Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-32-2013.pdf
PDF · 108.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/32/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: D. s.r.o., so sídlom R. XX, P., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Alžbetou Fuchsovou, advokátkou, Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnej: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, K., o vymoženie 166,- Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 19Er/228/2012-36 zo dňa 28.08.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že dňa 24.04.2012 bola prvostupňovému súdu predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s. zo dňa 06.03.2012, sp. zn. NRS 34/12. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému istinu v sume 166,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 96,- Eur od 17.12.2011 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 18 % ročne zo sumy 96,- Eur od 17.12.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 39,83 Eur s DPH na účet oprávneného a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur s DPH na účet právneho zástupcu oprávneného.
Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a súčasne citoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že z rozhodcovského rozsudku má za preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/XXXX. Povinná požiadala o poskytnutie peňažnej pôžičky vyplnením elektronického formulára umiestneného na internetovej stránke, resp. na základe telefonickej žiadosti alebo na základe osobnej žiadosti v súlade s bodom 3.2 a 3.3 Zmluvných podmienok. Následne oprávnený v súlade s bodom 4.1 Zmluvných podmienok informoval povinnú o schválení žiadosti o poskytnutie pôžičky a to zaslaním SMS na telefónne číslo, ktoré povinná uviedla v Žiadosti o poskytnutie pôžičky v znení: „Žalobca schválil vašu žiadosť o uzavretie Zmluvy o pôžičke vo výške 80,- EUR + odplata vo výške 16,- EUR = 96,- EUR, ktorú poskytneme po uzavretí Zmluvy. Zmluvu, dokumenty zašleme na účet.“ Povinná sa s predmetnými dokumentmi oboznámila a vyjadrila svoj súhlas prostredníctvom zaslania povinnou podpísaného vyhotovenia Zmluvy o pôžičke na adresu oprávneného. Zaslaním podpísaného vyhotovenia zmluvy povinná výslovne potvrdila, že súhlasí s predmetnou zmluvou a podmienkami, súhlasí s poskytnutím pôžičky na základe predmetnej zmluvy a zaviazala sa k plneniu svojich záväzkov vyplývajúcich zo
zmluvy. Zmluva o pôžičke sa považuje za platne uzavretú zmluvu na diaľku prostriedkami diaľkovej komunikácie dňom doručenia povinnou podpísanej Zmluvy o pôžičke oprávnenému (v zmysle bodu 4.5. Zmluvných podmienok).
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a podľa smernice Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.
Súd prvého stupňa požiadal dňa 28.5.2012 súdnu exekútorku JUDr. Luciu Adamcovú o predloženie Zmluvy o poskytnutí pôžičky. Dňa 22.6.2012 bola súdu prvého stupňa doručená odpoveď na výzvu od právneho zástupcu oprávneného, v ktorom uviedol, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená zmluva o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Poukázal na skutočnosť, že pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú formu. Zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke konkludentne, prostredníctvom výmeny sms správ. Uviedol, že postup uzatvárania zmluvy o pôžičke upravujú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a povinná sa s nimi oboznámila pred uzavretím zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky sú voľne dostupné na internetovej stránke oprávneného. Právny zástupca
oprávneného predložil súdu prvého stupňa Zmluvné podmienky pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky a výpis z elektronického profilu povinnej, avšak nepredložil súdu Zmluvu o pôžičke, preto ho súd prvého stupňa opätovne vyzval dňa 27.6.2012 na predloženie uvedenej zmluvy. Dňa 9.8.2012 bola súdu doručená opätovná odpoveď na výzvu, ktorá sa zhodovala s predošlou odpoveďou. Oprávnený nepredložil súdu Zmluvu o pôžičke.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil prvostupňový súd existenciu rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Poukázal na skutočnosť, že v zmluve bol uvedený vopred stanovený rozhodca, ktorý bude vec riešiť v prípade sporu a spotrebiteľ nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, mohol ju len prijať ako celok alebo odmietnuť. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval aj zaviazanie povinnej rozhodcovským rozsudkom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18 % ročne zo sumy 96,- Eur od 17.12.2011 do zaplatenia.
V dôsledku existencie niekoľkých neprijateľných podmienok, ktoré obsahuje predmetná zmluva a nepredloženia Zmluvy o pôžičke oprávneným, prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.
Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci a konal nad rámec právomoci zverenej mu zákonom. Podľa oprávneného Exekučný poriadok ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V predmetnej veci súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd ale ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku, keď hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola aj rozhodcovská doložka. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezakladá oprávnenie exekučného súdu meritórne preskúmať exekučný titul. Rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu smeruje výlučne k zisteniu,
či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vykonanie exekúcie. Nakoľko exekučný súd podľa názoru odvolateľa nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní nesmeruje k preskúmaniu obsahu alebo právnemu dôvodu plnenia, ale len k povahe plnenia. Uviedol, že hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí do výlučnej kompetencie rozhodcovského súdu, alebo pri preskúmaní podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, alebo v konaní o žalobe podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní.
Ďalej uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal s poukazom na nález Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 41/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 95/2010. Dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku.
Podľa názoru odvolateľa oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, a to ani z rozhodnutia vo veci Asturcom Telecomunicaciones (C-40/08), v zmysle ktorého je tak exekučný súd povinný urobiť výlučne v prípade, ak je podľa vnútroštátnych predpisov povinný preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku. Nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní súd prvého stupňa porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a iných exekučných titulov.
Oprávnený tiež uviedol, že niet žiadneho objektívneho dôvodu pre "znevažovanie" inštitútu arbitráže, ktorý má svoje stabilné miesto v právnych poriadkoch vyspelých štátov a ktorý sa v Slovenskej republike riadi zákonnými procesnými pravidlami zakotvenými v zákone o rozhodcovskom konaní a subsidiárne aj ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
V ďalšom oprávnený poukázal na bod 3.2 a nasl. všeobecných zmluvných podmienok a ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého možno rozhodcovskú doložku uzavrieť aj pomocou iných telekomunikačných zariadení. Povinná pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky bola povinná oboznámiť sa so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a vyjadrila s nimi súhlas, nakoľko jej bola poskytnutá žiadaná pôžička.
Oprávnený mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach bolo v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka a touto doložkou nebolo dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolateľa dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala povinnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, preto rozhodcovská doložka bola dojednaná platne a rozhodcovský súd bol oprávnený v predmetnej veci konať.
Súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Zákonná sudkyňa podanému odvolaniu nevyhovela postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 „O.s.p.“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie jeho správnosti a na doplnenie považuje za potrebné dodať nasledovné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Najvyšším rozhodcovským súdom a.s., IČO: 44 246 480, pobočka Žabotova 2/B, Bratislava zo dňa 26.03.2012, sp. zn. NRS 34/12. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v čl. 17.4 Zmluvných podmienok, ktoré podľa tvrdenia oprávneného tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinnou podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe Zmluvy o pôžičke č. 636117/6151 je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.
Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ako neplatnej. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
uvedená v čl. 17.4 Zmluvných podmienok, ktoré podľa tvrdenia oprávneného tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinnou.
Neopodstatnená je námietka oprávneného o nesprávnom výklade ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. v zmysle ktorého neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 17.4 zmluvných podmienok vyžaduje od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní a nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.
Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa. Z vyššie uvedených dôvodov je záver exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.
Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
V zmysle ustanovenia § 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala z neoznačených a nepodpísaných zmluvných podmienkach, ktoré sa podľa tvrdenia oprávneného nachádzali na internete a ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke uzatvorenej na diaľku (z. č. 266/2005 Z. z.). Zo zmluvy ani zo zmluvných podmienok však nie zrejmé, že by tieto spĺňali náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na platné uzavretie rozhodcovskej doložky, teda že by došlo k podpisu uvedených zmluvných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a zmluvné podmienky neboli ani len technicky spojené.
Zo spisu navyše vyplýva, že oprávnený na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 28.05.2012 zaslal súdu zmluvné podmienky, ktoré sa stali účinnými dňa 01.10.2011 a na opätovnú výzvu prvostupňového súdu zo dňa 27.06.2012 mu oprávnený spolu s odpoveďou na výzvu zaslal zmluvné podmienky, ktoré sa stali účinnými dňa 20.06.2012. Zo spisu však nevyplýva údaj kedy bola predmetná zmluva o pôžičke uzavretá. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s
poukazom na ustanovenie § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, preto nemožno rozhodcovskú doložku považovať za platne uzavretú.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3:0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.