Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/102/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Mgr. Beáty Neupauerovej a Oľgy Potokovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. júna 2023, v trestnej veci proti obž. A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D., E. D. B. XXX/XX, t. č. D., F. XX a obž. G. D., nar. XX.X.XXXX v Poprade, trvale bytom H. XXX/XX, I. D., prechodne bytom J., K. B. XXX takto

rozhodol:

r o z h o d o l

Obžalovaní:

A. B. L. K. M. L. N. O. P. , nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. D. B. XXX/XX,t. č. D., F. XX

G. D. I. Q. D. R. S. A. F. , nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom H. B. XXX/XX, I. D., prechodne bytom J., K. B. XXX

sa uznávajú za v i n n ý c h

- zo zločinu ublíženia na zdraví podľa , vo forme spolupáchateľstva podľa ,

- z prečinu výtržníctva podľa ,

p r e t o ž e

-dňa 31.08.2013 v čase okolo 01.00 hod. pri diskobare Humno vo Vysokých Tatrách, okres D., pri odstavenom motorovom vozidle zn. Renault Megan šedej farby, EČ: D. XXXXX, bezdôvodne pristúpili k poškodenému G. D., načo ho obž. A. B. ho udrel päsťou do ľavej časti tváre a čiastočne na nos, následne sa poškodený G. D. zohol, dal si ruky pred tvár, aby sa chránil a vtedy ho obž. G. D. udrel päsťou do zadnej časti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ostal ležať, načo ho obaja obžalovaní začali kopať a udierať najmä do oblasti hlavy, pričom poškodený sa snažil chrániť si hlavu rukami a následne stratil vedomie, čím takto poškodenému G. D. spôsobili poranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v záhlavovej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo s krvnou podliatinou okolo pravého oka a s nakrvácaním pod spojivku pravého oka, pomliaždenie nosa, zlomeninu nosových kostí s malým posunom úlomkov, otras mozgu ľahkého stupňa, tržno-pomliaždenú ranu na ľavej ušnici, ktoré sú z medicínskeho hľadiska poranenia ľahké, ďalej hornú subzygomatickú zlomeninu čeľuste vpravo (zlomeninu čeľuste Le Fort II) a dolnú subzygomatickú zlomeninu čeľuste (zlomeninu čeľuste Le Fort I), tzv. pyramídovú zlomeninu čeľuste) s posunutím úlomkov, s nakrvácaním do oboch čeľustných dutín a prienikom vzduchu do pravej očnice (tzv. pneumoorbita) a prienikom vzduchu pod kožu tváre obojstranne (tzv. subkutánny emfyzém), ktoré je z medicínskeho hľadiska poranenie ťažké, s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 56 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života, spočívajúcom vo výrazných bolestiach hlavy a tváre asi

po dobu 2 týždňov, potom v menších bolestiach ešte asi po dobu 2 týždne, pre ktoré sa poškodený nemohol ani dotknúť tváre, umývať sa, hltať a jesť a dostával lieky proti bolesti, ďalej v nemožnosti riadne spať pre bolesti po úraze asi po dobu 10 dní a pre bolesti po operácii, ďalej v opuchu tváre najmä vpravo asi po dobu 10 dní, v dôsledku čoho mal niekoľko dní obmedzené videnie na pravé oko, bol obmedzený v spoločenskom styku pre krvné podliatiny - modriny na oboch stranách tváre, okolo pravého oka po dobu asi 3 týždne, v nakrvácaní pod spojivku pravého oka po dobu asi 1 mesiac, v pocite vracania asi po dobu 2 dní, v závratoch po dobu asi 4 dní, v nemožnosti spojiť zuby až do operácie, do kedy poškodený jedol iba mäkkú stravu, potom v jedení iba tekutej stravy až do operácie, pretože do 05.11.2013 mal zadrôtované ústa, ďalej v následnom prijímaní stravy kašovitej konzistencie ešte asi po dobu 1 týždňa, v nutnosti zachovávať kľudový režim počas celej doby liečenia 8 týždňov, v nemožnosti vykonávať fyzicky a psychicky náročnejšie práce, v nemožnosti vykonávať športové činnosti, v nutnosti vyhýbať sa kolektívu, kde by mohlo dôjsť k infikovaniu sa prínosných dutín, v nemožnosti zdržiavať sa na priamom slnku, v nutnosti po dobu 6 týždňov prijímať iba tekutú stravu a ďalší týždeň stravu kašovitej konzistencie, čo malo za následok zvýšené nároky na jej prípravu, charakter, skladbu, cenovú náročnosť a častosť jej prijímania, v obmedzení pri reči poškodeného a v spoločenskom styku poškodeného po dobu 6 týždňov z dôvodu sánkovo-čeľustnej imobilizácie a naložených drôtených dláh, pričom k útoku zo strany obžalovaných došlo o sile väčšej intenzity,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,

- dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného.

Za to im

u k l a d á :

Podľa , s použitím , , , a , , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa im výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa im u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa im zároveň u k l a d á povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., Kúpeľná 5 Prešov , IČO: 35937874 náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 2.409,69 eur a Sociálnej poisťovni, 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava náklady nemocenského poistenia vo výške 279,90 eur.

Podľa poškodeného G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. T. XXX/XX, I. C. o d k a z u j e s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvalo bytom D., E. D. B. XXX/XX

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad sp. zn. zo dňa 23.09.2016 pre skutok uvedený v obžalobe Okresného prokurátora Poprad, sp. zn. zo dňa 23.09.2016, ktorého sa mal dopustiť tak, že

-v presne nezistenom čase v mesiaci august 2013 na presne nezistenom mieste v Poprade, prevzal od U. J. U., nar. XX.XX.XXXX štvorkolku značky Yamaha 700 Y Raptor, nezisteného výrobného čísla, nezisteného roku výroby, bez dokladu a bez tabuliek s evidenčným číslom v hodnote 2.000,--eur, ktorú

mu U. J. ml. dal do úschovy a to na dobu, pokiaľ bude na dovolenke v zahraničí, pričom po návrate z dovolenky ju U. J. U.. po jeho žiadosti o vrátenie štvorkolky, túto odmietol vrátiť a naložil s ňou nezisteným spôsobom, čím takto svojím konaním spôsobil otcovi U. J. ml., poškodenému U. J. Q., za ktorého finančné prostriedky U. J. ml. štvorkolku kúpil, škodu vo výške 2.000,--eur,

-právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa ,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa poškodeného U. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. – M., E. I. XXXX/XX o d k a z u j e s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Na obž. A. B. a obž. G. D. bola podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa , v spolupáchateľstve podľa a pre prečin výtržníctva podľa na tom skutkovom základe, že dňa 31.08.2013 v čase okolo 01.00 hod. pri diskobare Humno vo Vysokých Tatrách, okres D., pri odstavenom motorovom vozidle zn. Renault Megan šedej farby, EČ: D. XXXXX, bezdôvodne pristúpili k poškodenému G. D., načo ho obž. A. B. ho udrel päsťou do ľavej časti tváre a čiastočne na nos, následne sa poškodený G. D. zohol, dal si ruky pred tvár, aby sa chránil a vtedy ho obž. G. D. udrel päsťou do zadnej časti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ostal ležať, načo ho obaja obžalovaní začali kopať a udierať najmä do oblasti hlavy, pričom poškodený sa snažil chrániť si hlavu rukami a následne stratil vedomie, čím takto poškodenému G. D. spôsobili poranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v záhlavovej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo s krvnou podliatinou okolo pravého oka a s nakrvácaním pod spojivku pravého oka, pomliaždenie nosa, zlomeninu nosových kostí s malým posunom úlomkov, otras mozgu ľahkého stupňa, tržno-pomliaždenú ranu na ľavej ušnici, ktoré sú z medicínskeho hľadiska poranenia ľahké, ďalej hornú subzygomatickú zlomeninu čeľuste vpravo (zlomeninu čeľuste Le Fort II) a dolnú subzygomatickú zlomeninu čeľuste (zlomeninu čeľuste Le Fort I), tzv. pyramídovú zlomeninu čeľuste) s posunutím úlomkov, s nakrvácaním do oboch čeľustných dutín a prienikom vzduchu do pravej očnice (tzv. pneumoorbita) a prienikom vzduchu pod kožu tváre obojstranne (tzv. subkutánny emfyzém), ktoré je z medicínskeho hľadiska poranenie ťažké, s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 56 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života, spočívajúcom vo výrazných bolestiach hlavy a tváre asi po dobu 2 týždňov, potom v menších bolestiach ešte asi po dobu 2 týždne, pre ktoré sa poškodený nemohol ani dotknúť tváre, umývať sa, hltať a jesť a dostával lieky proti bolesti, ďalej v nemožnosti riadne spať pre bolesti po úraze asi po dobu 10 dní a pre bolesti po operácii, ďalej v opuchu tváre najmä vpravo asi po dobu 10 dní, v dôsledku čoho mal niekoľko dní obmedzené videnie na pravé oko, bol obmedzený v spoločenskom styku pre krvné podliatiny - modriny na oboch stranách tváre, okolo pravého oka po dobu asi 3 týždne, v nakrvácaní pod spojivku pravého oka po dobu asi 1 mesiac, v pocite vracania asi po dobu 2 dní, v závratoch po dobu asi 4 dní, v nemožnosti spojiť zuby až do operácie, do kedy poškodený jedol iba mäkkú stravu, potom v jedení iba tekutej stravy až do operácie, pretože do 05.11.2013 mal zadrôtované ústa, ďalej v následnom prijímaní stravy kašovitej konzistencie ešte asi po dobu 1 týždňa, v nutnosti zachovávať kľudový režim počas celej doby liečenia 8 týždňov, v nemožnosti vykonávať fyzicky a psychicky náročnejšie práce, v nemožnosti vykonávať športové činnosti, v nutnosti vyhýbať sa kolektívu, kde by mohlo dôjsť k infikovaniu sa prínosných dutín, v nemožnosti zdržiavať sa na priamom slnku, v nutnosti po dobu 6 týždňov prijímať iba tekutú stravu a ďalší týždeň stravu kašovitej konzistencie, čo malo za následok zvýšené nároky na jej prípravu, charakter, skladbu, cenovú náročnosť a častosť jej prijímania, v obmedzení pri reči poškodeného a v spoločenskom styku poškodeného po dobu 6 týždňov z dôvodu sánkovo-čeľustnej imobilizácie a naložených drôtených dláh, pričom k útoku zo strany obžalovaných došlo o sile väčšej intenzity.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že v inkriminovaný deň bol spolu s obž. G. D. a J. U. v bare Humno v Tatranskej Lomnici. Keď pri odchode spoločne nasadli do motorového vozidla, ktoré viedol J. U., pribehla k autu dvojica mužov, ktorí boli podľa

neho pod vplyvom alkoholu. Jeden z mužov začal búchať na pravé okno vozidla, behať okolo vozidla, kričať, že je policajt a žiadať ich, aby z vozidla vystúpili. Muž sa podľa obžalovaného pokúšal otvoriť dvere vozidla na strane vodiča a dostať sa do vozidla. Keďže druhý z mužov sa im vyhrážal zastrelením, vzbudilo to v nich strach, že menovaní budú chcieť vyvolať bitku alebo konflikt a preto z miesta činu odišli. Obžalovaný zároveň dodal, že sa domnieva, že pritom jeden z mužov spadol na zem, ale jeho pád nevidel. Po odchode z baru Humno sa s obž. G. D. a J. U. zastavili v bare Suprise v Poprade, kde sa však zdržali len veľmi krátko.

Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní okrem vyššie uvedených skutočností uvádzal aj to, že v bare Humno sa zdržali asi 2 hod., že pred barom vznikli nejaké „potýčky“, do ktorých sa však ani on ani obžalovaný G. D. a ani J. U. nezapojili. Obžalovaný v tejto výpovedi tvrdil, že keď sa J. U. s vozidlom rozbehol, vtedy si všimol, že jeden z mužov spadol na zem a že druhý z mužov utekal za ich vozidlom ešte asi 10 až 20 metrov. V ďalšej časti svojej výpovedi obžalovaný popísal okolnosti, ku ktorým došlo až v bare Suprise v Poprade, kde prišla hliadka polície s jemu neznámou ženou, ktorá na neho ukazovala a polícii hovorila o jeho zelenom tričku, ktoré mal oblečené.

Rozpory v predmetných výpovediach obž. A. B. zdôvodnil len nesprávnosťou protokolácie jeho pôvodných výpovedí policajtom a tým, že pre odstup času si už nepamätá na ďalšie skutočnosti, o ktorých vypovedal v prípravnom konaní.

Obžalovaný G. D. na hlavnom pojednávaní k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedol, že v žalovaný deň bol spoločne s obž. A. B. a J. U. v bare Humno, kde sa zdržali asi hodinu a keď potom osobným vozidlom, ktoré viedol J. U. odchádzali z parkoviska, všimol si ako k ich autu prichádzajú dvaja muži a jedna žena, ktorí sa hádali. Podľa obžalovaného na to poškodený G. D. začal búchať po prednej kapote a streche ich vozidla, pokúšal sa otvoriť dvere na strane vodiča vozidla a spoločne s druhým mužom ich žiadali, aby z vozidla vystúpili. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k dôvodom správania sa poškodeného G. D. ani k správaniu sa ďalších osôb, ktoré boli prítomné na mieste činu, keďže uvedené osoby nepoznal. Poškodený bol podľa obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ale pri jeho odchode z miesta činu si ho už viac nevšímal.

Obžalovaný G. D. v prípravnom konaní okrem iného tvrdil aj to, že keď jemu vtedy neznámi muži prechádzali okolo ich auta, boli zlostní a podľa neho hľadali len zámienku, keďže jeden z mužov začal búchať po kapote auta a streche auta a kričal, že ide po pištoľ a že ich postrieľa. Klopal pritom na okno ich auta a pokúšal sa aj otvoriť dvere na aute, ktoré však držal J. U.. Keď z miesta činu potom odchádzali, tak si obžalovaný všimol, že tento muž spadol na zem na cestu i to, že sa pritom mohol udrieť aj o časť ich auta. V ďalšej časti svojej výpovede obžalovaný popísal okolnosti ku ktorým došlo v bare Suprise v Poprade, kde prišli aj policajné hliadky.

Rozpory vo výpovediach, ktoré obž. G. D. urobil ešte v prípravnom konaní a ktoré sa týkali toho, či videl poškodeného padnúť na zem pri ich odchode vozidlom z miesta činu, obžalovaný zdôvodnil len tým, že podľa zvuku – úderu sa iba domnieval, že poškodený spadol na zem.

Svedok J. U. v konaní pred súdom potvrdil, že s obžalovanými a D. G. boli v inkriminovaný čas v bare Humno i to, že keď neskôr spoločne z baru odchádzali, videl a počul ako dvaja muži robili hluk, pokrikovali po ľuďoch a boli podľa neho agresívni. Keď si spoločne s obžalovanými potom sadli do auta, videl ako k vozidlu pristúpil z jednej strany jeden z týchto mužov, ktorý niečo kričal, opieral sa o strechu ich vozidla, ktoré rozhýbal a žiadal ich, aby z vozidla vystúpili. Rovnako sa podľa svedka správal na opačnej strane vozidla aj druhý z mužov. Svedok ďalej tvrdil, že keď sa prvému z mužov nepodarilo otvoriť dvere na vozidle, on vozidlo naštartoval a z miesta činu odišli do baru Suprise v Poprade. Pri odchode si svedok všimol, že muž, ktorý sa pokúšal otvoriť dvere na jeho strane ako vodiča vozidla spadol, k čomu došlo až potom, čo už s vozidlom prešiel asi 10 metrov, pri rýchlosti do 20 km/h. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že svedok na polícii popísal a označil oboch mužov, medzi nimi aj poškodeného, ktorý sa mu vyhrážal a ktorý sa pokúšal otvoriť dvere vozidla.

Poškodený G. D. v konaní pred súdom, na rozdiel od výpovedí obžalovaných a svedka J. U. tvrdil, že pri odchode z baru Humno mu niekto z tam stojaceho motorového vozidla začal kričať, že je „opitý sedliak“ a keďže nevedel túto osobu stotožniť, pristúpil k vozidlu, posádke vozidla vulgárne vynadal a keď sa od predmetného vozidla vzdialil, vystúpili z neho traja muži a obstáli ho. Ako prvý ho udrel obžalovaný A.

B. tak, že mu dal päsťou do tváre, v oblasti nosa. Napriek tomu, že si poškodený chránil tvár oboma rukami, dostal od obž. G. D. druhú ranu päsťou do zadnej časti hlavy. Poškodený ďalej tvrdil, že bol bitý údermi hlavne do oblasti hlavy, v dôsledku čoho spadol na zem, z ktorej ho neskôr dvihla manželka P. D. a kamarát D. U. i to, že na istý čas stratil vedomie a ďalej nevnímal, čo sa deje. Poškodený nevedel s určitosťou uviesť koľko ľudí ho udieralo a bilo, ale potvrdil, že v dôsledku fyzického útoku obžalovaných bol lekársky ošetrený v Nemocnici v Kežmarku, odkiaľ bol prevezený do Nemocnice v Poprade, kde bol aj hospitalizovaný. Poškodený sa až neskôr od svojej manželky P. D., jeho známeho G. O. a od svojho brata V. D. dozvedel, že jeho napadnutie bolo oznámené polícii, ktorá útočníkov našla a zaistila krátko potom v bare Suprise v Poprade. V ďalšej časti svojej výpovede poškodený popísal rozsah svojich zranení, lekárskych vyšetrení, obmedzení na jeho spôsobe života i dobu svojho liečenia a práceneschopnosti.

V prospech poškodeného G. D. vypovedala aj svedkyňa P. D. - jeho manželka, ktorá v konaní pred súdom uviedla, že keď spolu s poškodeným, ďalej s G. O., s D. O. a s G. O. vyšli pred bar Humno, krátko nato si všimla, že jej manžel G. D. niekam odišiel a keď ho šla hľadať, videla ako leží na zemi a ako ho do tváre kopú a skáču po ňom obaja obžalovaní, ktorých neskôr podľa motorového vozidla, na ktorom z miesta činu odišli a podľa popisu ich tvári a oblečenia, spolu s políciou stotožnila v bare Suprise v Poprade.

Svedkyňa P. D. v prípravnom konaní okrem vyššie uvedených skutočností uvádzala aj to, že obžalovaný z miesta činu odišli motorovým vozidlom zn. Renault Megane, EČV: D., ktoré malo výrazné elektróny, ktoré neskôr videla stáť pred barom Suprise v Poprade, čo oznámila na policajnej linke č. 158, ako aj to, že oboch obžalovaných neskôr stotožnila ako útočníkov, ktorí fyzicky napadli jej manžela G. D. s tým, že svedok D. G. bol prítomný na mieste činu, ale ten sa do útoku a bitky nezapojil.

Rozpory vo výpovediach svedkyňa zdôvodnila len tým, že v každej výpovedi, ktorú urobila v prípravnom konaní a v konaní pred súdom hovorila pravdu a tým, že od skutku uplynul určitý časový odstup.

Svedok G. O. v konaní pred súdom, rovnako ako poškodený G. D. a svedkyňa P. D., potvrdil, že videl ako poškodený leží na boku, na zemi pred barom Humno, vedľa vchodu do baru a zaparkovaného motorového vozidla a ako ho bijú a kopú obaja obžalovaní, ktorých neskôr opoznal aj na polícii. Svedok sa nevedel vyjadriť k príčinám vzniku incidentu, pretože na miesto činu prišiel až počas bitky.

Svedok G. O. v prípravnom konaní okrem vyššie uvedených skutočností tvrdil aj to, že keď na obžalovaných začal kričať, pokúsili sa napadnúť aj jeho, že ich úderom sa uhol a utekal pre pomoc.

Rozpory vo svojich výpovediach svedok odôvodnil len tým, že pre odstup času si už nepamätá na podrobnejšie detaily žalovaného skutku, o ktorých vypovedal v prípravnom konaní.

Svedok D. U. v konaní pred súdom k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uvádzal, že keď vyšiel pred bar Humno, videl ako P. D. drží svojho manžela G. D., ktorý nevládal chodiť, pretože bol dobitý, z roztrhnutého ucha a z nosa mu tiekla krv a bol opuchnutý. P. D. mu vtedy nebola schopná popísať, čo sa stalo, len mu tvrdila, že poškodený dostal bitku. Svedok potom poškodeného odviezol svojim vozidlom na lekárske vyšetrenie do Nemocnice v Kežmarku.

Svedok D. U. v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že počas toho, čo bol prítomný v bare Humno, nevšimol si žiadny konflikt poškodeného alebo P. D. alebo jej brata s tým, že keď vyšiel pred bar Humno poškodený už ležal na zemi.

Rozpory v jeho výpovediach neboli podľa konajúceho súdu podstatného charakteru, keďže svedok v podstate uvádzal rozhodujúce skutočnosti zhodne tak pred súdom ako aj v prípravnom konaní.

Svedkyňa G. O. v konaní pred súdom k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uvádzala len to, že si všimla nejakú bitku i to, že poškodený G. D. bol potom naložený do motorového vozidla D. U.. Svedkyňa tvrdila, že na poškodeného fyzicky zaútočili dvaja alebo traja útočníci, ktorí ho aj kopali a že potom z miesta činu odišli motorovým vozidlom zn. Renault.

Svedkyňa G. O. v prípravnom konaní uviedla, že celý incident prebehol veľmi rýchlo a že na poškodeného útočili dvaja muži, spôsob ich útoku na poškodeného svedkyňa však nevedela bližšie popísať, keďže ho vlastne videla už len ležať na zemi.

Rozpory vo výpovediach z prípravného konania a z konania pred súdom svedkyňa odôvodňovala buď len nesprávnou protokoláciou jej pôvodnej výpovede, alebo tým, že nebola prítomná priamo na mieste fyzického incidentu a napadnutia poškodeného G. D., ktorého po odchode motorového vozidla videla už len ležať na zemi.

Svedkyňa D. O., v konaní pred súdom uvádzala, že v žalovaný deň a čas videla pred barom Humno bitku a len z počutia sa dozvedela, že napadnutým mal byť poškodený G. D., ktorý bol potom odvezený na lekárske ošetrenie do Nemocnice v Kežmarku, odkiaľ bol sanitkou prevezený na ďalšie lekárske ošetrenie do Nemocnice v Poprade.

Svedok V. D. nemal priame vedomosti o žalovanom skutku alebo o žalovanom konaní obžalovaných, až od P. D. sa neskôr dozvedel, že jej manžel G. D. bol napadnutý a ošetrený v Nemocnici v Kežmarku a v Nemocnici v Poprade. Svedok však potvrdil, že cestou do Nemocnice v Poprade, Nikola Piešťanská opoznala stáť pred barom Suprise motorové vozidlo, ktorým útočníci z miesta činu odišli i to, že P. D. neskôr na polícii opoznala aj oboch útočníkov, ktorí fyzicky napadli poškodeného G. D..

Svedok D. G., v konaní pred súdom tvrdil, že pre odstup času si na žalovaný skutok nepamätá, ale vie, že v bare Humno videl obž. A. B. a obž. G. D., hoci žiadny incident alebo konflikt nevidel. Svedok sa v ďalšej časti svojej výpovede vyjadroval len k zákroku polície v bare Suprise v Poprade, kde polícia oboch obžalovaných spolu s ním zadržala na základe popisu ženy, ktorá obžalovaných označila za útočníkov.

Svedok D. G. v prípravnom konaní k podstatným okolnostiam žalovaného skutku vypovedal v podstate zhodne a rozpory vo výpovediach odôvodnil len odstupom času od žalovaného skutku.

Svedkyňa U. W. B. – sestra obž. A. B., v konaní pred súdom využila svoje právo a nevypovedala.

Svedkyňa v prípravnom konaní k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uvádzala len to, že poškodený G. D. bol v inkriminovaný deň v bare Humno zbitý príslušníkmi SBS. Svedkyňa nevidela, aby poškodeného obžalovaní fyzicky napadli pred barom Humno, ale na druhej strane tvrdila, že videla ako poškodený bežal za motorovým vozidlom červenej farby, v ktorom v tom čase sedel jej brat obž. A. B. i to, ako poškodený spadol.

Svedok U. Q., v konaní pred súdom uvádzal, že si nepamätá na okolnosti žalovaného skutku, hoci bol na mieste činu prítomný, požil však väčšie množstvo alkoholických nápojov.

V prípravnom konaní svedok tvrdil, že až od G. O. sa dozvedel, že pred barom Humno bol zbitý G. D. i to, že sám videl, ako si poškodený rukou držal ucho.

Rozpory v predmetných výpovediach svedok zdôvodňoval len tým, že si na nič nespomína, že si nič nepamätá a že si nepamätá ani mená osôb, ktoré uvádzal vo svojej pôvodnej výpovedi.

Svedok U. Q. X., svedok Q. D., U. U., X. D., V. T. a svedkyňa W. Y., ako príslušníci policajnej hliadky OO PZ v Poprade sa vo svojich výpovediach vyjadrovali len k okolnostiam služobného zákroku v bare Suprise v Poprade, na základe oznámenia P. D., ktorá vizuálne opoznala obžalovaných, ako útočníkov, ktorí fyzicky napadli jej manžela G. D. v bare Humno v Tatranskej Lomnici, resp. k obsahu úradných záznamov o ich služobnom zákroku, ktoré boli vyhotovené dňa 30.8.2013 a dňa 31.8.2013.

Svedkyne F. U. a I. T. vo svojich výpovediach uvádzali len to, že zareagovali na výzvu zverejnenú na sociálnej sieti Facebook, pretože si spomenuli, že niekedy v septembri 2013 boli v bare Humno v Tatranskej Lomnici a videli, ako neznámy muž buď búcha po jednom z vozidiel alebo, ako za týmto vozidlom beží, načo sa pošmykol a spadol.

Svedkyne U. C. a W. O. a svedkovia P. S., D. K. a D. H. nemali žiadne vedomosti o žalovanom skutku alebo o konaní obžalovaných osôb a svedok Z. M. vo svojej výpovedi uvádzal len skutočnosti, ku ktorým došlo až v bare Suprise v Poprade.

Zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Hrubalu, Csc., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie stomatológia (čeľustná ortopédia a stomatologická protetika) i z jeho výpovede v konaní pred súdom vyplýva, že mechanizmom vzniku zranení poškodeného G. D. – pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo bolo spôsobené pôsobením tupého násilia a vzniklo úderom alebo údermi päsťou na ľavú stranu tváre menšej a strednej intenzity. Mechanizmom vzniku pomliaždenia mäkkých tkanív v záhlavovej oblasti vzniklo úderom päsťou do zadnej časti hlavy poškodeného, prípadne kopnutím do zadnej časti hlavy poškodeného, ležiaceho na zemi silou menšej a strednej intenzity. Mechanizmom vzniku pomliaždenia mäkkých tkanív tváre poškodeného vpravo, s krvnou podliatinou okolo jeho pravého oka a s nakrvácaním pod spojivku pravého oka poškodeného, ďalej pomliaždenie nosa, zlomenina nosových kostí s malým posunutím úlomkov, horná subzygomatická zlomenina čeľuste vpravo, dolná subzygomatická zlomenina čeľuste, s posunutím úlomkov, s nakrvácaním do oboch čeľustných dutín a s prienikom vzduchu do pravej očnice a pod kožu tváre poškodeného obojstranne a otras mozgu vznikli podľa znaleckého posudku i výpovedí znalca naraz, najpravdepodobnejšie kopnutím do oblasti tváre poškodeného, ktorý v tom čase ležal na zemi a silou väčšej intenzity. Mechanizmom vzniku tržnopomliaždenej rany na ľavom uchu poškodeného bol úder päsťou do oblasti ľavého ucha, ale aj kopnutie do ľavého ucha poškodeného, keď ležal na zemi silou menšej a strednej intenzity. Znalec vylúčil, aby poranenia na tvári a hlave poškodeného mohli vzniknúť pádom alebo buchnutím poškodeného o auto, pretože na vznik zlomeniny tvárových kostí je potrebná „brutálna sila“, ktorá sa dá ľahko vyvolať kopnutím do ležiaceho človeka. Znalec U. V. T., Csc. vo svojom posudku zároveň konštatoval, že horná subzygomatická zlomenina čeľuste poškodeného je z medicínskeho hľadiska poranením ťažkým, pričom ostatné poranenia poškodeného sú podľa neho z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými. Spôsob liečby poškodeného znalec označil za súladný s bežnou lekárskou praxou a dobu jeho liečenia a práceneschopnosti od 31.8.2013 do 26.10.2013, t. j. dobu 56 dní za minimálnu, pri nekomplikovanom priebehu hojenia a riadnom a včasnom liečení, ktorá je obvyklá pri obdobných zraneniach. K obmedzeniam v obvyklom spôsobe života poškodeného znalec uviedol, že menovaný trpel výraznými bolesťami hlavy a tváre asi 2 týždne, počas ktorých sa nemohol dotýkať tváre, umývať sa, hltať a jesť a miernejšími bolesťami ďalšie 2 týždne, pričom bolesti musel poškodený tlmiť liekmi. Poškodený podľa záverov posudku po dobu asi 10 dní nemohol riadne spať a mal obmedzené videnie pravého oka a že po dobu 3 týždňov až 1 mesiaca mal krvné podliatiny na oboch stranách tváre, čo ho obmedzovalo i v spoločenskom styku. Poškodený nemohol vykonávať fyzicky a psychicky náročnejšie práce, športovú činnosť, nesmel sa zdržiavať na priamom slnku a ani v kolektíve a musel zachovávať kľudový režim počas celej doby liečenia, t. j. po dobu 8 týždňov. Podľa týchto dôkazov predmetné zranenia u poškodeného nezanechajú výraznejšie trvalé následky. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia znalec v znaleckom posudku obodoval na 295 bodov a vo finančnom ohodnotení na čiastku 4 750,- eur.

Zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Dalibora Pivovarčiho, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, i z jeho výpovede v konaní pred súdom vyplýva, že poškodený pri fyzickom incidente dňa 31.8.2013 utrpel otras mozgu, pomliaždenie hlavy v záhlavnej oblasti, okoloočnicovej oblasti vpravo po oboch stranách tváre, tržnozmliaždenú ranu ľavého ucha a zlomeninu kostí strednej časti tváre vpravo LeFort II. a vľavo LeFort I., pričom z medicínskeho hľadiska predmetné poranenia označil za ľahké, vzniknuté tupo pôsobiacej sily, ktorou bola zasiahnutá hlava poškodeného, napr. úderom päsťou do tváre a ďalším úderom do záhlavia, po ktorých spadol na zem, kde bol zasiahnutý viacerými, opakovanými údermi a kopnutiami do hlavy. I tento znalec a závery jeho znaleckého posudku vylúčili, aby zistené poranenia u poškodeného mohli vzniknúť jedným úderom alebo jedným kopnutím. Podľa záverov znaleckého posudku doba liečenia predmetných zranení poškodeného zodpovedala reálnej dobe jeho liečenia s tým, že najdlhšiu dobu liečenia si vyžadovala zlomenina kostí strednej časti tváre v rozsahu 6 až 8 týždňov, otras mozgu, liečenie v rozsahu 3 týždňov, pomliaždenie hlavy v záhlavovej a okoloočnicovej oblasti v rozsahu 10 dní a tržnozmliaždená rana ľavého ucha v rozsahu 7 dní s tým, že poškodený bol práceneschopný od 31.8. 2013 do 30.11.2013.

Predmetné dôkazy poukazovali i na to, že útokom bola zasiahnutá hlava poškodeného (kostný skelet lebky), v ktorej je uložený mozog a teda životne dôležitý orgán a že útok vedený kopnutím do hlavy predstavuje mechanizmus, ktorý by pri vyššej intenzite pôsobiacej sily mohol spôsobiť poranenie mozgu ako životne dôležitého orgánu a teda aj charakter ťažkej ujmy na zdraví. Poškodený bol podľa znalca zároveň obmedzovaný v obvyklom spôsobe života pre trvajúce liečenie, hospitalizáciu, lekárske vyšetrenia, ošetrovateľskú starostlivosť, nemocničný režim, bolesti hlavy, ktoré musel tlmiť liekmi po dobu desiatich dní v pravidelných intervaloch 3-krát denne a po dobu ďalších siedmich dní sporadicky. Poškodený mal podľa znalca problémy pri žuvaní, rozprávaní a artikulácií pre pevne drôtmi sfixovanú hornú čeľusť a sánku, v dôsledku čoho nemohol otvárať ústa a jesť tuhú stravu, prípadne len tekutú alebo zmixovanú, čo viedlo aj k strate váhy poškodeného. U poškodeného boli obmedzenia v obvyklom spôsobe života aj v súvislosti s jeho hygienou ústnej dutiny, rovnako tak z vyššie uvedených dôvodov aj v spoločenskom styku. Znalec predmetné poranenia ohodnotil na 182 bodov, čo finančne predstavovala čiastku 2 930,20 eur.

Predmetným záverom oboch znaleckých posudkov U. V. T., Y. a U. V. D. korešpondovali aj príslušné listinné dôkazy v podobe lekárskej správy o ošetrení poškodeného zo dňa 31.8.2013 v Nemocnici v Poprade, a. s., prepúšťacej lekárskej správy poškodeného z Nemocnice v Poprade, a. s. zo dňa 3.9.2013, lekárskeho potvrdenia o lekárskom vyšetrení poškodeného zo dňa 17.9.2013 a prepúšťacej lekárskej správy poškodeného z UN L. Pasteura Košice zo dňa 8.10.2013 a zo dňa 15.11.2013.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na to, že hoci obhajoba v konaní pred súdom predložila znalecký posudok prof. MUDr. Jozefa Lohnerta, Csc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia – špecializácia traumatológia zo dňa 31.8.2016, tento v konaní pred súdom vykonaný nebol pre procesné a zákonné nedostatky (absencia príslušnej pečiatky a podpisu znalca), čo je zrejmé z čl. 922 trestného spisu i keď obžaloba i obhajoba disponovali predmetným znaleckým posudkom, ktorý tieto náležitosti obsahoval zo súdu neznámych dôvodov, ktoré nevedela vysvetliť ani obhajoba, ani obžaloba.

Z listinného dôkazu v podobe zápisnice o rekognícií osôb (in natura) zo dňa 11.4.2014, spolu s fotodokumentáciou vyplýva, že poškodený G. D. opoznal obžalovaného A. B., ako osobu, ktorá ho v žalovaný deň pred barom Humno – Tatranská Lomnica udrela do tváre ako prvá.

Z ďalšieho listinného dôkazu v podobe zápisnice o rekognícií osôb (in natura) zo dňa 11.4.2014, spolu s fotodokumentáciou vyplýva, že poškodený G. D. opoznal obžalovaného G. D., ako osobu, ktorá ho v žalovaný deň pred barom Humno – Tatranská Lomnica udrela ako druhá osoba.

Z ďalšieho listinného dôkazu v podobe zápisnice o rekognícií osôb (in natura) zo dňa 11.4.2014, spolu s fotodokumentáciou vyplýva, že poškodený G. D. opoznal svedka D. G., ako osobu, ktorá bola prítomná v žalovaný deň a čas na mieste činu pred barom Humno v Tatranskej Lomnici, ale zároveň i to, že svedok nebol tou osobou, ktorá by ho fyzicky napadla.

Po takto vykonanom dokazovaní bol konajúci súd toho názoru, že skutkový stav vo veci bol zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodné pochybnosti nie sú, že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie v danej veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené zákonným spôsobom v zmysle zásad uvedených v , a a súčasne i toho názoru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchali obžalovaní A. B. a obž. G. D., na tom skutkovom základe, že dňa 31.08.2013 v čase okolo 01.00 hod. pri diskobare Humno vo Vysokých Tatrách, okres D., pri odstavenom motorovom vozidle zn. Renault Megan šedej farby, EČ: D. XXXXX, bezdôvodne pristúpili k poškodenému G. D., načo ho obž. A. B. ho udrel päsťou do ľavej časti tváre a čiastočne na nos, následne sa poškodený G. D. zohol, dal si ruky pred tvár, aby sa chránil a vtedy ho obž. G. D. udrel päsťou do zadnej časti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ostal ležať, načo ho obaja obžalovaní začali kopať a udierať najmä do oblasti hlavy, pričom poškodený sa snažil chrániť si hlavu rukami a následne stratil vedomie, čím takto poškodenému G. D. spôsobili poranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v záhlavovej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo s krvnou podliatinou okolo pravého oka a s nakrvácaním pod spojivku pravého oka, pomliaždenie nosa, zlomeninu nosových kostí s malým posunom úlomkov, otras mozgu ľahkého stupňa, tržno-pomliaždenú ranu na ľavej ušnici, ktoré sú z medicínskeho hľadiska poranenia ľahké, ďalej hornú subzygomatickú zlomeninu čeľuste vpravo (zlomeninu čeľuste Le Fort II) a dolnú subzygomatickú zlomeninu čeľuste (zlomeninu čeľuste Le Fort I),

tzv. pyramídovú zlomeninu čeľuste) s posunutím úlomkov, s nakrvácaním do oboch čeľustných dutín a prienikom vzduchu do pravej očnice (tzv. pneumoorbita) a prienikom vzduchu pod kožu tváre obojstranne (tzv. subkutánny emfyzém), ktoré je z medicínskeho hľadiska poranenie ťažké, s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 56 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života, spočívajúcom vo výrazných bolestiach hlavy a tváre asi po dobu 2 týždňov, potom v menších bolestiach ešte asi po dobu 2 týždne, pre ktoré sa poškodený nemohol ani dotknúť tváre, umývať sa, hltať a jesť a dostával lieky proti bolesti, ďalej v nemožnosti riadne spať pre bolesti po úraze asi po dobu 10 dní a pre bolesti po operácii, ďalej v opuchu tváre najmä vpravo asi po dobu 10 dní, v dôsledku čoho mal niekoľko dní obmedzené videnie na pravé oko, bol obmedzený v spoločenskom styku pre krvné podliatiny - modriny na oboch stranách tváre, okolo pravého oka po dobu asi 3 týždne, v nakrvácaní pod spojivku pravého oka po dobu asi 1 mesiac, v pocite vracania asi po dobu 2 dní, v závratoch po dobu asi 4 dní, v nemožnosti spojiť zuby až do operácie, do kedy poškodený jedol iba mäkkú stravu, potom v jedení iba tekutej stravy až do operácie, pretože do 05.11.2013 mal zadrôtované ústa, ďalej v následnom prijímaní stravy kašovitej konzistencie ešte asi po dobu 1 týždňa, v nutnosti zachovávať kľudový režim počas celej doby liečenia 8 týždňov, v nemožnosti vykonávať fyzicky a psychicky náročnejšie práce, v nemožnosti vykonávať športové činnosti, v nutnosti vyhýbať sa kolektívu, kde by mohlo dôjsť k infikovaniu sa prínosných dutín, v nemožnosti zdržiavať sa na priamom slnku, v nutnosti po dobu 6 týždňov prijímať iba tekutú stravu a ďalší týždeň stravu kašovitej konzistencie, čo malo za následok zvýšené nároky na jej prípravu, charakter, skladbu, cenovú náročnosť a častosť jej prijímania, v obmedzení pri reči poškodeného a v spoločenskom styku poškodeného po dobu 6 týždňov z dôvodu sánkovo-čeľustnej imobilizácie a naložených drôtených dláh, pričom k útoku zo strany obžalovaných došlo o sile väčšej intenzity.

Pri ustálení predmetného skutkového stavu konajúci súd vychádzal predovšetkým z dôkazov v podobe výpovedí poškodeného G. D., svedkov P. D., G. O., D. U., G. O., D. O., V. D., čiastočne aj z výpovedí svedkov D. G., U. Q., U. Q. X., Q. D., U. U., X. D., V. T. a W. Y., ako aj z vyššie uvedených listinných dôkazov a záverov znaleckých posudkov U. V. T., Y. a U. V. D., na obsah, ktorých konajúci súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, pretože podľa jeho názoru predmetné dôkazy vzájomne korešpondovali a súčasne na seba nadväzovali do takej miery, že ich logičnosti a objektivite žiadne relevantné skutočnosti nemal.

Takto ustálený skutkový stav podľa názoru konajúceho súdu zodpovedal žalovanej právnej kvalifikácii skutku ako zločinu ublíženia na zdraví podľa , vo forme spolupáchateľstva podľa , v jednočinnom rôznorodom súbehu s prečinom výtržníctva podľa , vzhľadom na nasledovné skutočnosti.

Hoci obžalovaní tvrdili, že poškodeného fyzicky nenapadli a že poškodený spadol sám, keď sa pokúšal zachytiť ich vozidlo, s ktorým z miesta činu odchádzali, ale poškodený G. D., spolu s priamymi svedkami žalovaného skutku – P. D., G. O., D. U., G. O., D. O. a V. D. zhodne uvádzali, že to boli práve obžalovaní, ktorí fyzicky napadli poškodeného tak, že obž. A. B. ho udrel päsťou do tváre v oblasti nosa, načo ho päsťou do zadnej časti hlavy udrel aj obž. G. D., v dôsledku čoho poškodený padol na zem, kde ho už obaja obžalovaní opakovane kopali a udierali najmä do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený stratil vedomie a utrpel poranenia tak, ako sú uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

Objektívnosť týchto tvrdení poškodeného a svedkov jednoznačne korešponduje aj so závermi znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu, Csc. a znaleckého posudku MUDr. Dalibora Pivovarčiho a s jeho výpoveďou v konaní pred súdom, ako aj s lekárskymi správami o ošetrení poškodeného G. D., na obsah, ktorých konajúci súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov potom nebolo možné uveriť výpovediam obžalovaných, že poškodený si spôsobil zranenia sám, pádom na zem a pod vplyvom alkoholických nápojov a preto predmetnú obranu obžalovaných konajúci súd vyhodnotil len ako účelovú a použitú v snahe vyviniť sa z následkov trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný skutok. Je pritom absolútne nepodstatné, že poškodený sa mohol ako prvý - verbálne a vulgárne vyjadriť na adresu oboch obžalovaných a ani to, či bol alebo nebol pod vplyvom alkoholických nápojov.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd potom konanie obžalovaných kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa , vo forme spolupáchateľstva podľa , pretože obžalovaní inému spoločným konaním úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a zároveň ako

prečin výtržníctva podľa , pretože obžalovaní sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného.

Podľa sa zločinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa , poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa , ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa prečin výtržníctva spácha ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Výtržnosťou v zmysle ustanovenia je konanie, ktoré závažným spôsobom narúša verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nezriadený postoj páchateľa k základným zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný fyzický alebo slovný prejav takéhoto charakteru, že hrubo uráža alebo vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia či majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných.

Miesto verejnosti prístupné je každé miesto, na ktoré má prístup širší okruh ľudí individuálne neurčených / otvorený, ale aj uzavretý priestor/, nemusí ísť o miesto prístupné komukoľvek, stačí, že ide o miesto prístupné, aj keď len niektorým osobám, čo priestranstvo (parkovisko) pred barom Humno je potrebné za také miesto považovať.

Objektom oboch trestných činov je záujem štátu na ochrane života a zdravia iných osôb a na ochrane verejného poriadku.

Vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej spojitosti jednoznačne svedčili i o tom, že obžalovaní konali vo vzťahu k zločinu ublíženia na zdraví prinajmenšom tzv. nepriamom úmysle podľa , pretože obžalovaní museli vedieť alebo minimálne počítať s tým, že ak opakovane viacnásobnými údermi a kopmi silou väčšej intenzity zaútočia na oblasť hlavy poškodeného, môžu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví.

Konajúci súd vo vzťahu k prečinu výtržníctva konanie obžalovaných kvalifikoval vo forme priameho úmyslu podľa , pretože vedeli, že svojim konaním môžu také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení a konali ako plne trestne zodpovedné osoby.

Z listinných dôkazov vo vzťahu k osobám obžalovaných v podobe lustrácií súdov, Generálnej prokuratúry SR, Ministerstva vnútra SR, charakteristík a odpisu z registra trestov konajúci súd zistil, že obaja obžalovaní doposiaľ súdne trestaný neboli a že v evidencii priestupkov majú viaceré záznamy za porušenie protispoločenských konaní majúcich znaky priestupkov, prevažne na úseku cestnej premávky, pričom z miesta trvalého bydliska sú hodnotení len všeobecne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal konajúci súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že im vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život a súčasne nato, aby uložený trest iných odradil od páchania trestných činov.

Súd prihliadol zároveň aj na spôsob spáchania činov, na ich následky, formu zavinenia, pohnútku, samotné osoby obžalovaných, ich pomery a na možnosť ich nápravy, na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku (31.8.2013) až do vyhlásenia predmetného odsudzujúceho rozsudku (6.6.2023), pričom u oboch obžalovaných zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia , t. j. vedenie riadneho spôsobu života, keďže ani jeden z obžalovaných nebol pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti právoplatne odsúdený za iné trestné činy, ale aj priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia , keďže obaja obžalovaní spáchali dva trestné činy.

Konajúci súd z vyššie uvedených dôvodov zohľadnil a prihliadol aj na ustanovenie , , v súvislosti s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a s článkom 48 ods. 2 , s poukazom na predmetné ustanovenia.

Podľa ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Podľa článku 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení -13 zo dňa 16.06.2011 k problematike neprimeranosti dĺžky trestného konania ako zásahu do základných ľudských práv garantovaných článkom 48 ods. 2 a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, okrem iného uviedol, že... Najvyšší súd však disponuje celým radom prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné či ústavnoprávne predpisy (napr. zastavenie trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to z dôvodov, ktoré vyplývajú zo samotného ústavného poriadku a nie z podústavných trestnoprávnych noriem a podobne) na uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej dobe), avšak za predpokladu, že sťažovateľ túto kompenzáciu v prebiehajúcom trestnom konaní uplatní, a že súd tieto prieťahy zistí.

Relevantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) takúto formu kompenzácie považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ju národný súd použije s výslovným uvedením toho, že k tomuto opatreniu pristupuje preto, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej dobe, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (rozh. Eckle v. SRN z 15.07.1982). Za týchto podmienok je ESĽP toho názoru, že zmluvný štát poskytol dostatočnú ochranu právam vyplývajúcim z Dohovoru s tým dôsledkom, že sťažovateľ stráca postavenie poškodeného podľa článku 34 Dohovoru, a tým aj legitimáciu na podanie sťažnosti.

v článku 48 ods. 2 zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998, v článku 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná, nie je výslovne stanovená, je však riešená judikatúrou Európskeho súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia.

Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom, a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali.

Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní 6 rokov a svojimi dôsledkami v konkrétnej trestnej veci v kontexte takmer 10 rokov od spáchania obžalobného skutku až doposiaľ, môžu prieťahy nadobudnúť až charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Z obsahu predmetného trestného spisu Okresného súdu Poprad, sp.zn. , rozsahu a spôsobu vykonávania dokazovania i samotného pojednávania objektívne vyplýva, že príčiny neskončenia trestnej veci v primeranej lehote nie sú zavinené obžalovaným a dĺžka trestného konania vedeného proti obžalovaným je objektívne neúmerne dlhá, čo je možné a potrebné považovať za tzv. extrémny prípad (trestné stíhanie vo veci zločinu ublíženia na zdraví podľa a iné bolo začaté dňom 25.9.2023 a obžalovaným bolo pre daný skutok obvinenie vznesené príslušným orgánom činným v trestnom konaní dňa 5.8.2014, pričom obžaloba vo veci bola podaná dňa 14.10.2016 a k prvému vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku prvostupňového súdu došlo až dňom 6.6.2023).

Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo 04.02.2015 preukázateľne totiž vyplýva, že aj to, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak,ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí ako „nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť /Radbruchova formula/.

Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené a citované ustanovenia , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a príslušnej judikatúry konajúci súd dospel k záveru, že u obžalovaných sa tento účel trestu dosiahne uložením úhrnného trestu odňatia slobody v zmysle zásad uvedených v vo výmere 2 rokov a skúšobnou dobou vo výmere 2 rokov, za súčasného použitia ustanovenia , o mimoriadnom znížení trestu, pretože ich odsudzoval za zločin ublíženia na zdraví podľa a prečin podľa , majúc za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pri skutkovej podstate zločinu ublíženia na zdraví podľa , ako činu prísnejšie trestného než prečin výtržníctva to vo výmere štyri roky až desať rokov, obligatórne spojený s nepodmienečným odňatím slobody, by bol pre obžalovaných neprimerane prísny a k záveru, že na ochranu spoločnosti postačuje aj tento trest kratšieho trvania určený v ustanovení .

Konajúci súd nebol teda toho názoru, aby sa účel trestu a náprava obžalovaných dala dosiahnuť aj uložením iného druhu trestu, alebo inej výmery trestu odňatia slobody alebo skúšobnej doby, pretože podľa neho vyššie uložený trest zodpovedá tak konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činov, povahy a rozsahu spôsobených následkov, ako aj samotným osobám obžalovaných, ktorí pred i po spáchaní žalovaného skutku sa iných trestných činov nedopustili a bolo tak podľa neho namieste aplikovať zmierňovacie ustanovenie a ukladať trest odňatia slobody ako trest podmienečný, t. j. trest výchovný.

V súlade s ustanovením súd obžalovaným uložil aj povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne príslušným poisťovniam náklady zdravotnej starostlivosti a nemocenského poistenia a poškodeného G. D. v súlade s ustanovením odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže si tento nárok neuplatnil riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení .

Obžaloba obž. A. B. kládla za vinu v bode 2 aj prečin sprenevery podľa na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v mesiaci august 2013 na presne nezistenom mieste v Poprade, prevzal od U. J. U., nar. XX.XX.XXXX štvorkolku značky Yamaha 700 Y Raptor, nezisteného výrobného čísla, nezisteného roku výroby, bez dokladu a bez tabuliek s evidenčným číslom v hodnote 2.000,--eur, ktorú mu U. J. ml. dal do úschovy a to na dobu, pokiaľ bude na dovolenke v zahraničí, pričom po návrate z dovolenky ju U. J. U.. po jeho žiadosti o vrátenie štvorkolky, túto odmietol vrátiť a naložil s ňou nezisteným spôsobom, čím takto svojím konaním spôsobil otcovi U. J. ml., poškodenému U. J. Q., za ktorého finančné prostriedky U. J. ml. štvorkolku kúpil, škodu vo výške 2.000,--eur.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedať odmietol a uviedol len to, že s tým nemá nič spoločné.

Poškodený U. J. ml. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uvádzal, že cez letné prázdniny v roku 2014 za peniaze odcudzené svojmu otcovi U. J. Q. prostredníctvom U. M. a U. H. kúpil za sumu cca 3 500,- eur štvorkolku Yamaha 700 Y Raptor, modrej farby i to, že štvorkolka bola uložená u U. M. asi týždeň až dva týždne, potom u U. H. asi po dobu jedného týždňa, resp. u V. K. a že sa na tejto štvorkolke vozili všetci, vrátane obž. A. B., u ktorého štvorkolka ostala i počas jeho dovolenky. Po návrate z dovolenky mu obž. A. B. povedal, že štvorkolka je rozbitá a že ju treba opraviť, čo mu však neskôr pri ich rozhovore poprel a tvrdil, že o žiadnej štvorkolke nevie. Uloženie štvorkolky u obž. A. B. počas jeho dovolenky mali podľa svedka potvrdiť aj otec obžalovaného, U. H. a muž s prezývkou „Džovany“. Poškodený vo svojej výpovedi ďalej tvrdil, že od svojich známych U. H. alebo od jeho brata U. H. sa neskôr dozvedel, že obž. A. B. štvorkolku predal L. J..

Poškodený U. J. st. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho syn U. J. ml. mu odcudzil z jeho domu a servisu peniaze, za ktoré zakúpil štvorkolku zn. Yamaha 700 Y Raptor od svojho kamaráta U. M. za sumu 3 000,- eur. Svedok sa k bližším okolnostiam tejto kúpy štvorkolky vyjadriť nevedel, dozvedel sa ich až od svojho syna U. J. ml. s tým, že syn mu povedal aj to, že štvorkolku mu vzal obž. A. B.. Štvorkolka mala byť počas ich spoločnej dovolenky umiestnená u U. H. – kamaráta jeho syna, od ktorého si ju mal požičať obžalovaný A. B., ale aj o týchto skutočnostiach sa tiež dozvedel len od svojho syna. Neskôr sa sám svedok dozvedel aj to, že obžalovaný A. B. ju mal neskôr predať mužovi priezviskom Bitto.

Svedok U. H. v konaní pred súdom uvádzal, že U. J. ml. ho požiadal, aby mu prostredníctvom internetu pozháňal štvorkolku, ktorú mu kúpil niekde z okolia Dolného Kubína, išlo pritom o štvorkolku zn. Yamaha, čiernej farby s tým, že štvorkolka bola istý čas umiestnená u U. M. a keď sa pokazila U. J. ho požiadal, aby mu spolu s U. M. zohnali ďalšiu štvorkolku, ktorú mu zakúpili vo Fiľakove, išlo pritom o štvorkolku zn. Yamaha, modrej farby, bez dokladov. Svedok nevedel uviesť za akú sumu túto štvorkolku zakúpili, ani to, koľko peňazí im U. J. dal na kúpu štvorkolky a dodal len to, že U. J. peniaze ukradol svojmu otcovi U. J. Q., z kúpy mali s U. M. zisk 500,- eur. Svedok ďalej uvádzal, že predmetná štvorkolka bola umiestnená istý čas aj u S. H.- jeho starej matky a že ju používal tak U. J. ako aj on i to, že neskôr ju U. J. umiestnil u V. K. aj u obžalovaného A. B., ktorého však nikdy nevidel jazdiť na štvrokolke. Svedok mal len od U. J. sprostredkované informácie o tom, že štvorkolka sa neskôr pokazila, že sa mala servisovať i to, že mala byť predaná, bez bližších údajov o týchto skutočnostiach, pričom predmetnú štvorkolku, ktorá je predmetom skutku neopoznal ani podľa predloženej mu fotodokumentácie. Vo výpovedi svedok zároveň uvádzal, že jeho brat U. H. nemá vedomosti o predmetnom skutku, pretože v tom čase bol vo výkone väzby.

Svedok U. M. v konaní pred súdom uviedol, že osobu obžalovaného A. B. pozná iba z videnia, že spolu s U. J. bol kupovať nejakú štvorkolku, ale nepamätal kde a kedy. Svedok v prípravnom konaní uvádzal, že štvorkolku zn. Yamaha 700i Raptor modrej farby zakúpil pre U. J. za sumu 3 000,- eur, spoločne s U. H., bez uvedenia ďalších podstatných okolností k žalovanému skutku, či konaniu obžalovaného.

Ani tento svedok štvorkolku podľa predloženej mu fotografii neopoznal s tým, že predmetnú štvorkolku pre U. J. nekúpil.

Predmetné rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len odstupom času 10. rokov i to, že si naozaj nepamätá, či štvorkolku kupoval s U. H. alebo s U. J..

Svedok V. K. v konaní pred súdom uviedol, že niekedy v minulosti ho U. J., za prítomnosti U. H. požiadal, aby mu na jednu noc, v záhrade pri dome svojich rodičov odložil štvorkolku, bez uvedenia bližších skutočností týkajúcich sa predmetnej štvorkolky, s tým, že podľa vyjadrenia U. J. mala patriť jemu. Svedok osobu obžalovaného A. B. nepoznal a nevedel sa vyjadriť o okolnostiach súvisiacich s obžalovaným a žalovaným skutkom.

Svedok Q. U. v konaní pred súdom uviedol, že niekedy v minulosti mu U. J. umožnil použiť štvorkolku, ale nevedel uviesť, či patrila jemu alebo inej osobe. K osobe obžalovaného A. B. uviedol, že zabezpečoval nejakú opravu predmetnej štvorkolky, ale k bližším okolnostiam sa vyjadriť už nevedel a dodal len to, že U. J. ju používal asi týždeň. Svedok v prípravnom konaní tvrdil, že šlo o štvorkolku modrej farby zn. Yamaha 700 Raptor, že ju asi za 3 500,- eur kúpil pre U. J. U. H. niekde na juhu Slovenska, že štvorkolku mal doma asi 2 dni a že potom si ju zobral U. J.. Svedok tiež v tejto výpovedi tvrdil, že obžalovaného A. B. nikdy predmetnej štvorkolke nevidel jazdiť, ako aj to, že neskôr mu sám U. J. povedal, že štvorkolku rozbil niekde za Popradom-Veľkou. Svedok tvrdil, že od U. J. sa dozvedel, že predmetnú štvorkolku si vzal obž. A. B. i to, že ju neskôr predal, čo sa mu javilo byť smiešne aj z toho dôvodu, že U. J. kúpil štvorkolku za peniaze, ktoré ukradol svojmu otcovi U. J. st. a že vlastne potom o ňu prišiel. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že predmetnú štvorkolku mali okrem neho používať aj ďalšie osoby, napr. U. H., chlapec s prezývkou „Benzín“. Svedok však štvorkolku, ktorá mu bola predložená príslušným vyšetrovateľom podľa fotografie neopoznal a tvrdil, že U. J. mal štvorkolku Raptor a na fotografii bol starší typ štvorkolky.

Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil len s poukazom na odstup času, pre ktorý si na bližšie detaily a predmetné skutočnosti nepamätá.

Svedok G. C. v konaní pred súdom uviedol len to, že o krádeži štvorkolky, ktorá mala patriť U. J. sa dozvedel od iných osôb, sám žiadne bližšie vedomosti o tomto skutku, či konaní obžalovaného nemal.

Svedok U. H. o žalovanom skutku, či konaní obžalovaného žiadne priame vedomosti nemal, od svojho brata U. H. sa dozvedel len to, že štvorkolka bola umiestnená u nich v dome v garáži. Svedok zároveň poprel, aby U. J. ml. povedal, že obžalovaný A. B. predmetnú štvorkolku predal L. J..

Svedok L. J. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného A. B. pozná len z videnia a že nevie, či obžalovaný používal modrú štvorkolku, ktorú neopoznal ani podľa mu predloženej fotografie s tým, že o žalovanom skutku alebo o konaní obžalovaného nemal žiadne ďalšie vedomosti.

Svedkyňa S. H. v prípravnom konaní uviedla, že jej vnuk U. H. niekedy v auguste 2013 používal štvorkolku tmavej farby, spolu s jeho kamarátom, ale ďalšie vedomosti o žalovanom skutku, či konaní obžalovaného A. B. svedkyňa nemala.

Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Karin Štiffelovej č. 85/2015 zo dňa 23.1.2015, ktorý bol vypracovaný k osobe U. J. ml. vyplýva, že znalkyňa u menovaného zistila viacnásobné konfabulácie, ktoré ešte spadajú pod oblasť normy, ďalej narušenú koncentráciu pozornosti, so snahou vedome skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, z dôvodu ochrany svojej osoby a možných negatívnych dôsledkov, ktoré pre neho vyplývajú z vyšetrovanej udalosti. Ako motiváciu k výpovedi svedka – poškodeného znalkyňa uviedla, že ide buď o pravdivý opis skutočne prežitých udalostí, za účelom zjednania nápravy, alebo zištnosť, resp. vedomé klamstvo, ktoré korešponduje so štruktúrou osobnosti svedka alebo o prípadný rešpekt a strach z reakcie okolia, napr. svojho otca, ktorý na neho vyvíja tlak na adekvátne riešenie vyšetrovanej udalosti. Podľa záverov znaleckého posudku svedok mohol interpretovať skutočnosti, ktoré uvádzal vo svojej výpovedi i bez toho, aby ich sám prežil a ak si tieto skutočnosti vymyslel, tak to urobil vedome. Všeobecnú vierohodnosť jeho výpovedí znalkyňa označila za nedostatočnú (v testoch osobnosti bola potvrdená tendencia ku nedôveryhodnosti a klamstvu svedka).

Vedomé skreslenie týchto skutočností opäť podľa znalkyne súvisí s jeho osobnostnou charakteristikou, najmä s jeho mierou zaangažovanosti k jeho výpovedi a s nedostatočným úsilím a jeho snahou k podaniu výkonu, keďže ani pri vyšetrení svedok neprejavoval záujem a motiváciu k vyriešeniu vyšetrovanej udalosti.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 15.7.2014 vyplýva, že U. J. st. v nej uvádzal, že jeho syn U. J. U.. si za jemu odcudzené peniaze niekedy v lete v roku 2013 kúpil štvorkolku zn. Yamaha 700 Y Raptor modrej fary asi za 3 000,- eur a to prostredníctvom U. M. s tým, že štvorkolku nevidel, nevedel sa vyjadriť k roku jej výroby, k VIN číslu a ani k ďalším príslušným dokladom, napr. ku kúpnej zmluve. V zápisnici o trestnom oznámení svedok ďalej uvádzal, že v auguste 2013 boli spolu so synom U. J. ml. na dovolenke a že v tom období obžalovanému A. B. syn dovolil, aby sa na štvorkolke mohol voziť a keď ju od obžalovaného žiadal vrátiť, tak obžalovaný poprel, aby mal so štvorkolkou niečo spoločné.

Po takto vykonanom dokazovaní bol konajúci súd toho názoru, že skutkový stav vo veci k bodu 2 obžaloby bol zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodné pochybnosti nie sú a že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie v danej veci.

Predmetné dôkazy konajúci súd potom vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne v zmysle zásad uvedených v a dospel k záveru, že v konaní pred súdom nebolo spoľahlivo a objektívne nespochybniteľne dokázané, že sa stal skutok v bode 2 obžalobného návrhu, pre ktorý je obžalovaný A. B. stíhaný, s poukazom na nasledovné skutočnosti. .

Obžalovaný A. B. od začiatku trestného stíhania vo veci popieral, aby sa dopustil žalovaného skutku a konania vo vzťahu k U. J. ml.

Poškodený U. J. ml. na druhej strane k okolnostiam žalovaného skutku uvádzal také podstatné a rozhodujúce rozdielne skutočnosti, pre ktoré nebolo možné zo strany konajúceho súdu konštatovať, že ide o taký dôkaz, ktorý by jednoznačne a objektívne svedčil o tom, že k žalovanému skutku došlo a takýto dôkaz nebol produkovaný ani ďalšími dôkaznými prostriedkami – výpoveďami svedkov U. J. Q., U. H., U. M., U. W. B., S. H., L. J., G. C., U. H., Q. U. a V. K., na obsah ktorých bolo poukázané v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, berúc do úvahy aj závery znaleckého posudku D. C. S., podľa ktorých u U. J. bola zistená snaha vedome skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, práve z dôvodu ochrany svojej osoby a možných negatívnych dôsledkov i jeho rôznorodá motivácia vypovedať buď pravdivo alebo zištne alebo vedome klamať v strachu zo svojho otca. Znalkyňa zároveň konštatovala aj to, že svedok mohol interpretovať skutočnosti, ktoré uvádzal vo svojej výpovedi i bez toho, aby ich sám prežil (v testoch osobnosti bola potvrdená tendencia svedka ku nedôveryhodnosti a klamstvu) a s čím sa stotožnil aj konajúci súd vzhľadom na vyššie uvedené dôkazné prostriedky a z nich vyplývajúce dôkazy, keďže vo veci nebol prípravným konaním a ani súdom samotným produkovaný ďalší priamy dôkaz svedčiaci buď v neprospech obžalovaného a na druhej strane v prospech tvrdenia poškodeného (je vôbec otázne aj to, či prípravné konanie správne stotožnilo poškodenú osobu a teda to, či poškodeným bol U. J. Q. alebo U. J. ml.).

V prípade dôkaznej situácie, pri ktorej v trestnom konaní existuje iba jediný usvedčujúci dôkaz, musí byť zo strany orgánov činných v trestnom konaní venovaná dostatočná a mimoriadna pozornosť dôkladnému prevereniu tohto jediného priameho usvedčujúceho dôkazu a takýto dôkaz musí byť zároveň aj mimoriadne starostlivo následne hodnotený.

Ak obžaloba chce na súde uniesť dôkazné bremeno, je povinná vyvinúť všemožné úsilie, aby tento jediný usvedčujúci dôkaz bol doplnený inými, hoci aj nepriamymi dôkazmi, k čomu však v danej trestnej veci nedošlo, hoci táto jej povinnosť vyplýva priamo z , podľa ktorého, okrem iného orgány činné v trestnom konaní sú povinné dôkazy obstarávať z úradnej povinnosti a to i dôkazy svedčiace v prospech i neprospech obvinenej osoby tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

V predmetnej trestnej veci, keď obžalovaný popieral spáchanie skutku v bode 2 obžalobného návrhu, bola podaná obžaloba v podstate len na výpovedi U. J. ml., o hodnovernosti ktorej vznikli pochybnosti už pred jej podaním a tieto pochybnosti orgán činný v trestnom konaní neodstránil ani výpoveďami U. J. Q., U. H., U. M., V. K., Q. U., G. C., U. H., L. J. a ani výpoveďou S. H., resp. listinnými dôkazmi, alebo na

súhrn týchto dôkazných prostriedkov ani neprihliadal a preniesol túto povinnosť na konajúci súd, ktorý potom za takejto dôkaznej situácie bol povinný vyhodnotiť všetky dôkazy v prospech obžalovaného A. B. v zmysle zásady in dubio pro reo a v neprospech tvrdení obžaloby, ktorá tak podľa neho neuniesla svoje dôkazné bremeno.

Výsledky konajúcim súdom vyhodnotených dôkazných prostriedkov a z nich vyplývajúcich dôkazov potom podľa neho objektívne, spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný A. B. stíhaný, keďže po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania a jeho zhodnotenia v zmysle vnútorného presvedčenia súdu, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, vznikli také závažné pochybnosti, že konajúcim súdom nebolo možné objektívne vyvodiť a konštatovať iný záver, než oslobodzujúce rozhodnutie.

Konajúci súd v danej trestnej veci, pri vyslovení predmetného oslobodzujúceho rozsudku v zmysle musel v plnej miere využiť intenciu zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keďže súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazných prostriedkov netvoril logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo svojom celku spoľahlivo preukázali všetky okolnosti žalovaného skutku a ktoré by súčasne vylúčili možnosť iného záveru a rozhodnutia konajúceho súdu, pretože použitie zásady in dubio pro reo, ktorá vyplýva priamo z príslušných ustanovení prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Oslobodenie obžalovaného v zmysle sa teda uplatní vtedy ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.

Z príslušného ustanovenia vyplýva aj zákonná povinnosť konajúceho súdu odkázať poškodeného U. J. ml. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením je až doručenie rozsudku.