Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-3Sa-13-2023.pdf
PDF · 110.93 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-3Sa/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Etiópska federatívna republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, C. D. XX, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska cesta 71, Bratislava, Kancelária Košice, ul. Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru E., C. F. X, XXX XX E., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: PPZ-HCP-PO5-98-025/2023-AV zo dňa 12.04.2023, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO5-98-025/2023-AV zo dňa 12.04.2023 je nezákonné.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil zaistenie žalobcu na čas nevyhnutne potrebný do 30.05.2023 a ponechal ho umiestneného v Útvare policajného zaistenia Sečovce, s tým, že lehota predlženého zaistenia začala plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia.
II.
Správna žaloba
2. Správnou žalobou podanom na tunajšom súde dňa 26.05.2023 sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia a v prípade, že v čase rozhodovania súdu už dôjde k uplynutiu lehoty zaistenia stanovenej na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného domáha sa žalobca určenia toho, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné a zároveň žiada priznať náhradu trov konania.
3. V žalobe namieta: nedostatočné zistenie skutkového stavu veci (žalobný dôvod podľa § 195 ods. 1 písmeno e) a nesprávne právne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa §195 ods. 1 písmeno c).
4. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie má za to, že zaistenie je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III nakoľko:
- Rumunsko akceptovalo prevzatie žalobcu dňa 20.03.2023 – vtedy začala plynúť 6 – týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III a táto uplynula dňa 01.05.2023, túto lehotu nebolo možné predlžiť.
5. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu:
- tu žalobca poukázal na to, že nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Rumunska, teda ani nežiadal o priznanie odkladného účinku – poukázal na to v súvislosti s tým, že v zmysle zákona č. 480/2002 Z. z. podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok avšak žalobca môže žiadať o priznanie odkladného účinku spolu s podanou žalobou;
- keďže nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutia o odovzdaní, 6 - týždňová lehota uplynula najneskôr dňa 01.06.2023 a druhú časť vety „ alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3“ nie je možné aplikovať na tento prípad; Záverom žalobca uviedol, že žalovaný na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne jeho ustanovenia.
III.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.05.2023 poukázal na skutkový stav pred vydaním napadnutého rozhodnutia, kde žalobca bol zaistený rozhodnutím zo dňa 01.03.2023 podľa § 88 ods. 1 písmeno c) zákona č. 404/2011 Z. z. číslo: PPZ-HCP-PO5-98-012/2023-AV na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu. Konanie o zaistení bolo začaté z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunsku – zistené z informačného systému MIGRA, lustráciou otlačkov prstov a výstupom zo systému Eurodac.
7. Táto skutočnosť bola oznámená Dublinskému stredisku Ministerstva vnútra SR, ktoré na základe toho začalo konania o návrat na územie členského štátu kde požiadal o azyl podľa Nariadenia Rady a Parlamentu ( EÚ ) č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013 žiadosťou Rumunskej republike o prevzatie naspäť dňa 02.03.2023.
8. Rumunská republika akceptovala žiadosť o prevzatie naspäť dňa 20.03.2023, čo bolo aj následne vyznačené v MIGRA.
9. Dňa 28.03.2023 Dublinské stredisko Ministerstva vnútra SR vydalo rozhodnutie o odovzdaní žalobcu do Rumunskej republiky – právoplatné dňa 28.03.2023, vykonateľné dňa 19.04.2023.
10. Má za to, že do uvedeného dňa vykonateľnosti nebolo možné zrealizovať odsun žalobcu bez toho, aby mu bolo odopreté podanie návrhu na priznanie odkladného účinku spolu so správnou žalobou.
11. Predĺženie zaistenia napadnutým rozhodnutím bolo vydané v zmysle ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, nie podľa Dublinského nariadenia, pričom v zaistení bol žalobca od 01.03.2023 do 30.05.2023 a teda žalovaný neporušil dĺžku doby zaistenia podľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, nebola prekročená doba 5 mesiacov.
12. Žalovaný zastáva právny názor, že 6 - týždňová lehota začala plynúť dňa 20.0.2023, keď márne uplynula primeraná lehota podľa čl. 27 ods. 3 písmeno c) Dublinského nariadenia, pričom majú za to, že primeraná lehota uvedená v čl. 27 ods. 3 písmeno c) Nariadenia je uvedená v § 211 ods. 2 SSP s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 2 SSP, t. j. 20 dní. Zároveň počas celej doby skúmal účel uvedený v ustanovení § 90 ods. 1 písmeno d) zákona č. 404/2011 Z. z.. Má zato, že nepredlžením doby zaistenia by bol zmarený účel konania o odovzdaní nakoľko tu hrozí riziko úteku. Zároveň uviedol, že nevie ovplyvniť dĺžku doby jednotlivých úkonov, ktoré zabezpečuje Dublinské stredisko a predlžením zaistenia zabezpečil prítomnosť žalobcu a bolo zabránené jeho nelegálnej migrácii. Transfer žalobcu je naplánovaný na 07.06.2023.
13. V prípade žalobcu bola vylúčená alternatíva zaistenia, nakoľko žalobca tu nemá zabezpečené bývanie, nemá peniaze a chce odísť do Švédska. O riziku úteku svedčí aj to, že v Rumunsku požiadal o azyl a aj napriek tomu opustil krajinu.
14. Žalovaný má za to, že žaloba je nedôvodná a je namieste ju zamietnuť.
IV.
Konanie na správnom súde
15. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 06.06.2023 podľa § 206 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná a je namieste vysloviť podľa ustanovenia § 230 ods. 1 písmeno d) SSP to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného je nezákonné.
16. Na nariadenom pojednávaní súd rozhodol v prítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Žalobca a jeho zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Títo svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili včas a riadne.
V.
Relevantná právna úprava
17. Podľa § 88 ods. 1 písmeno c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku,
18. K poznámke 85) je uvedené – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.
19. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
20. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
21. Podľa § 89 ods. 1 písmeno a) a písmeno b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
22. Podľa § 90 ods. 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
23. Podľa článku 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: podľa písmena f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
24. Podľa čl. 2 písmeno n) Nariadenia Dublin III, na účely tohto nariadenia "riziko úteku" je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
25. Podľa čl. 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.
26. Podľa čl. 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.
27. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.
28. Podľa čl. 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III, ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
29. Podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.
Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.
Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.
Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
30. Podľa § 46c zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok.
VI.
Relevantná právna úprava
31. Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP-PO5-8-025/2023- AV zo dňa 12.04.2023, ktorým rozhodnutím žalovaný v konaní o zaistení žalobcovi, ktorý bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov bolo predlžené zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.05.2023.
32. Žalovaný predchádzajúcim rozhodnutím číslo PPZ-HCP-PO5-98-012/2023-AV zo dňa 01.03.2023 zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov na čas do 12.04.2023
a napadnutým rozhodnutím predlžil zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.05.2023.
33. Dňa 20.03.2023 akceptovala Rumunská republika žiadosť o prevzatie späť žalobcu v zmysle čl. 18 ods. písmeno b) Nariadenia Dublin III.
34. Dňa 28.03.2021 vydalo Dublinské stredisko rozhodnutie, ktorým podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle rozhodnutie o vrátení žalobcu do Rumunskej republiky, predmetné rozhodnutie žalobca nenapadol žalobou.
35. Predpokladom zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
36. V prípade žalobcu bolo z informačných systémov zistené istené, že požiadal o udelenie azylu na území Rumunskej republiky, čím táto krajina je zodpovedná za účastníka konania v zmysle Nariadenia Dublin III - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013. Súd má zato, že správny orgán si je vedomý, že počas celej doby zaistenia má skúmať, či trvá účel samotného zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a to v úzkej súčinnosti s Dublinským strediskom vzhľadom na kroky, ktoré je dané stredisko povinné v zmysle daného nariadenia uskutočniť.
37. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že podstatou Nariadenia Dublin III je určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny, pričom v zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Nariadenia Dublin III členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom z konania vyplýva, že touto krajinou je Rumunsko, kde žalobca požiadal o azyl. Mal sa teda zdržiavať na jeho území počas azylovej procedúry a nemal opustiť jeho územie a vycestovať na územie iného štátu únie bez príslušných oprávnení.
38. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR už viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že medzi zaistením a jeho účelom (t. j. konaním o odsune, vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016 1Sza/8/2015, 10SZa/2/2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013).
39. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, správny súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.
40. Podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia teda zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na
jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
41. Pokiaľ ide teda o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia, z jeho dikcie nemožno vyvodiť, že by samotné zakotvenie odvolania alebo opravného prostriedku, prípadne nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní predstavovalo „tretiu udalosť“, od ktorej je potrebné počítať šesťtýždňovú lehotu na odovzdanie zaistenej osoby. Uvedené nevyplýva ani z rozsudku Súdneho dvora zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16, v zmysle ktorého, v prípade výkladu daného ustanovenia (čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia) sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane (implicitné alebo výslovné) akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane zánik odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní. Nakoľko v zmysle § 46c zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu nemožno podať rozklad, nemohla teda byť ani eventuálne naplnená podmienka zániku odkladného účinku odvolania (rozkladu). Podľa § 46c zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok.
42. V danom prípade normotvorca, z hľadiska počítania lehôt, priznal relevanciu jedine akceptácii dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a zániku odkladného účinku odvolania, resp. preskúmania, nie však momentu kedy rozhodnutie o odovzdaní nadobúda vykonateľnosť. Vykonateľnosť rozhodnutia vzniká márnym uplynutím lehoty na plnenie povinnosti za predpokladu, že rozhodnutie je účinné, to znamená, že nadobudlo právoplatnosť (napr. rozhodnutie o uložení pokuty je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a účastník dobrovoľne nesplnil povinnosť v lehote určenej v rozhodnutí, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia), alebo je rozhodnutie neprávoplatné, ale odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok (napr. odvolanie proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu nemá odkladný účinok, to znamená, že vodičský preukaz sa zadrží ihneď dňom oznámenia rozhodnutia prvostupňového orgánu). Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca mal možnosť podať proti predmetnému rozhodnutiu správnu žalobu vo veciach azylu podľa § 207 a nasl. SSP, ktorú v tomto prípade nepodal.
43. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že správna žaloba nie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Podľa § 211 ods. 2 S.s.p. správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.
44. Právny poriadok Slovenskej republiky, ako jediný prostriedok ochrany subjektívnych práv voči rozhodnutiu o odovzdaní, upravuje správnu žalobu vo veciach azylu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 46c zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby a to na návrh žalobcu. Žalobca nepodal voči rozhodnutiu o odovzdaní správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“ V tejto súvislosti je potrebné dodať, že iba samotné zakotvenie správnej žaloby v právnom poriadku, t. j. bez toho aby ju žalobca podal na súd, v zmysle vyššie citovaných ustanovení Dublinského nariadenia a rozsudku Súdneho dvora nemá za následok jej odkladný účinok. Podľa čl. 29 ods. 3 Dublinského nariadenia ak bola osoba odovzdaná chybne, alebo ak bolo rozhodnutie o odovzdaní na základe odvolania alebo preskúmania zrušené po tom, ako sa uskutočnilo odovzdanie, členský štát, ktorý uskutočnil odovzdanie, bezodkladne prijme túto osobu späť.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania.“
Žalobca navyše nepodal ako to už súd uviedol vyššie voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú vec alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“
46. Pokiaľ žalovaný vydal rozhodnutie o predlžení zaistenia na účel jeho odovzdania podľa Dublinského nariadenia potom ako Rumunská republika akceptovala dožiadanie o prijatie žalobcu späť – deň 20.03.2023, bol povinný v zmysle tohto výkladu stanoviť lehotu zaistenia tak, aby neprekročil lehotu 6 týždňov podľa tretieho poddodseku čl. 28 Nariadenia Dublin III.
47. Žalobca bol pôvodne zaistený od 01.03.2023 do 12.04.2023 na základe rozhodnutia o zaistení zo dňa 01.03.2023 číslo PPZ-HCP-PO5-98-012/2023-AV a následne od 12.04.2023 do 30.05.2023 na základe napadnutého rozhodnutia o predĺžení zaistenia. Lehota zaistenia do 30.05.2023 bola tak vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu a právnej konštrukcie vzhľadom k akceptovaniu prevzatia žalobcu do Rumunskej republiky teda stanovená na dobu zjavne dlhšiu ako 6 týždňov. Právne posúdenie veci žalovaným tak bolo nesprávne a teda žalovaný týmto postupom pochybil, a vydal nezákonné rozhodnutie. Preto súd v zmysle ustanovenia § 230 ods. 1 písmeno d) SSP určil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.
48. Súd pokiaľ ide o prezentovanú právnu konštrukciu a výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 nariadenia Dublin III poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v odôvodnení rozhodnutia sp. zn.: 8Sa/7/2021 zo dňa 18.03.2021, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom NS SR sp. zn.: 1Szak/8/2021 zo dňa 25.05.2021.
49. O práve žalobcu na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
50. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.