Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-36Cb/58/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, IČ: 492 40 480, Česká republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.184,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu emailom dňa 03.08.2022, doplneného v listinnej podobe dňa 05.08.2022, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť sumu 2.184,18 EUR s príslušenstvom. 2. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 08.08.2020 došlo k zrážke motorového vozidla M. A., Z.: C (ďalej aj len „vozidlo 1“), ktoré viedol p. V. W. (ďalej aj len „vodič 1“), s motorovým vozidlom M. T., Z.: C (ďalej aj len „vozidlo 2“), ktoré viedol p. A. R. (ďalej aj len „vodič 2“). Vozidlo 1 bolo v tom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného a vozidlo 2 bolo havarijne poistené u žalobcu. Zo správy o nehody a z relácie ku škodovej udalosti doručenej žalobcovi OR PZ v Trebišove, okresným dopravným inšpektorátom oddelením výkonu služby vyplýva, že daná škodová udalosť bola zavinená vodičom vozidla 1, pre ktoré bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca zaregistroval škodovú udalosť pod č. 1801038520. Na základe faktúry č. 201261071 vystavenej dňa 27.08.2020 poistenému vodičovi 2, žalobca určil výšku poistného plnenia a vyplatil mu poistné plnenie vo výške 2.184,18 EUR. Dňa 14.09.2020 a 19.07.2021 žalobca vyzval listom žalovaného na plnenie, na čo žalovaný nereagoval. Keďže si žalovaný svoje splatné záväzky nesplnil, navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel. 3. Žalovaný v podanom vyjadrení uviedol, že k predmetnej nehodovej udalosti bola privolaná policajná hliadka, ktorá nehodu vyhodnotila ako škodovú udalosť z dôvodu, že účastníci sa dohodli na zavinení a spísali Správu o nehode. Vinníkom bol vodič 1, ktorý sa pri jazde nevenoval dostatočne vedeniu motorového vozidla, čím porušil pravidlá cestnej premávky a ustanovenia o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca prešetril rozsah poškodenia, pričom vozidlo 2 malo poškodenú prednú časť vozidla, ako aj zadnú časť vozidla. Po doložení faktúry za opravu žalobca vyplatil poškodenému dňa 27.08.2020 plnenie vo výške 2.184,18 EUR a dňa 28.08.2020 plnenie vo výške 300,07 EUR. Následne si žalobca u žalovaného uplatnil v zmysle Zb . (ďalej aj len „OZ“) refundáciu ním vyplateného plnenia. Žalovaný predmetné nároky posúdil a žalobcovi poukázal plnenie vo výške 300,07 EUR za poškodenie prednej časti vozidla 2, pričom neuznal nárok vo výške 2.184,18 EUR. Z Oznámenia o škodovej udalosti - havarijné poistenie,

ktorú vyplnil vodič 2 pri uplatňovaní si nároku u žalobcu totiž vyplýva, že „Na parkovisku pred predajňou FRESH začalo predo mnou stojace vozidlo cúvať, napriek tomu, že som na neho trúbil a zároveň som sa snažil aj cúvnuť, aby som zabránil zrážke, narazil do môjho MV. Pri cúvaní som si poškodil aj zadnú časť MV o stĺpik. Škodca následne z miesta nehody ušiel ale polícia ho vypátrala podľa kamerového záznamu.“ V uvedenom prípade sa tak v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) jedná o výluku z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zohľadňuje sa skutočnosť, že keby poisťovateľ škodu za škodcu hradil v každom prípade, znížilo by sa prevenčné pôsobenie inštitútu zodpovednosti za škodu, ktoré vyplýva z .V súlade s ustanovením má žalovaný za to, že skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), musí spĺňať dve podmienky, resp. obsahovať dve zložky, a teda vznik náhodnej udalosti ( ), ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že prvok náhodnosti je obligatórnym znakom pri všetkých druhoch poistných zmlúv, ako záväzkovo- právnych vzťahov. Konanie poškodeného vodiča 2 je z pohľadu žalovaného považované za následnú škodu, ktorú si svojím konaním privodil sám poškodený, ktorý začal so svojím vozidlom cúvať, čím si poškodil zadnú časť vozidla o stĺpik. Toto poškodenie zadnej časti vozidla nie je v príčinnej súvislosti so stretom s vozidlom 1. Aj škodca pri hlásení škodovej udalosti žalovanému v Oznámení škodovej udalosti poisteným uviedol v časti 9. poškodené vozidlo - rozsah poškodenia - „Predný nárazník“. V Správe o nehode v bode 11 viditeľné poškodenie na vozidle 2 sú poškodenia: P nárazník, Z nárazník, svetlo, zadná kapota - napísané iným perom, čo vzbudzuje dojem, že poškodenia boli dopísané neskôr. Ani v Relácii k škodovej udalosti - zaslanie, ktorú dňa 03.08.2021 vystavilo OR PZ v Trebišove pre potreby žalobcu nie je uvedené, že by došlo k poškodeniu v takom rozsahu, ako uvádza poškodený vodič 2. Zároveň z uvedenej správy nevyplýva ani skutočnosť, že by vodič vozidla 1 z miesta nehody ušiel. 4. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.07.2023 vyplýva, že práve konanie vodiča 1 bolo dôvodom konania vodiča 2. Vodič 1 cúval priamo na vozidlo 2, pričom vodič 2 v prvom rade použil zvukové výstražné znamenie dúfajúc, že vodič 1 sa venuje vedeniu vozidla a zareaguje tak, že vozidlo zastaví, aby nedošlo k nárazu od vozidla 2. Nakoľko sa vodič 1 zjavne vedeniu vozidla nevenoval, na zvukové znamenie nezareagoval a s vozidlom ďalej cúval, vodič 2 v snahe zabrániť zrážke vozidiel chcel cúvaním posunúť svoje vozidlo ďalej od vozidla 1. Pri tomto vyhýbaní sa vozidlu 1 narazil vodič 2 zadnou časťou svojho vozidla 2 do stĺpu a ani napriek všetkému vynaloženému úsiliu nedokázal zabrániť tomu, aby vodič 1 narazil do jeho vozidla. V súvislosti s uvedeným má žalobca za to, že príčinná súvislosť je daná a preukázaná. Ide jednoducho o priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V zmysle argumentácie žalovaného, by ten poškodený, ktorý sa napr. vyhne autu rútiacemu sa v protismere a tým narazí napr. do zvodidiel, nemal právo na poistné plnenie, pretože by podľa neho nebola daná príčinná súvislosť. To, že vyhýbaním vodič 2 dbal na to, aby škoda nenastala, resp. aby vznikla v menšom rozsahu, žalovaný nepripúšťa. Na základe uvedeného žalobca trvá na podanej žalobe a navrhuje súdu vykonať dokazovanie predvolaním účastníka škodovej udalosti, p. X. Žalovaný5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.04.2024 uviedol, že z miesta nehody nebol urobený žiadny fotografický materiál, ktorý by priblížil miesto nehody a spôsob poškodenia. Žalovaný si cez portál Mapy Google priblížil miesto nehodového deja na parkovisku pred obchodom Fresh v Sečovciach, kde došlo k stretu vozidla 1 s vozidlom 2 a z fotodokumentácie, ktorú prikladá je vidno, že stĺpiky (resp. stĺpy), ktoré sa na parkovisku nachádzajú, sú chránené obrubníkmi práve preto, aby nedošlo k poškodeniu vozidiel. Žalovaný naďalej zotrváva na argumentoch uvedených vo svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 17.10.2022 a zároveň by rád poukázal na skutočnosť, že povinnosťou vodiča 2 bolo presvedčiť sa, či je bezpečné s vozidlom cúvať, či za jeho vozidlom nestojí človek, či tam nie je iná prekážka a pod. Túto povinnosť poškodený opomenul, s vozidlom začal cúvať, v dôsledku čoho vznikla na jeho vozidle škoda. Žalovaný oceňuje snahu poškodeného vodiča 2 zabrániť kolízií, ale pri porovnaní rozsahu poškodenia na prednej časti vozidla, ktoré bolo v cene 300,07 EUR a pri rozsahu poškodenia zadnej časti poškodeného vozidla, ktoré bolo v cene 2.184,18 EUR, musí žalovaný konštatovať, že úmysel poškodeného vodiča 2 minimalizovať rozsah poškodenia cúvaním s vlastným vozidlom privodil poškodenie väčšieho rozsahu, ako hrozilo. V súvislosti s uvedeným, žalovaný poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že samotný likvidátor žalobcu v „správe technika“ z obhliadky uvádza nasledovné: „..Podľa priebehu škody, uvedeného v oznámení ide o 2 poistné udalosti..“. Žalovaný sa domnieva, že aj pre takéto situácie , aká nastala v uvedenom prípade, havarijné poistenie kryje škody na vozidle 2 a na havarijného poisťovateľa po výplate poistného plnenia neprechádza vždy

(automaticky) právo refundácie podľa , lebo za vznik škody na zadnej časti poškodeného vozidla 2 nebol zodpovedný subjekt povinne zmluvne poistený u žalovaného, teda vodič 1. Žalovaný navrhol súdu, aby z dôvodu objektívnosti, predvolal aj vodiča 1 za účelom konfrontácie; resp. navrhol výsluch oboch účastníkov a ich konfrontáciu realizovať prostredníctvom dožiadaného súdu. 6. Na pojednávaní dňa 25.07.2024 sa konalo v prítomnosti zástupkyne žalobcu a zástupkyne žalovaného. 7. Súd sa v zmysle (ďalej len „“) oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu oznámili, že im je obsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: správa o nehode z č.l. 7, relácia k škodovej udalosti z č.l. 8, lustrácia - hľadanie poisťovateľa podľa EČV z č.l. 9, faktúra č. 2012 61071 z č.l. 10, krycí list z č.l. 11,výpočet výšky škody žalobcom z č.l. 12-13, uplatnenie práva na náhradu škody z č.l. 14-15, uplatnenie práva na náhradu škody - urgencia z č.l. 16-17, uplatnenie práva na náhradu škody - predžalobná výzva z č.l. 18-19, fotodokumentácia z obhliadky z č.l. 59-60, oznámenie o poistnom plnení z č.l. 61, oznámenie škodovej udalosti havarijné poistenie z č.l. 62, oznámenie škodovej udalosti poisteným (PZP) z č.l. 63, fotodokumentácia parkoviska pred supermarketom Fresh v Sečovciach z č.l. 81-84, správa technika žalobcu z č.l. 85. 8. Na otázku súdu, či žalobca naďalej trvá na vykonaní dôkazu - výsluchu svedka p. A. R. - zástupkyňa žalobcu uviedla, že na jeho vykonaní netrvá. Na otázku súdu, či žalovaný naďalej trvá na vykonaní dôkazu - výsluchu svedka p. V. W. a vzájomnej konfrontácii svedkov s navrhovaným svedkom p. A. R.

- zástupkyňa žalovaného uviedla, že na vykonaní navrhovaného dokazovania naďalej trvá. 9. Súd uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného na výsluch svedka p. V. W. a vzájomnej konfrontácii svedkov s navrhovaným svedkom p. A. R. z dôvodu, že žalovaný neuviedol, spornosť akej skutočnosti má byť odstránená vykonaním navrhovaného dokazovania. Vo vzťahu k tomu, či sa jedná o dve škodové udalosti alebo jednu a či sa jedná o prerušenie príčinnej súvislosti v tejto veci, čo je jediné medzi stranami sporné, je výpoveď svedka, ktorý opisuje, čo svojimi zmyslami vníma, irelevantná a to isté platí aj o prípadnej konfrontácii oboch svedkov. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali. 10. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo ku škodovej udalosti, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi titulom uplatnenia si postúpeného nároku poškodeného na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu, samozrejme za splnenia všetkých zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody. Uvedená škoda spočíva v sume 2.184,18 EUR za poškodenie zadnej časti poškodeného vozidla 2 a sume 300,07 EUR za poškodenie prednej časti vozidla 2. Nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi refundáciu ním vyplateného poistného plnenia vo výške 300,07 EUR. Nebolo sporné, že účastníci škodovej udalosti spísali na mieste správu nehode, že sa dohodli na zavinení škodovej udalosti tak, že vinníkom bol vodič 1, ktorému bola uložená bloková pokuta za spáchaný priestupok. Nebolo sporným ani to, že vodič 2, v snahe vyhnúť sa zrážke s vozidlom 1, začal cúvať a pri tom narazil do stĺpika a poškodil si aj zadnú časť motorového vozidla. Sporným je, či poškodenie zadnej časti vozidla 2 je v príčinnej súvislosti so stretom s vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného. 11. Podľa v relevantnom znení, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 12. Podľa v relevantnom znení poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 13. Podľa v relevantnom znení má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 14. Podľa v relevantnom znení, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa v relevantnom znení, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu vrátane inej ujmy, ak ide o zodpovednosť za škodu vrátane inej ujmy, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. 16. Podľa v relevantnom znení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 17. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

18. Podľa , sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 19. Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 20. Podľa (ďalej len „“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 21. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 22. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 23. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 24. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 25. Vo vzťahu k samotnému nároku, ktorý je predmetom žaloby, súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia sa uhrádza skutočná škoda. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). 26. Právo žalobcu voči žalovanému, u ktorého bolo povinne zmluvne poistené motorové vozidlo vodiča 1, ktorý spôsobil škodu svojím motorovým vozidlom pri škodovej udalosti, nie je právom na plnenie z poistenia, ale právom na náhradu škody, ktoré je v zmysle odvodené od práva poškodeného (poistenca žalobcu). Prechodom práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa vstupuje poistiteľ (žalobca) vyplatením plnenia do práv poisteného - poškodeného (bližšie pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). 27. Je nesporné, že žalobca vyplatil poškodenému titulom poistného plnenia z havarijného poistenia sumu, zodpovedajúcu nákladom potrebným na navrátenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, pričom v tomto rozsahu na neho prešiel nárok v zmysle , čím je daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore, ktorý nárok si podľa môže uplatniť priamo u žalovaného, čím je daná pasívna legitimácia žalovaného v spore. 28. V konkrétnom prípade pôvodný nárok poškodeného voči škodcovi je nárokom vyplývajúcim zo zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorý je možné uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. 29. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v spore úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) sporu a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 sp.zn. ).

30. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. ). 31. Je bežné, že kauzálneho deja sa zúčastní niekoľko skutočností, ktoré vedú ku vzniku škody. Z celého reťazca príčinnej súvislosti, v ktorom každý jav má svoju príčinu a zároveň je aj príčinou iného javu, je potrebné sledovať len tie príčiny, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Pre existenciu kauzálneho nexu je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody tak prepojený, aby už pôsobením prvotnej príčiny bolo dôvodné dovodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza, ak nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá vyvolala vznik škody bez ohľadu na pôvodnú škodovú udalosť. Ak zostala pôvodná škodová udalosť tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku neprišlo, príčinná súvislosť sa neprerušuje (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2019, sp.zn. ). 32. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010, sp.zn. ). 33. Treba zdôrazniť, že pre záver, o existencii príčinnej súvislosti, nestačí pravdepodobnosť; príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). 34. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou je zjavná v prípade, keď z konania škodcu a časovej následnosti vzniku škody je zrejmé, čo spôsobilo škodu (napr. v prípade ak škodca palicou zničí karosériu automobilu). Inak je to v prípade prerušenia príčinnej súvislosti buď z toho dôvodu, že protiprávne konanie škodcu trvalo po dlhšiu dobu a bolo prerušované inou skutočnosťou alebo konaním inej osoby, alebo preto, že do protiprávneho konania škodcu zasiahol svojím konaním poškodený, s poukazom na (Fekete, I.: . 2. zväzok (Vecné práva., Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, s. 618). 35. Vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému deju, ktorý bol príčinou vzniku následku, súd uvádza, že nie je sporné, že vodič 2 sám uviedol, že aby zabránil zrážke, kedy vodič 1 cúval svojím motorovým vozidlom a nevenoval tomuto manévru dostatočnú pozornosť, snažil sa cúvnuť, následkom čoho narazil do stĺpika a poškodil si aj zadnú časť vozidla 2. Sporné je jedine, či poškodenie zadnej časti vozidla 2 bolo spôsobené vodičom 1 alebo bolo spôsobené cúvaním samotného poškodeného vodiča 2. Súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti a jej neprerušenia, resp. preukázanie jej priamosti vo vzťahu pôsobenia príčiny na následok je na žalobcovi, ktorý svoj nárok uplatňovaný v zmysle musí riadne preukázať. Vzhľadom k tomu, že žalobca tvrdil neprerušenie príčinnej súvislosti, hoci od počiatku bolo zrejmé, že k poškodeniu zadnej časti vozidla 2 došlo aj konaním poškodeného vodiča 2 a od žalovaného požadoval náhradu škody v celom rozsahu (bez prípadného zohľadnenia spoluzavinenia vodiča 2) bolo jeho povinnosťou preukázať, že k vzniku škody práve na zadnej časti vozidla 2 došlo jedine protiprávnym konaním vodiča 1 a nie aj konaním poškodeného vodiča 2. 36. Žalobca tvrdí existenciu príčinnej súvislosti jedine opisom skutkového deja tak, že vodič 2 po použití zvukových výstražných znamení, na ktoré vodič 1 nereagoval, sa snažil zabrániť zrážke, pričom začal cúvať, no napriek tomu zrážke nezabránil a vodič 1 do neho aj tak narazil. Zároveň však svoje tvrdenie o tom, že škoda na zadnej časti vozidla 2 vznikla jedine v súvislosti s konaním vodiča 1 žiadnym spôsobom nepreukazuje, hoci bolo relevantne zo strany žalovaného rozporované. Žalovaný jednoznačne vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že konanie poškodeného vodiča 2 a poškodenie

zadnej časti vozidla 2 je z jeho pohľadu považované za následnú škodu, ktorú si svojím konaním privodil sám poškodený, ktorý začal so svojím vozidlom cúvať, čím si poškodil zadnú časť vozidla 2 o stĺpik a preto toto poškodenie nie je v príčinnej súvislosti so stretom s vozidlom 1 poisteným u žalovaného. V príčinnej súvislosti s konaním vodiča 1 je jedine škoda vzniknutá v prednej časti poškodeného vozidla 2, ktorú žalovaný uznal a žalobcovi uhradil. Zároveň vo vyjadrení zo dňa 08.04.2024 žalovaný poukázal aj na správu technika samotného žalobcu, ktorý uviedol, že sa v danom prípade jedná o dve poistné udalosti (č.l. 85), čo zrejme rozporuje tvrdeniam samotného žalobcu. 37. Žalobca súdu nepredložil žiadny listinný dôkaz (odborné vyjadrenie, či súkromný znalecký posudok) a ani vykonanie takéhoto dôkazného prostriedku nenavrhol, z ktorého by vyplývalo, že poškodenie zadnej časti vozidla 2 bolo spôsobené jedine stretom s vozidlom 1 a nebolo spôsobené samotným cúvaním vodiča 2, prípadne oboma skutočnosťami. Súd v tomto smere zdôrazňuje, že posúdenie neprerušenia príčinnej súvislosti nie je možné preukázať ani výpoveďami účastníkov nehody, keďže priebeh nehodovej udalosti nebol medzi stranami sporný, preto výpoveď ktoréhokoľvek z účastníkov by neznamenala odstránenie akejkoľvek spornosti v tomto konaní a bola by tak pre samotné rozhodnutie vo veci irelevantná. 38. Vo vzťahu k preukázaniu príčinnej súvislosti a priamosti pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho, keď vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený (nestačí, ak je iba sprostredkovaný), súd uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie neprerušenej príčinnej súvislosti, ktorá musí byť s istotou vždy preukázaná. Samotný opis skutkového stavu a nehodového deja, ktorý napokon ani nebol sporný, pretože sám žalobca uviedol, že poškodený nacúval do stĺpika za ním v snahe vyhnúť sa stretu s vozidlom 1, v tomto prípade nenahrádza povinnosť žalobcu preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na zadnej časti vozidla 2 a konaním vodiča 1, teda preukázať, že jedine cúvaním vodiča 1 došlo k poškodeniu vozidla 2 v takom rozsahu, v akom si žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovanému. Pretože iba v takom prípade za vzniknutú škodu plne a jedine zodpovedá škodca, teda vodič 1 a za neho v zmysle žalovaný. Súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie žalobného nároku, pokiaľ sa uplatňuje v zmysle je na žalobcovi, ktorý svoje tvrdenie o existencii neprerušenej príčinnej súvislosti a zodpovednosti za škodu jedine zo strany vodiča 1, nepreukázal. V konkrétnej veci pritom bolo nepreukázanie existencie neprerušenej príčinnej súvislosti a zodpovednosti jedine vodiča 1 za vzniknutú škodu na zadnej časti vozidla 2 namietané aj samotným žalovaným. Súd aj s ohľadom na tvrdenie technika žalobcu, ktorý predmetnú situáciu taktiež posúdil ako dve škodové udalosti, nemá za preukázané, že poškodenie zadnej časti vozidla 2 je výsledkom neprerušenej príčinnej súvislosti, kedy jedinou príčinou vzniku tejto škody je konanie vodiča 1 a nemôže byť následkom druhej škodovej udalosti, ktorá vznikla cúvaním vodiča 2. V kontexte uvedeného preto súd nemá za preukázaný jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú na zadnej časti poškodeného vozidla 2, a to je neprerušená príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a vznikom škody, ktorú by bolo možné následne uplatňovať refundáciou od žalovaného. Uvedené zároveň napĺňa existenciu výnimky podľa . 39. Napokon aj v prípade, že by súd vyhodnotil, že poškodenie zadnej časti vozidla 2 bolo zapríčinené bezprostredne a priamo a jedine konaním vodiča 1 (čo súd nemá za preukázané), súd uvádza, že následne je potrebné vziať do úvahy ustanovenia a , z ktorých vyplýva prevenčná povinnosť vodiča 2 a skutočnosť, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku a ten, kto odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je zodpovedný za škodu, ktorú tým spôsobil okrem prípadu, ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. V rámci realizácie prevenčnej povinnosti vodiča 2 bolo nevyhnutné, aby v snahe zabrániť hroziacej škode na zdraví a majetku skontroloval, či je vôbec možné z jeho strany bezpečne sa pokúsiť zabrániť vzniku tejto škody, teda skontrolovať, či sa za ním nenachádza nejaká osoba, či iná prekážka. Zo skutočnosti, že pri cúvaní narazil do stĺpika nachádzajúcim sa za jeho motorovým vozidlom vyplýva, že túto povinnosť opomenul. V danom prípade je zrejmé, že škoda spôsobená samotným nárazom pri cúvaní vodiča 1 bola vyčíslená na sumu 300,07 EUR a rozsah poškodenia zadnej časti poškodeného vozidla 2 bol v sume 2.184,18 EUR, preto spôsobený následok konania, ktorým sa vodič 2 snažil zabrániť vzniku škody je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil a preto je v zmysle za takto vzniknutú škodu zodpovedný samotný vodič 2. Aj s ohľadom na uvedené by preto nebolo možné zaviazať v zmysle žalovaného na refundáciu žalobcom vyplateného poistného plnenia poškodenému vodičovi 2, keďže v takomto prípade by za vzniknutú škodu nezodpovedal škodca, ktorého motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.

40. S ohľadom na uvedené nebolo možné podanej žalobe vyhovieť a súd žalobu zamietol (výrok I.). 41. V zmysle a žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Zo spisu však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal (výrok II.), a to v súlade s článkom 17 základných princípov (obdobne viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.