Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-38-2023.pdf
PDF · 110.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/38/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: U.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, so sídlom F. XX, XXX XX V. V., proti žalovanému: Slovenská asociácia zrakovo postihnutých športovcov, so sídlom 013 22 Rosina 497, IČO: 30 841 798, o určenie neplatnosti rozhodnutia volebného valného zhromaždenia konaného dňa 08.12.2018, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 7C/58/2019-168 zo dňa 20.10.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Nakoľko žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že rozhodnutie volebného valného zhromaždenia v časti volieb do orgánov SAZPŠ zo dňa 08.12.2018 je neplatné, prioritne sa zaoberal právomocou súdu v prejednávanej veci konať a rozhodovať. Následne sa zaoberal prípustnosťou podanej žaloby v zmysle ust. § 137 CSP v bodoch 12. až 16. písomného odôvodnenia rozhodnutia, vysvetlil, na podklade akých skutočností dospel k záveru o naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe v bode 18. uviedol, že naliehavosť právneho záujmu žalobcu považoval za danú s poukazom na ním tvrdenú skutočnosť o manipulácii a priebehu volieb a volebnými lístkami. Týmto mohlo byť dotknuté jeho právo ako kandidáta na predsedu SAZPŠ byť zvolený do uvedenej funkcie takým spôsobom, aby výsledky volieb odrážali skutočnú vôľu hlasujúcich delegátov. V ďalšom prvoinštančný súd podrobne rozpísal výpovede jednotlivých svedkov, ktorých v konaní vypočul. Poukázal na jednotlivé články volebného poriadku, konkrétne článok II., VI., VII., VIII. písm. g), článok XII. bod 2 stanov SAZPŠ. Za nesporné považoval, že priebeh volieb riadi predseda pracovného predsedníctva, do tejto funkcie bol na spornom volebnom valnom zhromaždení zvolený žalobca. Po odchode žalobcu delegáti zamietli návrh pani X. na prerušenie VVZ SAZPŠ a jeho preloženie na iný termín. Následne podľa znenia zápisnice delegáti hlasovali o návrhu na doplnenie predsedníctva VVZ SAZPŠ o ďalšieho člena - P. U.. K voľbe pána U. delegáti pristúpili po odchode žalobcu, teda nesporne po tom, ako zostala neobsadená funkcia predsedu pracovného predsedníctva a ako zamietli návrh na preloženie VVZ na iný termín. Nielen z tohto konania delegátov, ale i zo skutočností, že priebeh VVZ preukázateľne nespochybnil žiaden z delegátov počas ani po skončení VVZ, podľa súdu jednoznačne vyplýva vôľa delegátov pokračovať vo VVZ s tým, že jeho priebeh bude riadiť nimi zvolený delegát P. U. je pritom irelevantné, ako sa bude jeho funkcia označovať. Pokiaľ žalobca poukazoval, že v zápisnici je konštatované, že po prestávke je počet delegátov s hlasom rozhodujúcim 25, zdôraznil, že zápisnica slúži na zachytenie podstatného obsahu priebehu zhromaždenia, podstatným bolo zachytenie počtu delegátov, nie spôsob zistenia tohto počtu. Vykonaným dokazovaním nebolo spochybnené a vôbec nie preukázané, že by počet delegátov v tom čase bol alebo mal byť iný. Na začiatku zhromaždenia bol počet delegátov 27, po prestávke zo zhromaždenia preukázateľne odišiel žalobca a pani X.. Nebolo sporné, že voľba predsedu SAZPŠ prebehla v dvoch kolách tajnou formou hlasovania. V prvom kole sa hlasovalo na pripravené hlasovacie lístky v zmysle článku VI. volebného poriadku, boli pripravené žalobcom. V prvom kole dvaja z troch kandidátov dosiahli rovnaký počet hlasov, v zmysle VIII. písm. g) volebného poriadku sa vo voľbách predsedu SAZPŠ pokračovalo. Pred druhým kolom žalobca odišiel bez zanechania hlasovacích lístkov pre prípadné druhé kolo volieb, delegáti preto vo voľbách pokračovali napísaním mena kandidáta na čistý hlasovací lístok. Tento spôsob hlasovania žiaden z delegátov nenamietal. Súd nerozporoval, že za ideálnych podmienok sa má voľba uskutočniť predpísaným spôsobom v zmysle článku VI. volebného poriadku, avšak tento upravuje zásady priebehu volieb a hlasovania za „ideálnych“ podmienok, predpokladajúc dostatok časového priestoru na ich prípravu. Bez relevancie pritom nepovažoval ani článok VII. volebného poriadku, podľa ktorého na VVZ sa nemôže hlasovať o veciach nesúvisiacich s rokovaním alebo, ktoré sú v rozpore s ním (napr. o vynechaní bodov rokovania alebo o zrušení zasadnutia). Žalobca namietal, že v prvom kole hlasovalo 26 delegátov z celkového počtu 25 delegátov, čo je v rozpore nielen so schváleným volebným poriadkom, ale aj základnými zásadami logiky. Súd konštatoval nedôslednosť zápisnice z VVZ, dokazovaním však mal preukázané, že po návrate sa volieb zúčastnila i pani X. ako delegát s hlasovacím právom. Uvedené potom zodpovedá obsahu zápisnice z VVZ, podľa ktorej sa prvého kola volieb predsedu SAZPŠ zúčastnilo 26 delegátov a druhého kola volieb 25 delegátov. Žalobca nepreukázal, že by delegát R. X. mal v prvom kole hlasovania odovzdať dva hlasovacie lístky a odísť na vlak. Z výpovede svedkov vyplynulo, že tento delegát odišiel z VVZ, nebolo však možné ustáliť presne v akej fáze volieb. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka U. o tom, že pán X. čakal do poslednej chvíle, kým sa budú odovzdávať hlasovacie lístky, lístok odovzdával po tom, ako bolo vyhlásené odovzdávanie hlasovacích lístkov. Koľko hlasovacích lístkov odovzdal, uviesť nevedel. Vychádzajúc zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov považoval za preukázané, že hlasovacie lístky zbierala volebná komisia, resp. ich delegáti odovzdávali osobne. Volebná komisia hlasovacie lístky sčítala, vyhlásila výsledky volieb. Pokiaľ svedkyňa C.. X. tvrdila, že hlasy spočítavali vo volebnej miestnosti všetci delegáti, mal preukázané, že 82% delegátov je zrakovo postihnutých, pričom táto objektívna skutočnosť vylučuje tvrdenie svedkyne. Svedok U. uviedol, že prítomná bola volebná komisia, na hlasovacom lístku sa zaškrtol kandidát, lístok sa zložil, odovzdal volebnej komisii. Hlasovacie lístky spočítavala volebná komisia, uvedené potvrdili svedok Z. i svedkyňa R. Y.. Ani absencia hlasovacej urny, odnesenie tlačiarne žalobcom, nezabezpečenie vytlačenia zápisnice z volebného valného zhromaždenia ničím nepodložené náznaky možného doplnenia zápisnice nič nemenia na závere súdu o nedôvodnosti podanej žaloby. Delegáti boli nesporne z rôznych miest Slovenska a z hľadiska časovej náročnosti by súdom nebolo spravodlivé konštatovať, že záver voľby nevyjadruje ich vôľu. Nemajúc preukázanú manipuláciu s výsledkami volieb predsedu SAZPŠ, žalobu žalobcu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, zohľadniac úspech žalovaného v spore, i to, že mu preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Vytýkal, že na podklade vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne i vec nesprávne právne posúdil. Závery súdu v odseku 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval za svojvoľné, nepreukázané a odporujúce výsledkom vykonaného dokazovania. Namietol osobu U.. P. U., ktorý nebol oprávnený viesť voľby po jeho odchode z VVZ. Pán U. bol v čase konania VVZ 08.12.2018 vo funkcii podpredsedu SAZPŠ, na zastupovanie osoby žalobcu ako predsedu SAZPŠ by potreboval písomné poverenie, ktoré mu nikdy neudelil. Ďalej za podstatné považoval, že ak bolo na začiatku VVZ prítomných 27 hlasov delegátov s hlasom rozhodujúcim a on počas prestávky pred začiatkom volieb do orgánov SAZPŠ odišiel z miesta konania volieb spolu s doprovodom v osobe delegáta C.. Y. X., je dôvodné očakávať, že počet delegátov sa mal znížiť z pôvodných 27 na počet 25. Uvedenému zodpovedá i stav zachytený na strane 7 č. 7 zápisnice z VVZ zo dňa 08.12.2018, kde sa uvádza stav delegátov po prestávke 25 hlasov. Za nesprávne skutkové zistenie preto považuje, že by vykonaným dokazovaním nebolo spochybnené a už vôbec nie preukázané, že by počet delegátov bol alebo mal byť iný. Už z matematického súčtu je zrejmé, že v prvom kole voľby predsedu SAZPŠ nemohlo byť platne odovzdaných 26 hlasov za prítomného počtu delegátov 25. Svedkyňa C.. X. potvrdila, že odišla z rokovania pred voľbou predsedu SAZPŠ a následne sa vrátila a jedného kola volieb sa aj zúčastnila. Ďalší prítomný delegát, t.č. už nebohý pán X., odovzdal pri voľbe predsedu 2 hlasy naraz a odišiel z VVZ pred jeho skončením. Z výpovede svedka U. bola potvrdená skutočnosť, že hlasovací lístok odovzdával delegát X. zjavne duplicitne alebo v časovom predstihu pred konaním voľby predsedu. Ďalej potvrdil, že delegát X. odovzdal svoj volebný lístok pred odchodom priamo do rúk pána U., nie volebnej komisii, pričom v ďalšom spochybnil vierohodnosť výpovede X. Z.. Mal za to, že druhé kolo voľby predsedu SAZPŠ prebehlo v rozpore s volebným poriadkom spôsobom napísania mena preferovaného kandidáta na čistý papier a zozbieranie týchto kvázi hlasovacích lístkov predsedníckemu stolu v miestnosti, kde sa konali voľby a kde ich spočítavali všetci okolostojaci. Odôvodnenie rozsudku v odseku 4. považoval za nesprávne, v rozpore s volebným poriadkom, najmä svojvoľné, pričom súd hodnotil svedecké výpovede zjavne disproporčne a nepochopiteľným spôsobom uprednostnil realizáciu združovacieho a volebného práva osôb ako údajnú vôľu prítomných delegátov pred jednoznačnými a preukázanými nedostatkami určitosti, zrozumiteľnosti, jasnosti právnej skutočnosti, ktorá len potvrdzuje nedôsledné, nesprávne a zmätočné znenie zápisnice z volebného valného zhromaždenia konaného 08.12.2018. V ďalšom zastal názor, že súd procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to pre nedostatok dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia. Súd sa podľa neho zameral v podstatnej časti námietok žalobcu na ich vyhodnotenie ako nedôvodných, nakoľko neúplne, nepresne a nesprávne zistil skutkový stav veci. Na podklade uvedeného mal za to, že sa nepresvedčivým spôsobom vyporiadal s námietkami žalobcu, napr. už len pri počte 25 hlasujúcich delegátov a platne odovzdaných 26 hlasov. Navrhoval preto rozsudok prvoinštančného súdu s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne podľa § 388 CSP rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazoval na to, že volebné valné zhromaždenie SAZPŠ sa konalo 8. decembra 2018 v Banskej Bystrici, a teda odvolanie voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal neskoro. Podľa ním predložených listinných dôkazov rozhodnutie volebného valného zhromaždenia mu bolo doručené 17.12.2018. Poukázal i na stanovy platné v tom čase, podľa ktorých, ak člen SAZPŠ považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podať podľa stanov opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od vydania rozhodnutia, požiadať príslušný súd o jeho preskúmanie. Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu VVZ až v júli 2019, neodvolal sa voči následnému vyjadreniu predsedu kontrolnej komisie z 28.01.2019, v ktorom sa konštatovalo, že voľby prebehli v súlade so stanovami, neodvolal sa ani voči rozhodnutiu valného zhromaždenia zo dňa 09.03.2019, ktoré jednohlasne potvrdilo výsledky volieb na VVZ. Žalobca jednoznačne a neodškriepiteľne žiadal súd o určenie neplatnosti volieb z 08.12.2018, lehota na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu uplynula 8. júna 2019. Na podklade uvedeného navrhoval rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že neobsahuje vyjadrenie k podanému odvolaniu, ale vlastnú argumentáciu vzťahujúcu sa na vec. Uviedol, že zápisnica z volebného valného zhromaždenia zo dňa 08.12.2018 mu bola doručená 17.12.2018. Dňa 27.12.2018 v zmysle článku 14 ods. 6 stanov žalovaného podal odvolanie kontrolnej komisii Slovenskej asociácie zrakovo postihnutých športovcov. Bolo mu doručené len písomné podanie predsedkyne kontrolnej komisie, datované dňom 28.01.2019, ktoré nebolo právne relevantným rozhodnutím. Dňa 28.02.2019 urgoval kontrolnú komisiu písomným podaním o meritórne rozhodnutie o jeho odvolaní, na túto urgenciu mu bolo doručené podanie označené ako „schválenie vyjadrenia predsedu KK k odvolaniu“, datované dňom 19.03.2019, v ktorom zástupca žalovaného vo všeobecnosti konštatoval, že 09.03.2019 sa konalo ďalšie valné zhromaždenie žalovaného, ktoré potvrdilo výsledky volieb zo dňa 08.12.2018. Poukazovaný článok 14 bod 7 stanov žalovaného sa na predmetnú vec nevzťahuje, nakoľko nejde o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok. Naviac, v zmysle jednostranného rozhodnutia žalovaného bol vylúčený ako člen žalovaného k nezistenému dátumu a z neznámeho dôvodu. V zmysle článku 13 bod 1 písm. s) stanov žalovaného je kontrolnej komisii daná i právomoc preverovať odvolanie sa člena proti rozhodnutiu orgánov SAZPŠ vo veciach členských a disciplinárnych. Na podanom odvolaní zotrval v celom rozsahu.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že sloboda združovania je jedným z predpokladov demokraticky usporiadanej spoločnosti, patrí k tým, ktoré vymedzujú priestor okolo jedinca, do ktorého štát nemá zasahovať. Sloboda združovania sa realizuje združeniami osôb, ktoré sú v združení ako jeho členovia, ktorí sa dobrovoľne a spoločne rozhodli napĺňať niektorý dovolený cieľ, dohodli sa na vnútorných pravidlách a na ten účel si vytvorili samostatný subjekt. V podmienkach Slovenskej republiky je základnou ústavnou úpravou slobody združovania Čl. 29 Ústavy SR, v zásade sa člení na dve podoblasti, prvou je sloboda združovania v politických stranách a politických hnutiach, druhou je sloboda združovania v rozmanitých formách združení. Pre túto podoblasť slobody združovania je základnou právnou úpravou zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ktorý je statusovým zákonom pre najtypickejšie združenia tohto druhu, a to pre občianske združenia.
7. Sloboda združovania je viazaná s dobrovoľnosťou „doborovoľnosť vylučuje nátlak pri zakladaní a vstupe do združení a taktiež umožňuje slobodný výber pri hľadaní vhodnej formy a typu združenia“. Sloboda združovania stojí na základe vnútornej autonómie a samosprávy, čo znamená, že združenia majú plnú autonómiu pri vydávaní rozhodnutí a pri správe svojich vnútorných vecí.
8. Podstatou slobodného združovania je, že ide o súkromno-právnu právnickú osobu, do postavenia činnosti ktorej môžu štátne orgány, a teda aj súdy, zasahovať len v medziach zákona, pričom orgány združenia nemajú zákonom založenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
9. Ústavný súd SR potvrdil rešpekt štátu voči vnútorným pravidlám združenia, rešpekt štátu k samospráve združení. Pokiaľ vnútorná úprava pomerov v združení (napr. disciplinárny poriadok) nie je v rozpore so zákonom... štát nepresadzuje nevyhnutnosť striktnej kontroly štátnou mocou, ponecháva samospráve voľnosť, ktorá je predpokladom realizácie základných práv jej členov. Spoločenstvo členov v občianskom združení je spoločenstvo rovnoprávnych subjektov, čo sa týka členských práv a povinností. Slobodná súťaž „vnútorných síl“ vo vnútri zduženia je vyjadrená vnútornými pravidlami združenia, ktoré ale nemusia „kopírovať“ napr. zásady demokratických volieb (tajnosť, všeobecnosť, rovnosť, pravidelnosť). Samozrejme, ak je to vôľa zakladateľov, alebo vôľa členov, ktorí chcú práve takúto úpravu vnútorných pravidiel, je to možné. Predstava spravodlivého usporiadania vzťahov vo vnútri súkromno- právneho subjektu, nemusí byť totožná s predstavou spravodlivého usporiadania štátu či obce.
10. V kontexte uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý pri prieskume rozhodnutí občianskych združení považoval za potrebné, aby všeobecné súdy postupovali zdržanlivo, aby bola obmedzená neprimeraná ingerencia štátu (štátneho dozoru) do združovacej slobody a autonómie občianskych združení. Princíp zdržanlivej interpretácie pri rozhodovaní o takýchto žalobách by sa mal prejaviť aj pri výklade dotknutých ustanovení vnútorných predpisov združení a celkovom zohľadnení konkrétnych okolností prípadu. Nemožno totiž zabúdať, že člen do združenia vstúpil dobrovoľne, pričom súčasťou demokratických princípov, ktorými sú združenia ovládané, je aj princíp podrobenia sa rozhodnutiu orgánu združenia, prípadne procedurálnemu postupu, ktorý jeho prijatiu predchádzal. Žiaden člen združenia nemôže povyšovať vlastnú vôľu a vlastné záujmy nad záujmy a vôľu ostatných členov, ktorú pri správe svojich vnútorných vecí prejavili.
11. Prvoinštančný súd v bodoch 13. až 18. odôvodnenia podrobne rozviedol úvahy, ktoré ho vzhľadom na aktuálny vývoj právnej úpravy premietnutej nielen v zák. č. 83/1990 Zb., v dôvodovej správe k zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok k § 391 až k § 401, ako i uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 23/2016 zo dňa 14.1.2016, správne viedli k skúmaniu nielen otázky právomocí všeobecného súdu o žalobe žalobcu vzhľadom na ním vymedzený predmet sporu konať a rozhodovať, ale i danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním podanej určovacej žalobe z pohľadu, či a v akom rozsahu sa výsledkami volieb do orgánov SAZPŠ zo dňa 8.12.2018 zasiahlo do jeho právneho postavenia ako člena združenia a či výsledky volieb do funkcie predsedu SAZPŠ konané 8.12.2018 nastolili u žalobcu stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením jeho právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.
12. V bode 17. odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančný súd uviedol, na podklade akých skutočností považoval na strane žalobcu za nepreukázaný naliehavý právny záujem na určení, že rozhodnutie volebného valného zhromaždenia v časti volieb do orgánov SAZPŠ zo dňa 8.12.2018 je neplatné vo vzťahu k voľbám podpredsedov SAZPŠ, predsedov športových komisií SAZPŠ a predsedov kontrolných komisií.
13. V bode 18. vyslovil danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti voľby predsedu SAZPŠ, a to predovšetkým vzhľadom na ním tvrdenú skutočnosť o manipulácii s priebehom volieb a volebnými lístkami, majúc za to, že týmto spôsobom mohlo byť dotknuté právo žalobcu ako kandidáta na predsedu SAZPŠ byť zvolený do uvedenej funkcie takým spôsobom, aby výsledky volieb odrážali skutočnú vôľu hlasujúcich delegátov.
14. Za týmto účelom prvoinštančný súd vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie a po zistení, že výsledky volieb korešpondujú vôli jednotlivých delegátov, ktorí sa volieb zúčastnili, uzavrel, že neunesením dôkazného bremena na strane žalobcu a nepreukázaním manipulácie s výsledkami volieb za predsedu SAZPŠ žalobca v konečnom dôsledku naliehavý právny záujem nepreukázal a jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí podrobne popísal nielen priebeh a výsledky vykonaného dokazovania, ale formuloval z dokazovania ustálené skutkové zistenia a právne posúdenie veci korešpondujúce s výsledkami vykonaného dokazovania. Vysvetlil, na podklade akých skutočností nepovažoval námietky žalobcu za podstatné a relevantné, prípadne takého významu, aby mohol spochybniť autonómnu vôľu delegátov, ktorí sa zúčastnili volebného valného zhromaždenia a ktorí odovzdaním volebných lístkov prejavili vôľu zvoliť si nimi označeného kandidáta za predsedu SAZPŠ. Iba skutočnosť, že vôľa jednotlivých delegátov volebného valného zhromaždenia sa nezhodovala s vôľou žalobcu, nepostačuje pre vyslovenie záveru o manipulácii volieb a volebných lístkov a v konečnom dôsledku nemôže viesť ani k zneplatneniu výsledku volieb.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti, potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Žalobca ani v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a zároveň neuviedol ani také, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
17. K skutočnostiam, uvádzaným žalobcom v podanom odvolaní, odvolací súd na zdôraznenie správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu považuje za potrebné dať do pozornosti ako relevantné hľadisko i čas, ktorý od uskutočnenia volieb 8.12.2018 do rozhodnutia v predmetnej veci, či už prvoinštančným alebo odvolacím súdom uplynul. Pre posúdenie naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe je totiž podstatné, či vôbec aktuálny stav objektívnej neistoty v právnom postavení žalobcu v čase rozhodovania súdov existoval.
18. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
19. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2010 sp.zn. 4Cdo 56/2009, existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, nielen v čase začatia konania ale i v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený.
20. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2010 sp.zn. 2Cdo 110/2009: Naliehavý právny záujem na určenie nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo neisté, dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku.
21. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2008 sp.zn. 5Obdo 10/2008 určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva... Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.
22. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 49/2003 časopis Zo súdnej praxe č. 75/2003: Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.
23. V kontexte poukazovaných záverov Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít na Slovensku, odvolací súd zastal názor, že vzhľadom na skutočnosti, poukazované prvoinštančným súdom a celkovú dobu od výsledkov volieb v decembri 2018 až po rozhodnutie odvolacieho súdu v júni 2023, neexistuje medzi žalobcom a žalovaným aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý by bol ohrozením žalobcovho právneho postavenia. Napokon vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že to bol práve žalobca, ktorý negatívne zasiahol do priebehu volieb. Po neúspešnom prvom kole z volieb odišiel, zobral volebnú urnu, kopírku, hlasovacie lístky, snažil sa voľby zmariť a donútiť tak hlasujúcich delegátov, aby voľby presunuli na iný termín, s čím hlasujúci delegáti nesúhlasili.
24. Za podstatné odvolací súd považoval, že v zmysle vyjadrenia predsedu kontrolnej komisie z 28.1.2019 voľby prebehli v súlade so stanovami a jednohlasne boli potvrdené výsledky volieb i rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 9.3.2019.
25. Ústavný súd SR potvrdil rešpekt štátu k samospráve združení voči vnútorným pravidlám združenia, ich plnú autonómiu pri vydávaní rozhodnutí a pri správe vnútorných vecí.
26. Bolo by v rozpore s uvedenými princípmi, ak by súd iba na podklade snahy žalobcu najskôr priebeh volieb zmariť a následne podanou žalobou ich výsledok zneplatniť, vyhovel jeho žalobe, len preto, že vôľa hlasujúcich delegátov nezodpovedala vôli a predstavám žalobcu.
27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny, stotožniac sa i s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
28. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak vzhľadom na to, že ani z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by mu účelne vynaložené výdavky v súvislosti s podaným odvolaním vznikli, postupom podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)