Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/124/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: Henryka Kaczorowskeho Fabryka Mebli „PIASKI", IČO: 250571045, so sídlom Piaski 1C, 63-645 Leka Opatowska, Poľská republika, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, advokátom, so sídlom R. XX, XXX XX V., proti žalovanému: H. O., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX F. X. F. (pôvodne podnikajúcemu pod obchodným menom Marián Červeník - TIP - TOP INTERIÉR NÁBYTOK, s miestom podnikania 023 02 Krásno nad Kysucou č. 1173, IČO: 35 222 212), zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom, so sídlom Y. S. XX, XXX XX B., v konaní o zaplatenie 4.716,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -368 zo dňa 30.01.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -368 zo dňa 30.01.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 214,54 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ireneusza Piotra Giebela, advokáta, so sídlom v V., R. XX.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.716,13 Eur (pôvodne o zaplatenie 142.078,40 Sk) s 13 %-ným úrokom z omeškania ročne od 28.07.2005 do zaplatenia, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.011,65 Eur v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 142.078,40 Sk (4.716,13 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 28.07.2005 až do zaplatenia titulom nezaplatenia faktúry VAT č. 874/05/W zo dňa 28.04.2005 na sumu 14.411,04 PLN, splatnou dňa 27.07.2005, ktorú žalovaný neuhradil. Vo veci bolo okresným súdom rozhodnuté medzitímnym rozsudkom sp.zn. zo dňa 15.11.2006, ktorý v dôsledku podania odvolania žalobcom Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. zo dňa 12.12.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Opätovne vo veci rozhodol okresný súd rozsudkom zo dňa 25.03.2009, ktorý bol uznesením Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 08.04.2010 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu preskúmania námietok o neplatnosti dodatku č. 1, či sa účastníci dodatkom skutočne riadili, a či došlo k jeho realizácii, naplneniu v rámci obchodnej praxe účastníkov konania. V danom smere súd vykonal ďalšie dokazovanie, v zmysle ktorého rozsudkom zo dňa 13.12.2010 žalobný návrh zamietol s povinnosťou žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. Uznesením Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 13.03.2012 prvostupňový rozsudok bol vrátený na ďalšie konanie. V zmysle

intencií rozhodnutia druhostupňového súdu okresný súd vykonal dokazovanie, vychádzal zo záverov krajského súdu uvedených v predmetnom rozhodnutí.

Z pretlmočených dôkazov mal okresný súd preukázané, že žalovanému bol jednotlivo dodaný tovar - nábytok, čo do druhu a ceny špecifikovaný vo faktúre č. VAT 874/05/W zo dňa 28.04.2005. Dokladom o dodaní tovaru je špecifikácia dodaného tovaru a medzinárodný nákladný list CMR (č.l. 9, správne malo byť „č.l. 7 spisu“) potvrdený pracovníkmi žalovaného. Dodaný tovar v cenovom vyjadrení predstavoval sumu 142.078,40 Sk. Súčasťou skutkového stavu bola aj dohoda zmluvných strán obsiahnutá vo faktúre „vyhlasujem, že akceptujem túto faktúru, a tým uznávam v nej obsiahnutý záväzok. Do momentu úplnej úhrady tejto faktúry tovar ostáva vlastníctvom žalobcu“. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom fakturantky a účtovníčky žalovaného, dokladmi, faktúrami a účtovnými dokladmi žalovaného, mal okresný súd preukázané, že žalovaný tovar predával zákazníkom svojím menom, a nie menom žalobcu, predával ho na svoj účet, a nie na účet žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal vrátenie ani jednej nepredanej zásielky od 3.11.2003 doteraz s výnimkou reklamovaných zásielok. Tým nepreukázal hmotnoprávny základ pre ustálenie právneho vzťahu na základe komisionárskej zmluvy, a taktiež platby provízie z účtu žalobcu na účet žalovaného.

Po skutkovej stránke okresný súd ustálil vykonaným dokazovaním skutkový stav v rovine vykonaných dôkazov predložených žalobcom, z ktorých mal preukázané, že obsahové náležitosti faktúry boli známe žalovanému, boli vyhotovované účastníkmi obchodno-právneho záväzkového vzťahu, na znak súhlasu s obsahom faktúry poverili obidvaja podnikatelia svojich zodpovedných pracovníkov vypĺňaním ďalších náležitostí faktúry, množstva, ceny, dátumu dodania, termínu splatnosti. Pracovníčka žalovaného pečiatkou a podpisom prejavila v mene žalovaného súhlas s tým, že preberá tovar dodaný žalobcom v ním uvedenom druhu, množstve, cenách, lehotách, s dohodnutou lehotou splatnosti uvedenou vo faktúrach.

Nakoľko zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu jednoznačne vyplynul záver, že nebol preukázaný skutkový stav, ktorý by zodpovedal komisionárskej alebo sprostredkovateľskej zmluve, nebolo možné aplikovať právo týkajúce sa komisionárskej a sprostredkovateľskej zmluvy, konkrétne Dodatok č. 1 zo dňa 3.11.2003. Na základe výsledkov dokazovania okresný súd mal za to, že preukázaný skutkový stav zodpovedal uzavretej kúpnej zmluve s výhradou vlastníckeho práva.

V rámci ďalšieho dokazovania právny zástupca žalovaného predložil okresnému súdu písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o kúpnej cene, a teda k určeniu kúpnej ceny došlo len jednostranne zo strany predávajúceho, keď dohoda o cene musí existovať už v čase obdržania objednávky žalovaného a jej akceptácie zo strany žalobcu. Podpísaním faktúry došlo iba k potvrdeniu odovzdania a prijatia tovaru v nej špecifikovaného, a bez ďalšieho nie je možné vyvodiť záver o dohode o výške kúpnej ceny. Keďže absentovala dohoda účastníkov o kúpnej cene ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, nedošlo k platnému uzatvoreniu právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorá absencia zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle .

Okresný súd v konaní ako dôkaz vykonal aj oboznámenie sa s pripojeným spisom Okresného súdu Čadca sp. zn. , v rámci ktorého súdneho konania už bolo rozhodnuté o žalobnom nároku žalobcu, v zmysle ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi v konaní uplatnenú pohľadávku s povinnosťou nahradiť trovy konania, pričom nesporne bol preukázaný skutkový stav zodpovedajúci uzavretej kúpnej zmluve s výhradou vlastníckeho práva. V danom smere okresný súd poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 27.10.2011, ktorým prvostupňový rozsudok bol potvrdený.

Z hľadiska dôkaznej sily poukázal okresný súd na tú skutočnosť, že listinné dôkazy, o ktoré opieral svoj nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalobca, sú nesporne vierohodné, podpísané zástupcom žalobcu, i žalovaného (medzinárodný nákladný list - CMR, faktúra, objednávka, špecifikácia dodaného tovaru,

faktúra). Vychádzajúc z pôvodných dôkazov žalobcu dospel k záveru, že k zmene skutkového stavu nedošlo. V danom smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

Prvostupňový súd na zistený skutkový stav aplikoval OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru oznámený pod číslom (ďalej len „“), a to za aplikácie článku 11, článku 14 ods. 1, článku 30 a vyslovil, že v zmysle došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému tovar čo do druhu, ceny, množstva, vyšpecifikovaný vo faktúre VAT č. 874/05/W zo dňa 28.04.2005, splatnej dňa 27.07.2005, na základe objednávky žalovaného. V zmysle článku 30 mal okresný súd nesporne preukázané dodanie tovaru v skutkovej rovine, čo vyplývalo aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, špecifikáciu dodaného tovaru v spojení s medzinárodným nákladným listom CMR zo dňa 28.04.2005 (č.l. 9, správne malo byť „č.l. 7 spisu“), a nesporných tvrdení účastníkov konania, nakoľko žalovaný po celú dobu konania nespochybnil dodanie tovaru v uvedenom množstve, druhu, cenovom vyjadrení. Nesporným bolo, že žalovaný podpisom potvrdil prevzatie tovaru v rozsahu špecifikácie podľa dodacieho listu, CMR a faktúry. Sporným bolo len, že dodaný tovar nezodpovedal vždy objednávke. Predmetom súdneho konania však nebol tovar v celom rozsahu objednávky, pretože predmetom konania v každom spore bola len tá časť objednaného tovaru, ktorý skutočne žalovaný prevzal, a ktorý mu bol aj fakturovaný, čo potvrdil podpisom zodpovedný pracovník. Žalobca so žalovaným v rámci predmetných faktúr uzatvoril platnú dohodu o výhrade vlastníckeho práva, na ktorú okresný súd aplikoval zákonné ustanovenie , a teda slovenský právny poriadok. Z platnej dohody o výhrade vlastníckeho práva obsiahnutej vo faktúre žalobca mal právo voľby, či bude požadovať zaplatenie kúpnej ceny alebo vydanie tovaru. Žalobca sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny už podaním žalobného návrhu, z čoho vyplýva, že realizoval právo voľby na zaplatenie kúpnej ceny. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, na tvrdenia, že došlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy, podľa ktorej tovar dodal žalovanému v rozsahu žalovanej kúpnej ceny, s poukazom na vznikla povinnosť žalovanému za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu, že kúpnu cenu nezaplatil žalovaný, nastalo jeho omeškanie, pre ktorú skutočnosť súd mu priznal 13 % úrok z omeškania ročne od 28.07.2005 až do zaplatenia, a to za aplikácie článku 98 .

Okresný súd konštatoval, že pokiaľ aj v konaní spisová značka bolo vykonané znalecké dokazovanie formou ohliadky tovaru, nebol podstatný a rozhodný stav fyzickej existencie alebo neexistencie tovaru, zaplatenia kúpnej ceny ktorej sa domáhal žalobca, keďže dodanie tovaru bolo nesporne preukázané. Žalovaný nepredával tovar v mene žalobcu, ale vo svojom mene.

Vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu okresný súd ustálil podľa aj obranu žalovaného spočívajúcu v uplatnení zodpovednosti za vady tovaru a započítania pohľadávok. Pokiaľ ide o reklamáciu vád, po skutkovej stránke počas celej doby žalovaný nepredložil reklamáciu, doručenku, z ktorej by bolo zrejmé, že v záručnej lehote reklamoval konkrétne vady, že uplatnil konkrétne právo zo zodpovednosti za vady. Okresný súd mal za to, že žalovaný nepreukázal existenciu vád daného tovaru a ich uplatnenie v záručnej lehote zákonným spôsobom podľa článku 38 , preto jeho právo zaniklo. Povinnosťou žalovaného bolo tovar hneď prevziať a maximálne do dvoch rokov od dodania uplatniť právo zo zodpovednosti za vady dodaného tovaru. Pokiaľ ide o obranu týkajúcu sa započítania pohľadávok, počas celého konania žalovaný nekonkretizoval tvrdenie, ktoré pohľadávky započítal s ktorými pohľadávkami žalobcu, kedy došlo k započítaniu, na základe akého právneho úkonu. Je nesporné, že na neexistujúci skutkový stav týkajúci sa započítania nie je možné aplikovať právo.

