Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/187/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade: Ing. M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W. L. XXX/X, XXX XX M. T., občan SR, v 2/ rade: Ing. L. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX D., občan SR, obaja právne zastúpení FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: LES, DOM, ZÁHRADA, s.r.o., so sídlom Belanská 552/38, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 36 392 146, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, so sídlom O. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -73 zo dňa 11.2.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -73 zo dňa 11.2.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v 1/ rade trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 45,42 Eur a žalobkyni v 2/ rade trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 45,42 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/ rade FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.8.2011: uznesenie v bode 2 zápisnice, ktorým valné zhromaždenie schválilo a udelilo súhlas s prevodom obchodného podielu žalovaného vo veľkosti 50 % na celkovom objeme obchodných podielov na základnom imaní spoločnosti, ktorému zodpovedá splatený vklad vo výške 3.320 Eur na Katarínu Furdzovú, nar.., bytom Belanská 552/38, Liptovský Hrádok 033 01 a súhlasilo s uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti žalovaného ako prevodcu a Katarínou Furdzovou ako nadobúdateľkou, pričom po vykonanom prevode bude mať spoločníčka obchodný podiel v spoločnosti: Katarína Furdzová 100 %, na základnom imaní spoločnosti sa spoločníčka po vykonanom prevode bude podieľať peňažným vkladom: Katarína Furdzová 6.640 Eur, splatené 6.640 Eur; uznesenie v bode 3, ktorým bola schválená zmena sídla z Liptovského Hrádku 033 01, SNP 305 na nové sídlo Liptovský Hrádok 033 01, Belanská 552/38; uznesenie v bode 4, ktorým bolo schválené rozšírenie predmetu činnosti o - činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, - prenájom hnuteľných vecí, - administratívne služby, - prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných, než základných služieb spojených s prenájmom, - vedenie účtovníctva, - podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, - oprava a údržba potrieb pre domácnosť, športových potrieb a výrobkov jemnej mechaniky, - opracovanie drevnej hmoty a výroba komponentov z dreva, - hubenie škodlivých živočíchov, mikroorganizmov a potláčanie ďalších škodlivých činiteľov, - poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, čistiace a upratovacie služby, - vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, pranie, žehlenie a mangľovanie bielizne; uznesenie v bode 5 zápisnice, ktorým bola schválená zmena článku IX. bod 36 Spoločenskej zmluvy spoločnosti tak, že: Konateľ koná v mene spoločnosti samostatne; za spoločnosť podpisuje tak, že k napísanému, odtlačenému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis; uznesenie v bode 6 zápisnice, ktorým valné zhromaždenie súhlasilo so zmenami Spoločenskej zmluvy spoločnosti s tým, že tieto budú obsiahnuté v úplnom znení spoločenskej zmluvy, ktorá v plnom rozsahu nahrádza doteraz platnú spoločenskú zmluvu spoločnosti, sú neplatné. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v 1/ a v 2/ rade sa priznáva právo na náhradu trov konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia pre žalobcu v 1/ rade 151,26 Eur a pre žalobkyňu v 2/ rade 151,26 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcov v 1/ a 2/ rade v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia k procesnému postupu poukázal na ust. a uviedol, že konal a pojednával v neprítomnosti žalobkyne v 2/ rade a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie neustanovili, hoci boli riadne predvolaní; žalobkyňa v 2/ rade dňa 18.1.2013 a žalovaný dňa 21.1.2013. O odročenie pojednávania nežiadali. K meritu veci okresný súd poukázal na ust. , , , , , v znení účinnom od 1. januára 2002, v znení účinnom do 31.12.2001, , , . Uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že obchodná spoločnosť (žalovaný) LES, DOM, ZÁHRADA, s.r.o. bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Žilina dňa 24.5.2000. Jej spoločníčkami a konateľkami boli Katarína Furdzová, Belanská 552/38, Liptovský Hrádok 033 01 a Kvetoslava Chomová, Záhradná 131, Liptovský Hrádok. Ďalej nebolo sporné, že bývalá spoločníčka a konateľka Kvetoslava Chomová zomrela dňa X. C. XXXX. Dedičské konanie sp. zn. , D/not. 209/2010 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš bolo právoplatne skončené dňa 24.1.2011 osvedčením o dedičstve, ktorými dedičmi po nebohej poručiteľke boli jej deti: žalobkyňa v 2/ rade Ing. L. L., žalobca v 1/ rade Ing. M. V. a Katarína Furdzová (spoločníčka a konateľka žalovanej obchodnej spoločnosti). Obchodný podiel po nebohej poručiteľke, ktorý bol 50 % podiel na žalovanej spoločnosti (žalovaný) nadobudli Ing. L. L. (žalobkyňa v 2/ rade), Katarína Furdzová, Ing. M. V. (žalobca v 1/ rade), každý z nich v 1/3-ine k predmetu dedenia.

Okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že konateľka žalovanej spoločnosti - žalovaného Katarína Furdzová zvolala valné zhromaždenie na termín 10.8.2011 o 9.00 hod., ale dedičov (žalobcov v 1/ a v 2/ rade) Ing. M. V. a Ing. L. L. nepozvala, písomne ani ústne v súlade s článkom X. bod 26 spoločenskej zmluvy. Konateľka žalovaného a spoločníčka žalovaného Katarína Furdzová vychádzala z toho, že po smrti spoločníčky a konateľky Kvetoslavy Chomovej dňa X.X.XXXX zanikla jej účasť v spoločnosti ako spoločníčky a konateľky. Keďže sa dedičia obchodného podielu po nebohej poručiteľke do jedného mesiaca po právoplatnom skončení konania o dedičstve neprihlásili o účasť v spoločnosti, prešiel obchodný podiel na spoločnosť (žalovaného) odkazujúc na článok VII. bod 19 spoločenskej zmluvy žalovaného.

Návrh bol podaný na okresnom súde včas, v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohli o uznesení dozvedieť, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Najskôr sa o zmenách mohli dozvedieť až od zápisu v obchodnom registri, to je od 18.1.2012, a keďže žaloba žalobcami bola podaná už 11.4.2012, podľa názoru okresného súdu, bolo uplatnenie tohto nároku v lehote určenej zákonom.

Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2011. 50 % obchodný podiel obchodnej spoločnosti - žalovaného po nebohej poručiteľke nadobudli dedičia Ing. L. L., Katarína Furdzová a Ing. M. V., každý v 1/3-ine k predmetu dedenia. Okresný súd vyslovil, že článok VII. bod 19 spoločenskej zmluvy, podľa ktorého úmrtím spoločníka prechádza jeho obchodný podiel v spoločnosti na dediča za podmienky, že sa dedič o účasť v spoločnosti prihlási do jedného mesiaca po právoplatnom skončení konania o dedičstve a valné zhromaždenie jeho účasť v spoločnosti schváli, je takmer doslovným prepisom právnej úpravy v znení účinnom do 31.12.2001. Toto , ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2002 tak, že podľa obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia a platia primerane.

Podľa spoločenskej zmluvy v súlade s právnou úpravou od 1.1.2002, dedič obchodný podiel dedí, ak spoločenská zmluva dedenie nevylučuje. Spoločenská zmluva žalovaného je v rozpore so zákonnou úpravou podľa , lebo podmieňuje prechod obchodného podielu na dediča 1/ prihlásením sa o účasť v spoločnosti do jedného mesiaca po právoplatnom skončení konania o dedičstve a 2/ schválením jeho účasti valným zhromaždením. Spoločnosť sa môže rozhodnúť prijať iba takú úpravu spoločenskej zmluvy (po 1.1.2002), ktorá a/ len konštatuje dedenie obchodného podielu v súlade s alebo b/ vylúči dedenie podľa . Úprava spoločenskej zmluvy žalovaného podmienila „prechod“ obchodného podielu prihlásením sa o účasť v spoločnosti v určenej lehote. Ďalšou podmienku účasti dediča v spoločnosti je podľa spoločenskej zmluvy žalovaného schválenie valným zhromaždením, čo je v rozpore s právnou úpravou účinnou od 1.1.2002. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že žalovaným citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.7.2011 žiadnym spôsobom nerieši hmotnoprávny problém sporu účastníkov konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. , či došlo k obmedzeniu práv spoločníka, ktorou bola dedička po poručiteľovi - vlastníkovi obchodného podielu pred právoplatným skončením dedičského konania, lebo dovolanie bolo odmietnuté podľa v spojení s .

Žalovaný od 1.1.2002 nezmenil spoločenskú zmluvu tak, že by vylúčil dedenie obchodného podielu. Žalovaný žiadnym spôsobom v časti dedenia obchodného podielu nezmenil spoločenskú zmluvu, ani po nadobudnutí účinnosti od 1.1.2002. Okresný súd tak vyslovil, že ustanovenie spoločenskej zmluvy v článku VII. bod 19 je v rozpore s kogentným ustanovením v znení účinnom od 1.1.2002, preto podľa , toto ustanovenie spoločenskej zmluvy, ktoré je v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami, podľa tohto zákona stráca platnosť od 1. januára 2002, čo znamená, že platí právna úprava podľa v znení účinnom od 1.1.2002.

