Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6To-21-2023.pdf
PDF · 101.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 3. októbra 2022, č. k. 31T/32/2022-87, na verejnom zasadnutí konanom 8. júna 2023 v Trnave, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., hlásený trvalý pobyt E. D. XXX/X, D., t. č. vo výkon väzby v ÚVV Leopoldov v inej trestnej veci,
o d s u d z u j e
podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, za použitia ust. § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 3. októbra 2022, č. k. 31T/32/2022-87, uznal obžalovanú A. B. (ďalej len obžalovaná) za vinnú z úmyselného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) spáchaného na tom skutkovom základe, že dňa 20.10.2021 v čase medzi 15.31 hod. a 15.33 hod. v predajni Terno na ulici Nitrianskej v Pate odcudzila 0,7 l fľašu Nicolaus vodka extra jemná Lime 38 %, ktorú si ukryla pod bundu a prešla cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil spoločnosti TERNO real estate s.r.o., IČO: 50 020 188, škodu vo výške 8,59 €, pričom bola rozhodnutím Obvodného oddelenia Policajného zboru Šoporňa č. A2200550076 dňa 14.10.2021 a rozhodnutím Mestskej polície mesta Sereď č. F9900027255 dňa 15.10.2021 postihnutá za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 2. Okresný súd ju za to odsúdil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého obžalovanú zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) uložil obžalovanej povinnosť
nahradiť poškodenému TERNO real estate s.r.o., IČO: 50 020 188, so sídlom Bratská 3, Bratislava, škodu vo výške 8,59 €. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že vina obžalovanej bola preukázaná výpoveďou svedkyne D., ktorá skutok hodnoverne opísala a v rámci vykonanej rekognície spoznala obžalovanú, ktorá jej bola už dlhšie známa. Verziu svedkyne potvrdila aj svedkyňa F., ktorej bol skutok oznámený a nakoniec ju usvedčuje aj kamerový záznam z predajne, ktorý situáciu zachytáva jednoznačne. 4. K výroku o treste okresný súd uviedol, že obžalovanej mohol uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe až na 2 roky, že u nej zistil jednu priťažujúcu okolnosť a síce, že bola už za trestný čin odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/56/2017. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa tak dolná hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby, teda na 8 mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovanej, u ktorej sa jedná o jej tretí trestný čin krádeže v priebehu 5 rokov a navyše sa dopustila až osem priestupkov proti majetku, nepovažoval súd za vhodné ukladanie alternatívneho trestu, a preto jej uložil trest odňatia slobody, pričom u obžalovanej nevzhliadol dôvody pre jeho podmienečný odklad. Obžalovaná už bola v minulosti podmienečne odsúdená, v skúšobnej dobe sa však neosvedčila a tohto skutku sa dopustila iba krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody 11.09.2020. Okresný súd ďalej poukázal na to, že obžalovaná vo vysokom štádiu tehotenstva kradla práve alkohol. S ohľadom na uvedené jej uložil súd trest pri spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby 10 mesiacov a na výkon trestu odňatia slobody ju zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže bola v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/56/2017. 5. V rámci adhézneho konania rozhodoval súd o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného TERNO real estate s.r.o. na náhradu spôsobenej škody za odcudzenú fľašu vodky. Výška škody bola preukázaná pokladničným blokom, preto súd zaviazal obžalovanú na jej náhradu. 6. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátorka) vzdala práva na podanie odvolania. Obžalovanej, ktorá nebola osobne prítomná pri vyhlásení rozsudku, bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené do vlastných rúk 27. decembra 2022. 7. Písomným podaním doručeným na okresný súd 12. januára 2023 podala obžalovaná voči rozsudku okresného súdu odvolanie. Na poštovú prepravu zásielku podala 9. januára 2023. 8. Vo vlastnoručne odôvodnenom odvolaní obžalovaná uviedla, že sa necíti byť vinná zo spáchania žalovaného skutku, že v jej neprospech svedčí iba kamerový záznam zachytávajúci ženu s červenou bundou, ktorú môže mať veľa žien, ona na kamerovom zázname nie. Domáhala sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. 9. K písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovanej sa prokurátorka nevyjadrila. 10. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovanej 22. januára 2023. 11. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 8. júna 2023. Obžalovanej, ktorá bola medzičasom vzatá do väzby v inej trestnej veci, bol z dôvodu povinnej obhajoby ustanovený obhajca JUDr. Gabriel Stanislavský, keĎže možnosť zvoliť si obhajcu nevyužila. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaná a obhajca obžalovanej. Účasť obžalovanej bola zabezpečená z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video- konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. 12. Na verejnom zasadnutí krajský súd dokazovanie nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné. Obhajca obžalovanej sa nevyjadroval k vykonanému dokazovaniu, avšak poukázal na neprimeranosť uloženého trestu, najmä vzhľadom na osobné pomery obžalovanej a navrhol, aby krajský súd zvážil možnosť zníženia uloženého trestu. Obžalovaná uviedla, že je nevinná a v ďalšom sa pridržala vyjadrenia svojho obhajcu. 13. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, proti výroku o vine, proti ktorému odvolanie podať mohla a urobila tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o vine, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie obžalovanej je dôvodné, nie však vo vzťahu k napadnutému výroku o vine, ale ohľadom nadväzujúceho výroku o treste. K výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo 15. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, obžalovaná v odvolaní konkrétne procesné pochybenia nevytýkala a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. por. 16. Pokiaľ ide o vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej, túto skutočnosť obžalovaná takisto v odvolaní nenamietala. Okresný súd tento svoj postup riadne odôvodnil v napadnutom rozsudku, pričom preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že zákonné podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej splnené boli. 17. Pokiaľ ide o proces dokazovania, krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, že vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 2 odsek 12 Tr. por. individuálne, ako aj v ich súhrne a že dospel k správnemu záveru o vine obžalovanej. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v zmysle § 168 odsek 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a rozviedol právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. O správnosti a úplnosti skutkových zistení, ako aj o vine obžalovanej nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti, v celom rozsahu sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje a poukazuje naň bez potreby tieto vecne správne argumenty podrobne opakovať. 18. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej, že skutok nespáchala, tieto vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Obžalovanú zo spáchania skutku jednoznačne usvedčuje výpoveď očitej svedkyne G. D., ktorá je svedkom dôveryhodným, keďže v priebehu celého konania vypovedá konzistentne, jej výpoveď je komplexná a bez vnútorných rozporov, pričom kľúčovú dejovú líniu skutku opisovala rovnako a do detailov. Treba zdôrazniť, že svedkyňa obžalovanú poznala z obchodu, kde pracovala, obžalovaná už predtým v tomto obchode nakupovala, teda možno konštatovať, že obžalovanú z videnia poznala. Na základe vykonanej rekognície v prípravnom konaní svedkyňa stotožnila obžalovanú ako páchateľku stíhaného činu na 100%. Správne tiež okresný súd poukázal na fakt, že pravdivosť výpovede svedkyne potvrdzuje aj kamerový záznam, ktorý zachytáva obžalovanú priamo pri páchaní trestného činu. Celkový obraz o vine obžalovanej je umocnený výpoveďou svedkyne C. F., ktorá potvrdila spáchanie stíhaného skutku. Ucelená reťaz týchto priamych dôkazov umožňovala v tejto trestnej veci vyvodiť nepochybný, nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver, že obžalovaná spáchala skutok, ktorý sa jej kladie za vinu. K právnej kvalifikácii stíhaného skutku 19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé aj to, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení hmotného práva. Správne ustálil, že skutok opísaný v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák.. Pokiaľ ide o rozbor jednotlivých zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, a otázku zavinenia obžalovanej podľa § 15 písmeno a) Tr. zák. vo forme priameho úmyslu (jednota vedomosti a vôle), kedy chcela spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom (vlastnícke právo), tieto okresný súd priliehavo v odôvodnení rozviedol. Správne poukázal okresný súd na to, že prisvojenie si