Vzhľadom na právne zdôvodnenie žalobného nároku žalobcu okresný súd mal za to, že žalovaný nepreukázal tvrdenia uvádzané v závere svojho vyjadrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúce k preukázaniu neplatnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy z dôvodu neexistujúcej dohody o cene predaného tovaru. Nestotožnil sa v celom rozsahu s tvrdeniami obsiahnutými vo vyjadrení právneho zástupcu žalovaného, nakoľko priamymi dôkazmi žalobcu bolo nesporne preukázané uzatvorenie obchodno-právneho záväzkového vzťahu objednávkou, dodaním tovaru v cenových reláciách s odkazom k dodaciemu listu CMR a príslušným faktúram. Uvedené skutočnosti okresný súd v konaní mal za preukázané a nesporné, na základe ktorých ustálil zistený skutkový stav, a subsumoval ho pod príslušné články OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru oznámeného pod číslom

160/1991 Zbierky zákonov. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle , a . V konaní úspešný bol žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov konania za jednotlivé úkony právnej služby v zmysle vyhlášky č. .

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. , , , . Namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa len vo všeobecnosti vysporiadal s argumentáciou žalovaného uvedenou v písomnom podaní zo dňa 27.11.2012 a neobstojí ani záver prvostupňového súdu, ktorý zistený skutkový stav subsumoval pod príslušné články OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru, že v prejednávanom prípade došlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy, a to ani s odkazom na . Objednávky žalovaného, na základe ktorých došlo k dodaniu tovaru zo strany žalobcu, neobsahovali kúpnu cenu objednaného tovaru, ani spôsob určenia kúpnej ceny. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplývalo, že k stanoveniu kúpnej ceny došlo jednostranne zo strany žalobcu. Medzi účastníkmi konania, teda pri uzatváraní kúpnej zmluvy neexistovala dohoda o kúpnej cene. Preto len na základe objednávky žalovaného a dodania tovaru zo strany žalobcu nebolo možné vyvodzovať platné uzatvorenie kúpnej zmluvy, ako to spravil súd prvého stupňa. Okresný súd sa nezaoberal skúmaním platnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy. Keďže platnosť zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru sa neposudzuje podľa ustanovení a jeho zásad, na ktorých spočíva, bolo nevyhnutné, vzhľadom na charakter účastníkov konania, aby prvostupňový súd určil, právnym poriadkom ktorého štátu sa má posudzovať platnosť kúpnej zmluvy, ktorá s poukazom na ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, sa mala posudzovať podľa slovenského právneho poriadku, ustanovení hmotného práva - , a to vo vzťahu k dodržaniu náležitostí vyžadovaných ust. . Žalovaný uviedol, že ak by medzi návrhom kúpnej zmluvy a jeho prijatím síce bol súlad, ale v obsahu zmluvy by chýbala niektorá z predpísaných podstatných náležitostí, kúpna zmluva nevznikne. Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy patrí okrem iného i záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna cena ako podstatná náležitosť, ako peňažná hodnota tovaru musí byť vyjadrená v peniazoch. Bez určenia kúpnej ceny nemôže ísť o kúpu (kúpnu zmluvu). pripúšťa možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny, ak strany takúto vôľu prejavia. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa . To však neplatí v prípade, ak účastníci opomenú dohodnúť sa na kúpnej cene, a teda k určeniu kúpnej ceny dôjde jednostranne len zo strany predávajúceho. V tejto súvislosti nemôže podľa žalovaného dôjsť ani k aplikácii . Pre uzavieranie a vznik kúpnej zmluvy platia všeobecné ustanovenia až , osobitné ustanovenia o uzavieraní zmluvy obsiahnuté v až . Sám potvrdil zásadu neformálnosti medzinárodných kúpnych zmlúv, vyplývajúcich z čl. 11. , avšak v čl. 18 ods. 1 potvrdil aj to, že mlčanie alebo nečinnosť samy osebe nie sú prijatím návrhu zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva vznikne až dohodou strán o podstatných a nepodstatných náležitostiach. Odovzdanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny patrí už k jej splneniu. Žalovaný uviedol, že so žalobcom začali spolupracovať vo vzájomných obchodoch v máji roku 2003, kedy medzi sebou uzatvorili Zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení, ktorou sa však neriadili. Pri začiatku spolupráce sa dohodli na cenách za dodávaný tovar podľa cenníka, platného od 01.03.2003, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa cenníkom nespravovali. Obchodné transakcie boli realizované tak, že žalovaný ako kupujúci zasielal žalobcovi ako predávajúcemu objednávky, v ktorých sa uvádzal druh a počet objednaného tovaru, avšak bez údaja o cene. Žalobca ako predávajúci následne dodal žalovanému tovar, spolu s faktúrou, v ktorej boli okrem iného uvedené dodaný tovar a kúpna cena. Žalované faktúry však obsahujú vyúčtovanie za dodaný tovar, ktorý nezodpovedá cenníku platnému od 01.03.2003, cena bola určená jednostranne žalobcom, bez existencie akejkoľvek dohody účastníkov konania. Žalobca ako predávajúci nepreukázal, akým spôsobom došlo medzi účastníkmi k dohode o cene za tovar, vyúčtovaný žalovanými faktúrami, keďže táto nekorešponduje s cenníkom platným od 01.03.2003 a ani nepreukázal, že by zmluvné strany chceli uzatvoriť zmluvu bez výslovného určenia kúpnej ceny. Dohoda o cene však musela existovať už v čase obdržania objednávky žalovaného a jeho akceptácie zo strany žalobcu, keďže samotné dodanie tovaru a potvrdenie prijatia tohto tovaru na faktúre je už len realizáciou kúpnej zmluvy. Z listinných dôkazov vyplývalo, že na žalobcom vystavených faktúrach sa nachádzala slovná formulácia v znení slovenského prekladu: ...„Vyhlasujem, že akceptujem túto faktúru, a tým uznávam v nej obsiahnutý záväzok“. Podpisom faktúry však nemohlo dôjsť k platnému uznaniu záväzku zo strany žalovaného, pretože podpis zástupcov oboch účastníkov konania sa nachádza vo vyššom texte. Teda podpisom oprávnenej osoby

za predávajúceho a za kupujúceho došlo len k potvrdeniu skutočnosti odovzdania a prevzatia tovaru, čo okrem iného vyplýva aj z formulácie označenia osoby poverenej za žalovaného ako kupujúceho ... „Oprávnený na prevzatie“. V žiadnom prípade nemohlo dôjsť k platnému uznaniu záväzku, keďže tento si k platnému uzatvoreniu vyžaduje nielen písomnú formu, ale aj podpis oprávnenej osoby, ktorý v tomto prípade absentuje. Nie je možné zaujať záver o tom, že osoba podpisujúca faktúru svojím podpisom vyjadrila súhlas aj s textom, ktorý sa nachádza až v časti nasledujúcej za podpisom osoby. Napriek tomu, že okresný súd mal za preukázané, že tak žalobca ako predávajúci, ako aj žalovaný ako kupujúci poverili svojich zodpovedných pracovníkov vypĺňaním ďalších náležitostí faktúry, nebolo možné bez ďalšieho prijať záver o tom, že takáto poverená osoba bola zo strany žalovaného ako kupujúceho splnomocnená aj k písomnému uznaniu záväzku. V prejednávanom prípade tak nemohlo dôjsť podpisom faktúry k platnému uznaniu záväzku, a to okrem iného aj z dôvodu neexistencie písomného plnomocenstva k uzatvoreniu takého právneho úkonu. Zároveň žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 147/1952, odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.05.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.06.2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.04.2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a to s odkazom k záveru, že podpísaním faktúry došlo iba k potvrdeniu odovzdania a prijatia tovaru v nej špecifikovaného, a bez ďalšieho nie je možné vyvodiť záver o dohode o výške kúpnej ceny. Keďže v danej právnej veci absentuje dohoda účastníkov o kúpnej cene ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, nedošlo k platnému uzatvoreniu právneho úkonu - kúpnej zmluvy v zmysle ust. . Žalovaný ďalej uviedol, že porovnaním žalovaných faktúr s cenami uvedenými v cenníku je zrejmé, že v žalovaných faktúrach si žalobca účtoval voči žalovanému kúpnu cenu, ktorá nekorešponduje s cenou uvedenou v cenníku. To, že žalobca dodal žalovanému tovar v cenových reláciách, ktoré nie sú výsledkom dohody účastníkov konania, ale jednostranným určením zo strany žalobcu, ešte automaticky neznamená, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovaných faktúr, t.j. kúpnej ceny. Bol toho názoru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je zmluvným vzťahom založeným kúpnou zmluvou. Ďalej žalovaný poukázal na ust. s tým, že pokiaľ sa prvostupňový súd nezaoberal skúmaním namietanej platnosti kúpnej zmluvy, ale vystačil si len so všeobecným konštatovaním, došlo k porušeniu základného práva žalovaného ako účastníka konania na spravodlivý proces, v ktorej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho sudu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.04.2009. Ďalej žalovaný namietal, že prvostupňový súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13% ročne za aplikácie , pričom poukaz súdu prvého stupňa je na nesprávny článok, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

V rámci druhého výroku napadnutého rozsudku súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj právo na náhradu trov konania. V tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, či trovy súdneho konania boli uplatnené v zákonnej lehote troch pracovných dní. Zároveň mal za to, že prvostupňový súd mal s prihliadnutím na konania, ktoré boli vedené (a sú vedené) na Okresnom súde Čadca, prihliadnuť aj na ust. . Tým, že žalobca podal voči žalovanému celkovo 21 samostatných žalôb, napriek tomu, že ide o tých istých účastníkov a ten istý skutkový a právny základ, došlo k neúmernému navýšeniu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Je zrejmé, že roztrieštením skutkovo a právne rovnakých prípadov sledoval žalobca len niekoľkonásobné navýšenie trov právneho zastúpenia. Z uvedeného dôvodu mal prvostupňový súd zvážiť aplikáciu ust. a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, alternatívne zmenil, žalobu zamietol s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. K žalovaným napádanej platnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu neexistencie medzi účastníkmi dohody o kúpnej cene, sa priklonil k názoru okresného súdu, že rozpor v cenovom vyjadrení kúpnej ceny nie je, je iba rozpor v tom, akým spôsobom došlo k určeniu ceny, s čím sa okresný súd vysporiadal. Tvrdenie žalovaného, že uvedený právny vzťah nepodlieha ustanoveniam OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, považoval za nesprávny, pretože okrem splnenia všetkých náležitostí v posudzovanom prípade súdy už v rovnakej veci právoplatne rozhodli o tom, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným má byť posudzovaný podľa vyššie uvedeného . Pokiaľ žalovaný tvrdil, že je nutné využiť na posúdenie veci slovenský právny poriadok, považoval za nutné uviesť,

