd priznal trovy konania a povinný žiadal, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zákonná úprava normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak. Z

daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to , ktorý priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať, a v súlade s , ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v . Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa alebo , je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, je vhodné aj v záujme toho, kto si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, odôvodniť, prečo možno nárok na náhradu trov konania spravodlivo požadovať, ak ide o konanie podľa alebo je to v súlade s s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Keďže aplikácia predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria nemôže súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci ( napr. šikanózny návrh ). Súd prvej inštancie tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť. So zreteľom na návrh oprávnenej súd prvej inštancie konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať oprávnenej náhradu trov konania. Z dokazovania nevyplynulo, že by sa oprávnená snažila predísť podaniu návrhu, napr. predsúdnou výzvou, či inou komunikáciou, ktorá by umožňovala urobiť súdu záver, že celé konanie prebehlo len z dôvodov na strane povinného. Ani sama oprávnená žiadne konkrétne odôvodnenie návrhu na priznanie náhrady podľa v konaní neprezentovala. Súd prvej inštancie teda nemal inú možnosť než podľa rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok. Počas konania vznikli štátu trovy konania v súvislosťami s nákladmi vynaloženými na zabezpečenie správ od bánk ( výpisy z účtov ) a to na základe uznesenia, č. k. -889 z 29. decembra 2021 ( G. G., M. v sume 33,60 eur ) a uznesenia, č. k. -891 z 29. decembra 2021 ( N., a. s. v sume 24 eur ). V časti konania, v ktorej sa rozhoduje o trovách konania štátu, má štát postavenie účastníka konania. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nemal oporu v zákonnej úprave pre priznanie náhrady trov konania štátu, v súlade s aj bez návrhu rozhodol, že podľa štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s daným konaním vznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II. o zamietnutí zvyšku návrhu oprávnenej podala oprávnená odvolanie podľa pís. h/ . Navrhla, aby odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -960 zo dňa 25.04.2022, zmenil tak, že povinnému uloží povinnosť prispievať na výživu oprávnenej mesačne sumou 2 000 eur do 15 dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Zročné výživné ( zatiaľ v nešpecifikovanej výške ) bude povinný povinný poukázať do dvoch mesiacov od doručenia rozsudku. Vecne dôvodila, že súhlasí so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie odôvodnenia napadnutého rozsudku, že povinný sa účelovo zbavoval svojho majetku po podaní návrhu, ako aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, že priemerný mesačný príjem povinného dosahoval podľa bankových výpisov čiastku 13.000 eur, čo predstavuje sumu 428 eur na deň. Z tabuľky predloženej zo strany oprávnenej na pojednávaní dňa 25. apríla 2022 vyplývajú niekoľko desaťtisícové rozdiely medzi jej príjmom a príjmom povinného v kalendárnom mesiaci. Vo väčšine mesiacov dosahoval povinný 10-krát násobne vyšší príjem ako oprávnená. Vzhľadom na enormný rozdiel medzi príjmami účastníkov konania je oprávnená toho názoru, že bolo dôvodné, aby súd prvej inštancie rozhodol v zmysle jej pozmeneného návrhu, t.j. aby uložil povinnému povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou 2.000 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že je v možnostiach povinného, aby takouto sumou na výživu oprávnenej ako manželky prispieval. Priznané výživné v sume 1.000 eur mesačne neumožňuje, aby životná úroveň účastníkov konania ako manželov bola v zásade rovnaká, keďže uvedená suma nepredstavuje ani len 10% príjmu povinného deklarovaného v tomto konaní. V súvislosti s výškou výživného takisto nemožno opomenúť aktuálnu situáciu spôsobenú zvyšovaním cien, napr. potravín a pohonných látok do osobného motorového vozidla oprávnenej. Chce si nájsť pre seba a dcéru bývanie v hlavnom meste, napr. aj v lokalite G. J., kde účastníci konania žili počas spoločného života a maloletá navštevuje predškolské zariadenie. Ceny za nájom sa pri trojizbových bytoch pohybujú

od 1.000 – 1.500 eur mesačne. Z priznaného výživného vo výške navrhovaných 2.000 eur by tak oprávnená mala možnosť bezproblémovo nájsť pre seba a maloletú dcéru bývanie v určitom štandarde. Povinný má neporovnateľne vyššie príjmy oproti príjmom oprávnenej a za účelom dodržania zásady zásadne rovnakej životnej úrovne manželov je dôvodné, aby súd prvej inštancie vyhovel pozmenenému návrhu oprávnenej a uložil povinnému povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou 2.000 eur mesačne.

3. K odvolaniu oprávnenej podal vyjadrenie povinný, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s názorom oprávnenej, že jeho príjmy sú neporovnateľne vyššie oproti príjmom oprávnenej, a že bolo preukázané porušenie zásady rovnakej úrovne manželov. Súd prvej inštancie posudzoval životnú úroveň povinného podľa instagramových príspevkov ( prevažne o fotografie z rokov 2018-2019 ), a preto je spravodlivé posudzovať životnú úroveň oprávnenej rovnakým spôsobom podľa jej instagramových príspevkov a fotiek ( z 3 týždňového pobytu na Srí Lanke v júli 2022 ). Takýto pobyt predstavuje luxus, ktorý si nemôže dovoliť žena s nízkou životnou úrovňou, a ktorá všetky prostriedky vynaloží na bývanie a starostlivosť o dieťa. Má za to, že takéto konanie oprávnenej, keď vynaloží niekoľko tisíc eur za dovolenky, považuje za nezodpovedné a ekonomicky veľmi nehospodárne. Súd prvej inštancie z fotografií instagramového profilu konštatoval, že o vysokej životnej úrovni povinného svedčí značkové oblečenie. Závery súdu prvej inštancie nie sú však v súlade s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie však nekonkretizoval aké oblečenie, akých značiek, v akých cenových reláciách a ani akým myšlienkovým postupom usúdil vysokú životnú úroveň. V tejto časti je rozsudok arbitrárny a absolútne neodôvodnený, čím súd prvej inštancie znemožnil povinnému náležitým spôsobom argumentovať, namietať a uplatniť prostriedky procesnej obrany. Ak súd prvej inštancie posudzoval životnú úroveň z oblečenia na niekoľko rokov starých fotkách z instagramu, mal rovnaký rozsah svojho posúdenia venovať životnej úrovni oprávnenej, ktorú bolo možné zistiť tak z jej instagramového profilu, ako aj zo skutočnosti, že oprávnená si zo spoločnej domácnosti odviezla niekoľkokrát plné auto značkových vecí ( oblečenie, topánky, doplnky ) a šperkov. Zo zoznamu odovzdaných vecí je nepochybne preukázané, že oprávnená vlastní luxusné oblečenie, topánky, doplnky, šperky, čo v súlade s úvahou súdu prvej inštancie preukazuje jej vysokú životnú úroveň. Oprávnená je zdravá a vzhľadom na jej vzdelanie ( dve vysoké školy ) a produktívny vek má schopnosti a možnosti, aby jej mesačný príjem bol minimálne dvojnásobne vyšší ako deklaruje teraz. Z instagramového profilu oprávnenej je nepochybne preukázaná skutočnosť, že oprávnená svoj voľný čas nevenuje práci, ale radšej cestovaniu po luxusných dovolenkách, nákupom oblečenia a zábave s priateľmi. Oprávnená v odvolaní uvádza ceny nájmu nehnuteľností v G. J., i keď súd oprávnenú nezaviazal povinnosťou bývať v G. J., dokonca ani v H.. Opakovane uviedol, že prenájom jednoizbového bytu oprávnenou bol účelový v snahe presvedčiť konajúce súdy o jej údajnej nízkej životnej úrovni. Spoluvlastníkom rodinného domu v H. F. B. je spoločnosť K. G., G., ktorá nie je povinná podieľať sa na zabezpečení výživy oprávnenej a tiež takúto povinnosť nemá spoločníčka - dcéra B.. Súd prvej inštancie akceptoval prevod obchodného podielu spoločnosti na staršiu dcéru, avšak dôsledné plnenie dohody pripisuje povinnému na ťarchu a aktíva spoločnosti, ktorej nie je majiteľom, zahŕňa do masy majetku. Robí tak v rozpore so skutočným stavom vlastníckeho práva ako aj v rozpore aj s elementárnou logikou, keď zahŕňa do majetku spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v H. J. ( F. B. XX ), hoci tento vlastní spoločnosť, ale súčasne a duplicitne deklaruje ako súčasť masy majetku aj zisky spoločnosti za obdobie od 2012 do 2019, pričom zisk spoločnosť dosahovala využitím majetku spoločnosti, teda využitím aj nehnuteľného majetku spoločnosti, ktorým je spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v H. - G. J.. Súd prvej inštancie v podstate duplicitne zahŕňa do majetku povinného nielen zisk spoločnosti, ktorý predstavuje kladný hospodársky výsledok zrealizovaný cestou hospodárenia s aktívami spoločnosti, ale izoluje aktíva spoločnosti ( hoci bez nich by spoločnosť zisk nedosiahla ) a tieto bez zohľadnenia nákladov spoločnosti, opätovne a duplicitne deklaruje ako majetok povinného popri zisku spoločnosti. Ani kladný hospodársky výsledok, ani majetok spoločnosti však netvoria majetok povinného. Rozdelenie zisku spoločnosti je regulované jeho a , ktorá právna úprava je použiteľná aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným. Tieto zákonné ustanovenia formulujú základné zásady rozdelenia zisku v spoločnosti a obmedzujú možnosť vyplácania zisku spoločníkom spoločnosti. Rozdelenie zisku a jeho vyplácanie je obmedzené pravidlom povinných prídelov do fondov spoločnosti a povinnosťou predchádzať úpadku spoločnosti a zachovávať určitú úroveň vlastného imania spoločnosti. Každé vyplatenie podielu na zisku v rozpore s uvedenými pravidlami znamená povinnosť spoločníka vrátiť nesprávne vyplatený podiel na zisku spoločnosti. Rozhodnutie spoločníka spoločnosti o nerozdelení zisku spoločnosti má svoj pôvod v zákonných pravidlách rozdeľovania zisku a udržiavania kapitálovej vybavenosti spoločnosti, ktorej základ tvorí vlastné imanie spoločnosti. Objem vlastného imania spoločnosti potom určuje, či sa

