Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/105/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: SKELETON, a.s., Nové záhrady I 13A, Bratislava, IČO: 46 662 936, zastúpený: advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 735 764 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100571463/2020 zo dňa 02.03.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100571463/2020 zo dňa 02.03.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102447013/2019 zo dňa 28.10.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd odmieta správnu žalobu na zrušenie protokolu č. 101930855/2019 zo dňa 13.08.2019.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava ( ďalej len „správca dane”) vykonal u daňového subjektu SKELETON, a. s., Nove záhrady I Bratislava, IČO 46 662 936 (ďalej len „žalobca“ alebo „daňový subjekt“) daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. Správca dane vyhotovil dňa 13.08.2019 protokol č. 101930855/2019 o výsledku daňovej kontroly (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu doručený žalobcovi dňa 16.08.2019, kedy bola aj ukončená daňová kontrola. Písomné pripomienky žalobcu k protokolu boli prerokované dňa 08.10.2019 na ústnom pojednávaní za účasti žalobcu.

2. Správca dane následne rozhodnutím č. 102447013/2019 zo dňa 28.10.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o správe daní ( ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 52.172,21 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Daň vyrubená podaným daňovým priznaním bola v sume 27.896,93 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola v sume 80.069,14 eur, preto predstavoval rozdiel dane sumu 52.172,21 eur. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo to, že žalobca zaúčtoval do nákladov na účet 518 065 Služby v stavebníctve dodávateľské faktúry dodávateľa YOPI Agency s.r.o. (Krivá 10,

040 01 Košice, IČO 45 589 411) za dodanie stavebných prác celkovo vo výške XXX.XXX,XX eur (išlo o práce evidované ako: č. 1016192, int. č. FD 1008/2016 v sume XX.XXX,XX eur, č. 1016193. int. č. FD 1009/2016 v sume XX.XXX.XX eur, č. 1016194, int. č. FD 1010/2016 v sume XX.XXX,XX eur, č. 1016195, int. č. FD 1011/2016 v sume XX.XXX,XX eur, č. 1016196, int. č. FD 1012/2016 v sume XX.XXX.XX eur, č. 1016197, int. č. FD 1013/2016 v sume XXX,XX eur, č. 1016198, int. č. FD 1014/2016 v sume XX.XXX,XX eur) a že nepreukázal, že pre neho ako odberateľa spoločnosť YOPI Agency s.r.o. realizovala služby uvedené na faktúrach ohľadom zákazky „Rekonštrukčné práce časti budovy určenej pre konzervárenskú výrobu“. Tiež nepreukázal plnenie jednotlivých bodov zmluvy o dielo zo dňa 05.10.2016 uzatvorenej medzi ním ako objednávateľom a zhotoviteľom YOPI Agency s.r.o. V závere rozhodnutia je konštatované, že žalobca porušil zaúčtovaním výdavkov z predmetných faktúr ust. v spojení s o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Po podaní odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100571463/2020 zo dňa 02.03.2020 ( ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, stotožnil sa so závermi správcu dane.

II.

Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajskom súdu v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100571463/2020 zo dňa 02.03.2020 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. 102447013/2019 zo dňa 28.10.2019. Žiadal zrušiť obe rozhodnutia z dôvodov podľa , , v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému prípadne správcovi dane, priznať mu plnú náhradu trov konania. S odkazom na jeho žalobnú námietku o porušení ustanovení o dokazovaní navrhol podľa zrušiť aj protokol č. 101930855/2019 zo dňa 13.08.2019.

