Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/192/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Vlárska 32, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnému: 1/ D. J. a 2/ I. B., obaja bytom V., pre vymoženie 816,02 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. -17 zo dňa 13. júna 2013, takto dňa 27.novembra 2013

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na Ex. por., a o rozhodcovskom konaní, -4, ,, 1, , ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným dňa 10.04.2013 u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., rozhodcom JUDr. Andreou Bárdošovou dňa 20.08.2012, sp. zn. NRS 195/2012. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2012 a vykonateľnosť dňa 19.10.2012. Súd prvého stupňa zistil, že dňa 15.02.2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 70080516, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úverový limit vo výške 811,18 eura, ktorý sa povinný zaviazal platiť splátkami vo výške 26,52 eura, najneskôr 15. dňa v mesiaci. V prvom rade súd prvého stupňa skúmal samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70080516 zo dňa 15.02.2008, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky Dohody o splátkach a Uznaní záväzku zo dňa 16.11.2011, konkrétne čl. III bodu 4. Preskúmaním Dohody o splátkach a uznaní záväzku zo dňa 16.11.2011 a uvedeného článku vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne vyjednanú, pretože účelom Dohody o splátkach a Uznaní záväzku zo dňa 16.11.2011 bolo predovšetkým zo strany povinného uznať záväzok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 70080513 zo dňa 15.02.2008 a dohodnúť si s oprávneným splátkový kalendár, a nie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ktorá by založila právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť prípadný spor strán. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa v znení platnom /ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení , 54 platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS, kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami , a o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že rozhodnutie je nesprávne, nakoľko súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil skutkový stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej veci zákonom zverená. Exekučný poriadok ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Súd nekonal ako exekučný súd, ale konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Z výkladu e ratione legis, z logického, systematického, teleologického, doktrinálneho, komparatívneho i historického výkladu vyplýva, že oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Ex. por. nezakladá oprávnenie jeho meritórneho prieskumu. Splnomocnenie exekučného súdu na posúdenie súladu exekučného titulu so zákonom je potrebné i podľa odbornej právnej teórie vykladať tak, že exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd nie je ustanovením § 44 ods. 2 Ex. por. zmocnený posudzovať hmotnoprávny základ exekučného titulu vrátane platnosti rozhodcovskej doložky. Poukázal na uznesenie NS ČR sp. zn. , sp. zn. a . Exekučnému súdu nemožno priznať kompetencie spadajúce do pôsobnosti kasačných orgánov. Hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí do výlučnej kompetencie rozhodcovského súdu v prvom stupni alebo pri peskúmaní podľa § 37 ZoRK alebo súdu pri rozhodovaní o žalobe podľa § 40 a nasl. ZoRK. Aprobovanie postupu okresného súdu by bolo v priamom rozpore so systémovým rozlišovaním medzi občianskoprávnym konaním nachádzacím (základným) vrátane oprávnených konaní a občianskoprávnym konaním vykonávacím (exekučným). Dôsledkom postupu súdov je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Neexistuje judikát, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve. Nesprávnym výkladom ustanovení EP a ZoRK okresný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom uznaných exekučných titulov (napr. sp. zn. , , , , ). Poukázal aj na Nález ÚS SR 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Tvrdil, že povinnému nebula rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma. Naopak, spotrebiteľ je s poukazom na nižší poplatok za rozhodcovské konanie povinný nahradiť oprávnenému nižšie trovy konania. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (, . , ) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku. Ústavný súd v rámci svojej rozhodcovskej činnosti uviedol, že podstata základného práva priznaného SR spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávnenému zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Aj keby bol exekučný súd oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, záver súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení aj v otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vyhodnotenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Opačný záver nemožno vyvodiť zo žiadneho prameňa práva, vnútroštátneho ani komunitárneho, vrátane judikatúry ESD, ktorá rozhodcovskú doložku považuje za generálne prípustnú (C-168/05 Milenium). Mal za to, že znenie oficiálneho slovenského prekladu Smernice, ktorý súdy vzhľadom na jeho citáciu považovali za rozhodujúci, však nie je správne. Pri porovnaní viacerých jazykových verzií Smernice je zrejmé, že bod 1 písm. q) Prílohy Smernice považuje za nekalú takú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov. Rozhodcovský súd v posudzovanej veci takýmto nie je. Vzťahujú sa naň ustanovenia ZoRK a ( ZoRK), pričom je povinný rozhodovať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ( ZoRK). Samotná skutočnosť, že zmluvná podmienka od spotrebiteľa vyžaduje, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov, preto podľa znenia Smernice nezakladá jej nekalosť (neprimeranosť). Poukázal na skutočnosť, že ak bude spotrebiteľská zmluva obsahovať takú rozhodcovskú doložku, ktorá dá spotrebiteľovi možnosť sa rozhodnúť, či podá žalobu proti dodávateľovi na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde, takáto rozhodcovská doložka nebude v rozpore s písm. q) prílohy 11 Smernice, a ani s , ktorého znenie je so smernicou veľmi podobné. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Je teda zrejmé, že oprávnený si dohodol s povinným znenie rozhodcovskej doložky v súlade s ust. , obsiahnutý vo vete, že touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia. Uvedenou možnosťou povinného obrátiť sa na všeobecný súd bola dodržaná zákonná povinnosť v zmysle ust. a nebola tým spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného a povinného), tak to tvrdí v uznesení exekučný súd. Z uvedeného vyplýva, že povinný mal možnosť podať žalobu na príslušný všeobecný súd. Ak rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným nemožno podriadiť pod žiadnu osobitnú skutkovú podstatu, ani pod generálnu klauzulu neprijateľnej/nekalej podmienky podľa alebo Smernice, nie sú splnené hmotnoprávne podmienky jej posúdenia ako neprijateľnej podmienky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa .

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia Exekučného poriadku v spojení s ustanovením o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v a . Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka, podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa Exekučného poriadku a , z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. ).

Za správny, odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že zmluvný vzťah, na základe ktorého bol povinnému poskytnutý úverový limit zo dňa 15.02.2008 možno zaradiť pod zmluvu spotrebiteľskú, teda, že medzi oprávneným a povinným bol založený spotrebiteľský vzťah. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. a Z.z o rozhodcovskom konaní, bolo preto potrebné vychádzať z ustanovení , a , a príslušnej smernice Rady 93/13/EHS. Súd prvého stupňa správne zisťoval, či predmetná zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. III ods. 4 Dohody o splátkach a Uznaní záväzku zo dňa 16.11.2011, má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného. Rozhodcovskú doložku správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle platnom a účinnom v rozhodnom období a správne konštatoval, že účelom takejto dohody bolo zo strany povinného uznať záväzok zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 70080513 zo dňa 15.02.2008 a dohodnúť si splátkový kalendár a nie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť prípadný spor strán. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku (obsiahnutú v Dohode o splátkach a Uznaní záväzku zo dňa 16.11.2011), ktorá nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ (povinný) ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky a zakomponoval do Dohody o splátkach a Uznaní záväzku. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp.zn. ).

Odvolací súd uzatvára, že v danom prípade je potrebné posúdiť rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a preto okresný súd správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.