Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/66/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : O. T., nar. XX. X. XXXX, bytom G.na XXXX/XX, Z., zastúpený A.K. JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Mandľová 28, Bratislava, proti žalovaným : 1. F. O., nar. X. X. XXXX, bytom R. XXX/XX, Z., 2. M.. I. O., nar. XX. X. XXXX, bytom R. XXX/XX, Z., žalovaní zastúpení Advokátska kancelária VALAŠÍK PARTNERS s.r.o., ul. 29. augusta 5, Bratislava, o zaplatenie 6.544,15 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17. 12. 2019 č.k. - 144, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1, 2 m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 6.544,15 € s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní 1, 2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. a to polyfunkčného domu súp.č. XXXX na G. X.. X, postavenej na parc.č. XXXX/XXX, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory o výmere XXX O.X na prízemí a X. posch. Nehnuteľnosť so súp.č. XXXX je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Z.. Medzi žalobcom a žalovanými 1, 2 od roku 2014 prebiehali rokovania o uzavretí nájomnej zmluvy na nebytové priestory o výmere XXX O.X za účelom zriadenia a prevádzkovania denného stacionára pre seniorov žalobcom. Za účelom zriadenia denného stacionára pre seniorov žalobca za súhlasu a pod vedením žalovaného 1 vykonával v nebytových priestoroch potrebné úpravy, vrátane vybavenia stacionáru potrebným vybavením a zariadením. V nebytových priestoroch žalovaných sa nachádzali hnuteľné veci v celkovej hodnote 7.123,89 €. K uzavretiu nájomnej zmluvy medzi sporovými stranami nedošlo, jednak z dôvodov technickej poruchy kúrenia ako aj z dôvodu, že žalovaní menili podmienky budúceho nájmu. Napriek tomu, že k nájmu nebytových priestorov v zmysle nedošlo, žalovaní požadovali od žalobcu platenie nájomného a to v celkovej výške 4.000 €, tak, že suma 50 € bola zaplatená dňa 31.12.2014 ako zálohy za energie, suma 2.000 € dňa 10.01.2015, suma 1.000 € dňa 27.06.2015 a suma 950 € v apríli 2015. V júli 2015 žalovaní 1, 2 zamedzili žalobcovi prístup k nebytovým priestorom a k hnuteľným veciam vo vlastníctve žalobcu, ktoré sa nachádzali v nebytových priestoroch (výmenou zámku), pričom požadovali od žalobcu opätovne ďalšie platby nájomného. Žalobca vyzval žalovaných 1, 2 listom zo dňa 18.11.2015 na vydanie hnuteľných vecí vo výške 7.123,89 € a vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4.000 €. Až dňa 10.07.2016 žalovaný 1 umožnil žalobcovi prevziať hnuteľné veci v hodnote 5.792,89 €. Žalobcovi však neboli žalovanými vydané hnuteľné veci v hodnote 1.331 € a to: TV plazma LG (obstarávacia cena 811 €), umývačka (obstarávacia cena 251 €), rýchlovarná kanvica (obstarávacia cena 21 €), mikrovlnná rúra (obstarávacia cena 69 €) a chladnička (obstarávacia cena 179 €). Materiál na zhodnotenie nebytových priestorov vynaložený žalobcom predstavuje sumu 1.213,15 €

bez hodnoty svojpomocných prác žalobcu, ktoré spočívajú v elektroinštalácii nebytového priestoru k nim patriacim zariaďovacím predmetom. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 6.544,15 €, ktorá pozostáva z bezdôvodného obohatenia vo výške 4.000 € titulom uhradených platieb, zo sumy 1.331 € ako hodnota za nevydané hnuteľné veci a zo sumy 1.213,15 € ako materiál a zhodnotenie nebytových priestorov.

2/ Žalovaní 1, 2 vo vyjadrení k žalobe uviedli, že so žalobcom rokovali prvýkrát o uzavretí nájomnej zmluvy už v októbri 2013. Rokovania boli prerušené v decembri 2013. Dôvodom bola porucha kúrenia. Táto porucha bola v januári 2014 odstránená. Žalobca tvrdil, že priestory potrebuje, nakoľko v týchto mieni prevádzkovať denný stacionár pre dôchodcov pod názvom „Pekný deň v Z.“. Žalovaní preto na vlastné náklady upravili priestor, aby bol pripravený pre tento účel. Tieto úpravy sa dokončili v marci 2014. Následne odovzdali žalobcovi kľúče od priestorov. Žalobca tak mohol od apríla 2014 priestory riadne užívať. Žalobca sa dohodli na nájomnom vo výške 5 € za m2, čo pri rozlohe 187 m2 predstavovalo 935 € mesačne. Obe strany sa dohodli, že žalobca pripraví návrh nájomnej zmluvy. Žalobca po odovzdaní kľúčov začal priestor užívať a vniesol do toho aj svoje hnuteľné veci. Žalobca dokonca dňa 21.08.2014 za prítomnosti primátora Z., miestneho kňaza a ďalších hostí slávnostne otvoril priestory denného stacionára „Pekný deň v Z.. Tvrdenie žalobcu, že priestory neužíval nie je pravdivé. Ak by priestory neužíval, nemal by tam veci a neuskutočnilo by sa slávnostné otvorenie. Žalobca neustále odkladal uzatvorenie nájomnej zmluvy poukazom na rôzne administratívne povinnosti, ktoré vraj mal s denným stacionárom. Uvádzal, že vybavuje dotáciu 35.000 €, potom sa sťažoval, že nevie nájsť do zariadenia žiadnych klientov. Dňa 30.12.2014 uhradil žalobca 50 € ako zálohu za energie a dňa 10.01.2015 uhradil 2.000 € ako splátku nájomného. Žalobca začal požadovať v súvislosti s touto platbou, aby žalovaní vystavili faktúru na uvedenú sumu občianskemu združeniu „Pekný deň v Z.“, nakoľko mieni uvedenú platbu dať do účtovníctva občianskeho združenia. Ďalšiu platbu žalobca uskutočnil dňa 27.06.2015 vo výške 1.000 €. Žalovaní popreli platbu v sume 950 € z apríla 2015. O tejto nemajú vedomosť. Žalovaní poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že v prípade neexistencie nájomnej zmluvy vzniká na strane užívateľa nebytových priestorov bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce výške nájomného. Medzi stranami bolo dohodnuté nájomné vo výške 5 € za m2, pričom bežné trhové nájomné nebytových priestorov v Z. v danom čase sa pohybovalo od 6,67 € do 10,68 €. Je tak zrejmé, že stranami dohodnuté nájomné vo výške 5 € za m2 neprekračovalo obvyklý trhový nájom. Pokiaľ preto žalobca uhradil žalovaným sumu 3.000 €, plnil iba svoj dlh vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. Táto suma zodpovedá iba necelých 4 mesiacom užívania nehnuteľnosti. Žalobca začal užívať nehnuteľnosti v apríli 2014 a v júli 2015 žalovaní vymenili zámky, čím užívanie priestorov žalobcom ukončili. V júli 2016 si žalobca z priestorov odniesol veci. Žalovaní ďalej namietali, že žalobca o svojpomocne vykonanej elektroinštalácii vo výške 1.213,15 € nepredložil žiadne dôkazy Jednalo sa o náklady a úpravy, ktoré neboli potrebné pre uvedené priestory na účel prevádzkovania stacionára.

3/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že podľa výpisu z LV č. XXXX pre Obec Z., kat. úz. Z., súd zistil, že žalovaní 1, 2 sú vlastníkmi polyfunkčného domu so súp. č. XXXX. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 10.01.2015 vyplýva, že O. T. - žalobca vyplatil sumu 2.000 € žalovanému 1. Z potvrdenia o vykonaní prevodu vyplýva, že dňa 06.07.2016 bola prevedená suma 1.000 € na účet žalovanej 1. Z listiny „Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy s dátumom 10/2013 súd zistil, že je podpísaná žalovaným (oprávnená strana) a žalobcom (zaviazaná strana) a predmetom budúcej zmluvy o prenájme majú byť nebytové priestory v Z., ul. G. X o výmere XXX O.X, zapísané na LV č. XXXX za účelom poskytovania starostlivosti o seniorov s výškou nájomného 5 €/1 m2. Ďalej bola podpísaná taká istá listina ale s dátumom 09.06.2014. Dňa 06.10.2014 vyzval žalovaný 1 žalobcu na uzatvorenie zmluvy o nájme, žalobca výzvu prevzal, čo potvrdil svojim podpisom. Dňa 05.02.2014 bolo vydané Mestom Z. kolaudačné rozhodnutie č.j. SÚ-8592/12-14Šm, ktorým sa povolilo užívanie polyfunkčného domu žalovaným. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2014. Z pozvánky vyhotovenej žalobcom ako konateľom zariadenia vyplýva, že dňa 21.08.2014 pozýva na oficiálne otvorenie prevádzky „Pekný deň v Z.“ ako denného stacionáru pre seniorov. Z faktúry H. servis vyplýva, že O. T. „Pekný deň v Z.“ ako odberateľ kúpil mikrovlnnú rúru za sumu 69 €, varnú kanvicu za 21 €, umývačku riadu za 251 € a plazmový televízor LG za sumu 811 €. Vo výdajke zo dňa 16.08.2014 je uvedené, že L.. O. M. prevzal elektromateriál celkovo v sume 526,73 € a výdajkou zo dňa 05.03.2014 v sume 18,84 €. V dodacom liste na odberateľa VENTANA je suma 34,86 €. Faktúrou Jablotron Slovakia, s.r.o. fakturoval odberateľovi L.. O. M. sumu 251,70 € za tovar.

4/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. , Obč. zák., ďalej , o nájme a podnájme nebytových priestorov. Poukazoval na to, že žalobca požadoval v rámci žaloby od žalovaných zaplatenie celkovej sumy 6.544,14 €, ktorú možno rozdeliť do troch častí. Prvá časť sa týkala materiálu na zhodnotenie nebytových priestorov v sume 1.213,15 €, druhá časť vo výške 4.000 € ako suma vyplatená žalobcom za nájomné a suma 1.331 € ako hodnota hnuteľných vecí, ktoré boli vnesené do priestorov a nevydané žalovanými.

5/ V prípade prvého nároku na zaplatenie sumy 1.213,15 € titulom materiálu na zhodnotenie nebytových priestorov nebolo medzi stranami sporné, že žalobca chcel v nebytových priestoroch žalovaných urobiť bodové osvetlenie, S tým žalovaní súhlasili a žalovaný 1 spolu so svedkom V. A. a S. Z. urobili kazetové stropy resp. podhľady, do ktorých bolo možné osádzať bodové svetlá. Uvedené potvrdil aj sám žalobca. Z výsluchu svedka O. M. mal súd preukázané, že tieto svetlá osádzal, zabezpečil k tomu kabeláž, ističe a poprepájal. Všetok materiál zabezpečil a podľa jeho tvrdenia išlo o sumu cca 1.000 €. Ďalej mal súd z výsluchu svedka O. M. preukázané, že faktúry za nákup elektromateriálu nakúpil on sám a že žalobca mu uvedené faktúry nezaplatil. Mal mu uvedené preplatiť až po otvorení stacionáru, k čomu však nedošlo. Z uvedeného je teda jednoznačné, že žalobca nemôže od žalovaných požadovať sumu 1.213,15 € ako „náklady za zhodnotenie“, keďže sám ich nevynaložil. V tejto časti žaloby nie je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore. Okrem toho žalobca doložil súdu doklady (výdajka - čl. 79 spisu, dodací list - čl. 80 spisu, faktúra - čl. 81 spisu, výdajka - čl. 82 spisu) ktoré celkovo znejú na sumu 832,13 €. Nie je zrejmé, ako žalobca dospel k požadovanej sume 1.213,15 €. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 1.213,15 € zamietol.

6/ Druhým nárokom žalobcu bola suma 4.000 €, ktorú žalobca požadoval vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka sumy 3.050 € žalovaní potvrdili, že od žalobcu túto sumu prijali a to dňa 31.12.2014 ako zálohu na energie v sume 50 €, dňa 10.01.2015 sumu 2.000 € v hotovosti a dňa 27.06.2015 sumu 1.000 € z účtu manželky žalobcu na účet žalovanej 2. Podľa tvrdení žalobcu žalovaní ešte obdržali sumu 950 €, ktorú mala uhradiť jeho manželka. Toto tvrdenie žalobca dokazoval dokladom

- hotovostným výberom dňa 20.04.2015 (čl. 19 spisu), kde je rukou dopísané, že suma odovzdaná osobne žalovanému 1, za nájom bez dokladu ako aj svedeckou výpoveďou svojej manželky. Žalovaní 1, 2 toto tvrdenie popreli. Vo vzťahu k zaplateniu sumy 950 € žalobca tvrdil, že túto sumu dávala jeho manželka manželke žalovaného, teda žalovanej 2 a na druhej strane svedkyňa V. T., manželka žalobcu ako svedkyňa tvrdila, že sumu 950 € dal jej manžel teda žalobca, žalovanému 1, pri tomto nebola prítomná. Uvedené tvrdenia sa rozchádzajú a súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že takúto sumu žalovaným 1 alebo 2 vyplatil. Okrem toho je zo strany žalobcu nelogické, že takúto sumu v hotovosti vyberal za účelom následného vyplatenia žalovaným, keď mohol túto sumu previesť na účet žalovaných tak ako to urobil v prípade sumy 1.000 €. Ak keď už podľa svojho tvrdenia chcel túto sumu odovzdať v hotovosti, mal v záujme zachovania istoty pre seba žiadať potvrdenie o prijatí od žalovaných, čo však neurobil. Preto je žaloba žalobcu aj v časti zaplatenia sumy 950 € nedôvodná, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že túto sumu vyplatil žalovaným 1, 2.

7/ Aj v časti o zaplatenie sumy 3.050 € uplatnenú titulom bezdôvodného obohatenia bolo potrebné žalobu zamietnuť, keďže na strane žalovaných nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Je nesporné, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Z výsluchov oboch sporových strán vyplynulo, že o uzavretí zmluvy rokovali, išlo o priestory o výmere 187 m2, za čo si predbežne dohodli nájomné 5 €/m2, čo mesačne predstavuje sumu 935 €. Žalobca tvrdil, že nedošlo k užívaniu priestorov, keďže nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Z výpovede sporových strán, ako aj z výpovedí svedkov V. T., O. M., S. Z., že priestory boli spôsobilé na užívanie najneskôr ku dňu oficiálneho otvorenia 21.08.2014. Od apríla 2014 v priestoroch boli nasťahované veci, žalobca disponoval kľúčmi. Žiaden zo svedkov vypočutých v konaní neuviedli, že by priestory vykazovali také vady, pre ktoré by nemohol byť prevádzkovaný stacionár. Žalobca svoje tvrdenie, že nebytový priestor nebol spôsobilý na prevádzkovanie denného stacionáru pre seniorov ničím nepreukázal. V kolaudačnom rozhodnutí (čl. 68 spisu) sa povoľuje užívanie polyfunkčného domu - prístavby a nadstavby, pričom stavbu je možné využívať na účel polyfunkčného využitia a trvalého bývania. Z tvrdenia žalobcu nie je zrejmé, z akého dôvodu by neboli priestory vhodné na prevádzkovanie denného stacionáru. Skutočnosť, že nedošlo k prevádzkovaniu stacionára ešte neznamená, že nedošlo k užívaniu priestorov zo strany žalovaného aj keď bez uzatvorenej zmluvy. Žalobca mal nebytový priestor reálne v dispozícii najneskôr od apríla 2014 (po dokončení opráv na kúrení a inštalácii svetiel) do konca júna 2015, kedy boli vymenené zámky. Dôvodom výmeny zámkov bolo oznámenie žalobcu, že prevádzkovať stacionár nebude. Teda obdobie, kedy

mal žalobca fyzicky nebytový priestor k dispozícii len pre seba bolo 15 mesiacov. Podľa predbežne dohodnutého nájomného 5 € za m2 pri výmere nebytových priestorov by výška úhrady za užívanie bola v sume 14.025 €. Žalobca zaplatil sumu 3.050 €. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom zaplatená suma pokryla úhradu za užívanie cca 3,5 mesiaca. Žalobcom požadované vrátenie tejto sumy nie je dôvodné.

8/ Žalobca namietal, že do nebytových priestorov mali prístup aj iné osoby. Uvedené tvrdenie nebolo ničím preukázané. Je len logické, že žalovaný 1 ako vlastník si ponecháva kľúče od vlastných priestorov. To, že po výmene zámkov koncom júna 2015 žalovaný 1 poprosil iného svojho nájomníka, resp. užívateľa jeho vlastného priestoru, aby nebytové priestory občas skontroloval neznamená, že nebytové priestory užívali tretie osoby. Ďalej žalobca tvrdil, že priestory po uzamknutí v júni 2015 žalovaný 1 ponúkal na predaj. Ani z tohto tvrdenia nevyplýva, že by v období od apríla 2014 do júna 2015 priestory užívali iné osoby ako žalobca. Práve svedok P. Š. potvrdil, že o priestory mal záujem, ale žalovaný 1 mu uviedol, že nie sú voľné. Do priestorov sa sťahoval až na jeseň 2016 po tom, čo boli veci žalobcu z nebytových priestorov odvezené. Čo sa týka nájomnej zmluvy, ani žalobca, ani jeho manželka V. T., ani iní žalobcom navrhovaní svedkovia neuviedli konkrétnu vec, konkrétny problém, pre ktorý nemohlo prísť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Svedkyňa V. T. uviedla že žalovaní menili podmienky uzatvorenia zmluvy a že požadovali starostlivosť o uličný priestor a prepis energií. To, že žalovaní menili podmienky uzatvorenia nájomnej zmluvy nebolo v konaní ničím preukázané a požiadavka starostlivosti o uličný priestor a prepis energií sú celkom oprávnené požiadavky, ktoré bývajú bežne súčasťou nájomných zmlúv. Súdu sa javí, že pravým dôvodom nepodpísania nájomnej zmluvy zo strany žalobcu, bolo to, že žalobca nemal do stacionáru zazmluvnených klientov a teda predpoklad určitého stáleho príjmu. Predstava žalobcu, že uzavretie nájomnej zmluvy má nasledovať až potom, čo bude mať zazmluvnených záujemcov, je mylná. Žalovaní ako prenajímatelia nebytových priestorov majú právo žiadať úhradu za užívanie od momentu, kedy žalobcovi odovzdali kľúče.

9/ Posledným požadovaným nárokom žalobcu je hodnota vnesených hnuteľných vecí vo výške 1.331 €, o ktorých žalobca tvrdí, že ich so nebytových priestorov vniesol a žalovaní mu ich nevrátili, resp. neumožnili vyniesť. Ide o TV plazma LG v cene 811 €, umývačka riadu v cene 251 €, rýchlovarná kanvica v cene 21 €, mikrovlnná rúra v cene 69 € (doklad o kúpe čl. 78) a chladnička v cene 179 € (doklad žalobca súdu nedoložil). Žalobca tvrdil, že uvedené hnuteľné veci vniesol do nebytových priestorov. Žalovaní uvedené nepopreli. Žalobca svoje tvrdenia dokladoval aj fotografiou (čl. 120). Ako bolo už vyššie ustálené, žalobca mal od nebytových priestorov kľúče od marca resp. apríla 2014, v tomto časovom období vnášal do priestorov zariadenie vrátane elektrospotrebičov do kuchynky a televízora. Uvedené potvrdila aj svedkyňa V. T. a O. M.. Prístupom do priestorov žalobca disponoval až do konca júna 2015. Následne žalovaný 1 vymenil zámky. Ďalej bolo preukázané, že dňa 10.07.2016 boli veci žalobcom vysťahované. Pri sťahovaní boli prítomné sporové strany, svedkovia V. T., O. M., M. B.Ž., U. M. a zo strany žalovaných D. A., V. A. a S. Z.. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že z priestorov neodniesol veci v hodnote 1.331 € preukazoval svedeckými výpoveďami manželky V. T., U. M. a O. M., ktorí tvrdili, že elektroniku - chladničku, umývačku, konvicu, televízor, mikrovlnku z priestorov nevynášali. Zároveň poukazovali na osobu, ktorá bola prítomná pri vyprataní (svedkyňa D. A.) a fotila a podľa tvrdenia žalobcu a jeho manželky V. T. žalovaný 1 robil aj písomný záznam. Nie je však možné, aby to čo tvrdí žalobca (existencia fotodokumentácie a písomného záznamu o prevzatých veciach) dokladoval žalovaný 1, aby žalobca požadoval doloženie fotodokumentácie a záznamu od žalovaných. On sám musí uniesť v spore dôkazné bremeno svojho tvrdenia v tom, že uvedené veci nemohol z priestorov odniesť a neodniesol. Žalobca mal sám alebo prostredníctvom osôb, ktoré mu so sťahovaním pomáhali, vyhotoviť doklad o veciach, ktoré v skutočnosti vysťahoval. Tým by bola jeho dôkazná situácia v prípadnom budúcom spore (ktorý mohol v čase sťahovania vecí predpokladať) silnejšia. Svedkovia V. T., O. M. a U. M. síce tvrdili, že v deň sťahovania, sa elektronika nevynášala, uvedené tvrdenia však automaticky neznamenajú, že tieto veci nemohol žalobca vyniesť kedykoľvek v období po ich vnesení (apríl 2014) až do júna 2015, kedy už žalobca aj spolu s manželkou vedeli, že stacionár prevádzkovať nebudú. Súd teda nemal preukázané, že žalobca ponechal v priestoroch žalovaných veci v hodnote 1.331 €. Preto súd prvej inštancie žalobcu aj v tejto časti zamietol.

10/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. v spojení s a v konaní úspešným žalovaným 1, 2 priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca; jeho odvolanie smerovalo proti rozsudku v celom rozsahu. Žalobca odvolanie oprel o odvolacie dôvody v zmysle , , a , ako aj ďalších odvolacích dôvodov podľa . Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie, príp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 12/ Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že mu nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní o zaplatenie sumy 1.213,15 € ako „nákladov za zhodnotenie“, keďže ich sám nevynaložil. To či ich žalobca uhradil alebo neuhradil svojmu subdodávateľovi (p. M.) nič nemení na fakte, že elektroinštaláciou došlo k nespornému zhodnoteniu priestorov žalovaných, so zákonnou povinnosťou žalovaných, aby z toho plynúce bezdôvodné obohatenie vydali žalobcovi, ako ich objednávateľovi, pretože na jeho meno a jeho účet bola táto elektroinštalácia v priestoroch žalovaných zrealizovaná. Žalobca tiež nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že z o zdokladovaného zhodnotenia v sume 1.213,15 € osvedčil len čiastku vo výške 832,13 €, keď súd zjavne k tejto sume opomenul pripočítať ďalšie 3 súdu predložené výdajky (v bode 30 odôvodnenia rozsudku súd spomína len 2 výdajky, hoci mu bolo predložených celkovo 5). Žalovaní výšku týchto zdokladovaných nákladov nerozporovali, čím sa považovali za nesporné čo do ich výšky ( ). 13/ Pokiaľ ide o sumu 950 €, o ktorej súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že túto sumu vyplatil žalovaným, uvedené tvrdenie rovnako nie je pravdivé, čo preukazujú predsúdne listy žalovaných zo dňa 15. 12. 2015 a zo dňa 1. 7. 2016, ktorými si na túto sumu sami žalovaní započítali svoje údajné nároky z bezdôvodného obohatenia v údajnej výške 16.800 € (4.000 € - 16.800 € = 12.800 €, ktorej úhrady sa žalovaní voči žalobcovi takto predsúdne domáhali), uznávajúc tak podľa Obč. zák., že aj táto suma, popri nižšie uvedených 3.050 € (950 € + 3.050 € = 4.000 €), im bola žalobcom poukázaná. S uvedeným argumentom sa súd prvej inštancie nijako vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, čím svoje rozhodnutie zaťažil aj vadou arbitrárnosti. 14/ Medzi stranami sporu nie je sporné, že medzi nimi nevznikla Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorá si vyžaduje písomnú formu ( o nájme nebytových priestorov), čím žalobcovi nesporne vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z jeho voči žalovaným zrealizovaných úhrad v sume 4.000 € (3.050 € + 950 €), ktorý však mal byť zlikvidovaný protinárokom žalovaných vo výške 14.025 € za žalobcove užívanie priestorov žalovaných od 4/2014 do 6/2015 (15 M x 5 € x 187 €/m2), ako ich nárok z bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi. Súd prvej inštancie ale opomenul vziať do úvahy dôkazné listiny : zmluvu o budúcej zmluve a žalovaných Návrh nájomnej zmluvy z 6/2015, osvedčujúci súhlas žalovaných, že až do momentu uzavretia nájomnej zmluvy je žalobca oprávnený ich priestory používať bezodplatne, čím osvedčili dohodu o výpožičke podľa Obč. zák. počas tohto obdobia, práve z titulu čoho žalobca priestory žalovaných v období od 4/2014 do 6/2015 oprávnene, i keď bezodplatne používal, čím sa žiadneho bezdôvodného obohatenia voči žalovaným dopustiť nemohol. Dôkazom uvedeného je reálne správanie žalovaných, ktorí žalobcu do svojich priestorov pustili, s ich súhlasom v nich mal uložené svoje veci pre budúci stacionár, nikdy v žiadnych návrhoch za toto obdobie nepožadovali žiadnu úhradu, s čím prekvapivo prišli až po tom (15. 12. 2015), kedy sa žalobca cestou právneho zástupcu začal domáhať svojich práv. Ak by za toto prípravné obdobie mal žalobca žalovaným niečo platiť, tak by si to buď dohodli už v zmluve o budúcej zmluve, či aspoň uplatnili v návrhu nájomnej zmluvy, čo však neurobili. 15/ Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že jedným z dôvodov, prečo k podpisu nájomnej zmluvy nedošlo, okrem neustáleho menenia podmienok nájomnej zmluvy zo strany žalovaných, bolo, že priestory sa nestali kolaudačne spôsobilé na účely denného stacionára pre seniorov, za čo zodpovednosť zaťažuje žalovaných ako vlastníkov, s čím sa súd prvej inštancie vo svojom rozsudku tiež nevysporiadal, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou arbitrárnosti. 16/ Záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že z priestorov žalovaných neodniesol svoje veci (elektroniku) o hodnote 1.331 € je v rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. , , ), v zmysle ktorých „na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze.“ Výsluchy svedkov, spolu s fotografiami daných priestorov preukazovali, že dané hnuteľné veci sa v priestoroch žalovaných nachádzali, čo žalovaní ani nepopreli; navyše žalovaní mohli súdu predložiť svedkami potvrdenú žalovanými vyhotovovanú fotodokumentáciu z preberacieho konania, ktorú však žalovaní súdu nevydali; je ale nesporné, že žalovaní tieto veci žalobcovi nikdy nevrátili. Potom žalobca v zmysle spomínanej negatívnej dôkaznej teórie uniesol dôkazné bremeno tohto svojho nároku - t.j. nemožno od žalobcu požadovať, aby preukázal, že mu

žalovaní jeho veci nevrátili, obzvlášť, keď nebol produkovaný žiadny dôkaz pre ničím nepodloženú úvahu súdu, že si žalobca mohol tieto veci vyniesť sám ešte pred 6/2015, čo žalobca neurobil. Žalovaní si pre svoju ochranu mali nechať osvedčiť riadny súpis zadržaných vecí a keď tak neurobili, nemôžu to konšpiratívne uplatňovať v žalobcov neprospech. Najmä keď takmer rok sami so všetkými vecami žalobcu disponovali, pričom vstup do priestorov, v ktorých boli tieto veci držané, umožňovali aj ďalším osobám. Napokon samotní žalovaní vo svojej odpovedi zo dňa 15. 12. 2015 na list žalobcu zo dňa 18. 11. 2015, ktorou sa žalobca domáhal vydania zadržovaných vecí o súhrnnej hodnote 7.123,89 € (nábytku a elektroniky), odpovedali : „vzhľadom k týmto skutočnostiam si Vás dovoľujeme tlmočiť stanovisko nášho klienta, že je pripravený vydať p. T.D. jeho hnuteľné veci v hodnote 7.123,89 € (vrátane upomínanej elektroniky podľa výzvy z 18. 11. 2015). Tým sami žalovaní podľa § 558 Obč. zák. uznali, že ešte dňa 15. 12. 2015 aj touto elektronikou plne disponovali, t.j. po jej zadržaní v 6/2015, pričom dodnes ju žalobcovi nevrátili, keď mu z vecí o hodnote 7.123,89 € vrátili len veci o hodnote 5.792,89 €. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rovnako odignoroval, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou arbitrárnosti. 17/ Na odvolanie žalobcu podali žalovaní písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že prvou žalovanou položkou bola suma 1.213,15 € za elektroinštalačné práce, vykonané v nebytovom priestore. Súd prvej inštancie poukazoval na výpoveď svedka M., ktorý jasne popísal a žalobca to ani nepoprel, že on, nie žalobca, tieto elektroinštalačné práce vykonal, pričom mu za ne dodnes nebolo ani žalobcom ani žalovaným zaplatené. Aktívnu legitimáciu na vymáhanie tejto sumy tak má nie žalobca, ale práve svedok M.. Súd tiež správne poukázal na len čiastočné zdokladovanie žalovanej sumy, a to len vo výške 832,13 €. Žalobca v odvolaní uvádzal, že táto položka nebola medzi stranami sporná, čo ale vôbec nie je pravda, nakoľko žalovaní od počiatku spochybňovali celú žalovanú sumu ako takú. 18/ V prípade sumy 950 súd prvej inštancie správne poukazoval na to, že žalobca o úhrade tejto sumy nepredložil žiadny doklad. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaní v predsúdnych listoch zo dňa 15. 12. 2015 a 1. 7. 2016 potvrdili úhradu sumy 950 € žalobcom. V liste zo dňa 15. 12. 2015 žalovaní výslovne adresujú žalobcovi slová „Vami uvedená suma 4.000 €“, čiže nepovažujú úhradu za fakt, ale iba za tvrdenie žalobcu. List bol písaný ako ústretový krok v snahe doriešiť vec zmierom a preto žalovaní v liste neriešili detaily. Žalobca ale prekvapujúco v odvolaní priznáva, že priestory žalovaných užíval skutočne v období od 4/2014 až 6/2015, keďže žalobca počas celého konania tvrdil, že priestory neužíval. Teraz tvrdí, že ich užíval, ale že mal právo užívať ich bezplatne. Tento postoj zrejme vyplýva z toho, že ešte aj manželka žalobcu V. T. ako svedkyňa vypovedal, že žalobca priestory užíval a neplatil za ne. Podľa žalobcu nepodpísaný návrh nájomnej zmluvy je vlastne súhlasom žalovaných s bezplatným užívaním priestorov a navyše podľa jeho názoru došlo k uzavretiu dohody o výpožičke podľa § 659 Obč. zák., ktorá mu založila právo bezplatne užívať priestory žalovaných. Ide o účelový právny konštrukt žalobcu, ktorý nemá oporu v zákone. 19/ Nebytové priestory boli užívaniaschopné a žalobca ich aj užíval. Podľa tvrdenia žalobcu v odvolaní priestory neboli „kolaudačne spôsobilé“, čo sa nezakladá na pravde, na priestory bolo vydané ešte pred užívaním riadne právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ktoré je založené v spise. 20/ V prípade vecí, ktoré sa nachádzali v priestoroch do r. 2016, súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca si postupne do júla 2016 z priestorov všetky veci odniesol. Svoje tvrdenie, že mu v priestoroch zostali ešte nejaké veci, dokazoval svedeckými výpoveďami svojej manželky, synovca, dcéry a spolupracovníka, bez ďalších dôkazov. Nič mu pritom nebránilo vyhotoviť si v júli 2016 obrazový záznam, Žalovaní si obrazový záznam spravili, tento si ale neuchovali, nakoľko nepredpokladali, že o polrok začne súdne konanie vo veci, o ktorom sa dozvedeli v r. 2017. Pokiaľ by o ňom mali vedomosť, záznam by si určite uchovali. Žalovaní vo svojom liste zo dňa 15. 12. 2015 nepopierali, že žalobca nejaké veci v ich priestoroch ešte mal. Ku konečnému vysťahovaniu však došlo až 10. 7. 2016, čo nie je sporné. Nikto nepopiera že vr. 2015 žalobca ešte v priestoroch nejaké veci mal, v júli 2016 už žalobca v priestoroch žiadne veci nemal. 21/ Žalovaní dodali, že v konaní bolo preukázané, že žalobca priestory užíval, napokon to v odvolaní aj potvrdil. Hoci nebola podpísaná nájomná zmluva, žalovaným vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho obvyklému trhovému nájomnému, príp. nájomnému stanovenému v pripravovanej ale nepodpísanej nájomnej zmluve. Judikatúra NS SR je v tomto jednoznačná a žalovaní na ňu vo svojom vyjadrení zo dňa 6. 11. 2017 aj poukázali. Preto pokiaľ žalobca poukázal žalovaným 3.050 €, tak jednoducho platil za užívanie priestorov, aj keď nebola podpísaná nájomná zmluva. Nemá preto právo požadovať vrátenie tejto sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaní navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 22/ Na vyjadrenie žalovaných podal žalobca písomné vyjadrenie (č.l. 226 spisu), v ktorom zotrval v plnom rozsahu na argumentoch, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 23/ Ďalšie podania strany sporu neučinili.

24/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 25/ Podľa Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 26/ Podľa Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 27/ Žalobca sa domáhal jednotlivých peňažných nárokov z titulu vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia; a síce zaplatenia sumy 1.213,15 €, predstavujúcej náklady za elektroinštalačné práce, vykonané v priestoroch žalovaných, o ktoré boli nebytové priestory zhodnotené. V konaní bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedka p. L.. O. M. (č.l. 109, 110 spisu), že elektroinštalačné práce vykonal on osobne, on tiež zabezpečil za svoje prostriedky nákup potrebného elektroinštalačného materiálu; za vynaložené náklady na materiál a ani za prácu mu doposiaľ nikto nezaplatil. 28/ Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. V zmysle Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Subjektami záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný subjekt). Oprávneným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Keďže vykonané dokazovanie preukázalo, že to nebol žalobca, kto uhradil náklady na nákup elektroinštalačného materiálu a rovnako tak ani nevykonal samotné elektroinštalačné práce, nie je žalobca oprávneným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia; je síce pravdou, že elektroinštaláciou došlo k zhodnoteniu nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaných, nie však na úkor žalobcu, ktorý sa na tom nepodieľal ani nákupom potrebného materiálu a ani výkonom osobnej práce. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní o predmetnom nároku vo výške 1.213,15 € bol preto správny. Pre úplnosť nutno dodať, že v spisovom materiáli sa nachádzajú doklady o vynaložení nákladov spolu v hodnote 832,13 € (č.l. 79, 80, 81, 82 spisu) a nie žalovaných 1.213,15 €. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že sa žalobca mýli, pokiaľ považuje za nesporné jeho skutkové tvrdenia o vynaložených nákladoch z dôvodu, že žalovaní 1, 2 výslovne nepopreli ním predložené výdajky, argumentujúc ust. . Uvedené výslovné popretie skutkových tvrdení žalobcu o nákladoch, podopreté predložením výdajných listov nebolo nutné, nakoľko žalovaní 1, 2 predsa popreli opodstatnenosť tohto uplatneného nároku (ako aj ostatných uplatnených nárokov) v celosti, pričom súdu ohľadom tohto nároku (ako aj ostatných nárokov) prezentovali vlastné skutkové tvrdenia a argumenty, v zmysle ust. .

29/ V prípade nároku na zaplatenie sumy 4.000 € vykonané dokazovanie bez pochybností preukázalo, že žalovaní obdržali od žalobcu sumu 3.050 €, ktorú tvorili : záloha na energie 50 € (dňa 31. 12. 2014), suma 2.000 € (dňa 10. 1. 2015) a suma 1.000 € (dňa 27. 6. 2015). Tvrdenie žalobcu o úhrade ďalšej čiastky vo výške 950 € žalobca v konaní nepreukázal, nakoľko jeho tvrdenia o spôsobe úhrady tejto čiastky - že uvedenú sumu dala jeho manželka manželke žalovaného 1, t.j. žalovanej 2, boli v rozpore s tým, čo o tom vypovedala ako svedkyňa žalobcova manželka V. T., totiž, že sumu 950 € dal jej manžel, t.j. žalobca, žalovanému 1. Žalobca svoje tvrdenie o odovzdaní tejto čiastky žalovaným 1, 2 nevedel vierohodne preukázať, súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo na preukázanie tohto tvrdenia.

30/ Pokiaľ ide o zvyšnú sumu tohto nároku 3.050 €, v konaní nebolo preukázané, že sa žalovaní 1, 2 na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili získaním plnenia v tejto výške. Suma 3.050 € bola čiastka uhradená žalobcom na energie (50 €) v súvislosti s užívaním nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaných. Medzi stranami sporu nikdy nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, hoci o uzavretí takejto zmluvy viedli niekoľko mesiacov rokovania, aj s predbežnou dohodou o výške „nájomného“ 5 €/m2, čo predstavovalo mesačne sumu 935 €. K uzavretiu samotnej nájomnej zmluvy napokon medzi stranami sporu nedošlo, avšak žalobca predmetné priestory, v ktorých chcel zriadiť denný stacionár pre seniorov, mal k dispozícii (napokon na deň 21. 8. 2014 pripravil žalobca aj slávnostné otvorenie stacionáru), a to aj bez uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaní mu od týchto priestorov odovzdali kľúče, v mesiaci apríli 2014; žalobca následne do týchto priestorov vniesol rôzne zariadenie. Je bez významu, že zamýšľaný stacionár v konečnom dôsledku v priestoroch nefungoval, žalobca mal priestory k dispozícii (mal od nich kľúče a v

nich vnesené rôzne predmety), preto bol povinný za užívanie týchto priestorov žalovaným platiť úhrady. Žalobca neprodukoval v konaní žiadny dôkaz o tom, že sa so žalovanými dohodol na bezodplatnom užívaní daných priestorov. Napokon, veď žalobca sám nejaké úhrady v prospech žalovaných aj realizoval

- konkrétne špecifikované platby vo výške 3.050 € (keď úhrada ďalšej žalobcom tvrdenej sumy 950 € zostala sporná a zo strany žalobcu v konaní nepreukázaná). Je nelogické, aby žalobca žalovaným zaplatil sumu 3.050 € v súvislosti s predmetnými priestormi stacionáru, ak by užívanie predmetných priestorov bolo dohodnuté ako bezodplatné.

31/ Pokiaľ žalobca užíval predmetné priestory, hoci aj bez platnej nájomnej zmluvy, bol povinný platiť za ich užívanie úhrady. Ako judikovala súdna prax „ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať...“ (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR z 2. 11. 2000 sp. zn. ). „Bezdôvodné obohatenie vznikne tomu, kto prevzal bez platnej nájomnej zmluvy do užívania nebytové priestory, aj keď tieto priestory neužíval, hoci mohol....“ (rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 30. 9. 2004).

32/ Majetkovým vyjadrením prospechu získaným užívaním priestorov bez platnej nájomnej zmluvy je potom peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému obvyklému na danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti. Takže pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia ako sumy zodpovedajúcej nájomnému obvyklému v danom mieste a čase, podľa odvolacieho súdu nie je rozumný dôvod, prečo neakceptovať stranami sporu zamýšľanú výšku nájomného 5 €/m2, čo predstavuje vzhľadom na rozlohu priestorov užívaných žalobcom mesačne sumu 935 €, keď obvyklá výška nájomného v tom čase a mieste sa pohybovala v rozmedzí od 6,67 €/m2 do 10,68 €/m2 (ako zdokladovali žalovaní 1, 2 na č.l. 54, 55 spisu ). Pri zohľadnení faktu, že žalobca užíval predmetné priestory 15 mesiacov (od 4/2014 do 6/2015) tak nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na úkor žalobcu pri zamýšľanej úhrade za užívanie priestorov vo výške 5 €/m2.

33/ Naostatok v prípade uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.331 €, ako hodnoty hnuteľných vecí, o ktorých žalobca tvrdí, že boli vnesené do priestorov, avšak žalovaní mu ich nevrátili : TV plazma LG v cene 811 €, umývačka riadu v cene 251 €, rýchlovarná kanvica v cene 21 €, mikrovlnná rúra v cene 69 € a chladnička v cene 179 € (keď ide o nadobúdacie ceny), súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že predmetné hnuteľné veci ponechal v priestoroch žalovaných. Žalobca v odvolaní argumentoval tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, t.j. že nemožno od neho žiadať, aby preukázal, že predmetné veci z priestorov sám už skôr neodniesol. Je logické, že takýto dôkaz od žalobcu žiadať nemožno, skutočnosť, že uvedené hnuteľné veci zostali v priestoroch žalovaných však bolo možné preukázať inými spôsobmi, preto argument o uplatnení tzv. negatívnej dôkaznej teórie neobstojí. Bolo vecou žalobcu, aby preukázal, že predmetné veci sa stále nachádzajú u žalovaných, takýto dôkaz ale neposkytol. List žalovaných zo dňa 15. 12. 2015, ktorým odpovedali na list žalobcu zo dňa 18. 11. 2015, nie je dostatočne vierohodným dôkazom o tom, že sa ku dňu 10. 7. 2016, kedy došlo k vyprataniu priestorov žalobcom, stále v týchto priestoroch nachádzali. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že aj tento nárok uplatňoval žalobca titulom bezdôvodného obohatenia, hoci v danom prípade sa žalobca mal po správnosti domáhať buď vydania predmetných vecí, príp. zaplatenia ich zostatkovej hodnoty.

34/ Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ), včítane výroku o náhrade trov konania, v ktorom súd prvej inštancie rovnako nepochybil.

35/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s , ; žalovaným 1, 2 ako úspešnej strane v spore priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 36/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).