4. Žalobca namieta podstatné porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, lebo správca dane v priebehu daňového konania nevyslovil pochybnosť o zrealizovaní diela spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. a nesprávne rozložil dôkazné bremeno už v štádiu vypracovania protokolu, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ). Podľa žalobcu si splnil povinnosť tvrdiť tým, že dňa 13.03.2017 podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, dňa 13.09.2018 predložil správcovi dane všetky záznamy, čím sa presunulo dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca namieta, že by mu správca dane následne kvalifikovaným spôsobom oznámil a dostatočne jasne pomenoval dôvodné pochybnosti podľa daňového poriadku, preto nedošlo k presunu dôkazného bremena späť na neho. V priebehu daňovej kontroly predkladal požadované dôkazy, ale nevedel o pochybnosti správcu dane o realizácii zákazky spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. Správca dane prvý krát uviedol svoju pochybnosť o realizácii zákazky spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. až v poslednej výzve zo dňa 10.06.2019 (pred vydaním protokolu), ale nebola formulovaná dostatočne jasne. Vo výzve požadoval správca dane predložiť dôkazy ohľadom zmluvy o dielo zo dňa 29.06.2016 bez bližšieho vysvetlenia. Správca dane musí vždy presne špecifikovať, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym podkladom a má pochybnosti, v čom spočívajú a k čomu smerujú ( rozhodnutie NSSR z 24. mája 2017). Žalobca namieta nezákonnosť postupu správcu dane aj v tom, že ho vyzýval podľa daňového poriadku, lebo pri pochybnostiach mal postupovať podľa daňového poriadku s presnou špecifikáciou pochybnosti.

5. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutí z dôvodu, že žalovaný aj správca dane nesprávne právne posúdili podmienky pre daňovú uznateľnosť nákladov od spoločnosti YOPI Agency s.r.o. ( ). Žalobca nesúhlasí s tým, že žalovaný zobral za základ pochybností o zrealizovaní diela spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. chyby v zmluve o dielo uzavretej s YOPI Agency s.r.o. a ani s tvrdením, že nepreukázal skutočný obsah právneho úkonu. Vecný charakter daňových výdavkov je daný materiálnou existenciou daňového výdavku, u ktorého je podľa požiadavka iba na vecnú súvislosť s príjmami daňového subjektu. Namieta to, že správca dane kontroloval, či je plnenie zmluvy o dielo s spol. YOPI Agency s.r.o. a dodatku č. 1 v súlade so stavebným zákonom. Žalobca nesúhlasí s tým, že neboli uznané náklady zo strany YOPI Agency s.r.o. z dôvodu pochybností o osobe, ktorá vypracovala projekt vychádzajúc z výsluchu A. B. C.. On bol povinný v daňovom konaní pre účely dane z príjmov preukazovať len existenciu daňového výdavku a vecnú súvislosť s jeho príjmami.

6. Žalobca trvá na tom, že preukázal splnenie zákonných podmienok pre daňovú uznateľnosť nákladov fakturovaných YOPI Agency, s.r.o. a že fakturované dielo dodala spoločnosť YOPI Agency, s.r.o., lebo oprávnenosť jeho nákladu a preukázanie osoby zhotoviteľa diela vyplýva z predložených dôkazov. Podľa jeho názoru preukázal, že: a) faktúry od YOPI Agency s.r.o. súvisia s jeho príjmami, lebo žalobca vystavil MIROND spol. s r.o. Kežmarok dodávateľskú faktúru 20160123 z 1.12.2016 na sumu XXX.XXX,XX eur na základe medzi nimi uzavretej zmluvy o dielo, b) výdavky boli vynaložené žalobcom, čo vyplýva z výpisov z bankových účtov žalobcu YOPI Agency s.r.o, c) faktúry sú zaevidované v účtovníctve žalobcu aj spol. YOPI Agency s.r.o. Žalobca tvrdí, že žalovaný ani správca dane nespochybnil ani jednu zo zákonných podmienok daňovej uznateľnosti. Doložil aj zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 20.11.2017, v ktorom sa konštatuje, že rekonštrukčné práce časti budovy určenej pre konzervárenskú výrobu boli zhotovené YOPI Agency s.r.o.

7. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nedostatočné odôvodnenie ( ), z dôvodu protichodnej argumentácie žalovaného v jeho rozhodnutí a z dôvodu nevysvetlenia, prečo neuznal ním predložené dôkazy.

8. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca namieta porušenie jeho práva klásť otázky svedkovi A. B. C. pri ústnom pojednávaní podľa §45 ods.1 písm. e) daňového poriadku, nebol o termíne výsluchu upovedomený, ale žalovaný rozhodnutie opiera aj o informácie z výsluchu svedka ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2013: „...nepredvolanie žalobcu na ústne pojednávanie predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane..“). Ďalšou námietkou žalobcu je, že správca dane odmietol vykonať ako dôkaz výsluch konateľov spoločnosti MIROND spol. s.r.o. Kežmarok a YOPI Agency s.r.o.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu

9. Žalovaný sa vo vyjadrení pridržiaval argumentácie z odôvodnenia svojho rozhodnutia. Daňový subjekt si nemôže vo výdavkoch uplatniť sumu uvedenú na faktúrach vystavených dodávateľom, ak nebolo preukázané vykonanie diela dodávateľom, hoci dodanie diela uskutočnené bolo. Správca dane prijal závery na základe dôkladných zisťovaní, vychádzal zo skutkového stavu v čase výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Podľa žalovaného práve vykonané dôkazy spochybnili tvrdenia kontrolovaného žalobcu o dodávateľoch stavebných prác a žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre.

10. Žalobca v replike zotrval na svojej žalobe poukážuc na to, že žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe nevyjadril k jeho žalobným bodom.

IV.

11. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

V.

Verejné vyhlásenie rozsudku

12. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 25.07.2024 s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa . Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania a

žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. 13. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler - Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantná právna úprava

14. Podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú: rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

17. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

18. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

21. Podľa § 24 ods. 2, 3 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

22. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

23. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

24. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

25. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového priadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo : klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

26. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

27. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

28. Podľa§ 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu ( v znení ).

29. Podľa o dani z príjmov (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie: daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa , pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

31. Podľa , výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

32. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

33. Predmetom prieskumu správnym súdom je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o dani z príjmu v súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na daňovú uznateľnosť nákladov a posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku. Predmetom súdneho prieskumu je aj samotné rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalobca v žalobe namieta, že splnil povinnosť tvrdiť, čím presunul dôkazné bremeno na správcu dane, ktorý mu jasne neoznámil dôvodné pochybnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, preto nedošlo k presunu dôkazného bremena späť na neho.

34. Vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 102447013/2019 zo dňa 28.10.2019, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

35. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Úlohou správcu dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.

36. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné procesnoprávne a hmotnoprávne predpisy.

37. zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR a platí tak pre prvostupňový ako aj pre druhostupňový správny orgán. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné).

38. Súd sa najprv vyporiadal s žalobnou námietkou o neprenesení dôkazného bremena z správcu dane na žalobcu z dôvodu porušenia § 46 ods. 5 daňového poriadku (viď ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku). Súd bol povinný primárne vyhodnotiť túto relevantnú žalobnú námietku posúdením obsahu administratívneho spisu so zameraním sa na to, či a akým spôsobom bol žalobca v priebehu daňovej kontroly oboznámený s pochybnosťami správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku, vrátane obsahu a časových súvislostí takého oboznámenia vo väzbe na vyhotovenie protokolu o daňovej kontrole, a to všetko v intenciách rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. februára 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu č. 2/2022 pod č. 18/2022 s právnou vetou. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 39. Pri posúdení tejto žalobnej námietky správny súd reflektoval judikatúrou vymedzené minimálne požiadavky na kvalitu formy a obsahu oznámenia pochybností správcu dane ako aj dôsledky opomenutia takéhoto oznámenia, či už v dôsledku, že nebolo učinené vôbec alebo v požadovanej forme či kvalite obsahu, eventuálne v primeranom časovom predstihu pred ukončením daňovej kontroly poskytujúcom daňovému subjektu primeraný priestor na splnenie svojej dôkaznej povinnosti. Správny súd tiež reflektoval judikatúrou vymedzené dôsledky opomenutia takéhoto oznámenia v požadovanej forme, kvalite a čase spočívajúce v tom, že bez neho nedochádza k prenosu dôkazného bremena na kontrolovaný daňový subjekt a zakladá procesné pochybenie správcu dane takej závažnosti, že uvedené má nevyhnutný dopad na samotnú zákonnosť rozhodnutia správcu dane, keď mu predchádzal procesne vadný postup. A to napriek tomu, že podľa doterajších záverov kasačného súdu porušenie oznamovacej povinnosti správcom dane bez ďalšieho nezakladá nezákonnosť daňovej kontroly ako celku, ako je tomu napr. v prípade porušenia zákonných lehôt na jej vykonanie. Správny súd vychádzal zo záverov vyslovených najmä v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 24.02.2022, aj sp. zn. zo dňa 26.10.2022. 40. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 13.03.2017 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, čím si splnil povinnosť tvrdiť. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 16.8.2018 správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 dňom 13.09.2018. Doručením protokolu o daňovej kontrole žalobcovi bola dňa 16.08.2019 ukončená daňová kontrola,dňa 17.8.2019 začalo vyrubovacie konanie.

40.1. Spoločnosť MIROND, spol s.r.o. bola obstarávateľom zákazky „Rekonštrukčné práce časti budovy určenej pre konzervárenskú výrobu" a víťazným uchádzačom projektu bola spoločnosť SKELETON, a. s.. Projekt pozostával z dvoch objektov : 1/ Porážkáreň Kežmarok Objekt SO- 02 a 2/ Konzerváreň SO-01 a zmluva o dielo zo dňa 5.10.216 vrátane dodatku sa týka objektu Porážkarne Kežmarok SO-02 s rozpočtom 519.925,67 eur. Konateľka spoločnosti WISEPLAN s.r.o. informovala správcu dane, že spoločnosť WISEPLAN s.r.o. zabezpečovala verejné obstarávanie pre obstarávateľa MIROND, spol. s r.o. Kežmarok na predmet zákazky „Rekonštrukčné práce časti budovy určenej pre konzervárenskú výrobu" a samostatné verejné obstarávanie na predmet zákazky „Rekonštrukcia objektu porážkárne". SKELETON, a.s. bola víťazným uchádzačom projektu. Na výzvu správcu dane predložil žalobca zmluvu o dielo objednávateľa SKELETON, a. s. uzatvorenú so zhotoviteľom YOPI Agency s.r.o. zo dňa 05.10.2016. Z obsahu preambuly predmetnej zmluvy vyplýva, že že objednávateľ SKELETON, a. s. vyhlásil v súlade so o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov verejnú súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukčné práce časti budovy určenej pre konzervárenskú výrobu" financovanej z prostriedkov nenávratných finančných príspevkov, tvorených prostriedkami EÚ, Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020, poskytnutých kupujúcemu na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V preambule sa tiež uvádza, že do predmetného verejného obstarávania predložil súťažnú ponuku aj zhotoviteľ, YOPI Agency s.r.o. V zmysle časti VI. Stavebný denník bod 1 zmluvy o dielo z 05.10.2016 je uvedené, že odo dňa odovzdania objektu je zhotoviteľ YOPI Agency s.r.o. povinný viesť stavebný denník. Predložený krycí list rozpočtu, rekapitulácia rozpočtu a prehľad rozpočtovaných nákladov sú vypracované projektantom Ing. Dušanom Krížom. Daňový subjekt SKELETON, a. s. nepredložil správcovi dane súhrnnú faktúru, ani stavebný denník vedený spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. ani zápisy z kontrolných dní od tejto spoločnosti. Stavebný denník, ktorý žalobca predložil, bol stavebný denník investora MIROND, spol. s r.o. vedený D. E.. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nebol k výsluchu svedka A. B. C. prizvaný a ani len upovedomený o termíne výsluchu. Pritom daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín vypočul na ústnom pojednávaní A. B. C., ktorý uviedol, že on nevypracoval žiadne projekty pre spoločnosť SKELET ON, a. s., túto spoločnosť nepozná, projekt Rekonštrukčné práce časti budovy určenej pre konzervárenskú výrobu v Kežmarku spracoval F. D., Kežmarok. V účtovníctve A. B. C. nie sú evidované výstupné faktúry na SKELETON, a. s. ani MIROND, spol. s r.o.

40.2. Z obsahu administratívneho spisu ďalej súdu vyplynulo, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval žalobcu výzvami zo dňa 16.11.2018, 15.01.2019, 26.03.2019 predložiť mu rôzne listiny v súvislosti s konkrétnymi dodávateľským faktúrami dodávateľa YOPI Agency s.r.o., ale ničím to neodôvodnil, neuviedol žiadne pochybnosti. Správca dane vyzval daňový subjekt SKELETON, a. s. výzvou č. 101045252/2019 zo dňa 06.05.2019, aby predložil správcovi dane okrem iného aj dodatok k zmluve o dielo zo dňa 05.10.2016. Žalobca v odpovedi na výzvu z 06.05.2019 predložil dodatok č. 1 k zmluve o dielo uzavretú medzi ním a. s. a YOPI Agency s. r.o. zo dňa 13.10.2016 s odôvodnením jeho uzavretia tým, že „bol uzavretý medzi zmluvnými stranami, aby zúžil niektoré povinnosti zmluvných strán z dôvodu ich duplicity a úpravy v inej zmluve medzi účastníkom MIROND, spol. s.r.o. a SKELETON, a.s.“ Žalobca v odpovedi zo dňa 24.05.2019 zároveň žiadal ( v časti Ad2 vyjadrenia) objasniť postup správcu dane. Správca dane naposledy, pred vydaním protokolu, vyzval žalobcu predložiť dôkazy písomnou výzvou z 10.06.2019. Bez ohľadu na to, čo správca dane argumentuje k predmetnej výzve, z obsahu originálu výzvy správcu dane súdu vyplynulo, že jediné odôvodnenie požadovania dokladov je nasledovné: „Tieto dôkazy požaduje správca dane na preukázanie skutočnosti, že spoločnosť YOPI AGENCY s.r.o. realizovala dodávateľsky predmetnú stavbu, nakoľko predloženým dodatkom k zmluve o dielo zo dňa 13.10.2016, boli niektoré body zmluvy o dielo zo dňa 5.10.2016 vypustené a niektoré sa zmenili.“ Táto výzva bola správcom dane odôvodnená § 45 ods. 2 písm. d e) Daňového poriadku. V žiadnej z vyššie uvádzaných výziev správca dane nevyzval žalobcu v zmysle § 46 ods 5 daňového poriadku. 40.3. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní z 24.7.2019 vyplýva, že sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti žalobcu za účelom predbežného prerokovania výsledkov daňovej kontroly a na vyjadrenie daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. V zápisnici bol zrekapitulovaný procesný postup zrealizovaný správcom dane ako aj jeho zistenia, skopírované vyjadrenia daňového subjektu. V zápisnici správca dane okrem iného uvádzal: „... nebolo preukázané, že spoločnosť YOPI Agency s.r.o. realizovala pre odberateľa SKELETON, a.s. predmet zákazky... “ ( str. 12 zápisnice); „...vo svojich výzvach požaduje vždy predloženie dôkazov na preukázanie určitých skutočností daňovým subjektom, ide o doplnenie dôkazov ......“ ( str. 12 zápisnice); „daňový subjekt mu nepredložil projektovú dokumentáciu, podľa ktorej sa mala stavba realizovať...“ (str. 12 zápisnice); „..nebolo preukázané, kto vypracoval projekt pre objednávateľa verejného obstarávania..“( str. 13 zápisnice); „... vystavené faktúry a predkladané doklady daňovým subjektom nepreukazujú, že spoločnosť YOPI Agency s.r.o. realizovala uvedenú zákazku.“ (strana 13 zápisnice). V celom obsahu zápisnice však nie je uvedené, že má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, o pravdivosti údajov v dokladoch a ani žiadna výzva na daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku. 41. Žalobca prevzal dňa 16.08.2019 protokol č. 101930855/2019 zo dňa 13.08.2019 o výsledku daňovej kontroly (ďalej len „protokol“) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu. Písomné pripomienky žalobcu k protokolu boli prerokované dňa 08.10.2019 na ústnom pojednávaní za účasti žalobcu.

42. Správny súd dospel k záveru, že z výziev správcu dane zo dňa 16.11.2018, 15.01.2019, , v ktorých formuluje svoje požiadavky na predloženie ďalších dokumentov,