Okresný súd konštatoval, že ustanovenie je špeciálne ustanovenie upravujúce dedenie obchodného podielu, teda dedičia po nebohej poručiteľke ku dňu jej smrti dedením nadobudli obchodný podiel, každý v podiele 1/3-ina poručiteľkinho obchodného podielu, ktorý bol 50 % v obchodnej spoločnosti žalovaného. Poukázal na ust. , podľa ktorého obchodný podiel môže patriť viacerým osobám, ktoré vykonávajú práva z obchodného podielu len prostredníctvom spoločného zástupcu a podľa rozdelenie obchodného podielu je možné len pri jeho prechode na dediča. Na rozdelenie podielu je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť. Spoločenská zmluva žalovaného nevylúčila rozdelenie zdedeného obchodného podielu. Podľa hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 Eur ( ), ktorá zákonná podmienka je splnená, lebo výška vkladu spoločníčky Kataríny Furdzovej bola 3.320 Eur, výška vkladu spoločníčky Kvetoslavy Chomovej bola 3.320 Eur, po rozdelení na dedičské podiely ostáva zachovaná hodnota minimálne 750 Eur a túto aj prevyšuje (3.320 Eur : 3 = 1.106,66 Eur).

Podľa názoru okresného súdu žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby, lebo nadobudli podiel po nebohej poručiteľke - spoločníčke žalovanej obchodnej spoločnosti, každý v 1/3-ine, pričom jeden obchodný podiel môže patriť aj viacerým osobám i keď na rozdelenie obchodného podielu je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Hoci konateľka žalovanej obchodnej spoločnosti vedela, kedy nadobudlo dedičské rozhodnutie právoplatnosť, napriek tomu nezvolala valné zhromaždenie, kde by sa prerokovalo prípadné rozdelenie obchodného podielu, ale vyvodila, že dedičia sa do jedného mesiaca neprihlásili o dedičstvo, preto obchodný podiel prešiel na obchodnú spoločnosť a od tejto obchodnej spoločnosti nadobudla obchodný podiel ona, čím sa stala jedinou spoločníčkou v obchodnej spoločnosti. Jedinou možnosťou žalobcov ako dedičov obchodného podielu brániť sa, bolo podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, na ktoré neboli pozvaní, obišlo sa schvaľovanie rozdelenia obchodného podielu, ktoré im zaručovalo postavenie účastníkov v obchodnej spoločnosti titulom dedenia, teda neboli splnené najmä formálne náležitosti uskutočnenia valného zhromaždenia, lebo spoločníci neboli riadne pozvaní, čím boli obmedzené ich práva spoločníkov, keď v dôsledku prijatých unesení na valnom zhromaždení stratili možnosť stať sa spoločníkmi spoločnosti iným ako zákonným spôsobom. Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd žalobe vyhovel a určil neplatnosť uznesení valného zhromaždenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, pretože uznesenia boli prijaté valným zhromaždením v rozpore so zákonom ( ), porušením zákona došlo k obmedzeniu práv spoločníkov, lebo boli vylúčení z rozhodovania hlasovaním na valnom zhromaždení spoločnosti. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , tak, že priznal žalobcom v 1/ a v 2/ rade právo na náhradu trov konania, lebo mali vo veci plný úspech, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia, a to pre žalobcu v 1/ rade 151,26 Eur a pre žalobkyňu v 2/ rade 151,26 Eur, keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa , a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa, alternatívne po zopakovanom a doplnenom dokazovaní postupom podľa , , rozhodnúť vo veci samej. Žalovaný považoval rozsudok za nezákonný a vecne nesprávny, pretože závery prvostupňového súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v ustanovení zákona citovanom v odôvodnení rozsudku na str. 7, 8. Skutkové zistenia a závery sú nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný mal za to, že napadnutý rozsudok je prejavom ľubovôle súdu pri hodnotení dôkazov, odporuje zásadám formálnej logiky a nevychádza zo zisteného skutkového stavu veci, pričom uviedol, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný s poukazom na ust. namietal aktívnu legitimáciu žalobcov, a to z dôvodu, že nemôžu byť spoločníkmi spoločnosti, nakoľko sa stali síce dedičmi obchodného podielu, ale nebolo zvolané valné zhromaždenie, ktoré by potvrdilo ich účasť spoločnosti ako spoločníkov. S poukazom na ust. nebol vykonaný úkon, kedy je potrebné pri každom zápise zmeny osoby spoločníka do obchodného registra predložiť príslušnému obchodnému registru návrh, ktorého podkladom musí byť zápisnica z valného zhromaždenia, ktorá osvedčuje správnosť podaného návrhu s tým, že takýto úkon vykonaný nebol, teda v prípade, ak by okresný súd mal za to, že žalobu podali spoločníci žalovaného, teda osoby v zmysle platne právnych predpisov aktívne legitimované, tak by obchodný register zapísal žalobcov ako dedičov časti obchodného podielu za spoločníkov žalovaného aj po predložení právoplatného dedičského konania, čo nie je možné. Mal za to, že žalobcovia nie sú platnými spoločníkmi žalovaného, nakoľko ich účasť nebola odsúhlasená valným zhromaždením žalovaného, a teda žiadna z osôb vymenovaných v ust. návrh nepodala. Poukázal na to, že dedičia mali legitímne právo domáhať sa účasti v spoločnosti v zmysle ust. , podľa ktorého mohli ako dediči, ktorých budúci vklad dosahuje 10 % základného imania požiadať o zvolanie valného zhromaždenia, ktorá žiadosť žalovanému nikdy nebola doručená. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcov z dôvodu, že v zmysle ust. došlo protiprávne a nezákonne k rozdeleniu obchodného podielu, keďže na rozdelenie obchodného podielu je potrebný súhlas valného zhromaždenia, pričom valné zhromaždenie takýto súhlas nedalo. V zmysle preukázaných skutočností na pojednávaniach konaných na okresnom súde bolo zrejmé, že žalobcovia nemajú záujem stať sa spoločníkmi žalovaného, ale v rámci mimosúdneho rokovania, v čase od 15.10.2012 do 11.02.2013 oslovili písomne žalovaného, s tým, že žiadajú vyplatiť vyrovnací podiel, avšak požiadavka výšky vyrovnacieho podielu niekoľkonásobne prekračovala podiel, ktorý je uvedený v osvedčení o dedičstve, z ktorého osvedčenia je zrejmé, že sa účastníci dedičského konania na tomto dohodli. Podiel, ktorý bol vypočítaný v dedičskom konaní a ktorý na poručiteľku pripadal, bol 12.981 Eur. Bola k tomu urobená riadna účtovná závierka, s ktorou všetci súhlasili. 1/3-ina z tohto podielu je 4.327 Eur, ktorá by patrila žalobcom v 1/ a v 2/ rade. List - návrh na mimosúdne vyriešenie sporu zo dňa 14.11.2012, vypracovaný právnym zástupcom žalobcov, doručený žalovanému dňa 20.11.2012, nekorešponduje so sumou uvedenou v dohode dedičov v osvedčení o dedičstve, nakoľko žiadali žalobcovia vyrovnací podiel 40.000,- Eur každému. Keďže ich požiadavka nebola ničím podložená, k tejto požiadavke neboli predložené žiadne písomne dôkazy, ktoré by ich nárok preukazovali. Z toho je evidentné, že žalovaný mal postupovať na základe ich návrhu v zmysle , , kde majú nárok ako vylúčení alebo tzv. vystúpení na vyrovnací podiel. Z konania žalobcov vyplýva, že sa necítia byť spoločníkmi a ich prejavy a tvrdenia, že sú spoločníkmi, je neúčinné, nakoľko ich prejav nebol urobený vážne a zrozumiteľne. V tejto súvislosti poukázal na ust. platného a účinného do 31.12.2001, pričom ani znenie prijatím novely účinnej od 01.01.2002 nehovorí o tom, že dedič sa automaticky stáva spoločníkom spoločnosti. Mal za to, že žaloba bola podaná predčasne a osobami, ktoré nemajú aktívnu legitimáciu, nakoľko žalobe malo predchádzať konanie valného zhromaždenia žalovaného, na ktorom by sa rozhodlo, či sa žalobcovia stávajú spoločníkmi žalovaného alebo nie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zopakoval dokazovanie, vykonal tie označené dôkazy, ktoré nevykonal súd prvého stupňa a vo veci rozhodol. Súčasne si uplatnil náhradu trov prvostupňového ako i odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1/ rade a v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu. Považovali rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, vynesený po náležite zistenom skutkovom stave. Uviedli, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že boli splnené všetky podmienky a náležitosti na to, aby sa mohli žalobcovia v 1/ a v 2/ rade voči žalovanému domáhať určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.08.2011. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia žalovaného v 1/ a v 2/ rade, poukázal na Osvedčenie o dedičstve č. , D/not. 209/2010, v rámci ktorého dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, v zmysle ktorej sa žalobca v 1/ rade, žalobkyňa v 2/ rade a spoločníčka Katarína Furdzová stali vlastníkmi 1/2-ice obchodného podielu v žalovanej spoločnosti po poručiteľke, každý z nich v 1/3-ine k predmetu dedenia. Takúto dohodu uzavrela aj Katarína Furdzová ako ďalšia spoločníčka spoločnosti. Osvedčenie o dedičstve je právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, na základe ktorého žalobcovia v 1/ a v 2/ rade nadobudli obchodný podiel po poručiteľke. V zmysle a je konajúci súd týmto dedičským rozhodnutím viazaný. Osvedčenie o dedičstve má deklaratórny charakter a potvrdzuje stav, ktorý nastal ku dňu smrti poručiteľky, t.j. že dňom smrti poručiteľky vstúpili žalobcovia v 1/ a v 2/ rade a spoločníčka Katarína Furdzová ako dedičia do všetkých práv a povinností po poručiteľke. Tvrdenie žalovaného, že právne predpisy Slovenskej republiky neumožňujú zapísať žalobcov v 1/ a v 2/ rade ako spoločníkov žalovanej spoločnosti do Obchodného registra na základe Osvedčenia o dedičstve, sú účelové, pretože Obchodný register by zapísal žalobcov v 1/ a v 2/ rade ako spoločníkov žalovanej po predložení Osvedčenia o dedičstve, ktoré právo vyplýva z ust. . Tomuto zápisu však bránia práve uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 10.08.2011, v zmysle ktorých je jedinou spoločníčkou spoločnosti Katarína Furdzová a ktorých určenie neplatnosti je predmetom konania v tejto právnej veci. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade v súvislosti s týmto tvrdením žalovaného poukázali na ustanovenie . Pokiaľ sa žalovaný v podanom odvolaní odvolával na ustanovenie čl. VII. bod 19. spoločenskej zmluvy, žalobcovia v 1/ a v 2/ rade mali za to, že predmetné ustanovenie je neplatné, s čím sa okresný súd vysporiadal v napadnutom rozsudku, a s ktorým záverom sa v plnom rozsahu stotožňujú. Právna úprava v účinná od 1.1.2002 znamenala zabezpečenie práva dediť obchodný podiel bez akýchkoľvek ďalších pristupujúcich právnych skutočností, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade ako spoločníci žalovaného sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia v zmysle . Poukázali na skutočnosť, že povinnosť vyplývajúca z , v zmysle ktorého zmena osoby spoločníka sa zapisuje do zoznamu spoločníkov a do obchodného registra, sa vzťahuje na spoločníčku Katarínu Furdzovú, ktorá je zároveň konateľkou spoločnosti. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade po dedičskom konaní opakovane kontaktovali spoločníčku Katarínu Furdzovú za účelom zvolania valného zhromaždenia žalovanej, a to osobne ako aj telefonicky, ktorá na tieto výzvy nereagovala, teda porušila povinnosť vyplývajúcu z ustanovení , nezvolala valné zhromaždenie tak, aby na valné zhromaždenie pozvala žalobcov v 1/ a v 2/ rade v súlade s . Mali za to, že vyvodzovať neodôvodnenosť ich nároku na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia s poukazom na návrhy predložené stranami v rámci mimosúdneho riešenia sporu, nebolo relevantné. Tvrdenie žalovaného, že z konania žalobcov v 1/ a v 2/ rade vyplýva, že sa necítia byť spoločníkmi žalovaného, je neúčinné a ich prejav nebol urobený vážne a zrozumiteľne, sa nezakladá na pravde. Žalobcovia prejavili záujem a úmysel stať sa spoločníkmi žalovanej spoločnosti na samotnom dedičskom konaní po poručiteľke, v rámci ktorého uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej sa stali vlastníkmi 1/2-ice obchodného podielu v žalovanej spoločnosti po poručiteľke, každý z nich v 1/3-ine. V súvislosti s ust. uviedli, že v prípade prechodu obchodného podielu, na základe dedenia, súhlas valného zhromaždenia s rozdelením obchodného podielu nie je potrebný, ku ktorému zhodnému záveru dospel prof. Hanes vo svojej publikácii Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave, na strane 158 „Pri prevode (nie však pri prechode) obchodného podielu sa na jeho rozdelenie ďalej vyžaduje, aby s rozdelením podielu vyslovilo súhlas valné zhromaždenie spoločnosti“. Teda na rozdelenie obchodného podielu po poručiteľke nebol potrebný súhlas valného zhromaždenia.

Správnosť takého postupu dotvrdzuje i tá skutočnosť, že môže vzniknúť situácia, že valné zhromaždenie nikdy neudelí súhlas s rozdelením obchodného podielu, a to v prípade, že väčšinový spoločník pri hlasovaní na valnom zhromaždení pomocou väčšiny hlasov potrebný súhlas neudelí. Takýto záver by pravdepodobne nastal i v danom prípade, keďže na tento postup žalovaná poukazovala v konaní pred súdom prvého stupňa a táto skutočnosť je aj výslovne uvedená v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu. V prípade nečinnosti spoločnosti a neplnenia zákonných povinností, by nebol nikdy udelený súhlas valného zhromaždenia na rozdelenie obchodného podielu, čím by bolo popreté dedičské právo žalobcov v 1/ a v 2/ rade, a to právo na obchodný podiel ako právo vlastniť majetok, ktoré je chránené . Žaloba žalobcov bola podaná v súlade s ustanoveniami , z ktorého nevyplýva podmienka nadobudnutia postavenia spoločníkov žalovanej spoločnosti zvolaním valného zhromaždenia, na ktorom by sa rozhodlo, či sa stávajú alebo nestávajú spoločníkmi žalovaného a v prípade súhlasu na zápis žalobcov ako spoločníkov spoločnosti, by žalobcovia získali status spoločníka formou zápisu do obchodného registra, ako tvrdí žalovaná. Takéto tvrdenie nemá oporu v právnych predpisoch. Žalobcovia nadobudli po smrti poručiteľky jej obchodný podiel, stali sa spoločníkmi žalovanej spoločnosti. Mali za to, že nie je možné viazať na prípadný súhlas alebo nesúhlas valného zhromaždenia, či sú alebo nie sú ako dediči po poručiteľke, spoločníkmi spoločnosti, keďže by tým došlo k popretiu dedičského práva. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že žalobcovia v 1/ a v 2/ rade sú aktívne vecne legitimovaní, žalobu podali v zákonom stanovenej lehote a boli splnené všetky podmienky a náležitosti ustanovené na úspešne dovolanie sa neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.08.2011. Ďalej uviedli, že v konaní pred súdom prvého stupňa a pred vynesením napadnutého rozsudku žalovaný nenavrhol vykonanie žiadnych relevantných dôkazov, nemal návrhy na doplnenie dokazovania a nie je zrejmé, aké označené dôkazy má súd vykonať, keď v odvolaní žalovaný žiadne dôkazy neoznačuje. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -119 zo dňa 11.11.2013 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku krajským súdom účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.11.2013 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. .

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 26.03.2013 (nesprávne uvedené v odvolaní 26.03.2012).

V procesnej rovine krajský súd k žalovaným namietaným vadám konania, a to nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nedostatku logického zdôvodnenia, prejavu ľubovôle pri hodnotení dôkazov uvádza, že okresný súd sa podľa jeho názoru dostatočne zaoberal obranou žalovaného a nemožno prijať záver, že napadnutý rozsudok je prejavom ľubovôle súdu pri hodnotení dôkazov. Okresný súd náležite zdôvodnil v súlade so zákonnou úpravou úvahy a závery, na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, vedúce k určeniu neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.08.2011, a to uznesenia v bode 2., uznesenia v bode 3., uznesenia v bode 4., uznesenia v bode 5., uznesenia v bode 6., keď primárne zhodnotil aktívnu legitimáciu žalobcov v 1/ a v 2/ rade na podanie tejto žaloby, dodržanie zákonom stanovenej lehoty, teda splnenie zákonných predpokladov vymedzených v , a to nielen odkazom, ale aj citáciou príslušnej zákonnej úpravy, jej aplikáciou na daný skutkový stav zdôvodnením, ozrejmením myšlienkových postupov a právnych úvah, ktorými sa spravoval. Krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd dal odpoveď na kľúčovú otázku, a to aktívnu legitimáciu žalobcov na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného, majúcu pre vec podstatný význam vo vzťahu k obrane žalovaného, dostatočne objasnil skutkový a právny stav. Vzhľadom na charakter týchto odvolacích námietok krajský súd poukazuje na konštantné závery, v zmysle ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004 sp. zn. ). Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti spravodlivosti, ktorá je aj podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Ust. treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie a vykladať a uplatňovať, aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolnosti každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A; Hiro V Balani c.a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadiz c.a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.a Francúzsko z 19. februára 1998, Komisie a stanovisko vo veci ERT c.a Španielsko z roku 1993 a Ústavný súd Slovenskej republiky napr. , , , , ). V tejto súvislosti považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že vyššie konštatované požiadavky odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu splnil.

K odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý v odvolaní namietal spôsob, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, krajský súd uvádza, že nebol relevantný s poukazom aj k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011 sp. zn. , podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz zhodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ()“. V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (R 42/1993). Aj v zmysle uvedeného je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd podľa ust. postupoval. Hodnotením výsledku dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. . Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, vysvetlil svoje závery ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé.

Základom rozhodnutia krajského súdu vo vecno-právnej rovine je aplikácia ust. , keďže sa krajský súd v podstatných častiach stotožňuje so skutkovým a právnym zhodnotením vykonaným súdom prvého stupňa, a preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného, krajský súd uvádza nasledovné.

Čo bolo podstatné v tejto právnej veci v prvostupňovom i v odvolacom konaní, bolo vyriešenie otázky, či žalobcovia v 1/ a v 2/ rade sú osoby oprávnené na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného v zmysle ust. .

Podľa ust. , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

V rámci konania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný bol zapísaný do Obchodného registra Okresného súdu Žilina dňa 24.05.2000, ktorého spoločníkmi a konateľkami boli Katarína Furdzová, Belanská 552/38, Liptovský Hrádok, 033 01 a Kvetoslava Chomová, Záhradná 131, Liptovský Hrádok. Rovnako bolo nesporné, že spoločníčka a konateľka Kvetoslava Chomová zomrela dňa X. C. XXXX. Dedičské konanie sp. zn. , Dnot. 209/2010 vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, bolo právoplatne skončené dňa 24.1.2011 osvedčením o dedičstve, v rámci ktorého rozhodnutia bola konštatovaná dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva v časti týkajúcej sa 50 % podielu poručiteľky na spoločnosti LES, DOM, ZÁHRADA, s.r.o., Liptovský Hrádok 033 01, IČO: 36 392 146 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 12228/L so základným imaním 6.640 Eur, s výškou vkladu poručiteľky 3.320 Eur, ktorá spoločnosť mala potvrdenia - stanovenia výšky ceny spoločnosti, vydaného 29.11.2010 ekonomickou kanceláriou Ing. F. H. N., U. O. XX, XXX 01 M. G. na základe predložených účtovných dokladov (cena spoločnosti určená metodikou a Zákona o účtovníctve - hodnota vlastného imania), ku dňu smrti poručiteľky celkovú hodnotu 25.962 Eur, na poručiteľku pripadá cena 12.981 Eur, nadobudli Ing. L. L., rod. V., bytom D., G. XXX, Katarína Furdzová, rod. Chomová, Liptovský Hrádok, Belanská 552/38, Ing. M. V., rod. V., bytom M. T., W. L. XXX/X, každý z nich v 1/3-ine k predmetu dedenia.

Bolo preukázané, že konateľka žalovanej spoločnosti - žalovaného Katarína Furdzová zvolala mimoriadne valné zhromaždenie na termín 10.8.2011 o 9.00 hod., na ktorom došlo k prijatiu žalobou napadnutých uznesení, avšak ale žalobcov v 1/ a v 2/ rade Ing. M. V. a Ing. L. L. - dedičov po poručiteľke Kvetoslave Chomovej, nepozvala, písomne ani ústne v súlade s článkom X. bod 26 spoločenskej zmluvy. Konateľka žalovaného a spoločníčka žalovaného Katarína Furdzová vychádzala z toho, že po smrti spoločníčky a konateľky Kvetoslavy Chomovej dňa 1.7.2010 zanikla jej účasť v spoločnosti ako spoločníčky a konateľky. Keďže sa dedičia obchodného podielu po nebohej poručiteľke do jedného mesiaca po právoplatnom skončení konania o dedičstve neprihlásili o účasť v spoločnosti, prešiel obchodný podiel na spoločnosť (žalovaného) odkazujúc na článok VII. bod 19 spoločenskej zmluvy žalovaného.

Podľa ust. v znení účinnom od 1.1.2002 obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia primerane.

Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, ustanovenia spoločenských zmlúv a stanov upravujúcich práva a povinnosti spoločníkov alebo spoločnosti v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami tohto zákona strácajú platnosť 1. januára 2002.

Krajský súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa oprávnenosti žalobcov v 1/ a v 2/ rade na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, vychádzajúc z právnej úpravy ust. v znení od 1.1.2002, v rámci ktorej právnej úpravy sa na rozdiel od právnej úpravy platnej a účinnej do 31.12.2001 obchodný podiel dedí zo zákona. Podľa právnej úpravy s účinnosťou od 1.1.2002, ak spoločenská zmluva nemá žiadnu úpravu o dedení obchodného podielu, potom v prípade smrti spoločníka sa jeho obchodný podiel dedí zo zákona. K zdedeniu obchodného podielu teda nie je v zmysle právnej úpravy účinnej od 1.1.2002 potrebné, aby sa dedič o účasť v spoločnosti prihlásil. Dedič nadobúda obchodný podiel po poručiteľovi (zomretom spoločníkovi) ku dňu smrti poručiteľa ( ). Dedič môže nadobudnúť obchodný podiel v prípade smrti spoločníka len vtedy, keď to výslovne pripúšťa spoločenská zmluva. Rovnako tak môže spoločenská zmluva dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Ak spoločenská zmluva pripúšťa dedenie obchodného podielu, nie je už potrebný súhlas valného zhromaždenia, ibaže by sa na tom spoločníci dohodli v spoločenskej zmluve.

V danom prípade, bolo preukázané, že spoločenská zmluva nevylúčila dedenie obchodného podielu, správne prvostupňový súd zhodnotil stratu platnosti čl. VII. bod 19 spoločenskej zmluvy cez úpravu v ust. , dedičia (žalobcovia v 1/ a v 2/ rade) neodmietli dedičstvo ako celok a na základe právoplatného rozhodnutia v rámci dedičského konania spätne ku dňu smrti poručiteľa (spoločníka) nadobudli obchodný podiel každý v 1/3-ine, teda stali sa majiteľmi (vlastníkmi) podielu v 1/3-ine v spoločnosti za dodržania zákonom predpísanej výšky vkladu v zmysle ust. . Čo sa týka postavenia žalobcov ako spoločníkov v spoločnosti žalovaného, nastala právna skutočnosť úmrtia spoločníka a v jej dôsledku postavenie žalobcov v 1/ a v 2/ rade ako dedičov a právoplatne skončeného dedičského konania - Osvedčením, v rámci ktorého ku dňu smrti poručiteľky nadobudli zdedený obchodný podiel po poručiteľke, a tomu zodpovedajúci výkon práv a povinností spoločníka. Na základe tejto právnej skutočnosti, a to úmrtia spoločníka, došlo k prechodu obchodného podielu na žalobcov v 1/ a v 2/ rade, teda bola daná aktívna legitimácia žalobcov na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia v zmysle ust. .

