Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
066/381044.60f712.pdf
PDF · 194.1 KB
No categories available
5Obdo/34/2011
Najvyšší súd 5 Obdo 34/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobkyne: Mgr. I. K.. L.,
zastúpená: JUDr. M. V., advokátka, Z. proti ţalovanému: I. B. G., spol. s r. o., R. IČO: X.,
zastúpený: JUDr. M. P., advokát, K. o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia,
vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 30Cb 107/2007, o dovolaní ţalobkyne
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2011, č. k. 3Cob 87/2010-211,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne o d m i e t a.
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo 16. novembra 2009, č. k.: 30Cb 107/2007-173
určil, ţe uznesenia valného zhromaţdenia ţalovaného - spoločnosti I. B. G., spol. s r. o., R.,
IČO: X., z 18. januára 2007 sú neplatné. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobkyni trovy
konania vo výške 666,81 EUR.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobkyňa si ţalobou ako
právna nástupkyňa JUDr. Ľ. Š., zosnulého X., uplatnila jeho právo spoločníka
v spoločnosti ţalovaného na podanie ţaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaţdenia z 18. januára 2007 z dôvodu, ţe valne zhromaţdenie nebolo zvolané, nakoľko
zvolávateľ ho nezvolal písomnou pozvánkou a termín jeho konania a program
neoznámil najmenej 15 dní pred dňom jeho konania všetkým spoločníkom, najmä ţalobkyni,
čím došlo k obmedzeniu jej práv spoločníka. Ďalším dôvodom je rozpor uznesenia so
spoločenskou zmluvou, ktorú moţno zmeniť iba so súhlasom všetkých spoločníkov.
Na túto zmenu spoločenskej zmluvy nedal súhlas ani zosnulý spoločník Ľ. Š. a ani jeho právni
nástupcovia.
Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, ţe
spoločník spoločnosti ţalovaného JUDr. Ľ. Š. zomrel X., a ţe ţalobkyňa je dedička zo zákona
v I. dedičskej skupine aj s manţelkou poručiteľa M. Š. rod. C. Podľa § 460 Občianskeho
zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. To znamená, ţe dedič vstupuje smrťou
poručiteľa do jeho majetkovoprávnych vzťahov, tak do jeho práv i povinností, a teda aj
obchodný podiel nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Podľa § 116 ods. 2 Obchodného
zákonníka obchodný podiel sa dedí, ak to spoločenská zmluva nevylučuje. Podľa čl. 5 bod 5
spoločenskej zmluvy úmrtím spoločníka prechádza obchodný podiel na dediča. Uviedol, ţe
bez ohľadu na to, ţe dedičské konanie po zomrelom spoločníkovi JUDr. Ľ. Š. nie je
právoplatne skončené, dedičia poručiteľa nadobudli jeho obchodný podiel ku dňu jeho smrti.
Aj keď nie je známy podiel jeho dedičov na obchodnom podiely spoločnosti, sú v
postavení spoločníka spoločnosti v súlade s ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka
oprávnení na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, a
teda ţalobkyňa je v spore aktívne legitimovaná na podanie tohto návrhu. Ďalej uviedol, ţe
ţalovaný pred valným zhromaţdením zvolaným na deň 18. januára 2007 nezisťoval okruh
dedičov po zomrelom spoločníkovi, neoznámil ţalobkyni termín a program valného
zhromaţdenia. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalovaný nedodrţal postup pre zvolávanie
valného zhromaţdenia podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom spoločenská zmluva
tento postup neupravovala. Keďţe valné zhromaţdenie nebolo riadne zvolané, pre podanie
návrhu na určenie neplatnosti valného zhromaţdenia platí v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného
zákonníka trojmesačná lehota, odo dňa, kedy sa ţalobkyňa mohla o uznesení dozvedieť, t.j.
