Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/21/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Ing. Lindy Kovandovej LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., miesto podnikania: C. XXX, XXX XX D., IČO: 32 813 562, právne zastúpený: JUDr. Marek Čuhák, advokát, Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 52 940 624, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102092918/2023 zo dňa 16.08.2023, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca - daňový subjekt podal dňa 28.3.2020 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019, v ktorom vykázal prímy z podnikania, zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vo výške 149 414,91 Eura a prislúchajúce výdavky vo výške 154 857,73 Eura, stratu vo výške 5 442,82 Eura. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019, ktorá bola začatá dňa 30.03.2021 a ukončená bola dňa 04.01.2022 2022 v súlade s § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku doručením Protokolu č. 102582027/2021 dňa 15.12.2021. Lehota na vyjadrenie sa k Protokolu bola správcom dane stanovená do 30 pracovných dní odo dňa doručenia k Protokolu, t. j. do dňa 16.02.2022, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku). Daňový subjekt podal vyjadrenie k Protokolu dňa 17.02.2022, čo bolo po lehote stanovenej správcom dane vo výzve, o čom spísal správca dane úradný záznam zo dňa 17.02.2022. Správca dane po ukončení daňovej kontroly a následnom vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100408220/2022 zo dňa 02.03.2022 vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019 v sume 19 391,31 Eura a neuznal daňovú stratu v sume 5 442,82 Eura. Daňový subjekt – žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán, po preskúmaní rozhodnutia správcu dane zo dňa 02.03.2022 rozhodnutím č. 102250814/2022 zo dňa 12.08.2022, právoplatné dňa 23.08.2022, zrušilo rozhodnutie správcu dane zo dňa 02.03.2022 a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. 2. Správca dane v ďalšom konaní vydal rozhodnutie č. 100729439/2023 zo dňa 07.03.2023, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo ,,rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa”). 3. Proti rozhodnutiu č. 100729439/2023 zo dňa 07.03.2023 podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102092918/2023 zo dňa 16.08.2023 (ďalej aj „druhostupňové

rozhodnutie“ alebo ,,rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého stupňa” alebo ,,napádané rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil v celom rozsahu a zamietol odvolanie žalobcu. 4. Žalovaný postavil záver rozhodnutia na tom, že daňový subjekt - žalobca postupoval v rozpore s § 2 písm. h), § 2 písm. j), § 22 ods. 2 písm. a) a v rozpore s § 2 písm. i) - neboli splnené podmienky vecnosti a preukázateľnosti daňových výdavkov a takéto výdavky nie sú podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami. Uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní daňovému subjektu v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) a § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov upravil – zvýšil základ dane za rok 2019 o sumu 33 848,11 Eura - nepriznaný zdaniteľný príjem a o sumu 58 286,67 Eura – neuznané daňové výdavky (427,99 Eura + 1985,50 Eura + 55873,18 Eura), vyrubil rozdiel dane v sume 5442,82 Eura. 5. Ďalej v odôvodnení sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane a poukázal na to, že žalobca uzatvoril zmluvu o združení s E. F., IČO: 32 806 078, pričom sa dohodli, že ich podiely ako účastníkov združenia na majetku získanom spoločnou činnostnou, ako aj na výdavkoch združenia vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sú rovnaké, t.j. článok VII. zmluvy o združení ( až ). E. F. je účastník združenia, ktorý vedie účtovníctvo a na jeho meno sú vystavované daňové a účtovné doklady. Podľa zmluvy o združení sa účastníci združenia podieľajú na činnosti združenia rovnakým dielom, t.j. v pomere 1/2 na každého účastníka združenia. 6. Žalovaný tiež uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že daňový subjekt nespochybňuje, že príjem na účte E. F. za spotrebované zásoby a vykonané služby - stavebné práce, popísaný v bode 1 prvostupňového rozhodnutia správcu dane je zdaniteľným príjmom. Správca dane dokazovaním zistil nepriznaný zdaniteľný príjem vo výške 235,46 Eur, v sume 67 696,22 Eur a spotrebované zásoby vo výške 49 838,37 Eur. Tieto kontrolné zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a správca dane postupoval v súlade s , zákona o dani z príjmov, keď daňovému subjektu zvýšil základ dane o zdaniteľný príjem, ktorý spoločník združenia E. F. nepriznal v daňovom priznaní, v pomernej výške 33 648,11 Eur. Zdaniteľný príjem, nepriznaný E. F. má zásadný dopad na výsledok hospodárenia, výšku základu dane, a tým aj na výšku daňovej povinnosti dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 aj v prípade daňového subjektu ako člena združenia na základe zmluvy o združení zo dňa 08.07.1996 v pomernej výške, 1/2 z celkovej sumy nepriznaných zdaniteľných príjmov. Správca dane v súlade so zásadami daňového konania nepriradené zásoby ponížil o hodnotu zásob, ktoré boli použité na dosiahnutie nepriznaného zdaniteľného príjmu o sumu 49 838,37 Eur. Následné priradenie daňových výdavkov na tieto zákazky v ďalšom konaní správca dane preskúmal a v prípade, ak priradenie daňovým subjektom presahovalo skutočnosti podložené dôkazmi (predložené rozpočty na stavbu počas kontroly), správca dane uznal ako daňový výdavok len hodnotu uvedenú v rozpočte. V prípade, keď priradenie nedosahovalo hodnotu uvedenú v rozpočte, správca dane uvedenú skutočnosť rešpektoval a v daňových výdavkoch ponechal hodnotu uvedenú v rozpočte. Daňový subjekt (E. F.) zaúčtoval a zahrnul v zdaňovacom období 2019 do daňových výdavkov nákup rôzneho materiálu. Správca dane skúmal splnenie podmienky vecnosti daňových výdavkov vo vzťahu k predmetu činnosti ako aj rozsahu tejto činnosti, ktorá bola fakturovaná odberateľmi. Správca dane zistil, že v účtovnej závierke (ev. č. podania 6/032127412020 zo dňa 28.03.2020) nie sú vykazované žiadne zostatky materiálu tovaru k 31.12.2019. Správca dane preto oprávnene preveroval, či v roku 2019 došlo k použitiu nakúpeného materiálu na zákazky daňového subjektu (E. F.), t. j. použitiu zaúčtovaných výdavkov na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu (E. F.). Len samotná skutočnosť, že daňový subjekt má doklad o nákupe, vykonáva takú činnosť, kde by sporný materiál mohol byť teoreticky použitý, nie je za daného skutkového stavu podstatné a dostatočné na to, aby výdavok bol uznaný ako výdavok. Daňový subjekt a E. F. tvrdia, že dodaný tovar materiál, ktorý hol podrobne rozpísaný v krycích listoch, rozpočtoch, súpisoch vykonaných prác, ktoré tvoria podklady odberateľských faktúr, nezodpovedajú skutočnosti. Tvrdia, že spotrebovaný tovar a materiál pre odberateľov bol v inom — väčšom množstve na úkor odmeny za prácu. Dôkazom majú byť predložené spárovania výdavkov za spotrebovaný tovar a materiál na odberateľské faktúry E. F. a čestné vyhlásenia. Správca dane zameral dokazovanie na preverenie týchto tvrdení aj u samotných odberateľov, ktorých sa majú jednotlivé priradenia týkať. Ak daňový subjekt tvrdil, že materiál bol spotrebovaný, bol použitý na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, bolo jeho povinnosťou pred správcom dane tieto tvrdenia aj hodnoverne preukázať a označiť alebo predložiť relevantné dôkazy preukazujúce danú skutočnosť. Daňový subjekt naopak neuviedol také skutočnosti a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdzovali údaje vykazované v opravených spárovaniach daňových výdavkov za spotrebovaný tovar, materiál na odberateľské faktúry, ktoré by odstránil zistené rozpory a preukázali, že skutočnosti uvedené v krycích listoch a rozpočte, ktoré tvoria prílohu fakturácie, nie sú správne a nedokladujú skutočnosť. Len samotné

opravené spárovania, ktoré navyše sa odlišujú a taktiež nie je zrejmé z čoho daňový subjekt a E. F. vychádzali pri ich vypracovávaní, nie sú samé o sebe spôsobilé spochybniť prílohy k fakturácii a správnosť záverov správcu dane. Stanovenie ceny je medzi zmluvnými stranami (dodávateľ-odberateľ). Z dokazovania vyplýva, že kontrola stavebných prác bola vykonávaná odberateľmi a E. F. a na základe kontroly bola vykonaná fakturácia. Vykonaným dokazovaním u odberateľov E. F. (výzvy, výsluch svedka) neboli predložené ani len zistené žiadne dodatky zmlúv, opravné, doplnkové krycie listy, sumarizácie rozpočtov, súpisy vykonaných prác, resp. iné doklady, ktoré by v danom čase dokumentovali zmeny, navýšenie spotreby materiálu, poníženie ceny práce. Takéto dôkazy nepredložil ani daňový subjekt ani E. F.. Z odpovedí odberateľov E. F. nevyplýva, že dodaný tovar, materiál a vykonané práce boli realizované v inom objeme a množstve v akom boli fakturované. Nakoľko daňový subjekt (E. F.) neustále menili rozpočty k jednotlivým zákazkám, žiadal správca dane aj o nové priradenie zásob materiálu a služieb k opraveným rozpočtom. Konanie daňového subjektu ohľadne viacnásobného prerábania rozpočtov sa javí ako účelové, vedúce len k predlžovaniu celého konania. Ani daňový subjekt, ani E. F. vychádzajúc z priebehu celého konania vlastne nevedia jednoznačne ustáliť spotrebu sporného materiálu ako aj miesto spotreby. Nie je preukázané, že spárované hodnoty, ktoré predkladal daňový subjekt (E. F.), sú objektívne a zodpovedajú skutočnosti. Aj v odvolaní si daňový subjekt odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že vo svojich vyjadreniach uviedol, že dodaný tovar a materiál, ktorý bol podrobne rozpísaný v krycích listoch rozpočtov a krycích listoch čerpania a ktorý tvoril prílohu každej jednej odberateľskej faktúry, zodpovedal skutočnosti - zodpovedal týmto krycím listom. A zároveň tvrdí, že spotrebovaný tovar a materiál pre jeho odberateľov bol v inom - väčšom množstve na úkor odmeny za prácu a dôkazom je - opravené spárovanie daňových výdavkov (za spotrebovaný tovar a materiál) na odberateľské faktory. Ide iba o vágne tvrdenia, z ktorých nevyplýva ani žiadne objasnenie, na základe akých úvah boli vyhotovované. Za takéhoto stavu potom nie je možné objektívne posúdiť a ustáliť spotrebu ani vykonaním kontroly použitia jednotlivých výdavkov na mieste použitia, ako bez opodstatnenia požaduje daňový subjekt. Dôkazy, ako čestné prehlásenie, svedecká výpoveď, taktiež nie je možné považovať za jedinečný dôkaz, ktorý by nahradzoval preukázateľný doklad o daňovo uznateľnom výdavku, ide o dôkazy, ktoré ak nie sú overené iným dôkazom, ktorý je možné považovať za hodnoverný a bez vzbudenia pochybnosti preukazujúci skutočnosti v ňom uvedené, nie je možné považovať za dôkaz podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku preukazujúci opodstatnenosť uplatnenia daňového výdavku v zmysle zákona o daní z príjmov. Prehlásenie má len všeobecný charakter a v daňovom konaní ho nemožno samé o sebe bez ďalších dôkazov považovať za dôkaz podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku. Naopak, z dokazovania vyplynulo, že skutočnosti uvedené v čestných prehláseniach a výpovedi svedka sú v rozpore s dokazovaním vykonaným správcom dane, konkrétne samotnými vyjadreniami odberateľov (strana 12 až 17, Bod 2.5., písm. A preskúmavaného rozhodnutia správcu dane), fakturáciou a k nej prislúchajúcimi prílohami, ktoré dokazujú spotrebu materiálu v inom objeme, ako prezentuje daňový subjekt v opravných rozpočtoch a opravených spárovaniach. K námietke daňového subjektu ohľadne svedeckej výpovede C. D. G. (starosta Obce Bošany) žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so správcom dane, že výpoveď svedka file_0.jpg

file_1.wmf

nepreukazuje tvrdenia daňového subjektu (E. F.). Svedok formálne spomenul naviac spotrebovaný materiál zároveň uviedol, že v priebehu rekonštrukcie aj k takej skutočnosti, ktorá musela byť odsúhlasená objednávateľom - jednalo sa o výmenu druhu použitého stropného materiálu, čo ale na výsledok konečnej ceny zhotoveného diela nemalo vplyv, avšak nepotvrdil hodnoty preukazované daňovým subjektom. Po tom, ako správca dane C. D. G. vyzval, aby sa vyjadril k dokumentu „tlačivo - nové párovanie materiálu”, ktorý je uvedený v čestnom vyhlásení (správca dane predpokladal, že svedok si informácie pamätá, keď podpísal čestné vyhlásenie v roku 2022 k zákazkám z roku 2019) uviedol, že jeho vyhlásenie sa týka len odstavca „E. F. spotreboval aj materiál, ktorý nie je evidovaný v krycom liste čerpania, materiál bol file_2.jpg

file_3.wmf

použitý na základe uváženia E. F. a na dodržanie kvality vykonaného je zrejmé, že čestné vyhlásenie bolo podpísané na požiadanie daňového subjektu (E. F.) a bolo podpísané na skutočnosti, ktoré podľa vyjadrenia C. D. G. sa jeho prehlásenia netýkajú. Pričom takéto dôkazy nepovažoval za hodnoverné.

Správna žaloba a žalobné body

7. Včas doručenou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102092918/2023 zo dňa 16.08.2023 ako aj rozhodnutia správcu dane Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. 100729439/2023 zo dňa 07.03.2023 a žiadal vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov v zmysle , (ďalej len ,P“). Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8. V odôvodnení žaloby konkretizoval žalobné body nasledovne ( Bod III. písm. A), B):

- K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov poukázal na , , o správe daní (ďalej aj ,k“), pričom uviedol, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé a zrozumiteľné, ktoré konkrétne účtovné doklady E. F. ako účastníka združenia založeného zmluvou o združení zo dňa 08.07.1996 uzatvorenou so žalobcom, ktorý (E. F.) vedie účtovníctvo a na ktorého meno sú vystavované daňové a účtovné doklady, boli vylúčené z daňových výdavkov, z akého dôvodu došlo podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného k naplneniu nesplnenia charakteru daňových výdavkov v súlade so zákonom o dani z príjmov, pričom rovnako nie je z oboch rozhodnutí zrejmé akým postupom, resp. výpočtom sa správca dane dopracoval ku konečnej sume vylúčených daňových výdavkov.

- K namietanému nedostačujúcemu zisteniu skutkového stavu na riadne posúdenie veci poukázal na § 24 ods. 2, ods. 4 daňového poriadku, pričom uviedol, že v priebehu daňovej kontroly, daňový subjekt a E. F., vedenej správcom dane u E. F. viacerými podaniami preukázal, že v prípade nepriradených zásob ide o náklady, ktoré spĺňajú charakter daňového výdavku v súlade so zákonom o dani z príjmov, nakoľko boli splnené podmienky uznateľnosti, a to podmienka vecnosti a podmienka preukázateľnosti. Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný dospeli k opačnému záveru, avšak ďalšie dokazovanie v predretom smere nebolo vykonané. Tiež uviedol, že správca dane pri dokazovaní nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, pričom pri diametrálne odlišnom výsledku vykonaného dokazovania, ku ktorému dospel daňový subjekt na jednej strane a správca dane na strane druhej, mal správca dane vykonať ďalšie dokazovanie, a to postupom podľa ustanovenia § 25a daňového poriadku a pre odborné posúdenie skutočnosti dôležitých pre správne určenie dane mohol správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska, čo však správca dane neurobil v dôsledku čoho považuje žalobca rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za rozhodnutie nezákonné, kedyže vychádza z neúplne vykonaného dokazovania. 9. V závere správanej žaloby (v rámci vyhodnotenie bod V.) žalobca uviedol, že je toho názoru, že v priebehu daňovej kontroly bola potvrdená reálnosť obchodných vzťahov, ako aj jednotlivé zdaniteľne plnenia, boli označené konkrétne činnosti, ktoré boli v rámci konania preskúmavané a na základe ktorých došlo k uplatneniu daňových výdavkov žalobcu. Správca dane nevykonal dokazovanie v intenciách zistenia skutkového stavu umožňujúcich vydať zákonné rozhodnutie, v dôsledku čoho boli správcom dane Vyhodnotené skutkové zistenia nesprávne. Tiež uviedol, že správca dane pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj pred vydaním rozhodnutia žalovaného nezohľadnil všetky okolnosti v rámci konania tak, aby objektívne a spoľahlivo zistil skutkový stav. Žalobca sa preto domnieva, že správca dane si svojvoľne doplnil a ustálil skutkový stav veci, pričom namiesto zistenia skutkového stavu umožňujúceho vydať zákonné rozhodnutie len skonštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy ani doklady a prijal záver v podobe neuznania výdavkov uplatnených k príjmom z podnikania v plnej výške. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že správny orgán prvého stupňa postupoval nesprávne a v rozpore s právnymi predpismi, keď rozhodol o vyrubení rozdielu dane v sume 19.497,60 Eur a neuznaní daňovej straty v sume 5.442,82 Eur na dani z príjmov z fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2019 a taktiež rovnako žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa svojím rozhodnutím potvrdil.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že túto žiada v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 102092918/2023 zo dňa 16.08.2023 a námietky žalobcu naďalej považuje za nedôvodné. Žalovaný trvá aj na svojich záveroch k rozloženiu dôkazného bremena a jeho presunu v rámci daňovej kontroly a daňového konania, ako aj zhodnotenia dôkazov, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa otázkou splnenia hmotnoprávnych podmienok na dani z príjmov, unesenia dôkazného bremena, ako aj presunom dôkazného bremena v prípade dôkaznej povinnosti žalobcu vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok na dani z príjmov daňové orgány (správca dane, žalovaný) zaoberali, podmienky zdôraznili

a závery riadne odôvodnili. Závery daňových orgánov sú v súlade s platnými právnymi predpismi, ustálenou judikatúrou a ústavne konformným výkladom právnych noriem, na ktoré sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvolal. Na žalobcu nebolo prenášané dôkazné bremeno týkajúce sa preukazovania takých skutočností, na ktoré by nemal žalobca dosah. Správca dane požadoval preukázanie výlučne tých skutočností, ktoré sa viazali k daňovej povinnosti žalobcu, teda preukázanie skutočností, ktoré sám žalobca v daňovom konaní tvrdil. Správca dane bol súčinný vo vzťahu k žalobcovi, oboznamoval ho s kontrolnými zisteniami, pochybnosťami a dal žalobcovi možnosť (dostatočný časový priestor) splniť si dôkaznú povinnosť a odstrániť pochybnosti správcu dane. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom aj E. F., vyhodnocoval predkladané údaje, dôkazy a vyjadrenia žalobcu a E. F.. Správca dane ako aj žalovaný sa zaoberali všetkými dôkazmi, ktoré vyhodnotili, ako jednotlivo, tak aj vo vzájomných súvislostiach, čo je v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. 11. Podľa žalovaného žalobca nevyužil svoje zákonné práva, a nesplnil svoje zákonné povinnosti ustanovené v § 45 ods. 1 písm. c) a e), § 45 ods. 2 písm. e), § 46 ods. 5, § 24 daňového poriadku. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov, § 2 písm. h), § 2 písm. j), § 22 ods. 2 písm. a), § 2 písm. i), § 21 ods. l, čo je z rozhodnutí správcu dane a žalovaného zrejmé. Z rozhodnutí je zrejmé, čo žalobca porušil a čo je dôvodom zvýšenia výsledku hospodárenia, základu dane a vyrubenia rozdielu dane. Rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na danú vec vzťahujú. Zo strany daňových orgánov nedošlo k porušeniu procesných zásad daňového konania ani žiadnych iných zásad a princípov. Žalobca nebol ukrátený na žiadnom zo svojich práv, či už procesných alebo ústavných. Správca dane a žalovaný postupovali v súlade so zákonom o dani z príjmov, daňovým poriadkom, ustálenou súdnou praxou, základnými zásadami daňového konania, hodnotili dôkazy, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a prihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Rozhodnutia daňových orgánov sú v súlade s ustanoveniami § 63 daňového poriadku, sú odôvodnené a riadne preskúmateľné. Odôvodnenia rozhodnutí obsahujú skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie veci, zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia, výrok je v súlade s odôvodnením. Rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane je odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že zásah do práv žalobcu bol dôvodný, primeraný a uskutočnený za zákonom stanovených podmienok. Posúdenie skutkového stavu, vyhodnotenie dôkazov ako aj závery správcu dane a žalovaného sú opodstatnené, vychádzajúce z obsahu spisu a vykonaného dokazovania. Z kontextu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa žalovaný zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a uviedol aj dôvody, preukazujúce nedôvodnosť námietok žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že dôkazná povinnosť bola prioritne na strane žalobu. Nie je úlohou správcu dane a ani žalovaného, aby vyhľadávali dôkazy v prospech žalobcu bez toho, aby bol žalobca v tomto smere súčinný a taktiež nie je úlohou daňových orgánov napovedať žalobcovi, aké dôkazy si mal zaobstarať z dôvodu zaťaženia dôkazným bremenom za situácie, že bude musieť preukázať v budúcnosti opodstatnenosť uplatnených daňových výdavkov. Čo sa týka námietok žalobcu v žalobe ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu a znaleckého dokazovania, nie je taktiež zrejmé, čo by malo byť znalcom preskúmavané, keďže z priebehu celého konania vyplynulo, že ani žalobca, ani E. F. vlastne nevedia bez pochybností preukázať a jednoznačne ustáliť spotrebu sporného materiálu ako aj miesto spotreby . Žalobca ako aj E. F. neustále menili rozpočty k jednotlivým zákazkám, opravené spárovania sa odlišujú, vôbec nie je preukázané, že spárované hodnoty, ktoré predkladal žalobca a E. F., sú objektívne a zodpovedajú skutočnosti a taktiež nie je vôbec zrejmé z čoho žalobca a E. F. vychádzali pri ich vypracovávaní. Naopak vykonaným dokazovaním u odberateľov E. F. (výzvy, výsluch svedka) neboli predložené ani len zistené žiadne dodatky zmlúv, opravné, doplnkové krycie listy, sumarizácie rozpočtov, súpisy vykonaných prác, resp. iné doklady, ktoré by v danom čase dokumentovali zmeny, navýšenie spotreby materiálu, poníženie ceny práce. Takéto dôkazy nepredložil ani žalobca, ani E. F.. Z odpovedí odberateľov E. F. nevyplýva, že dodaný tovar, materiál a vykonané práce boli realizované v inom objeme a množstve, v akom boli fakturované. Aj sám žalobca si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že vo svojich vyjadreniach uviedol, že dodaný tovar a materiál, ktorý bol podrobne a precízne rozpísaný v krycích listoch rozpočtov a krycích listoch čerpania a ktorý tvoril prílohu každej jednej odberateľskej faktúry, zodpovedal skutočnosti - zodpovedal týmto krycím listom. A zároveň tvrdí, že spotrebovaný tovar a materiál pre jeho odberateľov bol v inom - väčšom množstve na úkor odmeny za prácu. V prípade žalobcu je zrejmé, že pre účely zákona o dani z príjmov neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie zaúčtovaných nákladov ako daňových výdavkov u žalobcu. Žalovaný je názoru, že v tomto preskúmavanom prípade nie je dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného ako ani rozhodnutia správcu dane, ani vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie, ako navrhuje žalobca.

Replika žalobcu

12. V rámci repliky k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na skutočnostiach a argumentácii uvedenej v podanej žalobe, nič na uvedenom nemenia ani skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 15.01.2024. Žalobca i naďalej považuje rozhodnutie žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ktorá skutočnosť vystala z nesprávnej aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov zo strany žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa ako správca dane pred vydaním rozhodnutí svojvoľne a účelovo naložili so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly, žalovaný a správny orgán prvého stupňa neprihliadali na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vyhodnotenie zistených skutkových okolností správnym orgánom prvého stupňa nezodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Žalobca je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa ako správca dane a žalovaný nenasledovali pri zisťovaní skutkového stavu pravidlá logického uvažovania a svoje hodnotiace úvahy pred vydaním napadnutých rozhodnutí neopísali riadne v dôsledku čoho ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Žalobca neočakával od správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného odpovede na všetky otázky, ktoré vyvstali v priebehu daňového konania, očakával však zrozumiteľné závery k skutočnostiam podstatným pre prejednávanú vec, resp. závery, ktoré by žalobcovi dostatočne objasňovali skutkový a právny základ napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žalobca i naďalej presvedčený, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný postupovali v rozpore s ustanovením §-u 63 ods. 3 daňového poriadku a pochybili, ak v odôvodnení svojich rozhodnutí neprihliadali na všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo, nakoľko z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé a zrozumiteľné, ktoré konkrétne účtovné doklady E. F. ako účastníka združenia založeného zmluvou o združení zo dňa 08.07.1996 uzatvorenou so žalobcom, ktorý (E. F.) vedie účtovníctvo a na ktorého meno sú vystavované daňové a účtovné doklady, boli vylúčené z daňových výdavkov, z akého dôvodu došlo podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného k naplneniu nesplnenia charakteru daňových výdavkov v súlade so zákonom o dani z príjmov, pričom rovnako nie je z oboch rozhodnutí zrejmé akým postupom, resp. výpočtom sa správca dane dopracoval ku konečnej sume vylúčených daňových výdavkov. 13. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 14. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa pojednával dňa 27.06.2024 za prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil (č.l. 127). Žalobca vo svojom prednese zotrval na žalobných bodoch správnej žaloby a jeho písomných vyjadreniach. Správny súd v zmysle pojednávanie odročil na deň 25.07.2024 za účelom verejného vyhlásenia rozsudku. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 28.06.2024 do 13.07.2024. 15. Podľa zákona , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 16. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 19. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 21. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. 22. Podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia 25. Podľa § 17 ods. 2 písm. zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane. 26. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23). 27. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok.

28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.08.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.03.2023, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2019 v sume 19.497,60 Eur a neuznaná daňová strata v sume 5.442,82 Eur, daňovému subjektu A. B., DIČ: XXXXXXXXXX, IČO: 32813562, IČ DPH: H., I. XXX, XXX XX D.. 29. Na úvod správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi ( ). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 30. Spornou právnou otázkou medzi účastníkmi konania bola, či žalobca v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dostatočne preukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov (, , § , ods. 2 písm. a), ods. l zákon o dani z príjmov). 31. Žalobca v správnej žalobe vo všeobecnej rovine namietal, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú nepreskúmateľné ( ) a vychádzajú z nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy pre riadne posúdenie veci ( ). 32. Správny súd k námietkam žalobcu uvedeným v bode III. písm. A) a B) správnej žaloby uvádza, že predmetné žalobné námietky žalobca formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny prieskum napadnutých rozhodní žalovaného a správcu dane. Podľa musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania

uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa , podľa ktorej „konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania,“ ale predovšetkým zásady podľa , podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však , podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc. 33. Taktiež možno konštatovať, že podľa je potrebné považovať za osobitnú náležitosť správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp. že žalobca sa so záverom orgánu verejnej správy nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz, resp. citáciu rozhodnutí súdov bez toho, aby závery vyplývajúce z citovaných rozhodnutí súdov boli konkretizované na daný prípad s jasnou a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového kontextu citovaných rozhodnutí súdov (nemožno teda považovať za prípustné vytrhávať z kontextu rozhodnutí súdov len vybrané vety, ktoré sa samé o sebe môžu žalobcovi argumentačne hodiť, ak je celkový kontext poukazovaného rozhodnutia iný). Je pravda, že vymedzenie pojmu „žalobný bod,“ resp. „žalobná námietka“ nemožno chápať príliš zužujúco, avšak pre správny súd musí byť aspoň v hrubých rysoch možné dovodiť, prečo žalobca považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia musia byť vymedzené aspoň tak, aby správny súd pri aplikácii všeobecného pravidla, že súd pozná právo (curia novit iura), mohol dostatočne určiť, akým smerom bude zameraný jeho súdny prieskum. 34. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej alebo právnej otázke sa orgán verejnej správy mýli s uvedením konkrétneho následku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo v danom prípade žalobca neurobil. 35. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s

odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu..“ Preskúmavané rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutia správcu dane takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku a nesporne z nich vyplýva, ktoré účtovné doklady E. F. ako účastníka združenia založeného zmluvou o združení zo dňa 08.07.1996 uzatvorenou so žalobcom, ktorý (E. F.) vedie účtovníctvo a na ktorého meno sú vystavované daňové a účtovné doklady, boli vylúčené z daňových výdavkov a z akého dôvodu došlo podľa správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného k naplneniu nesplnenia charakteru daňových výdavkov v súlade so zákonom o dani z príjmov a tiež je z oboch rozhodnutí zrejmé akým postupom sa správca dane dopracoval ku konečnej sume vylúčených daňových výdavkov. 36. K všeobecne namietanej nepreskúmateľnosti možno preto len rovnako všeobecne doplniť, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t. j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie. 37. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. ). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis . Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne

konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 38. K namietanému nedostatočnému zisteniu skutkového stavu na riadne posúdenie veci a námietky rozloženia dôkazného bremena správny súd uvádza, že žalobca v rámci tejto uplatnenej žalobnej námietky poukázal na § 24 ods. 2, ods. 4 a § 25 Daňového poriadku a uviedol, že v priebehu daňovej kontroly žalobca - daňový subjekt a tiež E. F. viacerými podaniami (bližšie však nešpecifikovanými) uviedli, že v prípade nepriradených zásob ide o náklady, ktoré spĺňajú charakter daňového výdavku v súlade so zákonom o dani z príjmov, nakoľko boli splnené podmienky uznateľnosti, vecnosti a preukázateľnosti, pričom žalovaný a správca dane dospeli k opačnému záveru, pričom ďalšie dokazovanie vykonané nebolo. 39. Vo väzbe na prejednávanú vec rovnako ako žalobca tak správny súd len vo všeobecnej rovine uvádza, že na proces daňovej kontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis – , pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak ( a Daňového poriadku). Keďže procesný režim a postup príslušných orgánov v rôznych daňových otázkach sú spoločné, možno v tomto rozsahu uplatňovať spoločné procesné daňové zásady a judikatórne závery týkajúce sa procesného postupu podľa Daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis (zákon o dani z príjmov) neupravuje inak. Aj v daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov preto platí, že dôkazné bremeno na preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dani z príjmov (vrátane uplatnených daňových výdavkov) prioritne ťaží daňový subjekt ( Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov ( Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je ale akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom

hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). 40. Správny súd v tomto smere dáva do pozornosti, že vychádzajúc z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov možno konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, resp. od 1. januára 2016 zdaniteľných príjmov. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok aj riadne zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol (nestačí pritom len realizácia platby). V prípade deklarovaných odplatných nadobudnutí tovaru (výdavok ako kúpna cena) daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. januára 2017,). Správny súd v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami pre uznanie daňových výdavkov (nákladov) dáva do pozornosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú objektívny charakter – nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť. Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané. Z hľadiska podmienok vecnosti a preukázateľnosti daňového výdavku (nákladu) súd konštatuje, že tieto, ako vyplýva už z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sa pri výdavkoch voči obchodným partnerom vzťahujú na vzťah medzi dodávateľom – daňovým subjektom – odberateľom. Vo vzťahu práve k týmto skutočnostiam ťaží dôkazné bremeno aj daňový subjekt. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane, z dôvodov uvedených v žalobe (, ), dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane v súlade so zákonom, a preto s poukazom na správnu žalobu zamietol. 42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).