Pokiaľ žalovaný napriek právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, t.j. jeho konateľka zvolala mimoriadne valné zhromaždenie, avšak neoznámila žalobcom v 1/ rade a v 2/ rade konanie mimoriadneho valného zhromaždenia ako spoločníkom, a to v zmysle článku X. bod 26. spoločenskej zmluvy nezaslala písomnú pozvánku minimálne 15 dní pred termínom rokovania, postupovala nielen v rozpore so spoločenskou zmluvou, ale i právnou úpravou v ust. , ktorým postupom došlo k obmedzeniu práva účasti žalobcov, ktorí nadobudli obchodný podiel po poručiteľke na riadení spoločnosti, keďže napadnuté uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia sa ich nepochybne týkali a v rámci nich došlo k prevodu obchodného podielu žalovaného, ako podielu voľného podľa ust. , vo výške 50 % na konateľku žalovaného Katarínu Furdzovú ako nadobúdateľku. Práve prijatím napadnutých uznesení v bode 2., uznesenia v bode 3., uznesenia v bode 4., uznesenia v bode 5., uznesenia v bode 6. došlo tak k porušeniu práva žalobcov ako spoločníkov cez úpravu v , priznaných im tak zo zákona, ako i spoločenskej zmluvy, keďže spoločníci vykonávajú svoje právo týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení.

K námietke, že nedošlo k súhlasu valného zhromaždenia žalovaného s rozdelením obchodného podielu v zmysle ust. , je potrebné primárne zvýrazniť, že spoločenská zmluva v čl. VII. bod 18 rozdelenie obchodného podielu nevylúčila. Pri prevode (nie však pri prechode) obchodného podielu sa na jeho rozdelenie ďalej vyžaduje, aby s rozdelením podielu vyslovilo súhlas valné zhromaždenie spoločnosti (Dalibor Hanes, Spoločnosť s ručením obmedzeným, IURA EDITION 1995, str. 96). V danom sporovom prípade bolo rozhodné a určujúce, že išlo o prvé mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa uskutočnilo po právoplatnom rozhodnutí o dedičstve.

Krajský súd uvádza, že argumentácia odvolateľky viažuca sa k úprave ust. nebola namieste, pretože, ak by sa z nej vychádzalo, že nedošlo k rozdeleniu obchodného podielu so súhlasom valného zhromaždenia, tak potom by neboli splnené podmienky pre uznášaniaschopnosť mimoriadneho valného zhromaždenia podľa článku X. bod 29. spoločenskej zmluvy, podľa ktorého valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú na rokovaní prítomní spoločníci majúci každý aspoň 75 % všetkých hlasov a úpravy v ust. , pretože konateľka Kvetoslava Furdzová ako spoločníčka žalovaného disponovala len s 50 % podielom u žalovaného, teda prijatím argumentácie žalovaného by mohlo dôjsť k patovej situácií v samotnej spoločnosti, keďže zákonná úprava v ust. na prijatie rozhodnutí podľa ust. , , , a , vyžaduje vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov.

Vo vzťahu k zápisu spoločníka v zmysle ust. , je potrebné zvýrazniť, že zápis len deklaruje charakter účasti v spoločnosti, pričom k prechodu obchodného podielu na dediča dochádza dňom úmrtia. Z ust. vyplýva, že zoznam spoločníkov má len evidenčný charakter, pretože zmena v osobách spoločníkov nastáva na základe iných právnych skutočností, a nie účinkami zápisu do zoznamu spoločníkov. Je zrejmé, že ku zmenám v osobách spoločníkov môže dôjsť na základe prevodu obchodného podielu, pri prechode obchodného podielu, pri rozdelení obchodného podielu, pri zrušení účasti spoločníka súdom, pri vylúčení spoločníka, pri zvýšení základného imania, pri vyhlásení konkurzu na majetok spoločníka, pri doručení exekučného príkazu na obchodný podiel spoločníka. Konštitutívny charakter má zápis zmeny v osobách spoločníkov v obchodnom registri vo vzťahu k prechodu ručenia doterajšieho spoločníka za záväzky spoločnosti na nadobúdateľa obchodného podielu.

Krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úprava. Ak neboli zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu a vrátenie veci okresnému súdu a ani pre zmenu rozsudku, tak došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho za konštatovania úplného zistenia skutkového stavu, ktoré tvorilo spoľahlivý základ pre posúdenie veci.

Z vyššie uvedených záverov bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa v spojení s ust. .

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorí v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.04.2013 uskutočnili návrh na náhradu trov odvolacieho konania a tieto súčasne vyčíslili. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia pozostáva z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu službu v zmysle ust. , , vyhlášky č. za úkon písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného, vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade, 1 x 50 % z 60,08 Eur = 30,04 Eur, režijný paušál 7,81 Eur + DPH 7,57 Eur, súčtom 45,42 Eur a vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade, 1 x 50 % z 60,08 Eur = 30,04 Eur, režijný paušál 7,81 Eur + DPH 7,57 Eur, súčtom 45,42 Eur, ktoré je žalovaný povinný podľa zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov v 1/ a v 2/ rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.