15. februára 2007, kedy boli zmeny zverejnené v obchodnom vestníku a kedy jej začala
plynúť trojmesačná lehota. Ţaloba bola súdu doručená 14. mája. teda v zákonom stanovenej
lehote. Valné zhromaţdenie schválilo prevod časti obchodného podielu po zomrelom Ľ. Š.
vo výške 18% na Ing, S., na dedičov zostala časť obchodného podielu vo výške 2%. Ďalej
valné zhromaţdenie schválilo prerozdelenie nerozdeleného zisku a navýšenie základného
imania z nerozdeleného zisku na výšku 5 mil. Sk. Prevod časti obchodného podielu
valné zhromaţdenie schválilo na základe zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností
z 18. júna 1996, uzavretej medzi J. S. a Ľ. Š. Súd prvého stupňa uviedol, ţe zmluva, na základe
ktorej valné zhromaţdenie previedlo časť obchodného podielu, nie je zmluvou o prevode
obchodného podielu podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na § 460
Občianskeho zákonníka a uviedol, ţe pokiaľ medzi J. S. a Ľ. Š. bola platne uzavretá
zmluva z 18. júna 1996 mal si J. S. uplatniť svoje práva voči dedičom v dedičskom konaní.
Valné zhromaţdenie nebolo oprávnené na posúdenie a určenie platnosti alebo neplatnosti
tejto zmluvy, keďţe sa nejednalo o zmluvu o prevode obchodného podielu. Prijatím
uznesenia o prevode časti obchodného podielu došlo k porušeniu zákona (§ 115
Obchodného zákonníka), ako aj spoločenskej zmluvy. Ďalej uviedol, ţe v čase konania
valného zhromaţdenia bol JUDr. Ľ. Š. mŕtvy. Ţalobkyňa ako dedička nebola oboznámená
s konaním valného zhromaţdenia, nebola jej zaslaná písomná pozvánka, a to ani ďalšej
dedičke - manţelke poručiteľa, hoci jej podľa tvrdenia štatutára ţalovaného táto skutočnosť
bola ním oznámená ústne. Keďţe ţalobkyňa o konaní valného zhromaţdenia nevedela, a
teda sa ho nezúčastnila, nemohla ani súhlasiť so zmenami spoločenskej zmluvy. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, z dôvodu nedodrţania postupu pre zvolávanie
valného zhromaţdenia podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj z dôvodu, ţe
predmetné uznesenie bolo prijaté v rozpore s ust. § 141 Obchodného zákonníka, nakoľko
ţalobkyňa ako jedna z dedičov po zomrelom spoločníkovi, ktorej zmena spoločenskej
zmluvy obmedzuje jej práva nedala súhlas na takéto zmeny. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.") a úspešnej ţalobkyni priznal
právo na ich náhradu.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu ţaloby vyplýva, ţe ţalobkyňa
okrem toho, ţe napáda, ţe valné zhromaţdenie nebolo riadne zvolané, domáha sa, aby súd
určil ţe všetky uznesenia valného zhromaţdenia, konaného po 18. januári 2007 sú neplatné.
Odvolací súd preto prisvedčil tvrdeniu ţalovaného, ţe petit ţaloby je nejasný, ale z jej textu
vyplýva, čoho sa domáha v konaní. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací
súd zistil, ţe súd prvého stupňa rozhodoval v týchto intenciách o všetkých uzneseniach
prijatých na valnom zhromaţdení ţalovaného po 18. januári 2007. Odvolací súd sa
nestotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, ani s vykonaným dokazovaním. Súd
prvého stupňa bez vykonaného dokazovania uzavrel, ţe ţalobkyňa sa stala spoločníčkou
spoločnosti ţalovaného dňom smrti poručiteľa JUDr. Ľ. Š. s poukazom na § 460 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na čl. 5 bod 5 spoločenskej zmluvy, podľa ktorého ,,úmrtím spoločníka
prechádza obchodný podiel na dediča, dedič sa prihlási o účasť v spoločnosti
do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Prihlásením nadobúda dedič obchodný
podiel ku dňu smrti poručiteľa. Dedič je povinný pristúpiť ku spoločenskej zmluve."
Z uvedeného vyplýva, ţe súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver, ţe ţalobkyňa sa stala
spoločníčkou spoločnosti ţalovaného dňom smrti poručiteľa. Obchodný podiel poručiteľa
nadobúda síce dedič smrťou poručiteľa, pokiaľ nedošlo k odmietnutiu dedičstva.
Podmienkou, aby súd vyslovil, ţe ţalobkyňa je aktívne legitimovaná, je právoplatné
rozhodnutie, ţe je dedičkou obchodného podielu. Takýto úkon pôsobí spätne ku dňu smrti
poručiteľa, ale bez právoplatného rozhodnutia súd v tomto konaní si túto otázku nemôţe
vyriešiť ako otázku predbeţnú. Odvolací súd ďalej poukázal na zápisnicu napísanú notárom
20. novembra 2008, z ktorej vyplýva, ţe je sporné, či predmetný podiel tvorí bezpodielové
spoluvlastníctvo manţelov a nie je rozhodnuté o dedičstve ani o podiele dedičiek.
V prípade, ak bude rozhodnuté, ţe obchodný podiel je dedičstvom viacerých dedičov, ide
o spoločný obchodný podiel podľa § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka a jeho rozdelenie je
moţné v prípade, keď spoločenská zmluva jeho rozdelenie nevylučuje a keď
s rozdelením súhlasí valné zhromaţdenie. Ide o spoločné a nerozdielne spoločenstvo
vlastníkov obchodného podielu vo vzťahu k tretím osobám. Z procesného hľadiska je
potrebné na takéto spoločenstvo aplikovať § 91 ods. 2 O. s. p., t.j. spoločenstvo nerozlučné.
Z povahy nerozlučného spoločenstva vyplýva, ţe úkony jedného zo spoločníkov zaväzujú
všetkých spoločníkov, je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Ak by niektorý úkon urobil len
jeden z nerozlučných spoločníkov, súd na takýto úkon nemôţe prihliadať Uviedol, ţe súd
prvého stupňa bude v novom konaní zisťovať, či ţalobkyňa má aktívnu legitimáciu
na podanie ţaloby, t.j., či je dedičkou obchodného podielu, či je dedičov viac a v akom
dedičskom podiele. Súd prvého stupňa sa v konaní nadbytočne zaoberal posúdením platnosti
zmluvy o prevode obchodného podielu, uzavretej medzi ţalovaným a S., nakoľko to nie je
predmetom tohto konania a nemá vplyv na rozhodnutie o návrhu ţalobkyne. Naviac sa
nezaoberal platnosťou zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností z 18. júna 1996,
ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu.
Proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie,
v ktorom navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe
potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.
Dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. tým, ţe
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., konkrétne účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Uviedla, ţe proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal ţalovaný odvolanie,
ku ktorému sa vyjadrila podaním, doručeným súdu 15. februára 2010. Na vyjadrenie
ţalobkyne ţalovaný reagoval podaním, doručeným súdu 10. marca 2010. Súd toto podanie
ţalobkyne nedoručil pred prvým pojednávaním. Aţ na pojednávaní 10. novembra sa
ţalobkyňa dozvedela o tomto podaní a súd z dôvodu potreby ţalobkyne na jeho
naštudovanie a vyjadrenie sa k nemu odročil pojednávanie na neurčito. Uvedené podanie
bolo ţalobkyni doručené 9. decembra 2010 bez výzvy vyjadriť sa a bez určenia lehoty
na vyjadrenie. Ţalobkyňa nemala právneho zástupcu, na svojom vyjadrení pracovala
sama a objavili sa v ňom pouţité i nové ustanovenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo
ţalobkyni doručené 4. apríla 2011, v ktorom bolo uvedené, ţe ţalobkyňa k vyjadreniu
ţalovaného stanovisko nezaslala. Uviedla, ţe odvolací súd jej nedal moţnosť vyjadriť sa
k pouţitiu nového ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p. tak, ako to ukladá § 213 ods. 2 O. s. p.
Poukázala na § 18 O. s. p. a uviedla, ţe súd jej nedal priestor vyjadriť sa k podaniu ţalovaného
na pojednávaní, zatiaľ čo ţalovaný mal moţnosť vyjadriť sa ku všetkým podaniam
ţalobkyne pred vynesením rozhodnutia do 10. novembra 2010, čo ţalobkyňa vníma ako
porušenie ust. § 18 O. s. p. Ďalej poukázala na § 5 ods. 1 O. s. p. a uviedla, ţe nebola
poučená, ţe ak nevyuţije svoje právo vyjadriť sa k podaniu ţalovaného, súd jej toto právo
odníme (nedá jej moţnosť vyjadriť sa ani ústne na pojednávaní). Nakoľko v zmysle § 226
O. s. p. má byť súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, takýmto
postupom súd odňal ţalobkyni moţnosť konať pred súdom (vyjadriť k rozhodujúcim
otázkam). Právny názor, ktorým má byť súd prvého stupňa viazaný, spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, a teda súd prvého stupňa sa bude uberať nesprávnym smerom.
Ďalej z obsahu dovolania vyplýva, ţe podľa ţalobkyne odvolací súd nevzal do úvahy
znenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý spoločník
môţe podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, ak je
v rozpore so zákonom. Toto právo nie je závislé na súhlase prípadných spoluvlastníkov
obchodného podielu. K tvrdeniu odvolacieho súdu, ţe ide o spoločný obchodný podiel podľa
§ 114 ods. 3 Obchodného zákonníka a procesne o nerozlučné spoločenstvo podľa § 91
ods. 2 O. s. p., poukázala na § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý zakazuje zneuţitie
práv spoločníka, najmä zneuţitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti. Z pohľadu
§ 131 Obchodného zákonníka sa podľa ţalobkyne nejedná o nerozdielne spoločenstvo,
nakoľko zakladá právo na podanie návrhu a prisudzuje ho kaţdému spoločníkovi. Ak by išlo
o nerozlučné spoločenstvo, ţalobkyňa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
5 Cdo 264/2007, kde je interpretácia ustanovenia opačná. Teda úkon jedného
z nerozlučných spoločníkov je nutne účinný i pre ostatných, a nie na účinnosť jedného z nich
treba súhlas všetkých, ako uvádza odvolací súd. Uviedla, ţe podľa odvolacieho súdu nemalo
byť pouţité ust. § 460 Občianskeho zákonníka, na určenie dňa, kedy ţalobkyňa vstúpila
do práv spoločníka. V ďalšom však odvolací súd pouţíva znenie spoločenskej zmluvy, nie
Obchodného zákonníka. Znenie spoločenskej zmluvy je skoro totoţné, ako právna úprava,
obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, platná do 31. decembra 2001. Avšak právna úprava,
platná v čase smrti zomrelého spoločníka ustanovuje, ţe obchodný podiel sa dedí.
Ustanovenie spoločenskej zmluvy nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa
ţalobkyne odvolací súd mal postupovať v súlade s § 460 Občianskeho zákonníka,
nakoľko dedenie nie je bliţšie špecifikované v Obchodnom zákonníku. Keby aj
pre posudzovanie veci malo byť relevantné prihlásenie sa dediča o účasť v spoločnosti, je
splnená i táto podmienka - v spise sa nachádza list z 3. decembra 2008. Do práv poručiteľa
však ţalobkyňa vstúpila dňom jeho smrti.
K aktívnej legitimácii v závislosti od skončenia dedičského konania ţalobkyňa
poukázala na ust. § 175r O. s. p. V prípade obchodného podielu nejde o vec, ale o inú
majetkovú hodnotu, to znamená, ţe na obvyklé hospodárenie privolenie súdu netreba. Podanie
návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia nie je úkon presahujúci rámec
obvyklého hospodárenia, kedy sa ţalovaný snaţí zníţiť hodnotu majetku, ktorý je predmetom
dedičstva. Ďalej poukázala na § 107 ods. 3 O. s. p. a uviedla, ţe povaha veci
v tomto konaní nebráni, aby bolo o veci rozhodnuté pred skončením dedičského konania,
nakoľko všetky práva spoločníka prešli na dedičov dňom smrti poručiteľa. Dedičské
konanie je prerušené do skončenia konania, predmetom ktorého je spor dedičiek o výške
obchodného podielu a výšku podielu jednotlivých dedičiek. Predmetom toho konania
však nie je spoločníctvo ani jednej z dedičiek. Ţalobkyňa sa tieţ nestotoţňuje
s vyjadrením odvolacieho súdu, ţe súd prvého stupňa sa nadbytočne zaoberal posúdením
platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko nie je zrejmé, o akú listinu ide.
Nakoľko práva ţalobkyne boli v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka ako spoločníka
porušené, nestotoţňuje sa s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe by mala pre
rozhodnutie v tomto konaní význam platnosť' Zmluva o úprave vzájomných práv
a povinností z 18. septembra 1996.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne uviedol, ţe dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu nie je prípustné. V prípade podania dovolania postupom podľa § 237
písm. f/, čiţe z hľadiska samotného posúdenia prípustnosti dovolania bez toho, aby bola
posudzovaná dôvodnosť dovolania, je dovolanie prípustné. Ţalovaný má za to, ţe vo vzťahu
k ţalobkyňou uvádzaným dôvodom dovolania (iná vada konania a nesprávne právne
posúdenie veci) dovolanie nie je prípustné. Ust § 241 O. s. p. nerieši otázku prípustnosti
dovolania, ale iba otázku dovolacích dôvodov. Dovolanie je prípustné iba v prípadoch
uvedených v ust. § 236 aţ § 239 O. s. p., v prípade zrušujúceho rozhodnutia len z dôvodov
uvedených v § 237 O. s. p. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe dôvod uvádzaný ţalobkyňou, ţe jej
bola odňatá moţnosť vyjadriť sa k podaniu ţalovaného z 10. marca 2010, neobstojí.
Vyjadrenie ţalovaného uvádza ust. § 91 ods. 2 O. s. p., avšak nejde o ţiadnu novú právnu
skutočnosť keďţe táto argumentácia bola uţ uvedená v odvolaní, pričom ţalobkyňa sa
k tomu nevyjadrila, teda vyjadrenie ţalovaného neobsahovalo ţiadnu novú právnu
skutočnosť. Uviedol, ţe odvolací súd odročil pojednávanie z 10. novembra 2010
na neurčito z dôvodu, ţe ţalobkyňa povaţovala za potrebné oboznámiť sa s predmetným
vyjadrením. Uvedené vyjadrenie bolo aţ do 31. januára 2011 (10 mesiacov) súčasťou
súdneho spisu, do ktorého mohla ţalobkyňa kedykoľvek nahliadnuť Samotné dodatočné
vyjadrenie ţalobkyne nie je prekáţkou postupu krajského súdu, naopak súd podľa § 101
ods. 2 O. s. p. pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ţalovaný je toho názoru, ţe
odvolací súd neporušil povinnosť uvedenú v § 213 ods. 2 O. s. p. tým, ţe nevyzval
účastníkov, aby sa vyjadrili k pouţitiu ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p., je nutné
rozlišovať medzi dôvodmi zrušenia pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa a následne
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil pre účely ďalšieho konania. Prevaţná časť
dovolania smeruje voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom,
pri ktorom má ţalovaný za to, ţe dovolanie nie je prípustné. Ďalej uviedol, ţe
v prípade, ak by z rozhodnutia bolo preukázané právne nástupníctvo ţalobkyne, je
zrejmé, ţe obchodný podiel by v súlade s dedením bol prededený do podielového
spoluvlastníctva ţalobkyne a M. Š.. Vznik podielového spoluvlastníctva vyplýva
z ust. § 117 ods. 1 Obchodného zákonníka a samotná existencia spoluvlastníctva obchodného
podielu a spôsob výkonu jeho práv je upravená v § 117 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Uvedenými zákonnými ustanoveniami je upravený vznik a existencia spoločného
a nerozdielneho spoločenstva spoluvlastníkov obchodného podielu vo vzťahu k tretím
osobám, vrátane samotnej obchodnej spoločnosti. Z procesného hľadiska s poukazom na ust.
§ 91 ods. 2 O. s. p. platí, ţe ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného
z nich i pre ostatných. Pre podanie ţaloby sa vyţaduje súhlas všetkých spoločníkov,
v inom prípade ide o neúčinný prejav, v dôsledku čoho nie je daná vecná legitimácia.
V prípade, ak jeden z nerozlučných spoločníkov nesúhlasí s podaním ţaloby, je nutné
z hľadiska zachovania účinkov rozsudku voči všetkým spoločným a nerozdielnym
spoločníkom, aby v konaní vystupoval na strane ţalovaného, k čomu v danom prípade nedošlo.
Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobkyne zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ l0a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané v lehote, stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie.
Z ustanovenia § 239, ktoré upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu
vyplýva, ţe neupravuje prípady, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa.
S poukazom na § 236 ods. 1 O. s. p. prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. nie je daná,
nakoľko ju zákon v danom prípade nepripúšťa.
V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. (druhá veta) je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy
na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237
písm. a/ aţ g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo
vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci
súdu, spôsobilosti účastníka konania riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti
účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne
obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo
postihnuté niektorou z uvedených vád.
Dovolateľka v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe postupom
odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O. s. p., a to tým, ţe jej odvolací súd neumoţnil vyjadriť sa k stanovisku ţalovaného,
ktorým ţalovaný reagoval na vyjadrenie ţalobkyne k odvolaniu ţalovaného. Uvedené
stanovisko ţalovaného jej bolo doručené 9. decembra 2010 bez výzvy vyjadriť sa k nemu
a bez určenia lehoty na vyjadrenie. V rozhodnutí odvolacieho súdu sa uvádza, ţe ţalobkyňa
k vyjadreniu ţalovaného stanovisko nezaslala.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom súdu
bola ţalobkyni znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok
priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.
Doručovanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu je upravené v ust. § 209a a § 210 O. s. p.
Občiansky súdny poriadok neukladá povinnosť odvolaciemu súdu, prípadne súdu prvého
stupňa, aby vyjadrenie k odvolaniu doručoval druhému účastníkovi opätovne na vyjadrenie.
Odvolací súd ţalobkyni poskytol dostatok času na oboznámenie sa s vyjadrením ţalovaného
z 10. marca 2010, nakoľko odročil pojednávanie 10. novembra 2010 na neurčito z dôvodu
poskytnutia času na preštudovanie a vyjadrenie sa k podaniu ţalovaného. Podanie ţalovaného
bolo ţalobkyni doručené 9. decembra 2010 a odvolací súd vo veci rozhodol uznesením
z 31. januára 2011. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobkyňa mala dostatok času na preštudovanie
a vyjadrenie sa k stanovisku ţalovaného. V danom prípade súd uţ ďalšie pojednávanie
nenariaďoval a o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O. s. p.
Tvrdenie ţalobkyne, ţe odvolací súd mal účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p.
vyzvať aby sa vyjadrili k pouţitiu nového ustanovenia (§ 91 ods. 2 O. s. p.), nie je
dôvodné. Ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p. sleduje, aby účastníci konania neboli vystavení
k tzv. ,,prekvapivým rozhodnutiam". Pouţitie § 91 ods. 2 O. s. p. ţalovaný uviedol
aj v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a ţalobkyňa mala moţnosť sa k nemu
vyjadriť. Dovolací súd je toho názoru, ţe aplikácia § 213 ods. 2 O. s. p. je
na mieste v konaniach, keď odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí alebo
zmení, kedy sa právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konanie končí. V prípade
zrušenia rozhodnutia sa o veci opätovne rozhoduje pred súdom prvého stupňa, kde účastníci
môţu opätovne uplatniť dôkazy a uviesť ďalšie tvrdenia. Taktieţ tvrdenie ţalobkyne, ţe
vyjadrenie ţalovaného z 10. marca 2010 obsahovalo nové skutočnosti, resp. nové
ustanovenia, nie je dôvodné. Ţalovaný svojím podaním reagoval na vyjadrenie ţalobkyne
k jeho odvolaniu a len zdôraznil a zhrnul doteraz v konaní uvedené skutočnosti. V konaní
pred odvolacím súdom mala ţalobkyňa rovnaké moţnosti na uplatnenie svojich práv ako
ţalovaný.
V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR zo 17. marca
2009, sp. zn.: III. ÚS 402/08, podľa ktorého: Aplikácia princípu rovnosti zbraní
v postupe konajúceho súdu má zaručiť rozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môţe
reagovať na relevantné argumenty druhého účastníka konania, z čoho vyplýva, ţe je
na uváţení konajúceho súdu, či bude predostreté argumenty povaţovať za podstatné, a ako
také ich predloţí ku konfrontácii druhej strane. Konajúci súd totiţ popri rovnosti účastníkov
konania musí zaručiť aj plynulosť a rýchlosť konania, čo predpokladá selekciu len
podstatných argumentov, ktoré bude súd predkladať na vyjadrenie protistrane.
Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho súdu
netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p.
Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou
vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p.
Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, by bolo moţné
v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,
ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť. O taký prípad
v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/
Najvyšší súd preto dovolanie ţalobkyne odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému v zmysle § 243b ods.
5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe v dovolacom
konaní nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. júla 2011
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová