Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/34/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobkyne: Mgr. I. K.. L.,

zastúpená: JUDr. M. V., advokátka, Z. proti ţalovanému: I. B. G., spol. s r. o., R. IČO: X.,

zastúpený: JUDr. M. P., advokát, K. o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2011, č. k. -211,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne o d m i e t a.

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo 16. novembra 2009, č. k.: -173

určil, ţe uznesenia valného zhromaţdenia ţalovaného - spoločnosti I. B. G., spol. s r. o., R.,

IČO: X., z 18. januára 2007 sú neplatné. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobkyni trovy

konania vo výške 666,81 EUR.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobkyňa si ţalobou ako

právna nástupkyňa JUDr. Ľ. Š., zosnulého X., uplatnila jeho právo spoločníka

v spoločnosti ţalovaného na podanie ţaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného

zhromaţdenia z 18. januára 2007 z dôvodu, ţe valne zhromaţdenie nebolo zvolané, nakoľko

zvolávateľ ho nezvolal písomnou pozvánkou a termín jeho konania a program

neoznámil najmenej 15 dní pred dňom jeho konania všetkým spoločníkom, najmä ţalobkyni,

čím došlo k obmedzeniu jej práv spoločníka. Ďalším dôvodom je rozpor uznesenia so

spoločenskou zmluvou, ktorú moţno zmeniť iba so súhlasom všetkých spoločníkov.

2

Na túto zmenu spoločenskej zmluvy nedal súhlas ani zosnulý spoločník Ľ. Š. a ani jeho právni

nástupcovia.

Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, ţe

spoločník spoločnosti ţalovaného JUDr. Ľ. Š. zomrel X., a ţe ţalobkyňa je dedička zo zákona

v I. dedičskej skupine aj s manţelkou poručiteľa M. Š. rod. C. Podľa § 460 Občianskeho

zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. To znamená, ţe dedič vstupuje smrťou

poručiteľa do jeho majetkovoprávnych vzťahov, tak do jeho práv i povinností, a teda aj

obchodný podiel nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Podľa § 116 ods. 2 Obchodného

zákonníka obchodný podiel sa dedí, ak to spoločenská zmluva nevylučuje. Podľa čl. 5 bod 5

spoločenskej zmluvy úmrtím spoločníka prechádza obchodný podiel na dediča. Uviedol, ţe

bez ohľadu na to, ţe dedičské konanie po zomrelom spoločníkovi JUDr. Ľ. Š. nie je

právoplatne skončené, dedičia poručiteľa nadobudli jeho obchodný podiel ku dňu jeho smrti.

Aj keď nie je známy podiel jeho dedičov na obchodnom podiely spoločnosti, sú v

postavení spoločníka spoločnosti v súlade s ust.

oprávnení na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, a

teda ţalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná na podanie tohto návrhu. Ďalej uviedol, ţe

ţalovaný pred valným zhromaţdením zvolaným na deň 18. januára 2007 nezisťoval okruh

dedičov po zomrelom spoločníkovi, neoznámil ţalobkyni termín a program valného

zhromaţdenia. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalovaný nedodrţal postup pre zvolávanie

valného zhromaţdenia podľa , pričom spoločenská zmluva

tento postup neupravovala. Keďţe valné zhromaţdenie nebolo riadne zvolané, pre podanie

návrhu na určenie neplatnosti valného zhromaţdenia platí v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného

zákonníka trojmesačná lehota, odo dňa, kedy sa ţalobkyňa mohla o uznesení dozvedieť, t.j.

15. februára 2007, kedy boli zmeny zverejnené v obchodnom vestníku a kedy jej začala

plynúť trojmesačná lehota. Ţaloba bola súdu doručená 14. mája. teda v zákonom stanovenej

lehote. Valné zhromaţdenie schválilo prevod časti obchodného podielu po zomrelom Ľ. Š.

vo výške 18% na Ing, S., na dedičov zostala časť obchodného podielu vo výške 2%. Ďalej

valné zhromaţdenie schválilo prerozdelenie nerozdeleného zisku a navýšenie základného

imania z nerozdeleného zisku na výšku 5 mil. Sk. Prevod časti obchodného podielu

valné zhromaţdenie schválilo na základe zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností

z 18. júna 1996, uzavretej medzi J. S. a Ľ. Š. Súd prvého stupňa uviedol, ţe zmluva, na základe

ktorej valné zhromaţdenie previedlo časť obchodného podielu, nie je zmluvou o prevode

3

obchodného podielu podľa ustanovení . Poukázal na

a uviedol, ţe pokiaľ medzi J. S. a Ľ. Š. bola platne uzavretá

zmluva z 18. júna 1996 mal si J. S. uplatniť svoje práva voči dedičom v dedičskom konaní.

Valné zhromaţdenie nebolo oprávnené na posúdenie a určenie platnosti alebo neplatnosti

tejto zmluvy, keďţe sa nejednalo o zmluvu o prevode obchodného podielu. Prijatím

uznesenia o prevode časti obchodného podielu došlo k porušeniu zákona (§ 115

), ako aj spoločenskej zmluvy. Ďalej uviedol, ţe v čase konania

valného zhromaţdenia bol JUDr. Ľ. Š. mŕtvy. Ţalobkyňa ako dedička nebola oboznámená

s konaním valného zhromaţdenia, nebola jej zaslaná písomná pozvánka, a to ani ďalšej

dedičke - manţelke poručiteľa, hoci jej podľa tvrdenia štatutára ţalovaného táto skutočnosť

bola ním oznámená ústne. Keďţe ţalobkyňa o konaní valného zhromaţdenia nevedela, a

teda sa ho nezúčastnila, nemohla ani súhlasiť so zmenami spoločenskej zmluvy. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, z dôvodu nedodrţania postupu pre zvolávanie

valného zhromaţdenia podľa , ako aj z dôvodu, ţe

predmetné uznesenie bolo prijaté v rozpore s ust. , nakoľko

ţalobkyňa ako jedna z dedičov po zomrelom spoločníkovi, ktorej zmena spoločenskej

zmluvy obmedzuje jej práva nedala súhlas na takéto zmeny. O trovách konania rozhodol podľa

(ďalej len ,,") a úspešnej ţalobkyni priznal

právo na ich náhradu.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu ţaloby vyplýva, ţe ţalobkyňa

okrem toho, ţe napáda, ţe valné zhromaţdenie nebolo riadne zvolané, domáha sa, aby súd

určil ţe všetky uznesenia valného zhromaţdenia, konaného po 18. januári 2007 sú neplatné.

Odvolací súd preto prisvedčil tvrdeniu ţalovaného, ţe petit ţaloby je nejasný, ale z jej textu

vyplýva, čoho sa domáha v konaní. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací

súd zistil, ţe súd prvého stupňa rozhodoval v týchto intenciách o všetkých uzneseniach

prijatých na valnom zhromaţdení ţalovaného po 18. januári 2007. Odvolací súd sa

nestotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, ani s vykonaným dokazovaním. Súd

prvého stupňa bez vykonaného dokazovania uzavrel, ţe ţalobkyňa sa stala spoločníčkou

4

spoločnosti ţalovaného dňom smrti poručiteľa JUDr. Ľ. Š. s poukazom na § 460 Občianskeho

zákonníka. Poukázal na čl. 5 bod 5 spoločenskej zmluvy, podľa ktorého ,,úmrtím spoločníka

prechádza obchodný podiel na dediča, dedič sa prihlási o účasť v spoločnosti

do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Prihlásením nadobúda dedič obchodný

podiel ku dňu smrti poručiteľa. Dedič je povinný pristúpiť ku spoločenskej zmluve."

Z uvedeného vyplýva, ţe súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver, ţe ţalobkyňa sa stala

spoločníčkou spoločnosti ţalovaného dňom smrti poručiteľa. Obchodný podiel poručiteľa

nadobúda síce dedič smrťou poručiteľa, pokiaľ nedošlo k odmietnutiu dedičstva.

Podmienkou, aby súd vyslovil, ţe ţalobkyňa je aktívne legitimovaná, je právoplatné

rozhodnutie, ţe je dedičkou obchodného podielu. Takýto úkon pôsobí spätne ku dňu smrti

poručiteľa, ale bez právoplatného rozhodnutia súd v tomto konaní si túto otázku nemôţe

vyriešiť ako otázku predbeţnú. Odvolací súd ďalej poukázal na zápisnicu napísanú notárom

20. novembra 2008, z ktorej vyplýva, ţe je sporné, či predmetný podiel tvorí bezpodielové

spoluvlastníctvo manţelov a nie je rozhodnuté o dedičstve ani o podiele dedičiek.

V prípade, ak bude rozhodnuté, ţe obchodný podiel je dedičstvom viacerých dedičov, ide

o spoločný obchodný podiel podľa a jeho rozdelenie je

moţné v prípade, keď spoločenská zmluva jeho rozdelenie nevylučuje a keď

s rozdelením súhlasí valné zhromaţdenie. Ide o spoločné a nerozdielne spoločenstvo

vlastníkov obchodného podielu vo vzťahu k tretím osobám. Z procesného hľadiska je

potrebné na takéto spoločenstvo aplikovať , t.j. spoločenstvo nerozlučné.

Z povahy nerozlučného spoločenstva vyplýva, ţe úkony jedného zo spoločníkov zaväzujú

všetkých spoločníkov, je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Ak by niektorý úkon urobil len

jeden z nerozlučných spoločníkov, súd na takýto úkon nemôţe prihliadať Uviedol, ţe súd

prvého stupňa bude v novom konaní zisťovať, či ţalobkyňa má aktívnu legitimáciu

na podanie ţaloby, t.j., či je dedičkou obchodného podielu, či je dedičov viac a v akom

dedičskom podiele. Súd prvého stupňa sa v konaní nadbytočne zaoberal posúdením platnosti

zmluvy o prevode obchodného podielu, uzavretej medzi ţalovaným a S., nakoľko to nie je

predmetom tohto konania a nemá vplyv na rozhodnutie o návrhu ţalobkyne. Naviac sa

nezaoberal platnosťou zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností z 18. júna 1996,

ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu.

5

Proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie,

v ktorom navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe

potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.

Dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila v zmysle tým, ţe

v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Uviedla, ţe proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal ţalovaný odvolanie,

ku ktorému sa vyjadrila podaním, doručeným súdu 15. februára 2010. Na vyjadrenie

ţalobkyne ţalovaný reagoval podaním, doručeným súdu 10. marca 2010. Súd toto podanie

ţalobkyne nedoručil pred prvým pojednávaním. Aţ na pojednávaní 10. novembra sa

ţalobkyňa dozvedela o tomto podaní a súd z dôvodu potreby ţalobkyne na jeho

naštudovanie a vyjadrenie sa k nemu odročil pojednávanie na neurčito. Uvedené podanie

bolo ţalobkyni doručené 9. decembra 2010 bez výzvy vyjadriť sa a bez určenia lehoty

na vyjadrenie. Ţalobkyňa nemala právneho zástupcu, na svojom vyjadrení pracovala

sama a objavili sa v ňom pouţité i nové ustanovenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo

ţalobkyni doručené 4. apríla 2011, v ktorom bolo uvedené, ţe ţalobkyňa k vyjadreniu

ţalovaného stanovisko nezaslala. Uviedla, ţe odvolací súd jej nedal moţnosť vyjadriť sa

k pouţitiu nového ustanovenia tak, ako to ukladá

Poukázala na a uviedla, ţe súd jej nedal priestor vyjadriť sa k podaniu ţalovaného

na pojednávaní, zatiaľ čo ţalovaný mal moţnosť vyjadriť sa ku všetkým podaniam

ţalobkyne pred vynesením rozhodnutia do 10. novembra 2010, čo ţalobkyňa vníma ako

porušenie ust. Ďalej poukázala na a uviedla, ţe nebola

poučená, ţe ak nevyuţije svoje právo vyjadriť sa k podaniu ţalovaného, súd jej toto právo

odníme (nedá jej moţnosť vyjadriť sa ani ústne na pojednávaní). Nakoľko v zmysle § 226

má byť súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, takýmto

postupom súd odňal ţalobkyni moţnosť konať pred súdom (vyjadriť k rozhodujúcim

otázkam). Právny názor, ktorým má byť súd prvého stupňa viazaný, spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, a teda súd prvého stupňa sa bude uberať nesprávnym smerom.

6

Ďalej z obsahu dovolania vyplýva, ţe podľa ţalobkyne odvolací súd nevzal do úvahy

znenie . Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý spoločník

môţe podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, ak je

v rozpore so zákonom. Toto právo nie je závislé na súhlase prípadných spoluvlastníkov

obchodného podielu. K tvrdeniu odvolacieho súdu, ţe ide o spoločný obchodný podiel podľa

a procesne o nerozlučné spoločenstvo podľa

ods. 2 , poukázala na , ktorý zakazuje zneuţitie

práv spoločníka, najmä zneuţitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti. Z pohľadu

sa podľa ţalobkyne nejedná o nerozdielne spoločenstvo,

nakoľko zakladá právo na podanie návrhu a prisudzuje ho kaţdému spoločníkovi. Ak by išlo

o nerozlučné spoločenstvo, ţalobkyňa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.

, kde je interpretácia ustanovenia opačná. Teda úkon jedného

z nerozlučných spoločníkov je nutne účinný i pre ostatných, a nie na účinnosť jedného z nich

treba súhlas všetkých, ako uvádza odvolací súd. Uviedla, ţe podľa odvolacieho súdu nemalo

byť pouţité ust. , na určenie dňa, kedy ţalobkyňa vstúpila

do práv spoločníka. V ďalšom však odvolací súd pouţíva znenie spoločenskej zmluvy, nie

. Znenie spoločenskej zmluvy je skoro totoţné, ako právna úprava,

obsiahnutá v , platná do 31. decembra 2001. Avšak právna úprava,

platná v čase smrti zomrelého spoločníka ustanovuje, ţe obchodný podiel sa dedí.

Ustanovenie spoločenskej zmluvy nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa

ţalobkyne odvolací súd mal postupovať v súlade s ,

nakoľko dedenie nie je bliţšie špecifikované v . Keby aj

pre posudzovanie veci malo byť relevantné prihlásenie sa dediča o účasť v spoločnosti, je

splnená i táto podmienka - v spise sa nachádza list z 3. decembra 2008. Do práv poručiteľa

však ţalobkyňa vstúpila dňom jeho smrti.

K aktívnej legitimácii v závislosti od skončenia dedičského konania ţalobkyňa

poukázala na ust. V prípade obchodného podielu nejde o vec, ale o inú

majetkovú hodnotu, to znamená, ţe na obvyklé hospodárenie privolenie súdu netreba. Podanie

návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia nie je úkon presahujúci rámec

obvyklého hospodárenia, kedy sa ţalovaný snaţí zníţiť hodnotu majetku, ktorý je predmetom

dedičstva. Ďalej poukázala na a uviedla, ţe povaha veci

7

v tomto konaní nebráni, aby bolo o veci rozhodnuté pred skončením dedičského konania,

nakoľko všetky práva spoločníka prešli na dedičov dňom smrti poručiteľa. Dedičské

konanie je prerušené do skončenia konania, predmetom ktorého je spor dedičiek o výške

obchodného podielu a výšku podielu jednotlivých dedičiek. Predmetom toho konania

však nie je spoločníctvo ani jednej z dedičiek. Ţalobkyňa sa tieţ nestotoţňuje

s vyjadrením odvolacieho súdu, ţe súd prvého stupňa sa nadbytočne zaoberal posúdením

platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko nie je zrejmé, o akú listinu ide.

Nakoľko práva ţalobkyne boli v zmysle ako spoločníka

porušené, nestotoţňuje sa s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe by mala pre

rozhodnutie v tomto konaní význam platnosť' Zmluva o úprave vzájomných práv

a povinností z 18. septembra 1996.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedol, ţe dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu nie je prípustné. V prípade podania dovolania postupom podľa § 237

písm. f/, čiţe z hľadiska samotného posúdenia prípustnosti dovolania bez toho, aby bola

posudzovaná dôvodnosť dovolania, je dovolanie prípustné. Ţalovaný má za to, ţe vo vzťahu

k ţalobkyňou uvádzaným dôvodom dovolania (iná vada konania a nesprávne právne

posúdenie veci) dovolanie nie je prípustné. Ust nerieši otázku prípustnosti

dovolania, ale iba otázku dovolacích dôvodov. Dovolanie je prípustné iba v prípadoch

uvedených v ust. aţ , v prípade zrušujúceho rozhodnutia len z dôvodov

uvedených v Ţalovaný ďalej uviedol, ţe dôvod uvádzaný ţalobkyňou, ţe jej

bola odňatá moţnosť vyjadriť sa k podaniu ţalovaného z 10. marca 2010, neobstojí.

Vyjadrenie ţalovaného uvádza ust. , avšak nejde o ţiadnu novú právnu

skutočnosť keďţe táto argumentácia bola uţ uvedená v odvolaní, pričom ţalobkyňa sa

k tomu nevyjadrila, teda vyjadrenie ţalovaného neobsahovalo ţiadnu novú právnu

skutočnosť. Uviedol, ţe odvolací súd odročil pojednávanie z 10. novembra 2010

na neurčito z dôvodu, ţe ţalobkyňa povaţovala za potrebné oboznámiť sa s predmetným

vyjadrením. Uvedené vyjadrenie bolo aţ do 31. januára 2011 (10 mesiacov) súčasťou

súdneho spisu, do ktorého mohla ţalobkyňa kedykoľvek nahliadnuť Samotné dodatočné

vyjadrenie ţalobkyne nie je prekáţkou postupu krajského súdu, naopak súd podľa § 101

ods. 2 pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ţalovaný je toho názoru, ţe

odvolací súd neporušil povinnosť uvedenú v tým, ţe nevyzval

8

účastníkov, aby sa vyjadrili k pouţitiu ustanovenia , je nutné

rozlišovať medzi dôvodmi zrušenia pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa a následne

právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil pre účely ďalšieho konania. Prevaţná časť

dovolania smeruje voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom,

pri ktorom má ţalovaný za to, ţe dovolanie nie je prípustné. Ďalej uviedol, ţe

v prípade, ak by z rozhodnutia bolo preukázané právne nástupníctvo ţalobkyne, je

zrejmé, ţe obchodný podiel by v súlade s dedením bol prededený do podielového

spoluvlastníctva ţalobkyne a M. Š.. Vznik podielového spoluvlastníctva vyplýva

z ust. a samotná existencia spoluvlastníctva obchodného

podielu a spôsob výkonu jeho práv je upravená v .

Uvedenými zákonnými ustanoveniami je upravený vznik a existencia spoločného

a nerozdielneho spoločenstva spoluvlastníkov obchodného podielu vo vzťahu k tretím

osobám, vrátane samotnej obchodnej spoločnosti. Z procesného hľadiska s poukazom na ust.

platí, ţe ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného

z nich i pre ostatných. Pre podanie ţaloby sa vyţaduje súhlas všetkých spoločníkov,

v inom prípade ide o neúčinný prejav, v dôsledku čoho nie je daná vecná legitimácia.

V prípade, ak jeden z nerozlučných spoločníkov nesúhlasí s podaním ţaloby, je nutné

z hľadiska zachovania účinkov rozsudku voči všetkým spoločným a nerozdielnym

spoločníkom, aby v konaní vystupoval na strane ţalovaného, k čomu v danom prípade nedošlo.

Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobkyne zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ l0a ods. 1 ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané v lehote, stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

9

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie.

Z ustanovenia § 239, ktoré upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu

vyplýva, ţe neupravuje prípady, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa.

S poukazom na prípustnosť dovolania podľa nie je daná,

nakoľko ju zákon v danom prípade nepripúšťa.

V zmysle (druhá veta) je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Dovolací súd sa neobmedzil iba

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa

písm. a/ aţ g/ Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka konania riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti

účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne

obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo

postihnuté niektorou z uvedených vád.

Dovolateľka v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe postupom

odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

, a to tým, ţe jej odvolací súd neumoţnil vyjadriť sa k stanovisku ţalovaného,

ktorým ţalovaný reagoval na vyjadrenie ţalobkyne k odvolaniu ţalovaného. Uvedené

stanovisko ţalovaného jej bolo doručené 9. decembra 2010 bez výzvy vyjadriť sa k nemu

a bez určenia lehoty na vyjadrenie. V rozhodnutí odvolacieho súdu sa uvádza, ţe ţalobkyňa

k vyjadreniu ţalovaného stanovisko nezaslala.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

10

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom súdu

bola ţalobkyni znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré jej

priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s .

Doručovanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu je upravené v ust. a

neukladá povinnosť odvolaciemu súdu, prípadne súdu prvého

stupňa, aby vyjadrenie k odvolaniu doručoval druhému účastníkovi opätovne na vyjadrenie.

Odvolací súd ţalobkyni poskytol dostatok času na oboznámenie sa s vyjadrením ţalovaného

z 10. marca 2010, nakoľko odročil pojednávanie 10. novembra 2010 na neurčito z dôvodu

poskytnutia času na preštudovanie a vyjadrenie sa k podaniu ţalovaného. Podanie ţalovaného

bolo ţalobkyni doručené 9. decembra 2010 a odvolací súd vo veci rozhodol uznesením

z 31. januára 2011. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobkyňa mala dostatok času na preštudovanie

a vyjadrenie sa k stanovisku ţalovaného. V danom prípade súd uţ ďalšie pojednávanie

nenariaďoval a o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.

Tvrdenie ţalobkyne, ţe odvolací súd mal účastníkov v zmysle

vyzvať aby sa vyjadrili k pouţitiu nového ustanovenia ( ), nie je

dôvodné. Ustanovenie sleduje, aby účastníci konania neboli vystavení

k tzv. ,,prekvapivým rozhodnutiam". Pouţitie ţalovaný uviedol

aj v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a ţalobkyňa mala moţnosť sa k nemu

vyjadriť. Dovolací súd je toho názoru, ţe aplikácia je

na mieste v konaniach, keď odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí alebo

zmení, kedy sa právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konanie končí. V prípade

zrušenia rozhodnutia sa o veci opätovne rozhoduje pred súdom prvého stupňa, kde účastníci

môţu opätovne uplatniť dôkazy a uviesť ďalšie tvrdenia. Taktieţ tvrdenie ţalobkyne, ţe

vyjadrenie ţalovaného z 10. marca 2010 obsahovalo nové skutočnosti, resp. nové

ustanovenia, nie je dôvodné. Ţalovaný svojím podaním reagoval na vyjadrenie ţalobkyne

k jeho odvolaniu a len zdôraznil a zhrnul doteraz v konaní uvedené skutočnosti. V konaní

11

pred odvolacím súdom mala ţalobkyňa rovnaké moţnosti na uplatnenie svojich práv ako

ţalovaný.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR zo 17. marca

2009, sp. zn.: , podľa ktorého: Aplikácia princípu rovnosti zbraní

v postupe konajúceho súdu má zaručiť rozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môţe

reagovať na relevantné argumenty druhého účastníka konania, z čoho vyplýva, ţe je

na uváţení konajúceho súdu, či bude predostreté argumenty povaţovať za podstatné, a ako

také ich predloţí ku konfrontácii druhej strane. Konajúci súd totiţ popri rovnosti účastníkov

konania musí zaručiť aj plynulosť a rýchlosť konania, čo predpokladá selekciu len

podstatných argumentov, ktoré bude súd predkladať na vyjadrenie protistrane.

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho súdu

netrpí vadou uvedenou v

Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou taxatívne uvedenou v

Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, by bolo moţné

v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,

ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť. O taký prípad

v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/

Najvyšší súd preto dovolanie ţalobkyne odmietol podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému v zmysle § 243b ods.

5, a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

12

Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe v dovolacom

konaní nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júla 2011

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová