Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-20-2021.pdf
PDF · 107.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: Pozemky Častá s.r.o., Štúrova 71, 900 01 Modra, IČO: 36 780 537, zastúpený: OK advokátska kancelária s.r.o., Bajkalská 21/A 821 01 Bratislava, IČO: 47 242 884, v konaní o zaplatenie 7.125,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/137/2017 - 157 zo dňa 18.04.2019 a rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/137/2017 - 245 zo dňa 19.08.2020 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/137/2017 - 157 zo dňa 18. 04. 2019 v napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/137/2017 - 245 zo dňa 19.08.2020 p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok (ďalej ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 36Cb/137/2017 - 157 zo dňa 18.04.2019 uložil žalovanému (v konaní pred súdom prvej inštancie pred zmenou obchodného mena a sídla TK Develop s. r. o., Viničnianska cesta 15, 902 01 Pezinok) povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.095,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,03% p.a. zo sumy 7.095,04 Eur od 15.03.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za nesporné, že žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako odoberateľom uzatvorili dňa 27.07.2012 Zmluvu č. PZ00169968_0001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd, na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal dodávať žalovanému ako odberateľovi vodu na dohodnutom odbernom mieste Štefanovská, 900 59 Častá, číslo odberného miesta OM001307894160-00089-000 a žalovaný ako vlastník vodovodnej prípojky sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu v dohodnutej výške priamo závislej od výšky cien určených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Rozhodnutím ÚRSO zo dňa 22.11.2013 bola od 01.01.2014 do 31.12.2014 určená maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody vo výške 0,9359 Eur/m3. Žalobca faktúrou č. 116118258 vyúčtoval žalovanému na odbernom
mieste OM00130789 vodné sumou 5.506,84 Eur bez DPH podľa stavu vodomeru č. 110142331 za obdobie od 17.10.2015 do 31.12.2015 za objem vody 2848 m3 a za obdobie od 01.01.2016 do 21.03.2019 za objem vody 3036 m3, pri jednotkovej cene 0,9359 Eur/m3. Žalobca dobropisom č. 16600250 na sumu 1.311,76 Eur s DPH znížil svoju pohľadávku o sumu vodného na podružne napojených odberných miestach s vodomermi za obdobie od 21.01.2013 do 03.06.2016. Oznámením o vzájomnom zápočte zo dňa 30.09.2016 žalobca započítal pohľadávky voči žalovanému z faktúry č. 116128304 na sumu 1.102,86 Eur a z faktúry č. 116136959 na sumu 119,05 Eur so záväzkom vyplývajúcim z dobropisu č. 16600250 vo výške 1311,76 Eur. Faktúrou č. 116145255 žalobca vyúčtoval žalovanému vodné sumou 190,92 Eur za obdobie od 18.05.2016 do 16.06.2016 za objem vody 204 m3 pri jednotkovej cene 0,9359 Eur/m3, spolu s pohľadávkou v celkovej výške 7.727,85 Eur z titulu ďalších neuhradených faktúr, a to č. 116118258 na sumu 6.608,21 Eur, č. 116128304 na sumu 1.102,86 Eur, č. 116136959 na sumu 119,05 Eur a č. 116118258 vo výške 5,- Eur. Faktúrou č. 116153370 žalobca vyúčtoval žalovanému vodné sumou 248,95 Eur podľa stavu vodomeru za obdobie od 17.06.2016 do 19.07.2016 za objem vody 266 m3 pri jednotkovej cene 0,9359 Eur/m3. Faktúrou č. 116161896 žalobca vyúčtoval žalovanému vodné sumou 130,09 Eur podľa stavu vodomeru za obdobie od 20.07.2016 do 16.08.2016 za objem vody 139 m3 pri jednotkovej cene 0,9359 Eur/m3.
2. Súd prvej inštancie záväzkový vzťah medzi stranami sporu právne posúdil ako vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti podľa § 2 ods. 2, § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník a podľa osobitnej úpravy právnych vzťahov pri odbere pitnej vody verejným vodovodom zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „ZoVV“). Zmluvu č. PZ00169968_0001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd posúdil ako zmluvu o dodávke vody podľa § 15 ods. 7 písm. b) ZoVV, kde žalobca je vlastníkom verejného vodovodu a žalovaný odberateľom vody a povinnosť žalovaného platiť odplatu za dodanú vodu vyplýva zo zmluvy a je daná aj § 28 ods. 3 ZoVV v spojení s § 4 ods. 3 ZoVV. Skutočnosť, že žalovaný neodoberá vodu pre seba, ale pre tretie osoby, podľa súdu prvej inštancie nemá vplyv na nárok žalobcu s poukazom na § 28 ods. 3 ZoVV, podľa ktorého osoby odoberajúce vodu na účely konečnej spotreby vody od odberateľa vody sú povinné, aby za odobraté množstvo vody zaplatili odberateľovi rozpočítanú čiastku a žalobcovi tak vzniklo právo voči žalovanému na zaplatenie odplaty za dodanú vodu t. j. na vodné (§ 28 ods. 9 ZoVV) vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom (§ 28 ods. 5 ZoVV). Skutočnosť, že žalovaný v zmluve nevystupoval ako konečný spotrebiteľ nespôsobuje neexistenciu jeho povinnosti platiť žalobcovi odplatu za vodu vtečenú do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Procesnú obranu žalovaného, že koneční spotrebitelia uhrádzali odplatu za dodávku priamo na účet žalobcu a že žalobca fakturuje za tie isté odbery aj žalovanému, ale podľa iného merača, posúdil ako nepreukázanú, keď v konaní bolo preukázané prijatie platieb od konečných spotrebiteľov len v rozsahu dobropisovanej sumy. Ustanovenie § 28 ods. 4 ZoVV upravuje vzťah medzi konečnými spotrebiteľmi (tu vlastníci rodinných domov) na jednej strane a odberateľom (tu žalovaný) na strane druhej a nie vlastníkom alebo prevádzkovateľom verejného vodovodu. V prípade, že by žalovaný bol odberateľom, ale nie konečným spotrebiteľom, vznikla by konečným spotrebiteľom povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatili žalovanému ako odberateľovi rozpočítanú čiastku. Prípadná existencia podružných vodomerov, podľa tvrdenia žalovaného by bola dôvodom na postup podľa § 28 ods. 4 ZoVV („Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody“). Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že na prípojke bola havária, ktorú odstraňoval na vlastné náklady, súd prvej inštancie poukázal na § 4 ods. 6 ZoVV, podľa ktorého vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že prípojka je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný ako vlastník prípojky potom má povinnosť znášať náklady na jej opravu a ak je vlastníkom prípojky niekto iný, môže si voči tomuto uplatniť peňažný nárok.
3. V časti uplatneného príslušenstva vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr a upomienok žalovanému pred začatím konania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď splatnosť faktúr posúdil až potom, čo žalobca bez zbytočného odkladu požiadal žalovaného o plnenie, t. j. po doručení faktúr spolu so žalobou dňa 13.05.2018, žalovaný bol tak povinný zaplatiť istinu nasledujúci deň po ich doručení, do omeškania so zaplatením peňažného záväzku sa dostal odo dňa nasledujúceho, takže počnúc dňom 15.03.2018 (§ 365 Obchodného zákonníka) vo výške vyplývajúcej z dohody o výške úroku z omeškania podľa § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zamietnutie žaloby v časti zmluvných pokút v celkovej výške 30,- Eur odôvodnil neplatnosťou dohody o zmluvnej pokute pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy.
4. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, keďže tento bol v spore proti žalovanému neúspešný len v nepatrnej časti.
5. Proti rozsudku č. k. 36Cb/137/2017 - 157 zo dňa 18.04.2019 podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil existenciou inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. V odvolaní poukázal na bod 12 odôvodnenia rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj sumu 40,- Eur z titulu nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 vlády SR Nar. č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak v žiadnom výroku rozsudku (t. j. v záväznej časti rozhodnutia) tento nárok žalobcovi nepriznáva a s poukazom na výrok II. tento nárok, o ktorom výslovne nerozhodol, zamieta. Výrok II. rozsudku v spojení s výrokom I. je preto v ostrom kontraste s odôvodnením rozsudku. Žalobca preto navrhuje pre zosúladenie výrokovej časti rozsudku s jeho odôvodnením doplnenie rozsudku tak, aby bolo z výrokovej časti zrejmé, že súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
6. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č. k. 36Cb/137/2017 - 245 zo dňa 19.08.2020 podľa § 225 ods. 1, 2 CSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40,- Eur ako náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá patrí veriteľovi podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady priznal s poukazom na § 2 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
7. Proti rozsudku č. k. 36Cb/137/2017 - 157 zo dňa 18.04.2019, ako aj dopĺňaciemu rozsudku č. k. 36Cb/137/2017 - 245 zo dňa 19.08.2020 podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, žiadal, aby odvolací súd rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca poskytol v prospech žalovaného dodávku pitnej vody v nameranom rozsahu a žalovaný mu neuhradil vyúčtovanú odplatu 7.095,04 Eur z titulu neuhradeného vodného za spotrebu pitnej vody, nakoľko žalobca nepreukázal reálnu spotrebu nameraného odberu žalovaným z dôvodu existencie napojenia ďalších odberateľov vody na vodovod v mieste za odberným miestom žalovaného. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou, že voda, hoci pretiekla v mieste merania hodín žalovaného, nebola ním v skutočnosti spotrebovaná a jej konečnými odberateľmi boli tretie subjekty, s ktorými nemá žalovaný žiaden právny vzťah. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že za vyúčtovaný odber nemal nárok minimálne v časti uhradený tretími osobami na základe hodnôt nameraných na ich vodomeroch. Keďže žalobca nepreukázal nárok na úhradu istiny, ani korešpondujúce omeškanie s úhradou tejto istiny, nemôže mu svedčať ani nárok na úhradu sumy 40,- Eur z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 19.10.2020, navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutia ako vecné právne potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, že spoľahlivo preukázal nárok čo do právneho titulu i výšky skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi. Naopak, žalovaný tvrdenia, ktorými rozporoval nárok žalobcu, nepodložil žiadnym relevantným dôkazom a neuviedol vlastné skutkové tvrdenie o výške dlhu voči žalobcovi. Žalobca poukazuje na § 28 ods. 3 ZoVV, tvrdenie žalovaného, že nie je vo vzťahu s konečnými spotrebiteľmi vody, odporuje právnemu stavu, keď tento je založený priamo zo zákona. Nárok na paušálnu náhradu nákladov vychádza priamo zo zákona a vzhľadom na paušálny charakter ho žalobca nie je povinný preukazovať.
9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, uviedol, že v relevantnom období nespotreboval na odbernom mieste žiadnu vodu, naopak, za bodom jeho napojenia sú napojení iní odberatelia vody, ktorí
sú zároveň aj zmluvnými partnermi žalobcu a za svoje odbery pravdepodobne platia žalobcovi úhrady. Priznaním nároku súdom by vznikol žalobcovi nárok na duplicitnú úhradu, ktorú už raz má splnenú od koncových odberateľov. Keďže žalovaný nemôže legálne zistiť identitu koncových odberateľov ani obsah ich zmluvných záväzkov a rozsah vykonaných úhrad, nemohol predmetný dôkaz súdu predložiť. Avšak tento dôkaz v rámci konania pred súdom prvej inštancie riadne označil, čím z jeho strany došlo k splneniu povinnosti riadne a včas podložiť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi.
10. Ďalšie vyjadrenia sporových strán doručené neboli.
11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 01.06.2023.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Podľa § 4 ods. 3 ZoVV v znení účinnom do 31.12.2021 odberateľom vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
16. Podľa § 28 ods. 1 ZoVV konečný spotrebiteľ vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).
17. Podľa § 28 ods. 3 ZoVV za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
18. Podľa § 28 ods. 4 ZoVV, ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.
19. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných odvolacími dôvodmi a oboznámení sa s vyjadreniami oboch strán sporu v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozsudky súdu prvej inštancie sú vecne správne. Odvolací súd k meritu odvolania s poukazom na § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov oboch napadnutých rozhodnutí, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné dôvody:
20. V prípade odvolania žalobcu voči rozsudku č. k. 36Cb/137/2017 - 157 zo dňa 18.04.2019 žalobca namieta nesúlad odôvodnenia rozsudku v bode 12 s jeho výrokom II. v spojení s výrokom I., a to z dôvodu absencie meritórneho rozhodnutia o uplatnenom nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a navrhol pre zosúladenie výrokovej časti rozsudku s jeho odôvodnením doplnenie rozsudku o uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 40,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovanému aj túto povinnosť. Podanie žalobcu je podľa obsahu potrebné vyhodnotiť ako návrh na doplnenie rozsudku, pričom súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 36Cb/137/2017 - 245 zo dňa 19.08.2020 doplnil chýbajúci výrok o nároku na paušálnu náhradu.
21. Podstatou odvolacích námietok žalovaného voči rozsudku č. k. 36Cb/137/2017 - 157 zo dňa 18.04.2019, spočívajúcich v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci má byť to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou žalovaného, že voda, hoci pretiekla v mieste merania hodín žalovaného, nebola ním v skutočnosti spotrebovaná, jej konečnými odberateľmi boli tretie subjekty, s ktorými nemá žalovaný žiaden právny vzťah, sú zmluvnými partnermi žalobcu a žalobca nepreukázal, že vyúčtovaný odber nemal minimálne v časti uhradený tretími osobami na základe hodnôt nameraných na ich vodomeroch. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje a poukazuje na body 5 až 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku č. k. 36Cb/137/2017 - 157, v obsahu ktorých sa súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco s touto námietkou žalovaného vysporiadal, riadne ustálil z vykonaného dokazovania skutkový stav, zistený skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva (§ 28 ods. 3, 4 ZoVV) a použitú právnu správne interpretoval a aplikoval. Odvolací súd sa vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané prijatie platieb od konečných spotrebiteľov len v rozsahu dobropisovanej sumy a ustanovenie § 28 ods. 4 ZoVV upravuje vzťah medzi konečnými spotrebiteľmi (tu vlastníci rodinných domov) na jednej strane a odberateľom (tu žalovaný) na strane druhej a aj v prípade, že by žalovaný bol odberateľom, ale nie konečným spotrebiteľom, vznikla by konečným spotrebiteľom povinnosť za odobraté množstvo vody zaplatiť žalovanému ako odberateľovi rozpočítanú čiastku. Prípadná existencia podružných vodomerov by bola dôvodom na postup podľa § 28 ods. 4 ZoVV, podľa ktorého, ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.
22. Pokiaľ žalovaný v odvolacej replike argumentuje tým, že nemohol predložiť súdu ako dôkaz identitu a obsah zmluvných záväzkov koncových odberateľov a rozsah vykonaných úhrad, avšak tento dôkaz v rámci konania pred súdom prvej inštancie riadne označil, čím došlo k splneniu jeho povinnosti riadne a včas podložiť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na § 28 ods. 4 ZoVV by takéto dokazovanie nebolo relevantné vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu voči žalovanému, ale len vo vzťahu nárokov žalovaného voči konečným spotrebiteľom, ktoré ale nie sú predmetom konania. Naviac odvolací súd z obsahu spisu ani takúto procesnú aktivitu žalovaného v žiadnom štádiu konania nezistil. Žalovaný síce prezentoval pred súdom prvej inštancie všeobecné skutkové tvrdenia o tom, že nevystupoval voči žalobcovi ako konečný spotrebiteľ a že povinnosť v zmysle zmluvy bola plnená k rukám žalobcu priamo zo strany konečného spotrebiteľa, teda obyvateľov okolitých domov postavených na priľahlých parcelách, avšak skutkové tvrdenia nie je možné stotožniť s označením dôkazov. Žalovaný nenavrhol na podporu svojich skutkových tvrdení vôbec žiadne dokazovanie (žalovaný založil na pojednávaní vo veci dňa 20.03.2019 len listiny preukazujúce odstraňovanie havárie na prípojke). Povinnosť tvrdenia ani vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s dôkazným bremenom ani s obrátením dôkazného bremena.
23. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú hlavne účastníci. Medzi povinnosti účastníkov v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), prostredníctvom ktorých poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Každé skutkové tvrdenie a každý navrhnutý dôkaz musí najprv vychádzať z vlastnej vedomosti účastníka o jeho existencii a obsahu. Na procesnú stranu, ktorá nemá reálnu možnosť získať potrebné informácie tvoriace základ pre opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, doliehajú negatívne dôsledky „informačného deficitu“ (viď Macur, J.: Důkazní břemeno v civilním soudním řízení. Masarykova univerzita v Brně, 1995, s. 121 a nasl.). Strana sporu v takomto prípade musí aspoň rámcovo navrhnúť spôsob, ktorým by bolo možné „informačný deficit“ odstrániť. Iba ak súd vo svojom posudzovaní dospeje k názoru, že požiadavka účastníka je primeraná a jej realizácia pravdepodobne povedie k zisteniu skutočnosti, ohľadom ktorej je účastník v „informačnom deficite“, môže uložiť povinnosť poskytnúť informácie protistrane (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 294/2012), (z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020). Ak sa účastník konania znášajúci dôkazné bremeno ocitne bez vlastnej viny v situácii, keď nemá objektívnu možnosť poskytnúť relevantné informácie, pričom súčasne konajúcemu súdu rámcovo navrhne preklenúť informačnú núdzu, a to poukazom na odporcu, ktorý z podstaty veci predmetnými informáciami disponuje, je v záujme zabezpečenia spravodlivej rovnováhy medzi oboma stranami sporu povinnosťou súdu na takúto požiadavku účastníka konania reflektovať. Opačný postup konajúceho súdu
znamená porušenie princípu rovnosti zbraní (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 651/2016 z 28. novembra 2017).
24. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie však neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by mal súd vykonať na podporu jeho skutkových tvrdení, nenavrhol, aby súd zaviazal žalobcu na predloženie akýchkoľvek listín špecifikovaných aspoň opisne, ktoré by mal súd vyžiadať od žalobcu a z obsahu spisu nevyplýva, že vyžiadanie akéhokoľvek žalovaným označeného dôkazu od žalobcu by súd prvej inštancie odmietol vykonať.
25. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 36Cb/137/2017 - 157 zo dňa 18.04.2019 je vecne správny a v zmysle § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil.
26. V prípade odvolania voči dopĺňaciemu rozsudku č. k. 36Cb/137/2017 - 245 zo dňa 19.08.2020 spočíva odvolacia námietka žalovaného len v tom, že ak žalobca nepreukázal nárok na úhradu istiny, ani korešpondujúce omeškanie s úhradou tejto istiny, nemôže mu svedčať ani nárok na úhradu sumy 40,- Eur z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vzhľadom na záver odvolacieho súdu o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia č. k. 36Cb/137/2017 - 157 zo dňa 18.04.2019 odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a aj odvolaním napadnuté rozhodnutie č. k. 36Cb/137/2017 - 245 zo dňa 19.08.2020 ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa aj v prípade tohto rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na jej zdôraznenie dopĺňa, že žalobca uplatnil nárok v rozsahu nižšom, ako by mu patril, v prípade ak jedna a tá istá zmluva upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma 40,- Eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-370/21 z 1. decembra 2022).
27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).