Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_11S-46-2013.pdf
PDF · 94.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/46/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: MUDr. T. R., nar. XX. XX. XXXX, Q. F. XX, Q., zastúpenej JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom, Kupecká 18, Nitra, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Okresný dopravný inšpektorát Nitra, Piaristická 5, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 15. februára 2013 č. ORPZ-NR-OD12-Pr-1538/2012, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 15. februára 2013 č. ORPZ-NR-OD12- Pr-1538/2012 podľa § 250j ods. 2, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 35,- eur na účet právneho zástupcu žalobkyni, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podanou žalobou zo dňa 25. 04. 2013 žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012 č.p.: ORPZ-NR-OD12-Pr-1538/2012, v spojení s oznámením zo dňa 15. 02. 2013 č. p.: ORPZ-NR-OD12-Pr-1538/2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že dňa 18. 01. 2012 (správne malo byť 2013) jej bol doručený rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012 č. p.: ORPZ-NR-OD12-Pr-1538/2012, v zmysle ktorého bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vyššie označený rozkaz o uložení sankcie za priestupok obsahoval poučenie, v zmysle ktorého bolo možné podať proti nemu odpor do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia. Žalobkyňa sa v mieste svojho bydliska, teda v mieste doručenia dočasne nezdržiavala a rozkaz o uložení sankcie prevzala dňa 18. 01. 2013. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok odpor, a to dňa 04. 02. 2013. Dňa 12. 03. 2013 jej bola doručená písomnosť, v ktorej jej žalovaný oznamuje, že odpor bol podaný po zákonom stanovenej lehote, teda oneskorene, v dôsledku čoho rozkaz o uložení sankcie nadobudol právoplatnosť a vo veci už nie je možné podať riadny opravný prostriedok. Žalobkyňa bola takýmto nezákonným postupom žalovaného ukrátená na svojich právach, pretože sa riadila výlučne poučením, ktoré bolo uvedené v rozkaze o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012 a odpor podala do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia. Žalovaný mal teda pokračovať v správnom konaní. Za predpokladu, že žalobkyňa ako účastník rozkazného konania podala odpor proti rozkazu o uložení sankcie po lehote, urobila tak v dôsledku nesprávneho poučenia žalovaného. Žalobkyňa v podanej žalobe taktiež citovala ust. § 54 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ust. § 57 ods. 2, § 247 ods. 1, 2, 3 OSP, ako aj niektoré ustanovenia zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Žalovaný na základe výzvy súdu podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 25. 06. 2013, v ktorom uviedol, že žalobkyňa ako vodička motorového vozidla neposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky informatívnej prevádzkovej "IP 17a" s dodatkovou tabuľou "E 13", zastavila a stála s vozidlom na parkovacom mieste s plateným státím, označeným uvedenou dopravnou značkou, pričom vozidlo nemalo zaplatený poplatok za parkovanie. V rozkaznom konaní bola žalobkyni uložená pokuta 40,- eur za porušenie ust. § 3 ods. 2, písm. b/, § 25 ods. 1, písm. o/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasťou rozkazu bolo i poučenie o možnosti podať proti nemu odpor, ktoré bolo formulované v zmysle ust. § 87 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Rozkaz bol uložený na pošte dňa 03. 01. 2013 a žalobkyňa si ho osobne prevzala dňa 18. 01. 2013. S poukazom na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov bol rozkaz doručený dňa 06. 01. 2013 a nadobudol právoplatnosť zo dňa 21. 01. 2013. Sama žalobkyňa priznáva, že jej bolo doručené oznámenie o uložení zásielky, na základe ktorého si ju osobne prevzala, a to dňa 18. 01. 2013, pričom mala teda priestor na podanie odporu v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný sa v predmetnej veci pri vydávaní rozkazu riadil zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ako ich zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a nie je zrejmé, prečo žalobkyňa poukazuje na ustanovenia OSP. Žalobkyni bolo zaslané neformálne oznámenie v súvislosti s oneskorene podaným odporom, nakoľko žalovaný považoval za potrebné objasniť skutočnosti, na základe ktorých bol rozkaz o uložení sankcie správoplatnený. Žalovaný je toho názoru, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov a navrhol, aby súd konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil, pretože žalobkyňa nevyužila riadny opravný prostriedok.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie zo dňa 05. 02. 2013, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že toto oznámenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho podľa 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (súhlas žalovaného s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobkyňa sa k výzve na vyjadrenie k prejednnaiu veci bez nariadenia pojednávania, ktorá bola doručená jej právnemu zástupcovi dňa 14. 08. 2013 v určenej lehote, nevyjadrila a o následkoch nevydrenia sa bola poučená a prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom), verejne vyhlásil dňa 15. 10. 2013.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že sa v ňom nachádza úradný záznam o dopravnom priestupku zo dňa 13. 11. 2012, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň bol hliadkou Mestskej polície v Nitre riešený priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z ktorého je podozrivá T. R., nakoľko v tento deň stála so svojím motorovým vozidlom BMW bielej farby, bez platného parkovacieho lístka na Piaristickej ulici v Nitre. Menovaná bola upovedomená o priestupku, ktorého sa dopustila, pričom sa jednalo o porušenie ust. § 25 ods. 1, písm. o/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nebola ochotná vec doriešiť v blokovom konaní. Súčasťou spisu je i záznam o podaní vysvetlenia k priestupku spísaný dňa 13. 11. 2012 so žalobkyňou. Následne Mestská polícia v Nitre predložila žalovanému správu o výsledku objasňovania priestupku, z ktorého bola podozrivá T. R.. Žalovaný dňa 13. 12. 2012 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012 č. p.: ORPZ-NR-OD12-Pr-1538/2012, ktorým žalobkyni uložil pokutu 40,- eur a súčasťou ktorého je i poučenie podľa § 87 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov o možnosti podať odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Z doručenky pripojenej k tomuto rozkazu o uložení sankcie za priestupok vyplýva, že zásielka bola žalobkyni doručovaná dňa 02. 01. 2013 a opakovane dňa 03. 01. 2013, kedy bola uložená na pošte. Žalobkyňa si zásielku prevzala dňa 18. 01. 2013, čo potvrdila svojím podpisom na doručenke. Dňa 04. 02. 2013 bol podaný na poštovú prepravu odpor žalobkyne proti vyššie označenému rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012, ktorý žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný v podaní zo dňa 15. 02. 2013 žalobkyni oznámil, že rozkaz o uložení sankcie nadobudol právoplatnosť a v danej veci nie je možné podať riadny opravný prostriedok. Poukázal na to, že prvý neúspešný pokus o doručenie rozkazu o uložení sankcie bol vykonaný dňa 02. 01. 2013 a opakovane dňa 03. 01. 2013, pričom následne bola zásielka uložená na pošte. Tretí deň od uloženia zásielky sa považuje za deň doručenia, čo znamená, že zásielka bola doručená dňa 06. 01. 2013 a od tohto dňa začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odporu proti nemu. Žalobkyňa prevzala rozkaz o uložení sankcie za priestupok dňa 18. 01. 2013 a tento nadobudol právoplatnosť dňa 21. 01. 2013, teda po uplynutí pätnásťdňovej lehoty na podanie odporu proti nemu. Z odtlačku poštovej pečiatky vyplýva, že odpor proti nemu podala žalobkyňa na poštovú prepravu dňa 04. 02. 2013, t. j. po zákonom stanovenej lehote a teda oneskorene.
Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 15. 02. 2013 č. ORPZ-NR-OD12-Pr-1538/2012 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobkyni postupoval v súlade so zákonom, keď jej oznámil, že odpor zo dňa 01. 02. 2013 proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012 podala na poštovú prepravu dňa 04. 02. 2013, teda oneskorene.
Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 87 ods. 1, 3, 4, 5, 6 vyššie citovaného zákona, ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2).
Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku. Oznamuje sa vždy písomne.
Obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.
Rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia.
V rozkaznom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.
Podľa § 24 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
V prejednávanej veci je nesporné, že zásielka s rozkazom o uložení sankcie za priestupok bola žalobkyni neúspešne doručovaná doporučene do vlastných rúk prvýkrát dňa 02. 01. 2013 a opakovane dňa 03. 01. 2013, kedy bola uložená na pošte. Žalobkyňa si zásielku osobne prevzala dňa 18. 01. 2013, čo potvrdila svojím podpisom. Uvedené zistenia vyplývajú z dokladu o doručení (doručenky) pripojenom k rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012 č. ORPZ-NR-OD12-Pr-1538/2012. Dňa 04. 02. 2013 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu na poštovú prepravu odpor proti vyššie označenému rozkazu, čo vyplýva z poštovej pečiatky na obálke pripojenej k odporu zo dňa 01. 02. 2012 (správne malo byť 2013).
Súd posudzoval, či žalovaný po právnej stránke postupoval v súlade so zákonom (§ 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), keď žalobkyni neformálnym podaním zo dňa 15. 02. 2013 oznámil, že rozkaz o uložení sankcie za priestupok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 01. 2013 a odpor proti nemu bol podaný oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie.
Nemožno spochybniť i s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že oznámenie žalovaného zo dňa 15. 02. 2013 takýto charakter má, nakoľko z neho vyplýva, že žalovaný takto formálne vybavil odpor žalobkyne zo dňa 01. 02. 2012 (správne malo byť 2013) proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012 č. ORPZ-NR- OD12-Pr-1538/2012 (ktorým bola žalobkyni uložená pokuta 40,- eur za priestupok podľa § 22 ods. 1, písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Žalovaný sa teda podaným odporom nemienil zaoberať a vo veci ďalej konať tvrdiac, že bol podaný oneskorene a rozkazné konanie je právoplatne skončené.
Z postupu žalovaného v predmetnej veci vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni pri doručovaní zásielky s rozkazom o uložení sankcie za priestupok uplatnil postup podľa § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia, resp. fikcia doručenia písomnosti. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to tak v skutočnosti nie je. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že adresát písomnosti sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Úpravou tzv. náhradného doručenia písomnosti zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie.
Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste doručenia zdržiaval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t. j. nie je mimo obce, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod.), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa, urobenými podľa § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, v mieste doručenia nezdržiaval, neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ust. § 24 ods. 2 vyššie citovaného zákona na uloženie písomnosti na pošte.
V danej veci z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný zisťoval, či sa žalobkyňa v čase doručovania písomnosti, t. j. v dňoch 02. 01. 2013 a 03. 01. 2013 zdržiavala v mieste doručenia a či teda boli alebo neboli splnené podmienky fikcie doručenia písomnosti. Ak sa žalobkyňa ako adresát písomnosti, ktorá sa jej mala doručiť do vlastných rúk, v mieste doručenia nezdržiavala, neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ust. § 24 ods. 2 vyššie citovaného zákona na uloženie písomnosti na pošte. Žalovaný podľa názoru súdu pochybil, keď uplatniac fikciu náhradného doručenia zásielky, posúdil odpor žalobkyne proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012 za oneskorene podaný bez tohto, aby zisťoval, či sa žalobkyňa v rozhodnom čase pre doručenie zásielky zdržiavala v mieste doručenia a žalobkyňa mohla byť takýmto postupom žalovaného ukrátená na svojom práve, lebo v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi jej mohla byť odňatá možnosť na riadne prejednanie podaného odporu.
S poukazom na uvedené dôvody súd dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď pri doručovaní písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, nedodržal postup podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a jeho rozhodnutie - oznámenie zo dňa 15. 02. 2013 potom vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
V rámci ďalšieho konania bude žalovaný zisťovať (napr. i dopytom na žalobkyňu), či pri doručovaní rozkazu o uložení sankcie za priestupok boli alebo neboli splnené podmienky tzv. náhradného doručovania podľa § 24 ods. 2 vyššie citovaného zákona a či sa žalobkyňa v rozhodnom čase pre doručenie zásielky (v dňoch 02. 01. 2013 a 03. 01. 2013) zdržiavala v mieste doručenia. Pokiaľ žalobkyňa bude tvrdiť (ako v podanej žalobe), že sa v čase doručenia zásielky v mieste doručenia dočasne nezdržiavala, svoje tvrdenie bude musieť náležite a relevantným spôsobom preukázať. Až následne žalovaný bude môcť posúdiť, či rozkaz o uložení sankcie nadobudol alebo nenadobudol právoplatnosť.
Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný (§ 250j ods. 7 OSP).
V predmetnej veci súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam (pochybeniam žalovaného pri uplatnení náhradného doručenia zásielky s odporom o uložení sankcie za priestupok, resp. fikcie doručenia) súd nezrušil rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 13. 12. 2012, ako sa toho domáhala žalobkyňa v podanej žalobe, nakoľko na jeho zrušenie (a preskúmanie) neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože žalovaný správny orgán musí najskôr vyriešiť otázku jeho doručenia žalobkyni. Až následne bude možné posúdiť, či rozkaz o uložení sankcie za priestupok nadobudol právoplatnosť v dôsledku dôvodného uplatnenia fikcie jeho doručenia alebo bol podaním odporu zrušený a v takom prípade by nasledovalo správne konanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 OSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, teda v sume 35,- eur, čo je súdny poplatok za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o priestupku na základe žaloby, a to podľa položky 10, písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia súd žalobkyni nepriznal s poukazom na ust. § 151 ods. 2 OSP, nakoľko žalobkyňa, ani jej právny zástupca si trovy právneho zastúpenia nevyčíslili, pričom povinnosť vyčísliť trovy konania vyplýva z ust. § 151 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu,
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).