spoločnosť dostane do úpadku a teda pôjde o spoločnosť v kríze v zmysle s konsekvenciami, ktoré úpadok a kríza spoločnosti so sebou prináša, vrátane vyhlásenia konkurzu alebo bude spoločnosť podnikať a rozvíjať sa. Výška vlastného imania spoločnosti má významný vplyv aj na hodnotenie bonity spoločnosti vo vzťahu ku bankám poskytujúcim úver spoločnosti. Čím je spoločnosť bonitnejšia, tým je úverovaná s nižšími nákladmi ( rozumej bankovými úrokmi z úveru ), pričom nejde len o náklady na úver, ale o skutočnosť, či banka pri danej úrovni equity spoločnosti, poskytne vôbec úverové financovanie. Povinný ako jediný spoločník spoločnosti nikdy nerozdeľoval zisk spoločnosti. K vyplateniu podielov na zisku spoločnosti spoločníkovi neprišlo nielen v čase, keď som uzatvoril a v čase trvania manželstva s oprávnenou, ani nikdy predtým, teda ani v čase, keď oprávnenú nepoznal. Súd prvej inštancie určil potenciálny príjem vychádzajúc z hospodárenia spoločnosti v období od roku 2012 do roku 2019. Obchodná spoločnosť má právnu subjektivitu, teda ide o osobu odlišnú od povinného a jej hospodárenie a príjmy nie je možné stotožňovať s výškou príjmu povinného. Spoločnosť sa spravuje odlišným právnym režimom ako fyzická osoba a jej hospodárenie je právnym poriadkom regulované a podlieha obmedzeniam, z ktorých na niektoré významnejšie je poukázané vyššie. Preto nie je možné vytrhnúť z kontextu len hospodársky výsledok spoločnosti, tento izolovať a tvrdiť ( tak ako to urobil súd prvej inštancie ), že toto je majetok spoločnosti patriaci spoločníkovi a tento si ho mohol zo spoločnosti vyplatiť. Povinnému nárok na podiel na zisku nikdy nevznikol, keďže valné zhromaždenie schválilo účtovnú závierku za jednotlivé účtovné roky, ale nerozhodlo o rozdelení zisku. Oprávnená videla v povinnom od počiatku finančný zdroj pre svoje materiálne zabezpečenie. Takéto vnímanie oprávnenej je v rozpore s dobrými mravmi. Má za to, že jeho schopnosti a možnosti nie sú na úrovni oprávnenej, keďže je mužom vo vyššom strednom veku so zhoršeným zdravotným stavom, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a má nezanedbateľný dlh voči spoločnosti K. G. G.. Je irelevantné, že v minulosti bol spoločníkom spoločnosti a ako táto spoločnosť hospodárila, keď v momente rozhodovania súdu prvej inštancie už nevlastnil spoločnosť, a je preukázané, že nešlo o účelový prevod obchodného podielu a ani o účelové nevyplácanie zisku. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal možnosťou uplatnenia povinného na trhu práce aj vzhľadom na vek a predložené lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu povinného, či jeho momentálne uplatnenie zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Na úhradu zročného výživného oprávnenej si zobral úver vo výške 4550 eur, ktoré zaslal na jej účet. Nehnuteľnosť v H., ktorú užíva, nevlastní, ani k nej nemá žiaden právny vzťah. Býva tam so svojou matkou, ktorej pomáha. Súd prvej inštancie rovnako opomenul, že oprávnená bývala od leta 2021 do marca 2022 v rodinnom dome jej rodičov v C. XXX bez právneho titulu, pričom oprávnená bude jedným z dedičov tohto rodinného domu. Súd prvej inštancie nevyčíslil cenu tejto nehnuteľnosti a nepripisuje oprávnenej spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti rovnako ako nevenoval pozornosť skutočnosti, že uhrádza splátky leasingu za auto, ktoré vlastní jej brat. Má za to, že životná úroveň povinného a oprávnenej je v zásade rovnaká, a z dokazovania je preukázané rozporné správanie oprávnenej s dobrými mravmi, preto priznanie výživného oprávnenej je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávnenej v plnom rozsahu zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v časti výrokov I. a IV. odvolanie povinný z dôvodov podľa , , a . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh oprávnenej zamietne, alternatívne, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vecne dôvodil, že rozsudok súdu prvej inštancie je nespravodlivý, nezákonný a arbitrárny. V predmetnom konaní bolo preukázané porušenie manželských povinností oprávnenou a také správanie oprávnenej voči povinnému spôsobilo stratu práva priznať výživné. Správanie oprávnenej má takú intenzitu a dôsledky, ktoré je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov, a preto priznanie výživného oprávnenej súdom prvej inštancie je v rozpore s od. 2 Zákona o rodine. Okresný súd Bratislava I rozsudkom, č. k. -1262 zo dňa 12.05.2022, manželstvo účastníkov konania rozviedol a uložil povinnému povinnosť prispievať na maloleté dieťa sumou 800 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, a na tvorbu úspor maloletej sumou vo výške 500 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa úspory tvoria. Výživné je pre povinného likvidačné a v súčasnosti žije v strese a obavách z toho, aby si dokázal do lehoty určenej súdom prvej inštancie požičať sumu 28.458,06 eur na zaplatenie zročného výživného oprávnenej, keďže zo spoločnosti K. G., G. nie je možno čerpať ďalšie finančné prostriedky. Podaný návrh je zjavne účelový, keď ho oprávnená doručila súdu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v čase, kedy ešte študovala a vykonávala prácu na základe dohody o pracovnej činnosti ( 3,50 EUR brutto za hodinu ), avšak mesiac po podaní návrhu štúdium na vysokej škole ukončila a o dva mesiace sa zamestnala v spoločnosti D. D. G.

K. G., s čistým príjmom za obdobie august 2019 až august 2020 v sume 959,81 eur a za obdobie 1/2021-3/2022 je jej čistý príjem v sume 1.176,31 eur. Poukázal na tvrdenie oprávnenej, že študovala dve vysoké školy, aby si zvýšila vzdelanie a mohla časom si nájsť lepšie platenú prácu a finančne zabezpečiť maloletú. Avšak po troch rokoch po ukončení štúdia na pojednávaní dňa 25. apríla 2022 upravila petit jej návrhu zo sumy 1000 eur mesačne na sumu 2000 eur mesačne. Namieta tvrdenie súdu prvej inštancie, že oprávnená bez svojho zavinenia nemôže svojimi príjmami dosahovať zabezpečenie takej životnej úrovne akú má údajne povinný, keďže treba prihliadať na to, že je mladá, zdravá žena v produktívnom veku, ktorá má vyštudované 2 vysoké školy ( Verejná správa a Medzinárodné vzťahy a diplomacia ), a má schopnosti a v H. aj pracovné príležitosti primerané jej vlastnostiam dosahovať oveľa vyšší mesačný príjem ako deklaruje. Ak ho nedosahuje, tak len z dôvodu, že nedokáže, resp. nechce využiť svoje schopnosti, pričom sama v návrhu tvrdila, že študuje dve vysoké školy preto, aby zvýšila vzdelanie a mohla časom si nájsť lepšie platenú prácu a finančne zabezpečiť maloletú. Maloletá dcéra je zdravá a navštevuje materskú škôlku, takže oprávnená má aj dostatočné časové možnosti venovať sa naplno pracovným povinnostiam. Povinný má záujem starať sa o maloleté dieťa, avšak oprávnená mu ju nechcela odovzdať, podáva trestné oznámenia a maloletú zneužíva na dosiahnutie jej finančných požiadaviek. Oprávnená má okrem jej zamestnávateľa D. D. G. K. G. aj ďalšie príjmy z modelingu a reklamy najmä zo spoločností: O. J. J. ( napr. 27. septembra 2021 ), F. G. ( napr. 18. marca 2020 ), J. J. ( napr. 11. novembra 2021 ). Z výpisu účtu oprávnenej je preukázané, že na jej účet boli pripísané kreditné obraty rámcovo okolo sumy 1000 EUR zo zahraničných účtov, pričom nie je zrejmý ich pôvod. Namieta tvrdenie, že oprávnenú „odstrihol“ od materiálnych pôžitkov a benefitov, keďže je preukázané, že jej dobrovoľne finančne vypomáhal po jej odchode zo spoločnej domácnosti ( dňa 21. decembra 2019 sumou 115 eur, dňa 8. marca 2019 sumou 600 eur, dňa 11. marca 2019 sumou 150 eur, dňa 15. marca 2019 sumou 50 eur, dňa 16. mája 2019 sumou 50 eur, dňa 20. mája 2019 sumou 88 eur, dňa 31. októbra 2019 sumou 577 eur ). Oprávnenej robil nákupy v potravinách, kúpil počítač a oblečenie pre ňu aj dcéru. Zo spoločnej domácnosti zobrala plné auto značkových vecí, topánok, kabeliek a šperkov. Zvyšok vecí jej protokolárne odovzdal dňa 9. júna 2021. Súd prvej inštancie v zásade schvaľuje konanie oprávnenej používať ako „zbraň“ maloleté dieťa a podávať trestné oznámenia, ktorých obsahom je aj obvinenie povinného z týrania a sexuálneho zneužívania maloletej, čo považuje za dôkaz toho, že súd prvej inštancie chráni finančné záujmy oprávnenej. Súd prvej inštancie nezaznamenal, že bezdôvodnosť trestných oznámení je preukázaná ich odmietnutím, keď nebolo začaté trestné stíhanie alebo vznesené obvinenie. Proti krivým obvineniam oprávnenej podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia alebo ohovárania. Počas celej doby spolužitia zabezpečoval celý chod domácnosti, kompletné potreby pre maloleté dieťa a snažil sa oprávnenej vo všetkom vyhovieť. Aby mohla oprávnená študovať a venovať sa jej koníčkom, zabezpečil pre maloletú opatrovateľku, upratovačku. Popri práci zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú. Oprávnená sa nedôstojne správala počas manželského spolužitia, nikdy nebola s ničím spokojná a vytvárala abnormálne stresové situácie a „cirkus“. Po opustení spoločnej domácnosti sa jej arogantné, drzé správanie, vyhrážanie a verbálne útoky každým týždňom stupňovali. Oprávnená sa po odchode z domácnosti začala vyhrážať, že sa nedostane k maloletej, čo preukázal správou zo dňa 2. februára 2019. Nie je pravda, že je alkoholik, a nevyhodil ju, ani maloletú z domu. Oprávnená zobrala maloletú z domu proti jeho vôli a opustila domácnosť na základe svojho rozhodnutia. Zneužila údaje k platobnej karte pod zámienkou potreby kúpy vecí pre maloletú, avšak pre seba nakúpila luxusné oblečenie. Keďže tvrdila, že kreditnú kartu nepoužila, podal trestné oznámenie vedené OR PZ BA I pod ČVS: ORP-457/3-VYS-B1-19 MM, keď polícia zistila, že údaje z karty použila oprávnená. Styk s maloletou prebieha hekticky, nepravidelne, je podmieňovaný finančnými podmienkami oprávnenej. Oprávnená sa účelovo chodievala sťažovať kolíznemu opatrovníkovi, že povinný zanedbáva starostlivosť o maloletú. Po odmietnutí plnenia jej požiadaviek na výživné vo výške 2000 eur, podala na povinného opakované trestné oznámenia, ktoré boli odmietnuté. Konanie oprávnenej ho zasiahlo po psychickej stránke a malo vplyv aj na jeho reputáciu v práci, ako aj v súkromnom živote. Zo znaleckého posudku MUDr. Dimovej vyplýva, že netrpí žiadnou duševnou poruchou a nie je psychopat ako tvrdí oprávnená, a môže sa plnohodnotne starať o maloletú. Životná úroveň oprávnenej a povinného je v zásade rovnaká, oprávnená sa účelovo správa tak, aby navodila dojem jej nízkej životnej úrovne, preto si prenajala garsónku za 500 eur, aj keď by za tú sumu mohla mať väčší byt. Z instagramového profilu oprávnenej vyplýva že sa zdržiava sa v luxusných rodinných domoch s bazénmi, veľkými terasami, často navštevuje zahraničné veľkomestá, chodieva na luxusné zahraničné dovolenky, nosí značkové oblečenie, drahé kabelky, topánky, šperky. Prenájom jednoizbového bytu je len fiktívny, a oprávnená s maloletou žijú na inom mieste, čomu nasvedčujú aj fotografie maloletej pri bazéne v rodinnom dome. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil príjem oprávnenej mesačne asi 1500 eur, keďže aktuálny príjem zo zamestnania 1176,31 eur spolu s výživným je 1576,31

eur a v tomto nie je zahrnutý príjem z modelingových a reklamných agentúr. Súd prvej inštancie s ohľadom na produktívny vek, zdravotný stav a vzdelanie oprávnenej mal vychádzať predpokladu, že je spôsobilá dosahovať oveľa vyšší mesačný príjem ako deklaruje. Výdavky uvedené oprávnenou sú nepreukázané ( všetky okrem bývania ), nadhodnotené ( voľnočasové aktivity 190 eur, lieky 100 eur, 250 eur PHM) a nedôvodné ( platí splátku na auto, ktoré nevlastní ). Oprávnená bude dedičkou rodinného domu v C.. Počas spolužitia s oprávnenou bola jeho finančná situácia diametrálne odlišná od súčasnosti. Ako spoločník a konateľ spoločnosti K. G., G., platil výdavky kartou spoločnosti na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí pôžičky. Na základe tejto zmluvy mu vznikol dlh voči spoločnosti K. G., G. vo výške 296.210,62 eur ( ku dnešnému dňu je to suma 398.900 eur ). V dôsledku pandemickej situácie v súvislosti s ochorením SARS COVID-19 v roku 2020 a 2021, spoločnosť K. G., G. nevykazovala zisky v porovnateľnej výške, ako v období predchádzajúcom roku 2020 a 2021. Spoločnosť K. G., G. vykázala v daňovom priznaní a v účtovnej závierke za rok 2020 stratu vo výške 388.845,- eur a jej tržby klesli o 66 % oproti predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu za rok 2019. Preukázateľne a podľa verejne dostupných zdrojov, na ktoré sa odvoláva aj súd prvej inštancie však tržby spoločnosti K. G., G. len klesajú, a to už od roku 2018, pričom do podnikania tejto spoločnosti výrazne zasiahla len pandémia v roku 2020, ktorá sa negatívne odrazila v číslach spoločnosti, ale je dôležité vysvetliť, že spoločnosť K. G. G. sa zaoberá obchodom s komoditami, ktoré nemajú stabilný odbyt, a teda spoločnosť z obchodu s nimi nemá ani stabilný príjem. Životná úroveň povinného nie je stabilná a za posledné roky bol nútený sa značne uskromniť a výživné určené súdom prvej inštancie je pre neho likvidačné. Finančné prostriedky z dedičstva po otcovi neuvážene míňal spoločne s oprávnenou na dovolenky, stravovanie v reštauráciách, nákupy oblečenia, chod domácnosti a pre zabezpečovanie všetkých potrieb pre maloletú. Koncom roku 2018 dostal finančný dar od matky vo výške 120.000,- eur. Finančná situácia povinného sa zhoršila, oprávnená nemohla každý týždeň bezhlavo nakupovať nepotrebné oblečenie, topánky, nemohli chodiť jesť do reštaurácii. Varil povinný. Nemohol si dovoliť jej kúpiť nové auto a postaviť nový dom, kde nebude musieť chodiť po schodoch, a mnoho ďalšieho. Toto bolo skutočným dôvodom toho, že oprávnená spolu s maloletou opustila spoločnú domácnosť. Po rozvode prvého manželstva sa dohodol s exmanželkou, že keď dcéra B. dovŕši požadovaný vek a urobí sa potrebné previerky, prevedie na ňu obchodný podiel spoločnosti K. G., G.. Rozhodnutie obchodný podiel previesť vznikol pred tým, než spoznal oprávnenú a toto nevzniklo len z jeho vôle, keďže spoločnosť K. G., G. založil s exmanželkou pár rokov po narodení dcéry B., v roku XXXX. Vtedajšia manželka na povinného previedla svoj podiel a výkonné právomoci v roku 2000. V tomto období sa dohodli, že po tom, ako na to bude ich dcéra po všetkých stránkach spôsobilá ( vek, bezpečnostné previerky ), bude na ňu podiel prevedený. V júli 2017 bol operovaný na chrbticu, následne bol operovaný na chrbticu v máji 2019. Zdravotné problémy pretrvávajú, a preto je sledovaný lekármi. V januári 2021 podstúpil laserovú operáciu očí. Súd prvej inštancie nesprávne stanovil výšku dosiahnuteľného príjmu v sume 13.000 eur mesačne, keďže že suma 454.608,40 eur nie je suma, ktorú má nasporenú na osobnom účte, a zostatok s na bankovom účte ku dňu výpisu bol debet – 3456,16 eur, a sporiaci systém bol 0.00 eur. Súd prvej inštancie neposudzoval právny titul ich získania ( pôžička od spoločnosti K. G., G., ) a tieto neposudzoval ani v kontexte s debetnými operáciami súvisiacimi v prevažnej časti so splácaním pôžičky spoločnosti K. G., G.. Na pojednávaní ozrejmil jednotlivé kreditné a debetné operácie vo vyšších sumách – napr. kreditná suma 50.000 eur zo dňa 3. mája 2019 bola časť pôžičky od spoločnosti K. G., G., kreditná suma 66.000 eur zo dňa 7. apríla 2020 je prijatá čiastka za predaj nákladného auta, aby mohol nejaké finančné prostriedky vrátiť spoločnosti K. G., G., debetná suma -50.000 eur zo dňa 15. apríla 2020 a debetná suma -40.000 zo dňa 23. mája 20219 je vrátanie časti dlhu spoločnosti K. G., G.. V H. žije v rodičovskom rodinnom dome so svojou 85-ročnou matkou ( ktorá má k domu vecné bremeno doživotného bývania ), keďže nemá finančné prostriedky na to, aby si zabezpečil vlastné bývanie alebo platil podnájom. Súd prvej inštancie nemôže dať za ťarchu to, že ako spoločník nerozhodol o vyplatení zisku bez toho, aby poznal všetky okolnosti týkajúce sa prevodu obchodného podielu a vnútorné záležitosti ( vrátane know-how ) spoločnosti K. G., G.. V predmetnom konaní bolo preukázané porušenie manželských povinností oprávnenou a také správanie oprávnenej voči povinnému, ktoré spôsobilo stratu práva priznať výživné. Správanie oprávnenej má takú intenzitu a závažné dôsledky, ktoré je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov.

