Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/211/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., IČO: X.,

zast. JUDr. J., proti odporcovi S., IČO: X., zast. JUDr. Z., o zaplatenie Sk 176 141

433,60 s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 30. apríla 2007 č. k. -214, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 30. apríla 2007 č. k. -214 z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.4.2007 č. k. -214

rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť

odporcovi na náhradu trov konania Sk 3 600 783,-. Uviedol, že v súdenej veci sa

účastníci konania na rokovaní dňa 25.1.2002 dohodli na predmete zmluvy, rozsahu

plnenia a čase plnenia. Na tomto rokovaní nedošlo k dohode o cene, konštatovalo sa

však, že mesačné odbery sa budú fakturovať v cenovej úrovni roku 2001. Neobstojí

teda tvrdenie navrhovateľa o tom, že boli dohodnuté zálohové platby, čo by ho

oprávňovalo doúčtovať cenu odobratej vody s ohľadom na výrobné náklady. Súd

poukázal na ust. a uviedol, že v priebehu roka 2002

navrhovateľ vystavoval mesačné faktúry, a to na základe vzájomne odsúhlaseného

množstva odobratej vody s tým, sám určil jednotkovú cenu tovaru, ktorú odporca

každý mesiac v celom rozsahu zaplatil. V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 zák. č.

, ktorý má rovnakú silu ako , došlo teda medzi

účastníkmi konania k dohode o cene a kúpna zmluva vznikla v rozsahu všetkých

zákonom stanovených podstatných náležitostí. Pre úplnosť uviedol, že takto

dohodnutá výška ceny je v súlade so zákonom o cenách, s cenovým výmerom MF

SR č. , jeho prílohou č.1, ktorá určuje podmienky regulácie cien povrchovej

vody – číslo klasifikácie 41.00.12 a aj s Opatrením MF SR č. R-7/1999, ktorým sa

3

citovaný výmer mení a dopĺňa a stanovuje maximálnu cenu v sume 2,- Sk za 1m ,

vrátane DPH. Vzhľadom na to, že cena povrchovej vody v zmysle uvedených

predpisov bola určená ako cena maximálna, jej dohodnutá výška sa mohla

3

pohybovať v rozmedzí od 0,- Sk do 2,- Sk za 1m, vrátane DPH. Rovnaký názor

vyslovil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý od 1.1.2003 reguluje ceny

povrchových vôd. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že zmluvné strany

neprejavili vôľu dohodnúť dodatočnú úpravu výšky kúpnej ceny s prihliadnutím

na výrobné náklady, t.j. na základe cenovej doložky podľa § 473 Obch. zák., a teda

sa nemôžu domáhať zmeny výšky kúpnej ceny, ak došlo k zmene výrobných

nákladov. To rovnako platí pre prípad ich zvýšenia i zníženia. Na základe

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ a žiadal jeho zmenu. Napadnutý

rozsudok považuje po právnej stránke za nesprávny. Má za to, že súd prvého stupňa

nevzal do úvahy všetky dôkazy predkladané navrhovateľom vo vzájomných

právnych, ekonomických a finančných súvislostiach. Je toho názoru, že celkové

dopady, porušovanie ekonomickej, finančnej a cenovej disciplíny zo strany odporcu,

ako i porušovanie nakladania a využívania majetku Slovenskej republiky zakladajú

rozhodujúcu úlohu pre kladné aj právne posúdenie sporu. Tvrdí, že súd prvého

stupňa jeho nárok z titulu bezdôvodného obohatenia nesprávne posúdil, pričom

neprihliadol k ust. , ktoré ukladá odberateľovi za odoberanú

vodu zaplatiť správcovi vodného toku, t.j. navrhovateľovi odplatu, ktorá slúži

na úhradu nákladov spojených so správou vodných tokov. Súd prvého stupňa tiež

neprihliadol k ust. , , , ktoré ustanovenia umožňujú

navrhovateľovi dofakturáciu, a to do výšky ekonomicky oprávnených nákladov, resp.

maximálne do výšky maximálnej ceny, i keď výsledkom nebola dohoda, ale len

snaženie navrhovateľa o odsúhlasenie ceny. Je tiež toho názoru, že cena nemohla

byť dohodnutá ako neprimeraná, nakoľko s poukazom na ust.

Z.z. je odporca napojený na štátny rozpočet a prostriedky štátnych fondov a taktiež

podľa je prirodzeným monopolom. Na podporu svojho tvrdenia

ďalej poukázal na ust. , , , § až 25 Rozporuje tiež,

že žiadna dohoda o výške ceny medzi účastníkmi konania z dokazovania pred

súdom prvého stupňa nevyplynula. Tomu nasvedčuje i Záznam pre pamäť

z prejednania podmienok kúpnej zmluvy na rok 2002 z 25.1.2002, v zmysle ktorého

fakturovaná cena bola iba dočasná do akceptovania ceny konečnej, ktorá sa mala

medzi účastníkmi upraviť následne. Preto postup, ktorým navrhovateľ dofakturoval

cenu za odber povrchovej vody, považuje za dôvodný. Má za to, že pokiaľ by súd

prvého stupňa dôsledne preveroval všetky skutočnosti, bol by dospel k zisteniu, že

vzniknutým stavom u navrhovateľa dochádzalo ku generovaniu straty alebo

majetkovej ujmy, a na strane odporcu neoprávneným stláčaním nákladov, a teda

ceny ku generovaniu zisku na úkor navrhovateľa, a teda k neoprávnenému

obohateniu. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok zmeniť.

Odporca vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že odvolanie po vecnej

a právnej stránke neobstojí, pričom s argumentami navrhovateľa sa súd prvého

stupňa vysporiadal v napadnutom rozsudku. Pridržiava sa svojich predchádzajúcich

podaní a prednesov a stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, že dňa

25.1.2002 došlo medzi účastníkmi konania k dohode o predmete kúpnej zmluvy

a čase plnenia, na ktorom rokovaní sa účastníci zhodli na tom, že mesačné odbery

povrchovej vody budú naďalej fakturované na cenovej úrovni uplatňovanej v roku

2001. Cenu za odber určoval navrhovateľ vo vystavených mesačných faktúrach,

ktorá dohoda o cene bola potvrdená i tým, že odporca ako kupujúci zaplatil cenu

vo výške požadovanej navrhovateľom. Takáto cena bola dohodnutá v súlade

s , príslušnými cenovými predpismi a rovnako v súlade

s podmienkami platnej cenovej regulácie v oblasti cien povrchovej vody. Z uvede-

ných dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa 212 ods. 1 a § 214 ods.

2 písm. e/ bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého

rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že sú dôvody na jeho

zrušenie.

Predmetom konania je právo navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie Sk

176 141 433,60 s 9,43% úrokom z omeškania od 30.1.2003 z titulu bezdôvodného

obohatenia, ktoré odporcovi malo vzniknúť odobratím povrchovej vody v roku 2002

bez právneho dôvodu, v zmysle doúčtovania faktúrou č. 91220080 z 15.1.2003.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, vychádzajúc

najmä zo skutočnosti, že kúpna zmluva medzi účastníkmi konania na odber

povrchovej vody za rok 2002 vznikla v rozsahu všetkých zákonom stanovených

podstatných náležitostí, keďže došlo k dohode o predmete a čase plnenia a dohoda

o cene bola uzavretá podľa tak, že odporca ako kupujúci,

cenu požadovanú navrhovateľom v zmysle zápisu z 25.1.2002 zaplatil.

Navrhovateľ proti rozsudku namieta, že medzi účastníkmi konania dňa

25.1.2002 nedošlo k dohode o cene s konečnou platnosťou, v ktorom smere

poukazuje na zápis pre pamäť z 25.1.2002, v zmysle ktorého fakturovaná cena

nebola konečná.

Podľa veta druhá, z ktorého vychádzal súd

prvého stupňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa, dohoda o cene vznikne aj tým,

že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim.

Z cit. ust. zákona o cenách vyplýva, že dohoda o cene môže byť nahradená

priamo platbou ceny tovaru kupujúcim v požadovanej výške podľa predávajúceho.

Z obsahu spisu je však zrejmé, že odporca navrhovateľom fakturovanú cenu

za odber povrchovej vody za rok 2002 v celkom požadovanej výške, t.j. vrátane jej

doúčtovania v mesiaci január 2003, nezaplatil.

Skutočnosti zodpovedá, že súd prvého stupňa v tomto smere vychádzal

zo zápisu z 25.1.2002, t.j. že mesačné odbery sa budú fakturovať zo strany

navrhovateľa v cenovej úrovni roku 2001.

Uvedený záznam pre pamäť z prejednania podmienok kúpnej zmluvy na rok

2002 nie je však konajúcimi osobami podpísaný, pričom z výsluchu týchto osôb ako

svedkov v konaní pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že rokovanie malo len

informatívny charakter a zápis z takéhoto rokovania sa podpisoval iba v prípade, že

všetci prítomní s jeho obsahom, resp. prijatými závermi súhlasili (č. l. 161,162).

Za daných okolností nemožno preto vyvodiť záver o tom, že na uvedenom

rokovaní došlo k úkonu, ktorým by účastníci konania nadobudli práva, resp.

povinnosti v zmysle záverov súdu prvého stupňa.

Naviac súd prvého stupňa posudzujúc fakturovanú, a teda požadovanú cenu

v zmysle tohto záznamu opomenul a nevyhodnotil, ďalej tiež, že postup navrhovateľa

pri fakturovaní mesačných odberov mal byť iba predbežný, do uzavretia kúpnej

zmluvy na rok 2002, ktorá skutočnosť je však so zreteľom už na uvedené právne

irelevantná.

Pre úplnosť sa žiada uviesť, že uzavretie kúpnej zmluvy zaplatením kúpnej

ceny upravuje ust. § 275 ods. 4 Obch. zák. za predpokladu, že návrh zmluvy

obsahuje údaj o cene, resp. spôsobe, ktorým sa určí.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia je záver súdu prvého

stupňa o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o cene jej zaplatením

vo výške požadovanej navrhovateľom nesprávny, z ktorého dôvodu je preto

i rozhodnutie súdu prvého stupňa o nedôvodnosti práva navrhovateľa z titulu

bezdôvodného obohatenia, v ktorom smere súd prvého stupňa nevykonal žiadne

dokazovanie, predčasné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave podľa a zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je

podľa právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 23. apríla 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu