Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-33Sa/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 54110234750 zo dňa 27. marca 2023, takto

rozhodol:

Správny súd rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 54110234750 zo dňa 27.03.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 54110234750 zo dňa 23.01.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania

odôvodnenie:

Administratívne konanie

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

1) Prvostupňovým rozhodnutím č. 541 102 3475 0 zo dňa 23.01.2023 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu spísanú dňa 05.12.2022 o priznanie starobného dôchodku.

2) V odôvodnení rozhodnutí Sociálna poisťovňa poukázala na to, že žalobca svoj dôchodkový vek dosiahol dovŕšením veku 62 rokov, t.j. 2. novembra 2016. K uvedenému dátumu získal 2 760 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 7 rokov a 205 dní obdobia dôchodkového poistenia. Zároveň konštatoval, že rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Bratislava zo dňa 20.01.2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2004 podľa ustanovení a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre výpočet jeho sumy bola žalobcovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru colníka zaradená do III. pracovnej kategórie v rozsahu 24 rokov a 19 dní. Pretože bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2004, prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že podľa právneho stavu platného v čase vydania rozhodnutia nemožno obdobie na Colnom úrade v rozsahu 24 rokov a 19 dní vyhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa vychádzajúc z právnej úpravy a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedla, že pri nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy sa prihliada na získanú dobu služby, ktorá

bola zhodnotená na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia len vtedy, ak bola získaná v požadovanom rozsahu v I. a II. kategórii funkcií, t.j. najmenej v rozsahu 20 rokov, resp. 15 rokov, ak doba služby takto zaradená trvala do 31. decembra 1999. Keďže žalobca nemal splnenú podmienku získania doby služby zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je možné na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok hodnotiť dobu služby. Vzhľadom na uvedené Sociálna poisťovňa žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietla.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3) Napadnutým rozhodnutím č. 541 102 3475 0 zo dňa 27.03.2023 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „odvolací orgán“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil. Poukázal na odvolacie námietky žalobcu, v ktorých žalobca uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nesúhlasí, keďže má za to, že Sociálna poisťovňa nesprávne posúdila jeho nárok na starobný dôchodok, nezistila správne skutkový stav veci, postupovala diskriminačne, keďže pri skutkovo rovnakých veciach nepostupuje rovnako. Namietal i nezohľadnenie doby služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok a pre určenie sumy starobného dôchodku žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. V odvolaní ďalej žalobca poukázal na viaceré rozsudky krajských súdov i Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. zo dňa 15. augusta 2012, v zmysle ktorého má Sociálna poisťovňa, ústredie povinnosť zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané osobitnom systéme dôchodkového poistenia a taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. apríla 2015, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z. zo dňa 23. februára 2017, sp. zn. zo dňa 28. septembra 2011, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré všetky potvrdzujú právny názor, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne, ústredia v obdobných veciach sú v rozpore s SR, ako aj s čl. 33 Dohovoru, podľa ktorého sa má určiť suma starobného dôchodku krátením o dobu získanú z osobitného systému sociálneho poistenia zhodnotenú pre výsluhový dôchodok. Žalovaný konštatoval, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením veku 62 rokov, t.j. 2. novembra 2016. 4) Žalovaný ďalej poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu a evidenčného materiálu nachádzajúcom sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca k 05. decembru 2022 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. K 02. novembru 2016 získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 2 760 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol neoddeliteľnou prílohou prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Nespornou skutočnosťou podľa žalovaného je, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 20. januára 2004 bol žalobcovi podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o doplnení niektorých zákonov priznaný od 01. januára 2004 výsluhový dôchodok. Žalovaný konštatoval, že žalobca celkovú dobu výkonu štátnej služby podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o doplnení niektorých zákonov získal v rozsahu 24 rokov a 19 dní, pričom pre výšku výsluhového dôchodku bolo rozhodných 24 rokov. Žalovaný zdôraznil, že zamestnanie – funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I., ani v II. pracovnej kategórii. Keďže žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórií funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

5) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru žalovaného dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok

vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Keďže žalobca nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový dôchodok mu bol i priznaný, v súlade s a sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok.

6) Námietky žalobcu vznesené v odvolaní, týkajúce sa rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v súvislosti s dôchodkovými nárokmi, žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné, pretože v rozsudku sp. zn. a sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek, a teda nejde o skutkovo obdobnú vec.

7) Právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. apríla 2015 vyhodnotil žalovaný ako doposiaľ nezovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto je podľa vyjadrenia žalovaného potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení -19 z 10. novembra 2011, podľa ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Požiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti.

8) Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného zdôraznil, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným napr. v jeho rozsudku sp. zn. zo dňa 15. augusta 2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná Sociálna poisťovňa, ústredie vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb v iných systémoch. Inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna poisťovňa v súlade s § 191 ods. 6 Správneho poriadku zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

9) Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný námietky žalobcu vznesené v odvolaní, týkajúce sa zhodnotenia doby služobného pomere pre priznanie starobného dôchodku vyhodnotil taktiež ako nedôvodné, keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a z toho dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné podľa presvedčenia žalovaného postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas výkonu colníka teda nie je možné podľa predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Preto žalovaný ako odvolací orgán žalobcom podanému odvolaniu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil.

Žaloba – žalobné body

10) Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, pôvodne doručenú Krajskému súdu v Žiline dňa 03.04.2023, a to z dôvodu podľa ustanovenia a (ďalej aj len „SSP“), navrhujúc napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

11) Žalobca namietal, že o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku bolo rozhodnuté v rozpore s , pretože splnil obe podmienky, t.j. podmienku dosiahnutia veku (62 rokov)

ako aj potrebného počtu rokov nepretržitého poistenia v rozsahu minimálne 15 rokov. Sporným je práve dosiahnutie celkovej doby dôchodkového poistenia, keď celková doba poistenia žalobcu bola podľa jeho názoru 31 rokov a 224 dní a nie 7 rokov a 205 dní, ako mylne uvádza žalovaný. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia považuje žalobca skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí za nesprávne.

12) Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný postupovali podľa názoru žalobcu v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj rozsiahlou judikatúrou kasačného súdu, ktorá zjednotila rozhodovaciu prax v skutkovo, aj právne totožných veciach a z ktorej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Žalovaný navyše nepostupuje u všetkých výsluhových dôchodcov rovnako, keďže rozlišuje, či boli zaradení do I. resp. II. kategórie funkcií. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcoch, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhový dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Rozhodnutie žalovaného je podľa presvedčenia žalobcu aj v rozpore s ustanovením , z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.

13) Na podporu svojich tvrdení žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ako aj na naň nadväzujúcu rozsiahlu rozhodovaciu prax správnych súdov a kasačného súdu v obdobných veciach, ktorá vyvracia závery generálneho riaditeľa žalovaného, že uvedená judikatúra je použiteľná iba na výsluhových dôchodcov, ktorí boli služobne zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobca zdôraznil, že v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou princípu právnej istoty tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR , a ) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR ), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR ).

14) V ďalšom texte žaloby žalobca poukázal aj na to, že princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa (napr. rozhodnutie č. ). Žalobca odkázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. zo dňa 15. apríla 2015 vyslovil záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou. Vyjadril tým to, na čom je založené aj uznesenie ÚS SR -19 zo dňa 10. novembra 2022, ktorému žalovaný pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (k druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa ním riadia. Žalovaný odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na (okrem iného rieši dôchodkový vek) nepredložil žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto, diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovaného po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných (zahraničných) systémoch.

Žalovaný preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov.

15) Žalovaný dal do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2018 sp. zn. , ktorým argumentáciu žalovaného nepretržite používanú od roku 2014 viažucu sa k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie funkcií, vyvracia v celom rozsahu. V uvedenom rozsudku kasačný súd konštatoval, že „daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. II. kategórii funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa zák. “.To, že žalovaný nenachádza žiadny právny argument a že dlhodobo ustálená rozhodovacia prax súdov je založená na judikatúre NS SR, ktorej závery a interpretácia právnych predpisov o sociálnom poistení je založená na SR a čl. 33 Dohovoru 128, potvrdzuje jeden z posledných rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. októbra 2019.

16) Žalobca má za to, že výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Podľa žalobcu žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax.

17) Žalobca poukázal i na to, že žalovaný síce citoval ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vyššie uvedeného zákona, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy výklad, ktorý k týmto ustanovenia prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. v zmysle ktorého: „Navyše bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovský dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ“. Nie je preto podľa vyjadrenia žalobcu správny záver žalovaného, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, a bol mu priznaný výsluhový dôchodok pri ktorom mu bola hodnotená doba

v služobnom pomere, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok.

18) Žalobca v závere podanej žaloby zhrnul, že žalovaný, aj prvostupňový správny orgán pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané, pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec žalobcu neposúdili správne ani po skutkovej, ani právnej stránke.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného

19) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.05.2023 v zásade zrekapituloval právnu argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí. Pretože celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok nie je započítateľným obdobím dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, a bez tejto doby služby žalobca nezískal potrebný počet 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok z 5. decembra 2022 podľa vyjadrenia žalovaného zamietnutá správne, v súlade s platnými právnymi predpismi. K rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal právny zástupca žalobcu s námietkou o nerešpektovaní rozhodovacej praxe súdov, žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v predmetných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Žalovaný uviedol, že tak on, ako i prvostupňový správny orgán zosúladili svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pri posúdení dôchodkových nárokov zohľadňujú aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určia aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (čl. 128) uverejneného v Zbierke Žalovaný opätovne poukázal na to, že zamestnanie – funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Keďže žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú podľa vyjadrenia žalobcu splnené podmienky na aplikovanie ustanovení v znení neskorších predpisov, ani a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu, týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok ako nedôvodnú a žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného zo dňa 13.07.2023

20) Žalobca vo svojom vyjadrení k duplike žalovaného dal konajúcemu súdu do pozornosti dlhodobo odmietavý postoj žalovaného k právnej argumentácii v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal už v podanej správnej žalobe a ktorá ústavne konformným spôsobom potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov (nielen u nich) posudzuje ináč. Žalovaný preukázateľne volí diskriminujúci postup voči tej skupine výsluhových dôchodcov, ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný svojim rozhodnutím podľa názoru žalobcu potvrdil, že pred zákonom si nie sú všetci občania rovní. Žalovaný zámerne prehliada aj tú skutočnosť, že až do účinnosti bol žalobca poistencom sociálnej poisťovne. Prijatím citovaného zákona nedošlo k zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. V zmysle tohto zákona sa výsluhový dôchodok priznáva len za dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu stotožňuje celkovú dobu poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska žalobca, aj v tomto vyjadrení zdôraznil nesprávnosť a neudržateľnosť právnej argumentácie žalovaného. Ustanovenie zákona o sociálnom poistení, o ktoré žalovaný opiera svoje závery, nerozlišuje jednotlivé kategórie činností. Uvedené ustanovenie nemá žiadny právny význam pre posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia. Toto ustanovenie výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie, zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku. Podľa tohto ustanovenia sa posudzuje, či výsluhový dôchodca zaradený do niektorej z týchto kategórií spĺňa zákonné predpoklady na skorší odchod do dôchodku (nižší dôchodkový

vek) v zmysle právnych predpisov platných do účinnosti teraz platného zákona (, v spojení s , v znení noviel).

21) Žalobca má za to, že rozsudky na ktoré poukázal v správnej žalobe, ktoré sú súčasťou jeho právnej argumentácie, na rozdiel od tvrdení žalovaného, ústavne komfortným spôsobom dávajú odpoveď na to, prečo sa má postupovať pri posudzovaní celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov rovnako. Dávajú aj jednoznačnú odpoveď na to, prečo právny názor prezentovaný žalovaným nemôže obstáť. Z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. apríla 2015 a sp. zn. zo dňa 28. februára 2018, z ktorých v správnej žalobe žalobca citoval jednoznačne vyplýva záväznosť týchto rozsudkov nielen pre nižšie súdy, ale aj pre žalovaného. Explicitne je uvedené, že na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia na zaradenie výsluhových dôchodcov do jednotlivých kategórií podľa predchádzajúcich predpisov nemá žiadny právny význam. Nakoniec podľa vyjadrenia žalobcu aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. októbra 2019, na ktorý žalobca v správnej žalobe odkazuje zvýrazňuje neudržateľnosť argumentácie žalovaného. Žalovaný je presvedčený, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v uznesení -19 zo dňa 10. novembra 2011, ako aj ÚS SR , a , či rozhodnutím ÚS SR , na ktoré žalobca v podanej správnej žalobe taktiež poukázal. Tieto rozhodnutia ÚS SR sú založené na rešpektovaní takých princípov v právnom štáte, akými sú právna istota účastníkov, dôraz na to, aby ako súčasť právnej istoty bola splnená požiadavka jednotnosti rozhodovania, ako aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, t.j. aby obdobné veci boli rovnako právne posudzované. Právne závery v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzajú nielen zo zákona o sociálnom poistení, ale zákonné ustanovenia sú v týchto rozsudkoch interpretované v súlade s Dohovorom 128 a a v nich je premietnutá aj vyššie uvedená judikatúra Ústavného súdu SR.

22) Žalobca zotrval na skutkových dôvodoch a právnej argumentácii uvedenej v podanej správnej žalobe. Pretože vyjadrenie žalovaného neobsahovalo argumentáciu, aby žalobca dospel k opačnému záveru, t.j. že rozhodnutiami, ktoré považuje za nezákonné nedošlo k porušeniu jeho práva na priznanie starobného dôchodku. Žalobca sa i naďalej pridržiaval žalobného petitu v celom rozsahu a žiadal, aby súd nariadil vo veci pojednávanie podľa .

Relevantná právna úprava

23) Podľa (ďalej len „“), konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

24) Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25) Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26) Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. 27) Podľa vety prvej , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

28) Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

29) Podľa o sociálnom poistení (ďalej iba ako „zákon o sociálnom poistení“), tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného

zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

30) Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

31) Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

32) Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

33) Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

34) Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

35) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený , pričom podľa uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. od 01.06.2023 vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) pod sp. zn. .

36) Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný (, ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu fyzickej osoby neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( prvá veta a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 29.07.2024, keďže o nariadenie pojednávania podľa požiadal žalobca.

37) Pojednávania dňa 29.07.2024 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na všetkých skutkových tvrdeniach ohľadne správnej žaloby, tak isto aj na svojej právnej argumentácií s tým, že akcentoval, že žalobca sa nikdy nedomáhal zníženia dôchodkového veku, ako sa snaží interpretovať žalovaný vo svojich rozhodnutiach, pretože svoju žiadosť o priznanie starobného dôchodku podal v čase, kde v zmysle § 65 zákona o sociálnom zabezpečení splnil obidve podmienky, to znamená dobu dôchodkového veku a taktiež dobu celkového dôchodkového poistenia. Čiže, vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR, na ktorej svoju argumentáciu postavil mal za to, že postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s touto judikatúrou a narúša princípy právneho štátu. Na záver prednesu žiadal, aby súd, vo veci

rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného, spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na správnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pridržiaval sa svojho vyjadrenia zo dňa 03.05.2023 s tým, že zdôraznil, že sa v prípade žalobcu jednalo o osobu, ktorá vykonávala funkciu colníka, ktorý nezískal dobu poistenia v kategórii funkcií. Mal za to, že judikatúra v danej veci tak, ako to tvrdí právny zástupca žalobcu nie je ustálená. Uviedol, že síce žalobca splnil podmienku dôchodkového veku, ale podľa § 60 ods. 2, ako aj § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je obdobím dôchodkového poistenia, a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne, aj podľa zákona o sociálnom poistení. Na záver prednesu zástupca žalovaného trval na správnosti tak prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia, svojich vyjadrení a žiadal, aby súd podľa žalobu zamietol.

38) Správny súd úvodom poukazuje na , podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.08.2016 v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou uvádza, že „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia“.

39) Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, dôvodiac, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, keď k 2. novembru 2016 získal iba 2 760 dní, t.j. 7 rokov a 205 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na účely nároku na starobný dôchodok totiž nebolo možné zhodnotiť obdobie služby colníka (podľa ustanovení v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia ako aj z ustanovenia sa colníkom resp. ozbrojeným príslušníkom finančnej správy rozumie „policajt“) nezaradenej do I. alebo II. pracovnej kategórie.

40) Sporným je teda zodpovedanie otázky, či dobu služobného pomeru žalobcu v colnej správe, ktorá mu bola zhodnotená na priznanie výsluhového príspevku resp. dôchodku, nezaradeného do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, má žalovaný zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

41) Z administratívneho spisu, ako aj z nadväzujúcich vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že medzi nimi nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby v colnej správe v trvaní 24 rokov a 19 dní. Pre výšku výsluhového dôchodku priznaného od 01.01.2004 bolo rozhodných 24 rokov. K 2. novembru 2016 žalobca získal vo všeobecnom systéme dôchodkového 2 760 dní, t.j. 7 rokov a 205 dní obdobia dôchodkového poistenia. Zároveň nebolo sporným, že žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Žalobca žiadal priznať dôchodok k 05. decembra 2022 žiadosťou spísanou dňa 05. decembra 2022, pričom dôchodkový vek dovŕšil dňa 02. novembra 2016, keď dosiahol vek 62 rokov.

42) Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe, správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu, vydaných v obdobných veciach, ktoré ku dnešnému dňu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Menovite sú to napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. augusta 2012 (uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2013), sp. zn. z 15. apríla 2015, sp. zn. z 16. novembra 2016, sp. zn. zo dňa 26. apríla 2017, z 25. februára 2018 a v neposlednom rade sp. zn. z 29. októbra 2019, ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj z dôvodu, že kasačný súd poskytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa (ne)hodnotenia obdobia služobného pomeru na účely vzniku nároku na starobný dôchodok. Relevantnými sú predovšetkým body 39 až 48 tohto rozsudku podľa ktorých: „39. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) (resp. v zmysle aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. 40. Kým zákon

o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. 42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. 43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu. 44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný

dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). 45. Úmyslom poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný a sú priamo záväzné aj pre žalovanú. 46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. XX. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“

43) Z uvedených záverov je zrejmé, že hoci vnútroštátna právna úprava nereflektuje na požiadavky stanovené v čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných predpisov spôsobom konformným s preklenuli túto nedokonalosť tak, aby bolo zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie.

44) Správny súd zdôrazňuje, a to osobitne v súvislosti s argumentáciu žalovaného o nepoužiteľnosti zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na predmetnú vec z dôvodu nezaradenia žalobcu pri výkone služobného pomeru v colnej správe do zvýhodnenej pracovnej kategórie resp. kategórie funkcií, že vyššie zmienená judikatúra nie je viazaná iba a výslovne na prípady, kedy žiadateľ o starobný dôchodok získal zamestnanie (resp. dobu služby) v I. alebo II. kategórii v rozsahu odôvodňujúcim zníženie dôchodkového veku.

45) Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto kasačný súd konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch sociálneho poistenia.

46) V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2018, v ktorom konštatoval, že „Odporca nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/ kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa ust. “. Žalovaný naopak neposkytol presvedčivú argumentáciu, prečo by mali byť výsluhovým dôchodcom zhodnotené iba obdobia získané v I. alebo II. kategórii funkcií.

47) Zároveň, z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2009, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 55/2011, bola ustálená právna veta: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“.

48) Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené závery konštatuje, že v konaní bol síce dostatočne zistený skutkový stav, avšak žalovaný ho nesprávne právne posúdil hneď v niekoľkých rovinách.

49) V prvom rade sa jedná o nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia v spojení s ustanovením pre posúdenie zhodnotenia, resp. nezhodnotenia doby služby žalobcu do celkového obdobia dôchodkového poistenia a pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku podľa . Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (v I. resp. II. kategórii funkcií) nemá žiadnu spojitosť so zistením celkového obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, nemá vplyv na zaradenie resp. nezaradenie doby služby do celkového obdobia dôchodkového poistenia a napokon nemá vplyv ani na výpočet a určenie sumy starobného dôchodku.

50) Za nesprávny považuje správny súd tiež výklad žalovaným aplikovaných ustanovení a , z ktorých vyplynul záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa , t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Žalovaný pritom nevzal do úvahy poslednú vetu citovaných ustanovení: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Výkladom citovaných ustanovení kasačný súd opakovane dospel k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka, policajta a teda aj príslušníka Hasičského a záchranného zboru) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa č. , ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na následné určenie jeho výšky.

51) Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku a stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nepostupovali správne, ak pre účely nároku na starobný dôchodok (a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia, hoci nie vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Keďže prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť o starobný dôchodok

žalobcu a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, správne orgány tak konali v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, správny súd žalobou napadnuté i prvostupňové rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil žalovanej ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

52) V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi podmienky nároku žalobcu na starobný dôchodok, určí sumu starobného dôchodku podľa ustanovenia , t. j. žalobcovi zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, vrátane doby služby a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby. Túto sumu skráti najviac vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok podľa funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Žalovaný bude vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý pri preskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR v prezentovanej judikatúre.

53) O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa a s poukazom na výsledok konania podľa , žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.