5. K odvolaniu povinného podala vyjadrenie oprávnená. Uviedla, z vykonaného dokazovania v konaní nevyplynulo, že by sa dopustila voči povinnému konania, ktoré by bolo v rozpore s manželskými povinnosťami podľa Zákona o rodine. Ako vyplýva z návrhu na rozvod manželstva, opustila spoločnú domácnosť nedobrovoľne po tom, čo nedokázala zvládať správanie povinného v stave pod vplyvom alkoholu. Alkoholizmus povinného bol jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a podať návrh na rozvod manželstva. Ak by povinný neholdoval alkoholu v

takom rozsahu, ich manželstvo by bolo harmonickejšie. Z rozhodovacej činnosti vyplýva, výživné súd nepriznal manželovi/manželke, ktorý bezdôvodne opustil druhého manžela, resp. spoločnú domácnosť, ktorý bol neverný, dopustil sa fyzického násilia na druhom manželovi, nevpustil druhého manžela do spoločného bytu a pod. Ani jedného z popisovaných konaní sa však oprávnená nedopustila. Skutočnosti, na ktoré poukazoval povinný, nie sú porušením manželských povinností vymedzených v Zákone o rodine. Uviedla, že podanie trestného oznámenia je právom každého občana tejto krajiny v prípade, ak existuje dôvodné podozrenie, že sa osoba dopustila trestného činu, resp. protiprávneho konania. Skutočnosť, že podala trestné oznámenie, ktoré bolo vyhodnotené ako neopodstatnené, nemá za následok naplnenie konania v rozpore s dobrými mravmi. Z podaných trestných oznámení a dôkazov predložených oprávnenou vyplynuli závažné podozrenia týkajúce sa spoločnej maloletej dcéry, ktoré by v postavení oprávnenej ako matky riešila každá žena podaním trestného oznámenia, resp. kontaktovaním orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Maloletá sa vracala od povinného ako otca s modrinami a v zlom stave, a keďže povinný má v obľube požívať alkohol aj vo väčšom množstve, oprávnená nemala istotu, či povinný nezanedbal starostlivosť, alebo v stave zmenšenej príčetnosti nespôsobil maloletej zranenia na tele. Zmenu petitu zo sumy 1.000 eur mesačne na sumu 2.000 eur odôvodnila tým, že v čase podania návrhu nemala vedomosť o pohyboch na osobnom účte povinného a o jeho reálnych príjmoch, ktoré boli mesačne vo výške niekoľko tisíc eur. Požadované výživné vo výške 2.000 eur mesačne by po priznaní predstavovalo cca 1/5 priemerných príjmov povinného, čo možno považovať za adekvátne pre stanovenie výšky výživného na manželku. Z dokazovania vyplynulo, že povinný účelovo prevádzal svoj majetok na blízke osoby a v konaniach pred súdom sa prezentoval ako nemajetný. Takéto úkony považuje oprávnená za ukracujúce, keďže absentuje ich ekonomická podstata a z dôvodu prevodu na blízku osobu sa prezumuje, že blízka osoba mala vedomosť o vôli povinného ukrátiť oprávnenú ako potenciálneho veriteľa. Povinnému boli mesačne zo spoločnosti K. G. G. prevádzané vysoké čiastky peňazí, ktoré sa považujú za príjem, bez ohľadu na titul nadobudnutia týchto peňažných prostriedkov. Aj napriek tomu, že povinný formálne nemá majetkovú účasť v tejto spoločnosti ( nakoľko svoj obchodný podiel previedol na svoju dcéru ), naďalej mu sú poskytované peňažné prostriedky z tejto spoločnosti, čo možno posúdiť ako fakt, že má faktický vplyv na chod spoločnosti a požíva pôžitky z tejto spoločnosti ( napr. osobné motorové vozidlá a pod. ). Povinný aj po prevode obchodného podielu na dcéru a vymenovaní dcéry do funkcie konateľky spoločnosti K. G. G., naďalej poukazoval na osobný účet jeho dcéry peniaze, čo by však v prípade, ak by reálne vykonávala jeho dcéra činnosť v zabehnutej a úspešnej spoločnosti, nedávalo zmysel. Povinnému boli vyplácané vysoké peňažné čiastky minimálne od januára 2019 až do novembra 2021, do kedy sú datované výpisy z bankových účtov oboch účastníkov konania. Tvrdenie povinného, že za účelom financovania nákladného života oprávnenej si musel požičiavať peniaze od tretích subjektov a zadlžovať sa, tak vyznie zvláštne. Oprávnená opustila spoločnú domácnosť v decembri 2018. Od januára 2019 do novembra 2021 boli na osobný účet povinného poukázané peňažné prostriedky vo výške viac ako 376.000 eur. Tvrdenia o uskromnení povinného tak nie sú reálne, keď za mesiac minul približne 12 000 - 13.000 eur na svoje osobné potreby, resp. potreby jeho novej partnerky. Oprávnená je žena v mladom, produktívnom veku, s dvoma vysokými školami, ale v podmienkach Slovenskej republiky v trvalom pracovnom pomere by aj vzhľadom na jej dosiahnuté vzdelanie nedosiahne príjem 10.000 eur mesačne ako dosahuje povinný. Výčitky adresované oprávnenej týkajúce sa skutočnosti, že dosahuje príjem v priemere 1.800 eur mesačne a nie vyšší, sú preto absolútne neopodstatnené a nereflektujú objektívnu realitu v podmienkach Slovenskej republiky. Na pomery Slovenskej republiky má oprávnená štandardný príjem. Pobyt na Srí Lanke, ktorý povinný prezentuje v niekoľkých súdnych konaniach, nepreukazuje vysoký životný štandard oprávnenej, keďže bol darom na 30. narodeniny oprávnenej od jej rodinných príslušníkov, rovnako tak kytica červených ruží. Ostatné fotografie predložené povinným nepreukazujú súkromný život oprávnenej, keďže pochádzajú z modelingových kampaní, a oprávnená je v oblečení, ktoré jej zadal klient. Oprávnená cestuje maloletou do európskych miest tzv. low cost leteckými spoločnosťami, keďže má záujem, aby sa jej maloletá dcéra kultúrne vzdelávala a spoznávala európske dejiny. Povinný bol počas leta s maloletou na štyroch dovolenkách, a to v Turecku, Chorvátsku a Taliansku, teda absolvoval viac dovoleniek ako oprávnená, aj keď v konaní prezentuje že je nemajetný, a žije v skromných pomeroch a nad svoje finančné limity. Do jednoizbového bytu v G. J. sa nasťahovala z dôvodu miesta materskej školy maloletej na tzv. P. B. ako aj z dôvodu bydliska povinného. Maloletá má blízko od bydliska oprávnenej materskú školu a žije v jednej oblasti s ostatnými maloletými deťmi z materskej školy. Oprávnená nikdy vlastníčkou rodinného domu v C. a tento nikdy bezodplatne nepreviedla na blízku osobu, aby sa tak zbavila svojho majetku. Rozdiel spočíva v tom, že povinný sa vedome a účelovo zbavil svojho majetku – podielu na rodinnom dome v H. a to už v čase vedenia súdnych konaní, kedy predpokladal, že mu bude uložená vyživovacia povinnosť k maloletej a za týmto

účelom budú skúmané jeho majetkové pomery. Povinný sa prevodom podielu na rodinnom dome pripravil o niekoľko sto tisíc eur, ktoré by tvorili jeho majetkovú podstatu. Je bezpredmetné, či oprávnená niekedy v budúcnosti bude dedičkou nehnuteľnosti, v ktorej sa aktuálne zdržujú jej rodičia, pokiaľ povinný mal majetok vysokej hodnoty, týmto disponoval a tento bez primeranej protihodnoty previedol na svoju dcéru len aby sa vyhol svojim povinnostiam.

6. K vyjadreniu oprávnenej podal odvolaciu repliku povinný, v ktorej uviedol, že i naďalej má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že oprávnená konala v rozpore s dobrými mravmi, dopustila takého konania, ktoré bolo v rozpore s manželskými povinnosťami podľa Zákona o rodine. Zavádzala, že ju povinný vyhodil zo spoločnej domácnosti, a po jej priznaní, že tak urobila na základe jej slobodného rozhodnutia, obvinila ho, že je alkoholik, a že nevedela znášať jeho stavy pod vplyvom alkoholu. Skutočný dôvod odchodu oprávnenej zo spoločnej domácnosti je jej mimomanželský pomer s mladým mužom, čo preukazuje fotografiami z januára až apríla 2019. Oprávnená sa nestarala o uspokojovanie potrieb rodiny, nestarala sa o domácnosť, venovala sa len sama sebe, štúdiu 2 vysokých škôl, ktoré uhrádzal povinný, nakupovaniu luxusného oblečenia a chodeniu na kávičky s kamarátkami. O celú domácnosť ako aj o maloletú dcéru sa staral povinný s pomocou opatrovateľky, čo je preukázané aj fotodokumentáciou v spise. Oprávnená ho nerešpektovala ako manžela, otca, o všetkom rozhodovala sama, robila hysterické scény, všetko muselo byť podľa jej želania a pokiaľ tomu tak nebolo, urobila doma alebo aj na verejnosti hysterickú scénu. Po jej odchode zo spoločnej domácnosti povinnému vyhrážala, že neuvidí dcéru, že mu spraví zo života peklo a stretnutia s dcérou podmieňovala finančnými a vecnými darmi. Opakovane uviedol, že oprávnená ho obviňovala pred políciou, kolíznym opatrovníkom a súdom, a podala niekoľko trestných oznámení. Takéto obvinenia mali dopad na pracovné aj súkromné vzťahy povinného. Zo znaleckého posudku vypracovaného psychiatričkou, MUDr. Natáliu Dimovú vyplýva, že netrpí žiadnou duševnou ani inou poruchou, ktorá by pôsobila patogénne na maloleté dieťa, čo preukazuje, že domnienky oprávnenej, že zanedbal starostlivosť o dieťa alebo v stave zmenšenej príčetnosti mohol spôsobiť dieťaťu zranenia na tele, sú len účelové tvrdenia oprávnenej s cieľom pripraviť ho o stretnutia s dcérou. Oprávnená nepreukázala odôvodnené mesačné výdavky s výnimkou nájomného, ktoré už bolo zohľadnené pri určovaní výživného na maloletú dcéru. Keďže oprávnená v auguste 2021 bez vedomia a súhlasu povinného presťahovala maloletú do C., v mesiacoch august 2021 až marec 2022 neplatila nájomné. Oprávnená nemohla mať výdavky na pohonné hmoty, pretože pracovala na home office, čo sama preukázala potvrdením manažéra D. v konaní vedenom pod sp. zn. a pokiaľ robila prácu z domu, nemohli jej vzniknúť náklady na dopravu a ani na ošatenie do práce. Oprávnená pracovala a pracuje aj v rôznych modelingových agentúrach ( J. J. a ďalšie ) odkiaľ má príjmy z prehliadok, fotenia do časopisov a reklamy, čo preukazuje televízna reklama N. Q. “D. I. B. B. I. L.”, v ktorej účinkuje oprávnená v ružových šatách a K. G. L. C. I.. Životná úroveň oprávnenej spočíva v cestovaní po zahraničných veľkomestách, dovolenkách (na fotkách Londýn, Praha, Lotus Villa Resort Srí Lanka, Marbella, Chorvátsko, Španielsko, Taliansko atď. ), stravovaní v drahých reštauráciách a kúpe luxusného oblečenia – napr. na fotkách ( čierne šlapky zn. GIVENCHY v hodnote cca 400 eur, opasok Hermes v hodnote cca 600 eur, kabelka Chanel v hodnote cca 5000 eur, plavky zn. Hunza G v hodnote cca 300 eur, blúza V. Beckham v hodnote cca 500 eur, atď. ), čo preukazujú fotografie z instagramového profilu oprávnenej. Oprávnená jazdí na autách prémiových značiek ako BMW, Volkswagen, atď., navštevuje verejne známe osoby a zúčastňuje sa rôznych spoločenských eventov s verejne známymi osobami ako napr. podujatie politickej strany L. I.. Z vykonaného dokazovania je preukázané rozporné správanie oprávnenej s dobrými mravmi, preto priznanie výživného oprávnenej je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi, a že životná úroveň povinného a oprávnenej je v zásade rovnaká. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávnenej v plnom rozsahu zamietol, a aby pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že rozvodom manželstva zanikla vyživovacia povinnosť medzi manželmi.

7. K odvolacej replike podala odvolaciu dupliku oprávnená. Uviedla, že tvrdenie povinného, že mu mala byť počas manželstva neverná je účelové, keďže povinný doposiaľ takéto tvrdenie v žiadnom konaní ani nenaznačil. Toto tvrdenie však nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, okrem fotografií oprávnenej s inými osobami. Muž, s ktorým mala byť oprávnená povinnému neverná, je jej dlhoročný kamarát. Aj povinný má viacero kamarátok, ktoré aj finančne podporoval, preto nie je nezvyčajné, aby aj ona mala ako priateľov osoby mužského pohlavia. Oprávnená netajila, že vykonáva príležitostnú činnosť modelky. Fotografie doložené povinným sú z pracovných ciest alebo z reklamných kampaní. Ide o príležitostnú činnosť a jej odmena nedosahuje výšku mesačných príjmov povinného. Oprávnená tieto príjmy netajila v konaní pred súdom prvej inštancie, a boli zahrnuté do jej príjmu, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal. Oprávnená cestuje do zahraničia s maloletou rovnako ako povinný, ktorý chodí na dovolenky

vo vyššom štandarde ako oprávnená. Tvrdenie, že oprávnená sa stravuje v luxustných reštauráciách nevyplýva z priložených dôkazov. Fotografia s kabelkou Chanel a opaskom Hermes pochádza z obdobia, keď žila s povinným v spoločnej domácnosti. Po odchode z domácnosti nemá značkové oblečenie k dispozícii, keďže jej ho oprávnený zakázal vziať. Uviedla, že v súčasnosti prebieha konanie o vydanie osobných vecí oprávnenej na Mestskom súde Bratislava IV sp. zn. . Obuv značky Givenchy je v hodnoote 250 eur a nepreukazuje nadštandardnú úroveň oprávnenej. Zvyšné oblečenie, ako plavky, blúzky nie sú značkové, sú z obchodného reťazca H&M a Zara. Oprávnená aktuálne nemá k dispozícii osobné motorové vozidlo, ktoré mala k dispozícii ešte v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a aktuálne využíva spoločne s maloletou hromadnú dopravu. Uviedla, že zistenia znalca nevylučujú požívanie alkoholu zo strany povinného. Povinný sám priznal, je užívateľom silných liekov na spanie — Stilnox, ktoré sú spôsobilé vytvoriť u človeka závislosť. V prípade užívania liekov Stilnox spolu s alkoholom vzniká nebezpečenstvo zmeny v správaní užívateľa a takéto užívanie je zdraviu škodlivé. Otázky položené znalcovi boli zamerané na posúdenie duševného stavu povinného a na jeho spôsobilosť zabezpečovať' starostlivosť o maloletú s ohľadom na možnú psychickú poruchu. Predmetom znaleckého dokazovania nebolo skúmať, či je povinný užívateľom alkoholu, ak áno, v akom rozsahu a či si vytvoril závislosť na alkohole, ktorá by ho obmedzovala v spôsobe života, resp. mala dôsledky vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o maloletú. Nie je zrejmé, čo chcel znaleckým posudkom povinný preukázať, keď nevyvrátil tvrdenie oprávnenej o užívaní alkoholických nápojov, ktoré sám priznáva v rozhovore so znalkyňou. Výsledkom znaleckého skúmania bolo výlučne konštatovanie znalkyne, že povinný netrpí takou duševnou poruchou, ktorá by ho ako rodiča vylučovala ako nespôsobilého zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Užívanie alkoholu samo osebe neznamená, že osoba trpí duševnou poruchou, resp. užívanie alkoholu nemusí spôsobiť duševnú poruchu, ktorej existenciu znalkyňa u povinného skúmala. Je však na zváženie, či užívanie alkoholu s tak silnými liekmi akými Stilnox sú, ktoré ovplyvňujú koncentráciu človeka, nevylučuje spôsobilosť povinného zabezpečiť starostlivosť o maloletú.

8. K odvolacej duplike oprávnenej podal ďalšie vyjadrenie povinný, v ktorom uviedol, že v konaní pred súdmi mu bolo nepríjemne priznať a prezentovať neveru oprávnenej, a chcel, aby rozvod prebehol diskrétne. Uviedol, že väčšina odmien za prehliadky a fotenia sa modelkám vypláca v hotovosti, a minimum platieb je uhrádzaných na účet. Je zrejmé, že v čase rozhodného obdobia poberala príjem z modelingu a po rozvode manželstva a získaní výživného sa modelingom netají a verejne sa prezentuje na Instagrame a iných sociálnych sieťach. To, že oprávnená nemá auto odôvodnil tým, že v mieste jej dočasného bydliska nie je miesto na parkovanie, maloletá má peši do školy na cca 10 minút a oprávnená pracuje online z domu, takže do práce necestuje. Ak by sa oprávnená potrebovala dostať do práce, peši dokáže byť za 15 minút v centre G. J.. Oprávnená účelovo predala osobné motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bol jej brat, keďže ju a maloletú vo väčšine času vozí autom jej priateľ F.. Oprávnená tak v súčasnosti nemá žiadne výdavky na pohonné hmoty a na údržbu auta. Jej tvrdenia o používaní hromadnej dopravy sú len účelové klamstvá s cieľom manipulovať súd, keďže môže užívať osobné auto Dacia, ktoré bolo zakúpené z peňazí povinného a vlastníkom je otec oprávnenej. Ataky a súdne spory s oprávnenou ho pripravili o prácu, a kvôli potrebe splácania výživného na oprávnenú a na maloletú musel predať osobný automobil a využíva hromadnú dopravu ako oprávnená. V spoločnosti K. G. už nepracuje a nevie, či sú vozidlá spomínané oprávnenou aj naďalej vo vlastníctve spoločnosti. Povinného finančne podporuje matka. Uviedol, že sa podrobil trom psychiatrickým vyšetreniam, avšak ani jeden zo znalcov nezistil žiadnu duševnú a ani inú poruchu. Oprávnená uvádza neschopnosť povinného zabezpečiť starostlivosť o maloletú, avšak v čase dovolenky v zahraničí chce dať maloletú do osobnej starostlivosti povinného na dobu vyše 2 týždňov mimo času určeného súdom. Má za to, že oprávnená s ním uzavrela manžetovo výlučne z vypočítavosti a so zámienkou mať spolu dieťa, prostredníctvom ktorého bude mať neustály zdroj príjmu na zabezpečovanie jej potrieb bez toho aby musela pracovať.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a oprávnenými osobami – oprávnenou a povinným ( a a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania ( ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. o určení výživného a zročného výživného zmeniť ( ), v napadnutom výroku III. v časti zamietnutia návrhu oprávnenej ako vecne správny potvrdiť ( 387 ods. 1 a 2 ) a v napadnutom výroku IV. je potrebné rozsudok v danej časti zrušiť ( ).

10. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh oprávnenej ako výživou oprávnenej osoby na určenie výživného voči povinnému ako výživou povinnej osobe titulom vzájomnej manželskej vyživovacej povinnosti na vyrovnanie životnej úrovne manželov počas trvania manželstva.

11. Predmetom odvolacieho konania s prihliadnutím na odvolacie námietky oprávnenej a povinného je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnosť povinnému platiť oprávnenej výživné 1 000 eur mesačne od mesiaca máj 2019 vždy do 15. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, zročné výživné vo výške 28 458,06 eur za obdobie od 24. mája 2019 do konca mesiaca apríl 2022 zaviazal povinného do dvoch mesiacov od doručenia rozsudku; výrokom II. návrh oprávnenej vo zvyšku zamietol; výrokom III. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I z 24. júna 2019, č. k. -84, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 2. októbra 2019, č. k. -127; výrokom IV. uložil povinnému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 360 eur na účet Okresného súdu Bratislava I, výrokom V. žiadnemu z účastníkov konania nemá právo ( správne „nárok“ – pozn. odvolacieho súdu ) na náhradu trov konania a výrokom VI. štátu nepriznal náhradu trov konania.

12. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti určenia výživného povinnému. Berúc však do úvahy argumentáciu povinného v podanom odvolaní a v jeho vyjadrení k vyjadreniu oprávnenej dospel odvolací súd k čiastočne odlišnému právnemu posúdeniu otázky priznania výživného čo do obdobia, za ktoré povinnému trvala jeho vyživovacia povinnosť k oprávnenej, a tým aj výšky zročného výživného.

13. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

14. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa 17. januára 2015. V spoločnej domácnosti žili v rodinnom dome na ul. F. B. XX, H., v ktorom bol vnútorný bazén, početný autopark s prémiovými značkami automobilov (napr. po narodení dcéry je kúpil Mercedes G), veľká záhrada. Oprávnená na základe dohody s povinným nepracovala, chodili na exotické dovolenky viackrát do roka, chodila na povinné nákupy, bola pekne oblečená, vrátane kabeliek, šperkov, hodiniek, povinný chcel, aby bolo vidno, že na to má, chodila na opakované cesty do Moskvy, víkendy trávili vo Viedni, Čechách, Maďarsku v luxusných hoteloch, na niektoré dovolenky chodili aj jej kamarátky. Jej rodičom kúpil auto, bývalej žene dal auto. Spoločenské akcie poriadané v rámci rodinného kruhu alebo v kruhu priateľov boli sprevádzané návštevami celebrít a išlo o nákladné akcie. Od 9. decembra 2018 účastníci konania v spoločnej domácnosti nežijú. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. -1262 zo dňa 15. mája 2022, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, rozsudok v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 27. júna 2022.

Obaja účastníci konania sú vysokoškolsky vzdelaní. Príjem oprávnenej zo zamestnania je 1.176,31 eur mesačne v čistom, pričom spolu s výživným na oprávnenú, manželku a na maloletú dcéru má príjem mesačne asi 1.500 – 1.600 eur. Oprávnená má občasné príležitostné príjmy z modelingu, čo korešponduje s obratmi na jej bankových účtoch, ktorá nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nevlastní auto, používa VW Golf, r. v. 2013. Žije s dcérou v prenajatom byte v H., ide o garsónku. Jej mesačné výdavky sú približne 1.465 eur, z toho na ňu pripadá na nájomné ( polovica nákladov ) 250 eur, náklady na auto 270 eur ( splátka bezúčelového úveru na zakúpenie auta ), 190 eur voľno-časové aktivity ( hot joga, cyklistika ), 75 eur mesačne paušál telefón a internet, 80 eur drogéria a kozmetika, 100 eur lieky a vitamínové doplnky, 250 eur PHM (cesta po H., za rodičmi do C., resp. na voľnočasové aktivity), strava asi 250 eur. Príjem povinného je cca. 650 eur mesačne, je zamestnaný ako konzultant. Výdavky má 500 eur mesačne, v čom sú náklady na UPC, oblečenie, stravu. Potreby financuje aj z pôžičky, ktorú mu poskytli známi. Žije v rodinnom dome, na ulici F. B. XX I. H., nehnuteľnosti nevlastní. Bol majiteľom obchodného podielu v spoločnosti, v ktorej je zamestnaný, ktorý previedol po dohode s bývalou manželkou na staršiu dcéru B.. Na dovolenky chodieval, teraz už to tak nie je. Autá sú služobné, čiže nie sú v jeho vlastníctve, ale využívať ich môže. Na výživu oprávnenej prispieva mesačne 200 eur, na dcéru 200 eur.

18. Keďže pri rozhodovaní o výživnom medzi manželmi je potrebné vyhodnocovať kritériá § 71 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd po zhodnotení dôvodov odvolania oprávnenej a povinného posudzoval opodstatnenosť trvania nároku na výživné za obdobie od 24. mája 2019 ( podanie návrhu na začatie konania oprávnenou na výživné ) do 26. júna 2022 ( deň predchádzajúci dňu, v ktorom nadobudol právoplatnosť vyššie citovaný rozsudok ).

19. Súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil a správne postupoval v časti určenia výšky výživného, keď dospel k záveru o splnení podmienok pre určenie výživného povinnému na oprávnenú ako určenie výživného medzi manželmi. Odvolací súd sa stotožňuje s určenou výškou výživného dospejúc k záveru o jeho primeranosti, aj s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazuje na ne. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo stavu, že manželstvo účastníkov v čase rozhodovania trvalo, za jeho trvania sa narodila dcéra L.. Účastníci konania však už od decembra 2019 nežili v spoločnej domácnosti. Správne súd prvej inštancie zohľadnil situáciu na strane oprávnenej, ktorá bola síce riadne zamestnaná, dosahovala príjem zo zamestnania vo výške 1 176 eur mesačne, vo vzťahu k povinnému mala obmedzenejšie možnosti zamestnať v zamestnaní, v ktorom by mohla dosahovať vyššie príjmy, vzhľadom k potrebe venovať sa aj zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloletú. Skutočnosť, že životná úroveň účastníkov konania bola rozdielna a vyššia v prospech povinného bola náležite zistená a dostatočne vysvetlená v preskúmavanom rozsudku ( ods. 5, 14, 16, 21, 38, 40 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ), s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať. Pokiaľ povinný argumentuje argumentuje tým, že manželka, oprávnená opustila spoločnú domácnosť dobrovoľne, nie je pravdivé jej tvrdenie, že ju vyhodil, nevyužila možnosť riadne sa zamestnať, nedosahuje príjem zodpovedajúci jej možnostiam a schopnostiam, odvolací súd udáva, že ukončenie spolužitia účastníkov konania, manželov z dôvodu ich konfliktov je nesporné, pričom bolo v konaní rovnako preukázané, že oprávnená si popri starostlivosti o maloletú zabezpečila riadny príjem. Správne súd prvej inštancie potom prihliadal na životnú úroveň a výdavky účastníkov konania, na ktoré oprávnená poukázala, pričom je potrebné zohľadniť aj jej nemajetnosť. Za daných okolností aj odvolací súd dospel k záveru, že vo veci boli splnené podmienky pre určenie výživného pre oprávnenú ako manželky a potrebu dorovnania jej životnej úrovne, ktorá sa na strane povinného odvíja od jeho možností a schopností potenciálne dosahovať príjem vo výške 13 000 eur mesačne. Zároveň súd prvej inštancie správne zohľadnil obchodný podiel povinného v spoločnosti K., G., ktorý bezodplatne previedol na svoju dcéru B., ako aj vlastnícky podiel na rodinnom dome, v ktorom naďalej býva. Odvolací súd dospel k záveru, že určená výška výživného spĺňa požiadavku rovnakej životnej úrovne manželov a zabezpečenie domácnosti a starostlivosti o maloletú. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď výživné priznal oprávnenej od podania návrhu v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd však vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. -1262 zo dňa 15. mája 2022, ktorý v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 27. júna 2022, ktorým manželstvo účastníkov konania zaniklo, ohraničil určenú vyživovaciu povinnosť povinného dňom 26. jún 2022.

20. Adekvátne k vyššie uvedenému odvolací súd vypočítal aj výšku zročného výživného za obdobie od 24. mája 2019 do 26. júna 2022. Povinný platiť výživné na výživu oprávnenej na výživné prispieval

sumou 200 eur na základe nariadeného neodkladného opatrenia ( v mesiaci máj 2019 zaplatil 51,61 eur, v mesiacoch jún 2019 až máj 2022 zaplatil 200 eur x 36 mesiacov, spolu 7 200 eur, pričom v mesiaci jún 2022 zaplatil na výživu oprávnenej na výživné 1 000,- eur, celkom spolu 8 251,61 eur ). Pomerná časť určeného výživného za mesiac máj 2019 činí 258,06 eur, pomerná časť za mesiac jún 2022 866,66 eur a výživné za mesiace jún 2019 až máj 2022 spolu 36 000 eur, celkom spolu 37 124,72 eur, čo po odpočítaní už zaplateného výživného 8 251,61 eur zodpovedá sume 28 978,67 eur. Povinného na platenie výživného odvolací súd zaviazal na zaplatenie zročného výživného v lehote 3 mesiacov od doručenia rozsudku, pretože zohľadnil výšku sumy zročného výživného, no súčasne zohľadnil možnosti povinného, a preto nerozhodol o splácaní uvedenej sumy v splátkach.

21. K odvolacej námietke povinného, že oprávnená konala v rozpore s dobrými mravmi, a teda je naplnená podmienka pre nepriznanie výživného, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením a závermi súdu prvej inštancie uvedené v bode 46. a 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Tvrdenia o nevere oprávnenej povinný preukazoval fotografiou oprávnenej s jej údajným priateľom. Odvolací súd konštatuje, že z povinným predloženej fotografie tvrdený vzťah nevyplýval, oprávnená takýto vzťah poprela a ozrejmila jeho povahu, pričom v ďalšom povinný svoje tvrdenie nepreukázal. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie námietky povinného vo vzťahu k osobným pomerom oprávnenej ako nedôvodné.

22. Povinný tiež namietal, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý ho znevýhodňuje na trhu práce, rovnako ako jeho vek, tieto okolnosti mu znemožňujú sa riadne zamestnať. Odvolací súd uvádza, že povinný tvrdenia o zhoršenom zdravotnom stave preukázal, avšak nie skutočnosť, že práve toto zhoršenie zdravotného stavu mu v bráni v tom, aby sa riadne zamestnal. 23. Ďalšie argumenty povinného považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a zročného výživného ( výrok I. ) postupom podľa , v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu oprávnenej na výživné vo zvyšku ako vecne správny potvrdil ( výrok II. ) postupom podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

25. Podľa v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

26. Povinný odvolaním napadol aj výrok IV. predmetného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výške súdneho poplatku, a na úhradu ktorého zaviazal povinného podľa . Aj vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zmenil výrok I. o výživnom, došlo k zmene základu poplatkovej povinnosti, a tým aj výšky súdneho poplatku, pričom výrok IV. je závislým výrokom vo vzťahu k výroku I. Po jeho preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že uniklo pozornosti súdu prvej inštancie, že podľa v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, proti rozhodnutiu ktorého je prípustná sťažnosť, o ktorej koná a rozhoduje sudca. Konanie o súdnych poplatkoch je tak zákonom definované ako súdne konanie, ktoré prebieha výlučne na súde prvej inštancie. Správne mal podľa citovaného zákonného ustanovenia o poplatkovej povinnosti povinného rozhodnúť vyšší súdny úradník. Preto odvolací súd výrok o poplatkovej povinnosti povinného ( výrok IV. ) zrušil podľa pís. ) .

27. O nároku na náhradu trov konania ( prvoinštančných aj odvolacích) rozhodol odvolací súd vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa . V prejednávanej veci nebol zistený žiaden dôvod pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia poukazujúc na odôvodnenie uvedené v odsekoch 63. a 64. napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).