cudzej veci spočívalo v úmyselnom protiprávnom konaní obžalovanej, ktorá svojím aktívnym konaním (odňatím z dispozície vlastníka) smerujúcim voči cudzej veci, túto bez oprávnenia získala do svojej dispozície. Správne okresný súd vyhodnotil aj závažnosť konania u obžalovanej z hľadiska aplikácie tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr, zák., keď ustálil, že jej konanie vykazuje vyššiu ako nepatrnú závažnosť, najmä s ohľadom na úmysel obžalovanej, jej doterajší život i trestnú minulosť, kedy obžalovaná opakovane pácha identickú trestnú činnosť s motívom získať neoprávnený majetkový prospech. 20. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolanie obžalovanej vo vzťahu k výroku o vine za nedôvodné. 21. Podľa § 317 ods. 2 Tr. por., ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. 22. Aj keď obžalovaná výrokom o treste a náhrade škody, ako aj konaniu im predchádzajúcemu, v odvolaní žiadne nedostatky nevytýkala, tak napriek tomu krajský súd tieto výroky s poukazom na vyššie cit. ust. § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal, keďže tieto majú vo výroku o vine svoj podklad. K výroku o treste a konaniu, ktoré mu predchádzalo 23. Pokiaľ ide chyby konania, ktoré výroku o treste predchádzalo, tieto krajským súdom zistené neboli. Zo zápisnice z hlavného pojednávania je zrejmé, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom tohto výroku v rozsahu dostatočnom a postupom súladným s Tr. por. 24. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, pri jeho prieskume sa, pri absencii vytýkaných chýb, krajský súd zameral na všeobecné posúdenie jeho zákonnosti a zistil, že okresný súd správne u obžalovanej zistil len jednu priťažujúcu okolnosť, že už bola v minulosti odsúdená (§ 37 písm. m) Tr. zák.) a pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností správne v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby o jednu tretinu a následne ukladal trest v takto modifikovanej sadzbe od 8 mesiacov až do 2 rokov. 25. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanej je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže čin spáchala zhruba rok potom, čo vykonala iný nepodmienečný trest uložený jej taktiež za krádež. Ak ju ani tento najprísnejší druh trestu od recidívy trestnej činnosti neodradil, niet dôvodu sa domnievať, že by iný (alternatívny) trest splnil svoj účel, najmä z hľadiska individuálnej prevencie. 26. Aj výrok o zaradení obžalovanej do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zodpovedá stavu veci a zákonu, keďže obžalovaná pred spáchaním stíhaného skutku už vo výkone trestu za úmyselný trestný čin bola, konkrétne vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/56/2017 vykonala 11.9.2020 trest odňatia slobody, ktorý je bol uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. 27. Avšak pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, tak tu sa krajský súd s postupom okresného súdu nestotožnil. Je potrebné na zdôrazniť, že okresný súd v tejto trestnej veci rozhodol trestným rozkazom vydaným 29. apríla 2022, ktorým obžalovanú uznal za vinnú na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a odsúdil ju podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého obžalovanú zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. jej uložil povinnosť nahradiť poškodenému TERNO real estate s.r.o., IČO:50 020 188, so sídlom Bratská 3, Bratislava, škodu vo výške 8,59 €. K zrušeniu trestného rozkazu došlo výlučne na základe riadne a včas podaného odporu obžalovanou. Po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní následne okresný súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým obžalovanej uložil oproti trestnému rozkazu evidentne prísnejší trest, čo v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil. 28. Obdobnou situáciou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 28. novembra 2019, sp. zn. 6Tdo 48/2019, uviedol, že možnosť podávania opravných prostriedkov v trestnom konaní tvorí významnú súčasť obhajovacích práv obvineného. S ich uplatňovaním je pritom úzko spojený všeobecný princíp zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius), ktorý je slovami Ústavného súdu Slovenskej republiky potrebné chápať ako garanciu práva podávať opravné prostriedky bez toho, aby sa zhoršilo postavenie osoby (v porovnaní so situáciou založenou pred podaním takéhoto opravného prostriedku), ktorá buď sama podala opravný prostriedok, alebo v prospech ktorej bol opravný prostriedok podaný inou, k tomu oprávnenou osobou (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2012, sp. zn. IV. ÚS 163/2012). Ďalej Najvyšší súd SR argumentoval, že princíp zákazu reformatio in peius tvorí integrálnu súčasť procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, a preto je potrebné ho dodržiavať, ako aj aplikovať, pokiaľ možno vždy najširšie a vždy iba materiálne, nie formálne
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2011, sp. zn. III. ÚS 392/2010). Právna teória i prax považuje odpor za špecifický opravný prostriedok podávaný voči trestnému rozkazu, ktorá vlastnosť sa okrem iného prejavuje aj v tom, že pri odsúdení rozsudkom na hlavnom pojednávaní konanom na základe obvineného odporu proti trestnému rozkazu podľa § 355 odsek 3 dikcia vety za bodkočiarkou Trestného poriadku, nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v zrušenom trestnom rozkaze. V uvedenom prípade ide o zákonnú výnimku zo skôr charakterizovaného všeobecného princípu zákazu reformatio in peius. Na strane druhej, keďže rozhodnutie formou trestného rozkazu so sebou nespája žiadne „dobrodenie zákona" umožňujúce zmiernenie prísnosti trestnej sankcie (ako napríklad v konaní o dohode o vine a treste), je neakceptovateľné, aby súd s podaním odporu spájal akékoľvek negatívne následky bez toho, aby s poukazom na novozistené skutočnosti zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, čo ho v konečnom dôsledku viedlo k prijatiu rozhodnutia v neprospech obžalovaného, nakoľko už vydanie trestného rozkazu v zmysle ustanovenia § 353 odsek 1 Trestného poriadku bolo podmienené záverom súdu o spoľahlivom preukázaní skutkového stavu veci. V opačnom prípade, by sa tak pri dodržiavaní princípu predvídateľnosti práva pri rovnakých skutkových a právnych okolnostiach, mohol prísnejší rozsudok javiť ako neprípustná sankcia za využitie práva na podanie odporu. Tento názor plne korešponduje s použiteľným nálezom Ústavného súdu Českej republiky zo 7. marca 2002, sp. zn. II. ÚS 213/2000, ktorého závery boli korigované nálezom Ústavného súdu Českej republiky z 10. decembra 2009, sp. zn. III. ÚS 39/2009; či s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2015, sp. zn. 5To 2/2015. 29. Krajský súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje a vychádzajúc z nich konštatuje, že okresný súd porušil zákon v ust. § 355 ods. 1, ods. 3 Tr. por., keď v napadnutom rozsudku bez akéhokoľvek vysvetlenia sprísnil obžalovanej uloženú sankciu oproti trestnému rozkazu, hoci skutočnosti relevantné pre jej uloženie sa od vydania trestného rozkazu do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku podľa názoru krajského súdu nijako nezmenili. Nevyhnutnosť sprísnenia uloženého trestu oproti stavu založenému trestným rozkazom totiž krajský súd z obsahu predloženého spisového materiálu nezistil. V podstate okresný súd tie isté skutočnosti rozhodné pre určenie trestnej sankcie hodnotil v rôznych fázach trestného konania inak, keďže im prikladal rozdielnu váhu v neprospech obžalovanej. Javí sa preto, že okresný súd obžalovanej sprísnil trest o dva mesiace len preto, že neakceptovala skrátenú formu rozhodovania trestným rozkazom, ale využila svoje ústavné právo a domáhala sa prejednania svojej trestnej veci na hlavnom pojednávaní, čo je neakceptovateľné. Ak by toto pochybenie krajský súd prehliadol, zaťažil by konanie chybou, ktorá by v zmysle cit. judikátu odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. 30. Z prezentovaných dôvodov krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. na verejnom zasadnutí zrušil napadnutý rozsudok v oddeliteľnej časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanej miernejší trest v rozsahu, v akom jej bol už skôr uložený spomínaným trestným rozkazom, teda na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Výrok o spôsobe výkonu tohto trestu krajský súd prevzal z napadnutého rozsudku, nakoľko bol vecne správny. 31. Takto uložený trest podľa názoru krajského súdu rešpektuje princípy právnej istoty a podľa krajský súd zodpovedá aj kritériám stanoveným v ust. § 34 Tr. zák. ako trest primeraný, spravodlivý, ktorý v sebe obsahuje prvky tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovanej. K výroku o náhrade škody a konaniu, ktoré mu predchádzalo 32. Pokiaľ ide o tento výrok, tu opäť žiadne chyby či už výroku alebo konaniu, ktoré predchádzalo, vytýkané neboli a ani krajský súd odvolacím prieskumom žiadne porušenie zákona nezistil. Poškodený si nárok na náhradu škodu uplatnil riadne a včas, pričom dokazovanie ohľadom jeho nároku bolo vykonané na hlavnom pojednávaní v dostatočnom rozsahu. Keďže o výške spôsobenej škody neboli žiadne pochybnosti a taktiež je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, tak správne okresný súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovanú túto škodu nahradiť. 33. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.