písomností a dôkazov, nemožno jednoznačne usudzovať, akým smerom sa uberali úvahy správcu dane pri kontrole resp. ktoré skutočnosti v štádiu formulovania výziev považoval za potrebné doložiť a preukázať ďalšími listinami. Uvedené nie je postačujúce na to, aby takéto výzvy boli považované za oznámenie pochybností správcu dane s dôsledkom prechodu dôkazného bremena na daňový subjekt v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku. Nakoľko samotné dopĺňanie dokladov ich vyžiadaním hoci aj od kontrolovaného subjektu zostáva stále v štádiu sumarizovania a preverovania tvrdenia kontrolovaného subjektu v jeho daňovom priznaní za kontrolované obdobie správcom dane. Vo všeobecnosti platí, že oznámenie pochybností už zo svojej podstaty má byť istým výsledkom tohto procesu (hoci aj opakujúcim sa) s takým obsahom, z ktorého kontrolovanému subjektu bude zrejmé, že po posúdení všetkých dovtedy ním doložených dokladov a dôkazov a aj dôkazov získaných vlastnou činnosťou správcu dane, aké skutočnosti považuje správca dane za pochybné vo vzťahu k primárnym tvrdeniam daňového subjektu deklarovaným v podanom daňovom priznaní. 43. Správny súd ďalej uzatvára, že tak pokiaľ ide o obsah výziev vrátane poslednej výzvy správcu dane zo dňa 10.06.2019 a pokiaľ ide o čas jeho datovania a doručenia, ani predmetná posledná výzva nespĺňa ani len minimálne kvalitatívne požiadavky oznámenia pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane vo výzve neuviedol, že má nejaké pochybnosť, len odôvodnil požadovanie ďalších listín („... spoločnosť YOPI AGENCY s.r.o. realizovala dodávateľsky predmetnú stavbu...“), len konštatoval vypustenie niektorých bodov zo zmluvy o dielo zo dňa 5.10.2016 dodatkom. Neuviedol, že by mal výslovne pochybnosti ani v čom konkrétnom pochybnosti mali spočívať a práve v tom spočíva absencia jasnosti. Nestačí sa v správach z šetrení z daňovej kontroly vyjadrovať v náznakoch, ale je treba presne a jasne určiť, v čom konkrétnom má správca dane pochybnosti, nejasnosti, v čo vidí rozpor. Takúto výzvu neobsahuje ani zápisnica z 24.7.2019 o predbežnom prerokovaní výsledkov z daňovej kontroly. Správny súd preverením celého obsahu administratívneho spisu nezistil v ňom žiaden iný úkon správcu dane, ktorý by bolo možné považovať za „oznámenie jeho pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku“. 44. Súd prihliadal na to, že až výzvou k odstráneniu pochybností (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt a daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Uvedenie pochybností správcu dane až v rozhodnutiach je už neskoro. Len ak by tak učinil vo výzve pred vydaním protokolu, potom by sa dalo hovoriť aj o prechode dôkazného bremena na daňový subjekt. Takáto situácia však v posudzovanom prípade nenastala.

45. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že správca dane sa vlastným pričinením dostal do situácie, keď v dôsledku opomenutia svojej oznamovacej povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku na daňový subjekt neprešlo dôkazné bremeno, a teda nevznikla mu ani povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Preto ak správca dane hodlal založiť svoje rozhodnutie na konštatovaniach o nepreukázaní tvrdených skutočností zo strany daňového subjektu, tieto stratili zákonný podklad v dôsledku nesprávneho vykonania, resp. nevykonania oznamovacej povinnosti o vzniknutých pochybnostiach. 46. Vzhľadom k vyššie uvedenému (v odsekoch 40.2, 40.3, 41 až 45) správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku o neprenesení dôkazného bremena a o porušení oznamovacej povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Súd konštatuje, že porušením tejto oznamovacej povinnosti v priebehu daňovej kontroly došlo k podstatnému pochybeniu v procesnom postupe správcu dane porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, postup je postihnutý procesnou vadou takej závažnosti, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť týchto rozhodnutí. 47. Z tohto dôvodu správny súd podľa v spojení s zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie oboch rozhodnutí z dôvodu sa správny súd už zvyšnými žalobnými námietkami žalobcu nezaoberal ( napr.: žalobnou námietkou o porušení práva žalobcu pri výsluchu svedka A. B. C. v zmysle daňového poriadku, o postupe správcu dane podľa daňového poriadku na miesto daňového poriadku, o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nesprávne právne posúdenie podmienky pre daňovú uznateľnosť nákladov; o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť,zmätočnosť a nedostatočné odôvodnenie).

48. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 49. V ďalšom konaní bude úlohou konajúceho správneho orgánu v zmysle postupovať a rozhodnúť v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným správnym súdom. V dôsledku zrušenia nielen napadnutého rozhodnutia, ale i prvostupňového rozhodnutia správcu dane sa súdená vec vráti späť do vyrubovacieho konania vykonávaného správcom dane. Pokiaľ žalobca nebude naďalej trvať na svojom práve na oznámenie pochybností v zmysle daňového poriadku, potom vo vyrubovacom konaní bude úlohou správcu dane pokúsiť sa v súčinnosti so žalobcom (s poukazom na zásadu úzkej súčinnosti podľa daňového poriadku, avšak s prihliadnutím na účel vyrubovacieho konania, ktoré nemá nahrádzať daňovú kontrolu) napraviť vytýkané pochybenie, pochybnosti žalobcovi oznámiť a umožniť mu, aby ich vyvrátil. Pokiaľ však žalobca bude i naďalej trvať na svojom práve na oznámenie pochybností v zmysle daňového poriadku, správca dane musí mať na pamäti, že sa má za to, že k prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt doposiaľ nedošlo a pochybenie správcu dane tak už počas vyrubovacieho konania pravdepodobne nebude možné napraviť. V takom prípade prichádza do úvahy náprava len opätovným vykonaním daňovej kontroly za predpokladu splnenia zákonných podmienok na jej vykonanie ( daňového poriadku). 50. Úlohou finančných orgánov bude odstrániť procesnú vadu uvedenú v ods. 45,46 odôvodnenia tohto rozsudku. Taktiež jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach opätovne vyhodnotí všetky dôkazy a zistené skutočnosti. Ak mu vznikne potreba, doplní dokazovanie výsluchom svedkov za splnenia podmienok daných 25 ods. 4 v spojení s daňového poriadku. Ak bude mať správca dane pri vykonávaní dokazovania stále pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajoch z dokladov, tak v zmysle daňového poriadku oznámi jasne a určito kontrolovanému daňovému subjektu svoje pochybnosti k splneniu materiálnych podmienok. Je potrebné zreteľne uviesť svoju správnu úvahu, v čom konkrétnom spočívajú pochybnosti, ktorú podmienku považujú za spochybnenú. Zároveň ho vyzve, aby sa k jeho pochybnostiam vyjadril, prípadne prípadne preukázal splnenie podmienky. Úlohou správcu dane bude následne v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne sa vyjadriť ku všetkým svojím záverom, presne uvedie aké myšlienkové pochody ho doviedli k jeho záverom a konečnému rozhodnutiu. Prípadne doplní dokazovanie inými dôkazmi, ak to bude považovať za potrebné na spravodlivé a objektívne rozhodnutie vo veci. Daňový orgán bude pozorne vyhodnocovať a odôvodňovať dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, následne rozhodne a rozhodnutie riadne, logicky s odkazom na svoje myšlienkové pochody aj odôvodní. 51. Žalobca žiadal v správnej žalobe osobitným výrokom zrušiť protokol správcu dane č. 101930855/2019 zo dňa 13.08.2019 podľa . 51.1. Podľa , rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 51.2. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

51.3. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

51.4. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

51.5. Správny súd v súlade s ust. primárne skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.

51.6. V preskúmavanej veci je jednou z kľúčových otázok aj otázka prípustnosti preskúmateľnosti protokolu, ktorý bol podkladom pre správcu dane na vydanie prvostupňového rozhodnutia. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu rozhodnutia orgánov verejnej správy determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v

zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

51.7. Protokol o daňovej kontrole správcu dane je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať ďalšie rozhodnutia žalovaného. Nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. Správca dane napadnutým protokolom len skonštatoval svoje zistenia, ustálil určité závery. Napadnuté rozhodnutie preto tvorí len podklad pre ďalšie konanie správcu dane a žalovaného, a to vydanie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobu o preskúmanie zákonnosti protokolu je potrebné podľa v spojení s odmietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie je nepodlieha prieskumu správnym súdom, rozhodnutie je predbežnej povahy a nebolo ním zasiahnuté do práv a povinností žalobcu.

52. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou a to aj z dôvodu, že súd zrušil napadnuté rozhodnutia pre procesné pochybenia žalovaného v zmysle správcu dane a preto už nebolo potrebné vyporiadavať sa s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúce sa hmotnoprávnej stránky veci. 53. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .

54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.