že ak kúpna cena nebola určená, nemôže ísť v posudzovanom prípade o kúpnu zmluvu, nakoľko slovenský pozná len dva spôsoby určenia kúpnej ceny, tak žalobca jednoznačne uviedol, že na celý režim kúpnej zmluvy je nutné využiť znenie , a teda uvedené tvrdenie je len obranou žalovaného, ktorá nemá oporu v právnom poriadku vzťahujúcom sa k prejednávanému prípadu. Žalovaného námietka, že nedošlo k dohode o cene, resp. že ani spôsob určenia ceny nie je daný, neobstojí, nakoľko prvostupňový súd, ako aj zhodne Okresný súd Čadca v predchádzajúcich konaniach ako napr. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8/2012 niekoľkokrát uviedli, akým spôsobom došlo k určeniu ceny za dodávaný tovar, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha. Žalobca považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že pri právnom úkone musia byť podpisy konajúcich osôb uvedené až na konci listiny, nakoľko táto požiadavka vyplýva len z niektorých osobitných právnych inštitútov, akým je napr. závet. Nie je možné vyvodiť, že v prípade, ak podpis konajúcej osoby, v danom prípade účtovníčky žalovaného, uvedený pod textom „Vyhlasujem, že akceptujem túto faktúru, a tým uznávam v nej obsiahnutý záväzok“, že ostatné, vo faktúre uvedené skutočnosti, uvedené pod podpisom uvedenej oprávnenej osoby už nikoho nezaväzujú. Tento právny názor si osvojil i Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. . V predmetnom konaní nebol okrem spomínaného písomného vyjadrenia zo dňa 27.11.2012 doložený žiaden písomný dôkaz, resp. svedecká výpoveď, ktorá by spochybňovala to, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy. Žalobca ako reakciu na žalovaným citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , poukázal na v ňom vyslovený záver, podľa ktorého konajúci súd nemusí odpovedať na všetky otázky nerelevantné na posúdenie veci, ale tam, kde ide o zásadné posúdenie veci, vyžaduje sa „špecifická“ odpoveď práve na tento argument, čo je zakotvené aj v ust. a nasl. , čo okresný súd plne rešpektoval a odôvodnil svoje úvahy pri vydaní rozhodnutia. Mal za to, že v danom prípade ide o jasné a presvedčivé rozhodnutie, ktoré naopak má oporu vo vykonanom dokazovaní. K argumentom žalovaného, pre ktoré by nemalo dôjsť k priznaniu náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia žalobcovi, a to z dôvodu, že žalobca podal niekoľko žalôb voči žalovanému, skutkovo a právne rovnakých, medzi tými istými účastníkmi, čím neúmerne zvyšoval trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, žalobca podotkol, že žalovaný podal na súd návrhy na spojenie veci, ktoré boli zamietnuté okrem konania vedeného pod sp. zn. . Mal za to, že naopak žalovaný neúmerne preťahoval konanie, produkujúc zavádzajúce dôkazy a tvrdenia, a teda zvyšoval trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Naviac, sám žalovaný si vyčíslil trovy právneho zastúpenia, hoci vyššie uvedené namietal v postupe žalobcu. Mal za to, že žalovaný nepreukázal okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa ust. Navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť, napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu písomné stanovisko.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za splnenia podmienok podľa ust. , v spojení s s verejným vyhlásením rozsudku bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -409 zo dňa 05.11.2013 a doručovanie i písomného upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , v spojení s ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.11.2013, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Základom rozhodnutia krajského súdu v danej odvolacej právnej veci bola vyššie citovaná právna úprava. Rozsudok okresného súdu bol preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 19.03.2013 (č.l. 375-392 spisu). Z obsahu odvolania žalovaného bolo zrejmé, že odvolacie dôvody boli vymedzené tak v procesno-právnej, ako aj vecno- právnej rovine.

Po procesnej stránke žalovaný namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k vyslovenému záveru namietanej platnosti kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k tejto namietanej vade, nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti, nedostatku dôvodov a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v danom prípade okresný súd, vychádzajúc z dikcie ust. , jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu, konštatoval uzavretie kúpnej zmluvy, stručným, zrozumiteľným a jasným spôsobom vyhodnotil vykonané dokazovanie vo vzťahu k námietkam žalovaného, ako i k uplatnenému žalobnému nároku. Krajský súd preto konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu netrpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou by došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na judikatúru Ústavného súdu SR a prijaté rozhodnutia, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23. júna 2004, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 03. júla 2003 a sp. zn. zo dňa 27. októbra 2004 i s poukazom na žalovaným poukazované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.04.2009, v ktorom sa uvádza ...„judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument“, čo prvostupňový súd uskutočnil.

K veci samej krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , pretože sa odvolací súd v podstatných častiach stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť týchto dôvodov, a len na precizovanie odôvodnenia vykonaného prvostupňovým súdom a doplnenie krajský súd k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného k veci samej považuje krajský súd za potrebné poukázať na ust. , keďže odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna z výnimiek ustanovených v odsekoch 2 až 7 ust. Krajský súd uvádza, že skutkový stav bol zistený okresným súdom dostatočne a vo vzťahu ku konaniu prebiehajúcemu po poslednom zrušujúcom uznesení krajského súdu nedošlo k jeho zmene.

V danej sporovej právnej veci, od jej počiatku bolo podstatné ustáliť skutkový stav okresným súdom, a to na zodpovedanie otázky, či išlo o kúpnu zmluvu alebo o vzťah založený dodatkom č. 1 k zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení alebo iný typ zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. K zodpovedaniu tejto otázky krajský súd poukazuje na priebeh celého prvostupňového konania, keď okresný súd správne postupoval, pokiaľ vychádzal zo zrušujúcich uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. -98 zo dňa 12.12.2007, ďalej uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -162 zo dňa 08.04.2010, uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -309 zo dňa 13.03.2012, ktorými vyslovenými závermi odvolacieho súdu v predmetných uzneseniach bol podľa ust. súd prvého stupňa viazaný.

Zvýrazňuje odvolací súd, že už v predchádzajúcich vyššie uvedených rozhodnutiach krajského súdu bol vyslovený, a to konkrétne v uznesení sp. zn. , záver, podľa ktorého sa odvolací súd stotožnil so zisteným skutkovým stavom okresného súdu, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej

zmluvy, podľa ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, a to čo do druhu a ceny špecifikovanej vo faktúre VAT NR č. 874/05/W zo dňa 28.04.2005, splatnej dňa 27.07.2005, teda bola zistená skutková okolnosť dodania tovaru žalovanému v špecifikácii, ktorá vyplýva z listinného dôkazu č.l. 38 a nasl. spisu, v spojení s Medzinárodným nákladným listom, s dátumom 28.04.2005 na č.l. 7 spisu a rovnako bola v zhode s prvostupňovým súdom konštatovaná dohoda medzi žalobcom a žalovaným o výhrade vlastníckeho práva. V rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. odvolací súd skonštatoval, že vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu a obranu žalovaného, vznesenú v rámci konania pred súdom prvého stupňa, týkajúcu sa Dodatku č. 1 k zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení, až po ustálení, či Dodatok č. 1 k Zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení z 03.11.2003 je relevantným hmotno- právnym zmluvným základom právneho vzťahu účastníkov, bude možné zodpovedať otázku hmotno- právneho režimu. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 13.03.2012 (č.l. 309-312 spisu) opätovne krajský súd vyslovil, že svedkyňa D. nepotvrdila konanie podľa Dodatku č. 1 k zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení, naopak potvrdila, že na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nadväzovali samostatné zmluvné vzťahy, ktoré kreoval žalovaný so svojimi zmluvnými stranami, t.j. tretími subjektmi, ktoré vo vzťahu k žalovanému vystupovali ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci.

Na základe postupu prvostupňového súdu po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sp.zn. zo dňa 13.03.2012 bolo zrejmé, že okresný súd v rámci ďalšieho dokazovania sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov podľa zápisnice o pojednávaní vo veci sp.zn. na č.l. 71-84 spisu, výpoveďami žalobcu a žalovaného, ich písomnými vyjadreniami. Výsledky vykonaného dokazovania nepotvrdili vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako komisionárskej alebo sprostredkovateľskej zmluvy, a ani nebolo dokázané, že sa konalo podľa Dodatku č. 1, pre ktorú skutočnosť ani nebolo potrebné zisťovať jeho pravosť a vierohodnosť, vychádzajúc zo záverov rozhodnutí Krajského súdu v Žiline. V danom prípade výpovede svedkyne D., svedka L. K. vo väzbe na listinné dôkazy, preukázali uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a to vzťah kúpnej zmluvy, na ktorý nadväzovali samostatné zmluvné vzťahy, ktoré kreoval žalovaný so svojimi zmluvnými stranami, t.j. tretími subjektmi, ktoré vo vzťahu k žalovanému vystupovali ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci.

Vo vzťahu ku kreovaniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správne preto prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, za viazanosti vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vyslovil, že preukázaný skutkový stav zodpovedal uzavretej kúpnej zmluve s výhradou vlastníckeho práva, a preto na zistený skutkový stav vzhľadom k tomu, že išlo o obchodno-právny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorého účastníci nedojednali rozhodné právo, ktorým sa má záväzkovo- právny vzťah spravovať, aplikoval primárne všeobecné zásady OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, Oznámenie pod č. (ďalej len „“).

V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, ktorá odznela i v rámci konania pred súdom prvého stupňa, a to neplatnosti kúpnej zmluvy podľa ust. z dôvodu absencie dohody o kúpnej cene, resp. dohody o spôsobe určenia tejto kúpnej ceny ako podstatnej náležitosti tohto zmluvného typu, súhlasí odvolací súd so žalovaným, že upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto , nedotýka sa najmä a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti. Medzi účastníkmi konania však podľa uzavretého skutkového stavu bola preukázaná dlhodobá obchodná spolupráca. V predmetnej konkrétnej veci bol obchodný vzťah medzi účastníkmi založený objednávkou žalovaného, pričom žalobca túto objednávku akceptoval, a následne na jej základe žalovanému dodal v nej špecifikovaný tovar. Žalovaný za dodaný tovar riadne a včas nezaplatil, v dôsledku ktorého správania žalovaného žalobca podal žalobu vo veci samej, a to o zaplatenie ceny dodaného tovaru, a preto otázku kreovania tohto zmluvného vzťahu, jeho náležitostí bolo potrebné posudzovať primárne v zmysle úpravy a jeho zásad, z ktorej úpravy považoval krajský súd za potrebné zacitovať nasledovné rozhodné články.

Podľa , 2, 3 , podľa ktorého na účely tohto vyhlásenie alebo iné správanie strany sa vykladajú podľa jej úmyslu, ak druhej strane bol tento úmysel známy alebo jej nemohol byť

neznámy. Ak sa ustanovenie predchádzajúceho odseku nepoužije, vykladajú sa vyhlásenie alebo iné správanie strany podľa významu, ktorý by im prikladala za tých istých okolností rozumná osoba v tom istom postavení ako druhá strana. Pri určovaní úmyslu strany alebo významu, ktorý by vyhláseniu alebo správaniu prikladala rozumná osoba, vezme sa náležitý zreteľ na všetky rozhodné okolnosti prípadu, včítane rokovania o zmluve, praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, zvyklostí a následného správania sa strán.

Podľa , 2 strany sú viazané akoukoľvek zvyklosťou, na ktorej sa dohodli, a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, predpokladá sa, že strany sa nepriamo dohodli, že na zmluvu alebo na jej uzavieranie sa má použiť zvyklosť, ktorú obe strany poznali alebo mali poznať, a ktorú v medzinárodnom obchode v širokej miere poznajú strany zmluvy toho istého druhu v príslušnom obchodnom odvetví a spravidla ju dodržiavajú.

Podľa návrh na uzavretie zmluvy určený jednej alebo niekoľkým určitým osobám je ponukou, ak je dostatočne určitý a prejavuje vôľu navrhovateľa, aby bol zaviazaný v prípade prijatia. Návrh je dostatočne určitý, ak je v ňom označený tovar a ak výslovne alebo nepriamo určuje množstvo a kúpnu cenu tovaru alebo obsahuje ustanovenia umožňujúce ich určenie.

Podľa zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.

Podľa uzatvoreného skutkového stavu bolo zrejmé, že na základe objednávky žalovaného (č.l. 45-47 spisu) žalobca dodal žalovanému tovar v zmysle špecifikácie tohto tovaru na č.l. 41-42 spisu v spojení s Potvrdením o prevzatí tovaru zo dňa 28.04.2005, Medzinárodným nákladným listom (č.l. 7 spisu), kde je uvedený dátum 28.04.2005, cenu ktorého vyúčtoval faktúrou VAT NR č. 874/05/W zo dňa 28.04.2005 na sumu 14.411,04 PLN, splatnou dňa 27.07.2005. Odvolací súd, pri zhodnocovaní námietky absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy v tomto danom spore (vzhľadom na viacero druhovo totožných sporov týchto účastníkov), vo vzťahu ku kreovaniu zmluvného vzťahu, vychádzal z opísanej celkovej vzájomnej obchodnej činnosti účastníkov konania a rokovaní, ktoré jej predchádzali a obchodnej praxe, ktorú účastníci medzi sebou následne zaviedli, tak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, o čom svedčí žalobcom predložený cenník, platný ku dňu 01.03.2003, návrh - objednávka žalovaného s vymedzením požadovaného druhu a množstva tovaru, čomu zodpovedalo jeho prijatie a akceptácia žalobcom, poskytnuté plnenie - dodací list, medzinárodný list, vystavená faktúra, ktorú prax potvrdil samotný právny zástupca žalovaného, ktorý do Zápisnice o pojednávaní sp. zn. (č.l. 127-128 spisu) vykonanej ako dôkaz na pojednávaní konanom dňa 25.03.2009 (č.l. 129-130 spisu) uviedol ...„pokiaľ by nebola uzatvorená zmluva medzi účastníkmi sporu, navrhovateľ by odporcovi nedodával riadne tovar“. Pri právnom hodnotení uvedenej námietky bol odvolací súd povinný vychádzať z vyššie citovaných zásad pri zachovaní rovnakého postavenia účastníkov v spojení s . Vo vzťahu k cene, ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že základom, z ktorého sa vychádzalo, bol cenník predložený žalobcom, platný ku dňu 01.03.2003, čo potvrdila i svedkyňa D., ktorá uviedla ...„cenník na č.l. 63 je mi známy“... (výpoveď do Zápisnice o pojednávaní sp.zn. ; č.l. 71-84 spisu; konkrétne č.l. 59 rub spisu). Odvolací súd vníma a hodnotí cenník žalobcu, platný ku dňu 01.03.2003, ako základ pre následné určenie - dojednanie ceny v kúpnej zmluve tvoriacej skutkový a právny rámec žaloby, s konkrétnym premietnutím do ceny uvedenej žalobcom vo faktúre, nachádzajúcej sa na č.l. 6 spisu, spolu s overeným prekladom na č.l. 39-40 a nasl., akceptovanej žalovaným. Z textu faktúry nepochybne vyplývali údaje: dodávateľa, číslo faktúry, odberateľa, druhu výrobku s jednotkovými množstvami, ceny bez dane, rabatu, hodnoty tovaru bez dane, sadzby, výšky dane, hodnoty tovaru s daňou a bola uvedená cena spolu 14.411,04, na úhradu 14.411,04. Pod týmito údajmi sa nachádza text: „Slovom: štrnásťtisícštyristojedenásť zlotých štyri groše. Termín úhrady: 27.07.2005. Potvrdzujem prevzatie uvedeného tovaru. Táto faktúra bude zdanená v daňovom úrade krajiny kupujúceho na tejto faktúre. Zákon o DPH direktíva VI čl. 28a - 28n. Faktúra je výzvou na úhradu. Po uplynutí termínu splatnosti budú napočítané zákonné úroky. Oprávnený na prevzatie, „pečiatka: TIP-TOP interiér nábytok, Červeník Marián, 023 02 Krásno nad Kysucou 1173, IČO: 35222212, 27.07.2005 nečitateľný podpis“ a na pravej strane - „Oprávnený na vystavenie:

Oprávnená na vystavovanie, preberanie a podpisovanie faktúr DPH. mgr. inž. Iwona Szyndler Flaczyk nečitateľný podpis“, „pečiatka: FABRYKA MEBLI „PIASKI“ Henryk Kaczorowski, PIASKI 1C, 63 -645 Łęka Opatowska“, s uvedením údaju telefónu, faxu, IČ DPH (č.l. 46 a nasl. prílohy)“. Teda, pokiaľ po dodaní tovaru žalobcom a jeho prevzatí žalovaným, vo faktúre vystavenej žalobcom, bola uvedená cena, ktorá bola súčasne výzvou na úhradu a táto bola akceptovaná, t.j. potvrdená a opatrená pečiatkou a podpisom oprávnenej osoby, čo nespochybnil žalovaný na č.l. 76 spisu ...„faktúru naša pracovníčka podpísala“, dotvrdilo vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý na č.l. 76 rub spisu okrem iného uviedol ...„ po zistení, že podpis na faktúre patrí našej pracovníčke, máme za to, že vlastne menom odporcu rešpektovala všetky obsahované náležitosti faktúry, ktoré sú tam uvedené“...., ako i svedkyňa Z. D., ktorá vo vzťahu k zneniu faktúr do Zápisnice o pojednávaní pod sp.zn. , na č.l. 76-80 spisu (vykonaná ako dôkaz podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.11.2006 v predmetnej sporovej veci na č.l. 69-70) uviedla, ...„je tam uvedené, že akceptujem túto faktúru aj s dlhom, ktorý tam je uvedený, ale s tým, že dovtedy, kým tovar bude v plnom rozsahu zaplatený, tovar ostáva vo vlastníctve žalobcu“, tak odvolací súd prejav žalovaného vo vzťahu k uvedenej faktúre vyhodnotil ako vyslovenie súhlasu bez výhrad s jej obsahom, teda aj s uvedenou cenou, čím došlo k dohode o cene dodaného tovaru, ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy. Práve potvrdením ceny vo faktúre žalovaným, stala sa predmetná cena pre obe zmluvné strany záväznou. Z vyššie uvedeného záveru, preto bola zhodnotená ako nedôvodná námietka žalovaného o absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy v zmysle ust. , i s ohľadom k dlhodobejšiemu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, preukázanou zvyklosťou a praxou pri kreovaní zmluvného vzťahu, ktorú medzi sebou zaviedli i vo vzťahu k ďalším samostatným objednávkam žalovaného, keď odplatnosť ako taká bola medzi účastníkmi zrejmá od počiatku ich vzájomnej obchodnej činnosti.

K odvolaciemu dôvodu, že údaj množstva a ceny vo vystavenej faktúre nekorešponduje vystavenej objednávke, krajský súd poukazuje na , podľa ktorého, ak predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, než je ustanovené v zmluve, môže kupujúci dodávku prijať alebo môže odmietnuť prijať prebytočné množstvo tovaru. Ak kupujúci prijme dodávku všetkého alebo časti prebytočného tovaru, je povinný zaň zaplatiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene ustanovenej v zmluve. Teda, ak žalovaný prijal väčšie množstvo tovaru, akceptoval jeho dodanie, bol povinný v zmysle vyššie uvedeného záveru krajského súdu vo väzbe na zaplatiť jeho kúpnu cenu.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti priznaného príslušenstva, uvedením , pričom správne mal byť uvedený , odvolací súd uvádza, že v danom prípade išlo nepochybne len o zrejmú nesprávnosť ( ), ktorá sama o sebe nemala relevantný vplyv na inak vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto na túto vadu odvolací súd neprihliadal postupom za aplikácie ust. 212 ods. 3 , podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovaný odvolaním napadol rozsudok okresného súdu i v časti výroku o trovách prvostupňového konania, pretože mal za to; že prvostupňový súd mal pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania aplikovať ust. , ktoré zdôvodňoval tým, že žalobca podal väčšie množstvo žalôb za účelom navyšovania trov konania a trov právneho zastúpenia. Je zrejmé, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo vzťahu k (ne)aplikácii ust. odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie v celom svojom znení ustanovuje výnimku z princípu náhrady trov konania podľa výsledku vo veci, tak so zreteľom k ust. , ako aj ust. Keďže dôvody hodné osobitného zreteľa zákon nedefinuje, je na zvážení konajúceho súdu, ktoré prípady pod predmetné ustanovenie subsumuje. Vo všeobecnosti musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je však potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, všimnúť si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd mal za to, že v posudzovanej veci nebol priestor pre aplikáciu ust. veta prvá Pokiaľ

žalovaný v rámci odvolania namietal len tú okolnosť, že žalobca voči žalovanému vedie viacero sporov „s úmyslom navyšovať trovy konania“, a to trovy právneho zastúpenia, tak táto skutočnosť sama o sebe nebola preukázaná, keď v danom prípade bolo preukázané, že išlo o samostatné jednotlivé zmluvné vzťahy, ktoré kreoval žalobca so žalovaným, síce vychádzajúce z rovnakého základu, avšak vytvárané samostatne, samostatne dodávaný tovar a samostatne faktúrami účtované jednotlivé ceny. Naviac výška trov konania, trov právneho zastúpenia konania sa odvíja od samotného prístupu účastníkov k tomu danému sporu. V predmetnej veci išlo o štandardný spor, o plnenie medzi predávajúcim a kupujúcim, pričom určujúcim bolo vyhodnotenie výsledku konania v rovine neúspešnosti a úspešnosti účastníkov za okresným súdom správne aplikovaného ust. Odvolací súd preto nevidel dôvodnosť odlišného postupu od postupu zvolaného pri rozhodovaní o náhrade trov konania prvostupňovým súdom. Vecná správnosť priznaných trov čo do ich výpočtu a zdôvodnenia jednotlivých položiek odvolaním napadnutá nebola.

Pre úplnosť odvolací súd poukazuje i na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k aplikácii , z nej na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, č.k. , podľa ktorého „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania“.

K precizovaniu dôvodov potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto bol napadnutý rozsudok okresného súdu tak vo veci samej, ako i v závislom výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. ,

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s , , , V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a tieto súčasne vyčíslil. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávala z trov právneho zastúpenia, a to odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu službu v zmysle vyhlášky č. za 1 úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 170,97 Eur, režijný paušál 1 x 7,81 Eur + 20 % DPH = 35,76 Eur, súčtom dôvodné, žalobcom uplatnené a včas vyčíslené trovy odvolacieho konania celkom predstavujú sumu 214,54 Eur.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.