Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)ee8/380108.287cc3.pdf
PDF · 83.13 KB
No categories available
3Obo/211/2007
Najvyšší súd 3 Obo 211/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., IČO: X.,
zast. JUDr. J., proti odporcovi S., IČO: X., zast. JUDr. Z., o zaplatenie Sk 176 141
433,60 s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30. apríla 2007 č. k. 3 Cb 211/04-214, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30. apríla 2007 č. k. 3 Cb 211/04-214 z r u š u j e a vec v r a c i a
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.4.2007 č. k. 3 Cb 211/04-214
rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporcovi na náhradu trov konania Sk 3 600 783,-. Uviedol, že v súdenej veci sa
účastníci konania na rokovaní dňa 25.1.2002 dohodli na predmete zmluvy, rozsahu
plnenia a čase plnenia. Na tomto rokovaní nedošlo k dohode o cene, konštatovalo sa
však, že mesačné odbery sa budú fakturovať v cenovej úrovni roku 2001. Neobstojí
teda tvrdenie navrhovateľa o tom, že boli dohodnuté zálohové platby, čo by ho
oprávňovalo doúčtovať cenu odobratej vody s ohľadom na výrobné náklady. Súd
poukázal na ust. § 1 ods. 1 zák. č. 18/1996 Z.z. a uviedol, že v priebehu roka 2002
navrhovateľ vystavoval mesačné faktúry, a to na základe vzájomne odsúhlaseného
množstva odobratej vody s tým, sám určil jednotkovú cenu tovaru, ktorú odporca
každý mesiac v celom rozsahu zaplatil. V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 zák. č.
18/1996 Z.z., ktorý má rovnakú silu ako Obchodný zákonník, došlo teda medzi
účastníkmi konania k dohode o cene a kúpna zmluva vznikla v rozsahu všetkých
zákonom stanovených podstatných náležitostí. Pre úplnosť uviedol, že takto
dohodnutá výška ceny je v súlade so zákonom o cenách, s cenovým výmerom MF
SR č. R-1/1996, jeho prílohou č.1, ktorá určuje podmienky regulácie cien povrchovej
vody – číslo klasifikácie 41.00.12 a aj s Opatrením MF SR č. R-7/1999, ktorým sa
3
citovaný výmer mení a dopĺňa a stanovuje maximálnu cenu v sume 2,- Sk za 1m ,
vrátane DPH. Vzhľadom na to, že cena povrchovej vody v zmysle uvedených
predpisov bola určená ako cena maximálna, jej dohodnutá výška sa mohla
3
pohybovať v rozmedzí od 0,- Sk do 2,- Sk za 1m, vrátane DPH. Rovnaký názor
vyslovil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý od 1.1.2003 reguluje ceny
povrchových vôd. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že zmluvné strany
neprejavili vôľu dohodnúť dodatočnú úpravu výšky kúpnej ceny s prihliadnutím
na výrobné náklady, t.j. na základe cenovej doložky podľa § 473 Obch. zák., a teda
sa nemôžu domáhať zmeny výšky kúpnej ceny, ak došlo k zmene výrobných
nákladov. To rovnako platí pre prípad ich zvýšenia i zníženia. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ a žiadal jeho zmenu. Napadnutý
rozsudok považuje po právnej stránke za nesprávny. Má za to, že súd prvého stupňa
nevzal do úvahy všetky dôkazy predkladané navrhovateľom vo vzájomných
právnych, ekonomických a finančných súvislostiach. Je toho názoru, že celkové
dopady, porušovanie ekonomickej, finančnej a cenovej disciplíny zo strany odporcu,
ako i porušovanie nakladania a využívania majetku Slovenskej republiky zakladajú
rozhodujúcu úlohu pre kladné aj právne posúdenie sporu. Tvrdí, že súd prvého
stupňa jeho nárok z titulu bezdôvodného obohatenia nesprávne posúdil, pričom
neprihliadol k ust. § 43 zák. č. 138/1973 Zb., ktoré ukladá odberateľovi za odoberanú
vodu zaplatiť správcovi vodného toku, t.j. navrhovateľovi odplatu, ktorá slúži
na úhradu nákladov spojených so správou vodných tokov. Súd prvého stupňa tiež
neprihliadol k ust. § 1, § 2, § 3 zák. č. 18/1996 Z.z., ktoré ustanovenia umožňujú
navrhovateľovi dofakturáciu, a to do výšky ekonomicky oprávnených nákladov, resp.
maximálne do výšky maximálnej ceny, i keď výsledkom nebola dohoda, ale len
snaženie navrhovateľa o odsúhlasenie ceny. Je tiež toho názoru, že cena nemohla
byť dohodnutá ako neprimeraná, nakoľko s poukazom na ust. § 12 zák. č. 18/1996
Z.z. je odporca napojený na štátny rozpočet a prostriedky štátnych fondov a taktiež
podľa zák. č. 192/1991 Zb. je prirodzeným monopolom. Na podporu svojho tvrdenia
ďalej poukázal na ust. § 6, § 7, § 8, §§ 22 až 25 zák. č. 111/1990 Zb. Rozporuje tiež,
že žiadna dohoda o výške ceny medzi účastníkmi konania z dokazovania pred
súdom prvého stupňa nevyplynula. Tomu nasvedčuje i Záznam pre pamäť
z prejednania podmienok kúpnej zmluvy na rok 2002 z 25.1.2002, v zmysle ktorého
fakturovaná cena bola iba dočasná do akceptovania ceny konečnej, ktorá sa mala
medzi účastníkmi upraviť následne. Preto postup, ktorým navrhovateľ dofakturoval
cenu za odber povrchovej vody, považuje za dôvodný. Má za to, že pokiaľ by súd
prvého stupňa dôsledne preveroval všetky skutočnosti, bol by dospel k zisteniu, že
vzniknutým stavom u navrhovateľa dochádzalo ku generovaniu straty alebo
majetkovej ujmy, a na strane odporcu neoprávneným stláčaním nákladov, a teda
ceny ku generovaniu zisku na úkor navrhovateľa, a teda k neoprávnenému
obohateniu. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok zmeniť.
Odporca vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že odvolanie po vecnej
a právnej stránke neobstojí, pričom s argumentami navrhovateľa sa súd prvého
stupňa vysporiadal v napadnutom rozsudku. Pridržiava sa svojich predchádzajúcich
podaní a prednesov a stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, že dňa
25.1.2002 došlo medzi účastníkmi konania k dohode o predmete kúpnej zmluvy
a čase plnenia, na ktorom rokovaní sa účastníci zhodli na tom, že mesačné odbery
povrchovej vody budú naďalej fakturované na cenovej úrovni uplatňovanej v roku
2001. Cenu za odber určoval navrhovateľ vo vystavených mesačných faktúrach,
ktorá dohoda o cene bola potvrdená i tým, že odporca ako kupujúci zaplatil cenu
vo výške požadovanej navrhovateľom. Takáto cena bola dohodnutá v súlade
s Obchodným zákonníkom, príslušnými cenovými predpismi a rovnako v súlade
s podmienkami platnej cenovej regulácie v oblasti cien povrchovej vody. Z uvede-
ných dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 písm. e/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého
rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že sú dôvody na jeho
zrušenie.
Predmetom konania je právo navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie Sk
176 141 433,60 s 9,43% úrokom z omeškania od 30.1.2003 z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktoré odporcovi malo vzniknúť odobratím povrchovej vody v roku 2002
bez právneho dôvodu, v zmysle doúčtovania faktúrou č. 91220080 z 15.1.2003.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, vychádzajúc
najmä zo skutočnosti, že kúpna zmluva medzi účastníkmi konania na odber
povrchovej vody za rok 2002 vznikla v rozsahu všetkých zákonom stanovených
podstatných náležitostí, keďže došlo k dohode o predmete a čase plnenia a dohoda
o cene bola uzavretá podľa § 3 zák. č. 18/1996 Z.z. tak, že odporca ako kupujúci,
cenu požadovanú navrhovateľom v zmysle zápisu z 25.1.2002 zaplatil.
Navrhovateľ proti rozsudku namieta, že medzi účastníkmi konania dňa
25.1.2002 nedošlo k dohode o cene s konečnou platnosťou, v ktorom smere
poukazuje na zápis pre pamäť z 25.1.2002, v zmysle ktorého fakturovaná cena
nebola konečná.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 18/1996 Z.z. veta druhá, z ktorého vychádzal súd
prvého stupňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa, dohoda o cene vznikne aj tým,
že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim.
Z cit. ust. zákona o cenách vyplýva, že dohoda o cene môže byť nahradená
priamo platbou ceny tovaru kupujúcim v požadovanej výške podľa predávajúceho.
Z obsahu spisu je však zrejmé, že odporca navrhovateľom fakturovanú cenu
za odber povrchovej vody za rok 2002 v celkom požadovanej výške, t.j. vrátane jej
doúčtovania v mesiaci január 2003, nezaplatil.
Skutočnosti zodpovedá, že súd prvého stupňa v tomto smere vychádzal
zo zápisu z 25.1.2002, t.j. že mesačné odbery sa budú fakturovať zo strany
navrhovateľa v cenovej úrovni roku 2001.
Uvedený záznam pre pamäť z prejednania podmienok kúpnej zmluvy na rok
2002 nie je však konajúcimi osobami podpísaný, pričom z výsluchu týchto osôb ako
svedkov v konaní pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že rokovanie malo len
informatívny charakter a zápis z takéhoto rokovania sa podpisoval iba v prípade, že
všetci prítomní s jeho obsahom, resp. prijatými závermi súhlasili (č. l. 161,162).
Za daných okolností nemožno preto vyvodiť záver o tom, že na uvedenom
rokovaní došlo k úkonu, ktorým by účastníci konania nadobudli práva, resp.
povinnosti v zmysle záverov súdu prvého stupňa.
Naviac súd prvého stupňa posudzujúc fakturovanú, a teda požadovanú cenu
v zmysle tohto záznamu opomenul a nevyhodnotil, ďalej tiež, že postup navrhovateľa
pri fakturovaní mesačných odberov mal byť iba predbežný, do uzavretia kúpnej
zmluvy na rok 2002, ktorá skutočnosť je však so zreteľom už na uvedené právne
irelevantná.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že uzavretie kúpnej zmluvy zaplatením kúpnej
ceny upravuje ust. § 275 ods. 4 Obch. zák. za predpokladu, že návrh zmluvy
obsahuje údaj o cene, resp. spôsobe, ktorým sa určí.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia je záver súdu prvého
stupňa o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o cene jej zaplatením
vo výške požadovanej navrhovateľom nesprávny, z ktorého dôvodu je preto
i rozhodnutie súdu prvého stupňa o nedôvodnosti práva navrhovateľa z titulu
bezdôvodného obohatenia, v ktorom smere súd prvého stupňa nevykonal žiadne
dokazovanie, predčasné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave podľa § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je
podľa § 226 O.s.p. právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 23. apríla 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu