Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.02.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 06.06.2023, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Na základe

Obžalovaným

A. B. C. D. E. C. F. G. H. I. E. A., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K., L. K. B. XXX/XX,

M. K. I. N. K. O. P. A. Q. I. E. A. , nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., L. P. B. XXXX/XX, t. č. bytom R. XXX/XX

u k l a d á :

Podľa povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej Všeobecnej

zdravotnej poisťovni a. s., Kúpeľná 5 Prešov , IČO: 35937874 náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 2.409,69 eur, Sociálnej poisťovni, 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava náklady nemocenského poistenia vo výške 279,90 eur a poškodenému M. K., nar. XX.XX.XXXX v N. S., trvale bytom K., L. T. XXX/XX, I. J., škodu vo výške 4.749,50 eur.

Podľa poškodeného M. K., nar. XX.XX.XXXX v N. S., trvale bytom K., L. T. XXX/XX, I. J. o d k a z u j e so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v prvej časti uznal okresný súd obžalovaných A. B. a M. K. za vinných zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 31.08.2013 v čase okolo 01.00 hod. pri diskobare Humno vo Vysokých Tatrách, okres Poprad, pri odstavenom motorovom vozidle zn. Renault Megan šedej farby, EČ: K. XXXXX, bezdôvodne pristúpili k poškodenému M. K., načo ho obž. A. B. ho udrel päsťou do ľavej časti tváre a čiastočne na nos, následne sa poškodený M. K. zohol, dal si ruky pred tvár, aby sa chránil a vtedy ho obž. M. K. udrel päsťou do zadnej časti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ostal ležať, načo ho obaja obžalovaní začali kopať a udierať najmä do oblasti hlavy, pričom poškodený sa snažil chrániť si hlavu rukami a následne stratil vedomie, čím takto poškodenému M. K. spôsobili poranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v záhlavovej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo s krvnou podliatinou okolo pravého oka a s nakrvácaním pod spojivku pravého oka, pomliaždenie nosa, zlomeninu nosových kostí s malým posunom úlomkov, otras mozgu ľahkého stupňa, tržno-pomliaždenú ranu na ľavej ušnici, ktoré sú z medicínskeho hľadiska poranenia ľahké, ďalej hornú subzygomatickú zlomeninu čeľuste vpravo (zlomeninu čeľuste Le Fort II) a dolnú subzygomatickú zlomeninu čeľuste (zlomeninu čeľuste Le Fort I), tzv. pyramídovú zlomeninu čeľuste) s posunutím úlomkov, s nakrvácaním do oboch čeľustných dutín a prienikom vzduchu do pravej očnice (tzv. pneumoorbita) a prienikom vzduchu pod kožu tváre obojstranne (tzv. subkutánny emfyzém), ktoré je z medicínskeho hľadiska poranenie ťažké, s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 56 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života, spočívajúcom vo výrazných bolestiach hlavy a tváre asi po dobu 2 týždňov, potom v menších bolestiach ešte asi po dobu 2 týždne, pre ktoré sa poškodený nemohol ani dotknúť tváre, umývať sa, hltať a jesť a dostával lieky proti bolesti, ďalej v nemožnosti riadne spať pre bolesti po úraze asi po dobu 10 dní a pre bolesti po operácii, ďalej v opuchu tváre najmä vpravo asi po dobu 10 dní, v dôsledku čoho mal niekoľko dní obmedzené videnie na pravé oko, bol obmedzený v spoločenskom styku pre krvné podliatiny - modriny na oboch stranách tváre, okolo pravého oka po dobu asi 3 týždne, v nakrvácaní pod spojivku pravého oka po dobu asi 1 mesiac, v pocite vracania asi po dobu 2 dní, v závratoch po dobu asi 4 dní, v nemožnosti spojiť zuby až do operácie, do kedy poškodený jedol iba mäkkú stravu, potom v jedení iba tekutej stravy až do operácie, pretože do 05.11.2013 mal zadrôtované ústa, ďalej v následnom prijímaní stravy kašovitej konzistencie ešte asi po dobu 1 týždňa, v nutnosti zachovávať kľudový režim počas celej doby liečenia 8 týždňov, v nemožnosti vykonávať fyzicky a psychicky náročnejšie práce, v nemožnosti vykonávať športové činnosti, v nutnosti vyhýbať sa kolektívu, kde by mohlo dôjsť k infikovaniu sa prínosných dutín, v nemožnosti zdržiavať sa na priamom slnku, v nutnosti po dobu 6 týždňov prijímať iba tekutú stravu a ďalší týždeň stravu kašovitej konzistencie, čo malo za následok zvýšené nároky na jej prípravu, charakter, skladbu, cenovú náročnosť a častosť jej prijímania, v obmedzení pri reči poškodeného a v spoločenskom styku poškodeného po dobu 6 týždňov z dôvodu sánkovo-čeľustnej imobilizácie a naložených drôtených dláh, pričom k útoku zo strany obžalovaných došlo o sile väčšej intenzity. Za to okresný súd obom obžalovaným uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím Tr. zákona, Tr. zákona, Tr. zákona, Tr. zákona a Tr. zákona, Tr. zákona, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa Tr. zákona okresný súd obom obžalovaným výkon trestu podmienečne odložil a podľa Tr. zákona im určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa okresný súd zároveň obom obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., Kúpeľná 5 Prešov, IČO: 35937874, náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 2.409,69 eur a Sociálnej poisťovni, 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava náklady nemocenského poistenia vo výške 279,90 eur. Podľa okresný súd poškodeného M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., L. T. XXX/XX, I. J. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, avšak len čo do výroku o náhrade škody, podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie poškodený M. K., ktoré následne prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu písomne odôvodnil tým, že považuje výrok napadnutého rozsudku, ktorým ho okresný súd odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, za nezákonný, a to vzhľadom k tomu, že si nárok na náhradu škody z titulu straty na zárobku vo výške 811,80 eur a z titulu bolestného vo výške 4.750,- eur tak, ako to vyplýva z predložených dokladov mzdového listu za rok 2013 a znaleckého posudku U. T., V., uplatnil riadne a včas. Vzhľadom k vyššie uvedenému poškodený navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil, pretože rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody je v rozpore s ustanovením a sám vo veci rozhodol rozsudkom.

K podanému odvolaniu poškodeného sa písomne vyjadril obžalovaný A. B., kde uviedol, že výrok prvostupňového súdu považuje za zákonný.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Vzhľadom na to, že vychádzajúc z ustanovenia je poškodený oprávnený podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody, krajský súd ani nebol oprávnený preskúmavať, či v danom prípade existujú také chyby týkajúce sa aj ďalších výrokov napadnutého rozsudku, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa a preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o náhrade škody a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie poškodeného M. K. je čiastočne dôvodné.

Podľa , veta prvá , súd odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vo vzťahu k výroku o náhrade škody vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom U. W. T., V., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie stomatológia (čeľustná ortopédia a stomatologická protetika), ktorý zotrval na záveroch ním vypracovaného znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že zranenie poškodeného M. K. – pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo bolo spôsobené pôsobením tupého násilia a pravdepodobne vzniklo úderom alebo údermi päsťou na ľavú stranu tváre menšej a strednej intenzity. Pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlavovej oblasti mohlo vzniknúť úderom päsťou do zadnej časti hlavy poškodeného, prípadne kopnutím do zadnej časti hlavy poškodeného, ležiaceho na zemi silou menšej a strednej intenzity. Pomliaždenie mäkkých tkanív tváre poškodeného vpravo, s krvnou podliatinou okolo jeho pravého oka a s nakrvácaním pod spojivku pravého oka poškodeného, ďalej pomliaždenie nosa, zlomenina nosových kostí s malým posunutím úlomkov, horná subzygomatická zlomenina čeľuste vpravo, dolná subzygomatická zlomenina čeľuste, s posunutím úlomkov, s nakrvácaním do oboch čeľustných dutín a s prienikom vzduchu do pravej očnice a pod kožu tváre poškodeného obojstranne a otras mozgu vznikli podľa znaleckého posudku i výpovedí znalca naraz, najpravdepodobnejšie kopnutím do oblasti tváre poškodeného, ktorý v tom čase ležal na zemi a silou väčšej intenzity. Tržnopomliaždená rana na ľavom uchu poškodeného mohla vzniknúť úderom päsťou do oblasti ľavého ucha, ale aj kopnutím do ľavého ucha poškodeného, keď ležal na zemi silou menšej a strednej intenzity. Znalec vylúčil, aby poranenia na tvári a hlave poškodeného mohli vzniknúť pádom alebo buchnutím poškodeného o auto, pretože na vznik zlomeniny tvárových kostí je potrebná „brutálna sila“, ktorá sa dá ľahko vyvolať kopnutím do ležiaceho človeka. Znalec U. W. T., V. vo svojom posudku zároveň konštatoval, že horná subzygomatická zlomenina čeľuste poškodeného je z medicínskeho hľadiska poranením ťažkým, pričom ostatné poranenia poškodeného sú podľa neho z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými. Spôsob liečby poškodeného znalec označil za súladný s bežnou lekárskou praxou a dobu jeho liečenia a práceneschopnosti od 31.8.2013 do 26.10.2013, t. j. dobu 56 dní za minimálnu, pri nekomplikovanom priebehu hojenia a riadnom a včasnom liečení, ktorá je obvyklá pri obdobných zraneniach. K obmedzeniam v obvyklom spôsobe života poškodeného znalec uviedol, že menovaný trpel výraznými bolesťami hlavy a tváre asi 2 týždne, počas ktorých sa nemohol dotýkať tváre, umývať sa, hltať a jesť a miernejšími bolesťami ďalšie 2 týždne, pričom bolesti musel poškodený tlmiť liekmi. Poškodený podľa záverov posudku po dobu asi 10 dní nemohol riadne spať a mal obmedzené videnie pravého oka a že po dobu 3 týždňov až 1 mesiaca mal krvné podliatiny na oboch stranách tváre, čo ho obmedzovalo i v spoločenskom styku. Poškodený nemohol vykonávať fyzicky a psychicky náročnejšie práce, športovú činnosť, nesmel sa zdržiavať na priamom slnku a ani v kolektíve a musel zachovávať kľudový režim počas celej doby liečenia, t. j. po dobu 8 týždňov. Podľa týchto dôkazov predmetné zranenia u poškodeného nezanechajú výraznejšie trvalé následky. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia znalec v znaleckom posudku obodoval na 295 bodov a vo finančnom ohodnotení na čiastku 4.749,50 eur.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia U. W. K., ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku vypracovaného v prípravnom konaní. Z uvedených záverov vyplýva, že poškodený pri fyzickom incidente dňa 31.8.2013 utrpel otras mozgu, pomliaždenie hlavy v záhlavnej oblasti, okoloočnicovej oblasti vpravo po oboch stranách tváre, tržnozmliaždenú ranu ľavého ucha a zlomeninu kostí strednej časti tváre vpravo LeFort II. a vľavo LeFort I., pričom z medicínskeho hľadiska ide o poranenia ľahké, vzniknuté tupo pôsobiacou silou, ktorou bola zasiahnutá hlava poškodeného, napr. úderom päsťou do tváre a ďalším úderom do záhlavia, po ktorých spadol na zem, kde bol zasiahnutý viacerými, opakovanými údermi a kopnutiami do hlavy. Doba liečenia predmetných zranení poškodeného zodpovedala reálnej dobe jeho liečenia s tým, že najdlhšiu dobu liečenia si vyžadovala zlomenina kostí strednej časti tváre v rozsahu 6 až 8 týždňov, otras mozgu, liečenie v rozsahu 3 týždňov, pomliaždenie hlavy v záhlavovej a okoloočnicovej oblasti v rozsahu 10 dní a tržnozmliaždená rana ľavého ucha v rozsahu 7 dní s tým, že poškodený bol práceneschopný od 31.08.2013 do 30.11.2013. Predmetné dôkazy poukazovali i na to, že útokom bola zasiahnutá hlava poškodeného (kostný skelet lebky), v ktorej je uložený mozog a teda životne dôležitý orgán a že útok vedený kopnutím do hlavy predstavuje mechanizmus, ktorý by pri vyššej intenzite pôsobiacej sily mohol spôsobiť poranenie mozgu ako životne dôležitého orgánu a teda aj charakter ťažkej ujmy na zdraví. Poškodený bol podľa znalca zároveň obmedzovaný v obvyklom spôsobe života pre trvajúce liečenie, hospitalizáciu, lekárske vyšetrenia, ošetrovateľskú starostlivosť, nemocničný režim, bolesti hlavy, ktoré musel tlmiť liekmi po dobu desiatich dní v pravidelných intervaloch trikrát denne a po dobu ďalších siedmich dní sporadicky. Poškodený mal podľa znalca problémy pri žuvaní, rozprávaní a artikulácií pre pevne drôtmi sfixovanú hornú čeľusť a sánku, v dôsledku čoho nemohol otvárať ústa a jesť tuhú stravu, prípadne len tekutú alebo zmixovanú, čo viedlo aj k strate váhy poškodeného. U poškodeného boli obmedzenia v obvyklom spôsobe života aj v súvislosti s jeho hygienou ústnej dutiny, rovnako tak z vyššie uvedených dôvodov aj v spoločenskom styku. Znalec predmetné poranenia ohodnotil na 182 bodov, čo finančne predstavovala čiastku 2.930,20 eur.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade škody, ktorým okresný súd poškodeného M. K. podľa odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, tento okresný súd odôvodnil tým, že poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení .

Pokiaľ ide o samotný výrok o náhrade škody, je potrebné uviesť, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade škody sa dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona. Význam adhézneho konania spočíva v tom, že umožňuje poškodenému, aby bol súčasne s trestným stíhaním obžalovaného objasnený jeho nárok na náhradu škody, ktorou sa rozumie v zmysle vymedzenia ublíženie na zdraví, majetková škoda, morálna škoda alebo iná škoda, teda ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo iná jeho ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach, pokiaľ mu bola spôsobená stíhaným skutkom škoda, a aby poškodený dosiahol, že mu bude zároveň s rozhodnutím o podanej obžalobe prisúdená náhrada škody. Tento postup má pre poškodeného význam predovšetkým z hľadiska rýchlosti rozhodnutia o náhrade spôsobenej škody, pričom nevyžaduje od poškodeného zvýšené výdaje, nezaťažuje ho dôkazným bremenom a zároveň s rozhodnutím o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu dopĺňa preventívno-výchovné pôsobenie uloženého trestu. O nároku na náhradu škody rozhoduje súd na hlavnom pojednávaní, len ak sú súčasne splnené podmienky, a to, že nárok na náhradu škody bol v trestnom konaní uplatnený včas a riadne, že súd po otvorení hlavného pojednávania nerozhodol o tom, že nepripúšťa určitú osobu ako poškodeného v trestnom konaní, prípadne, že poškodený sa nevzdal svojich procesných práv, ktoré mu ako poškodenému priznáva. Súd prizná celkom alebo čiastočne nárok na náhradu škody, ak je nárok aj jeho výška odôvodnené výsledkami hlavného pojednávania, inak súd odkáže poškodeného s uplatneným nárokom alebo s jeho časťou na civilný proces. Urobí tak, ak nie je podklad pre vyslovenie povinnosti obžalovaného k náhrade škody, alebo by rozhodnutie o takej povinnosti vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho predĺžilo.

Ak súd rozhodol odsudzujúcim rozsudkom, súčasne ak škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti so skutkom vykazujúcim znaky trestného činu, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný za vinného, o náhrade škody možno vzhľadom na jeho povahu rozhodovať v adhéznom konaní a uplatnený

nárok poškodeného má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich náhradu škody, pričom v trestnom konaní bola dostatočne preukázaná výška tohto nároku aj zodpovednosti obžalovaného za škodu, pričom tu nie je iná zákonná prekážka, ktorá bráni rozhodnutiu o uplatnenom nároku na náhradu škody, obžalovanému možno uložiť povinnosť túto škodu nahradiť. Súd je povinný rozhodnúť o uplatnenom nároku spolu s výrokom o vine a nesmie zbytočne poškodeného s uplatneným nárokom odkazovať na civilný proces. V prípade spôsobenia škody na zdraví sa v adhéznom konaní odškodňujú nároky vyplývajúce z bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, prípadne preukázaná strata na zárobku.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že odvolanie poškodeného M. K. v časti, v ktorej namietal nepriznanie náhrady škody z titulu bolestného, je sčasti dôvodné. Škoda z titulu bolestného bola riadne a včas uplatnená, ako to vyplýva zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 16.08.2016 (čl. 717-718 vyšetrovacieho spisu) a rovnako bola preukázaná aj znaleckým posudkom znalca U. T., V., číslo posudku 188/2014.

Krajský súd tak dospel k záveru, že okresný súd mal k dispozícii všetky podklady umožňujúce mu o nároku poškodeného rozhodnúť. Situácia predpokladaná citovaným ustanovením , veta prvá , teda pokiaľ ide o škodu z titulu bolestného nenastala, a preto ani nebol dôvod, aby súd prvého stupňa o nároku na náhradu škody rozhodol tak, že poškodeného v tejto časti odkázal s jeho nárokom na civilné konanie.

Pokiaľ ide o okresným súdom vykonaný výsluch znalcov U. T., V. a U. K. na hlavnom pojednávaní, je krajský súd toho názoru, že znalci mali byť po vzájomnom oboznámení sa so znaleckými posudkami vypočutí aj k otázke odlišného bodového ohodnotenia jednotlivých, nimi konštatovaných poranení, a to za účelom ustálenia výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže obaja zotrvali na záveroch, ku ktorým dospeli vlastným znaleckým vyšetrením.

Krajský súd preto na verejnom zasadnutí napravil uvedený nedostatok konania pred okresným súdom a doplnil dokazovanie výsluchom znalca U. W. T., V., ktorý po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku znalca U. W. K. zotrval na záveroch, ku ktorým dospel vlastným znaleckým vyšetrením vrátane ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celom rozsahu. K záverom znaleckého posudku U. K. znalec uviedol, že tento má určité formálne aj odborné nepresnosti. K vykázaniu bolestného v jednotlivých položkách znalec vypovedal, že na č. 1 vykázal položku – tržnopomliaždená rana v oblasti ľavej ušnice v hodnote 10 bodov, pričom U. K. zranenie ohodnotil na 7 bodov. Znalec sa nevedel vyjadriť k tomu, čo viedlo znalca U. K. k takémuto údaju, pretože tržnopomliaždená rana je v rozsahu bodov 5 až 10, malá ranka zodpovedá dolnej hranici 5 bodov, poškodený mal však 3 cm ranu na ušnici, čiže na mieste dosť bolestivom, napr. aj pri spaní, čiže toto hodnotenie by sa podľa znalca malo považovať za hornú hranicu, pretože bolesť je väčšia a z týchto dôvodov aplikoval 10 bodov. K položke č. 2 znalec uviedol poranenie pomliaždenie mäkkých tkanív s bodovým hodnotením 5. Znalec poukázal na niektoré formálne chyby v znaleckom posudku U. K., pretože je rozdiel, dostať do hlavy jednu ranu, kedy vznikne jedno poranenie a keď sú tie údery tri, do troch rôznych častí hlavy. Znalec ďalej uviedol, že poškodený M. K. utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív na tvári vľavo menšieho rozsahu, čo ohodnotil 5 bodmi, k pomliaždeniu na tvári vpravo došlo kopnutím, kde poškodený nevidel na oko, na toto miesto pôsobila veľká sila, išlo o ťažšie pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, kde toto poranenie sa hojí 3 - 4 týždne s bolesťami, z týchto dôvodov za toto poranenie stanovil 15 bodov. K položke č. 5 znalec uviedol, že ide o zlomeninu čeľuste, kedy sa jedná o ťažké poranenie, aj keď U. K. hovorí, že je ľahké, on zotrváva na tom, že je to ťažké poranenie, pretože došlo k odtrhnutiu časti tváre od lebky, na čo je potrebná až brutálna sila, poranenie je nebezpečné, pretože cez nos môže prejsť infekcia do vnútrolebečného priestoru a spôsobiť zápal v oblasti mozgu, ktoré môže byť smrteľné. Súčasne sa tá sila prenáša aj na mozog a hrozí tam aj krvácanie do mozgu, príp. pomliaždenie mozgu. Znalec zároveň poukázal na to, že toto poranenie sa bodovo hodnotí v rozmedzí 80 až 100 bodov, v prejednávanom prípade došlo k posunutiu úlomkov, keď 80 bodov sa priznáva poraneniu bez posunu úlomkov, preto nebolo možné priznať len dolnú hranicu, ale bolo potrebné priznať hornú hranicu bodového ohodnotenia. Znalec ďalej konštatoval, že došlo k preniknutiu vzduchu do podkožných tkanív, až do očnice, čo U. K. v znaleckom posudku neuviedol, z tohto dôvodu je preto horná bodová hranica opodstatnená. Túto položku znalec zvýšil o dvakrát 50 %. To prvé zvýšenie 50 % zvýšil v súlade s , pretože poškodenie si vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia. Bolestivý spôsob spočíval v tom, že pri operácii v prípravnej fáze boli na každý jeden zub nasadené kovové dlahy, čo trvá 1 až 1

a pol hodiny a potom sa operuje, preto priznal aj druhé zvýšenie za operáciu podľa § 9 ods. 5 písm. c/, pretože povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon. Znalec následne popísal priebeh operácie, ktorý je zadokumentovaný aj v znaleckom posudku. Na záver znalec k znaleckému posudku U. K. uviedol, že tento nemá uvedenú položku, a to ďalší operačný zákrok podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, ktorým bolo potrebné odstrániť osterosyntetický materiál, ktorý bol použitý pri operácii čeľuste.

Z ustanovenia vyplýva, že ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Ako už bolo vyššie uvedené, poškodený si svoj nárok na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil riadne a včas. Odvolanie poškodeného M. K. v tejto časti tak bolo plne opodstatnené. Z týchto dôvodov krajský súd zrušil napadnutý výrok o náhrade škody a rozhodol o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody tak, že obom obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému M. K. škodu vo výške 4.749,50 eur. Škoda bola čo do základu preukázaná a jej výška v dôsledku znaleckého posúdenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotená na 295 bodov, škoda teda po doplnenom dokazovaní nebola sporná.

Námietku poškodeného ohľadom nepriznania nároku na náhradu škody vo zvyšnej uplatnenej časti (suma 811,80 eur z dôvodu náhrady ušlej poškodeného), krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to z dôvodu, že svoj nárok síce poškodený podložil listinnými dôkazmi, avšak v tejto časti nárok poškodeného, ani jeho výška, nie je odôvodnená výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Rozhodnutie o takej povinnosti by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho predĺžilo. Preto krajský súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku neboli predmetom revízie odvolacím súdom, pretože neboli napadnuté odvolaním.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.