Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/20/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 21. júna 2023 prejednal odvolanie podané obžalovanou Mgr. art. T. A. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 25.10.2022 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. z 25.10.2022 v časti - vo výroku o treste.

Na základe pri nezmenenom výroku o vine a výroku o náhrade škody

obžalovanú Mgr. art. T. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., Ul. V. XXX/XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a určuje jej skúšobnú dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanej u k l a dá trest zákazu činnosti vodiča, t.j. zákaz viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 4 (štyri) roky.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 25.10.2022 bola obžalovaná Mgr. art. T. A. uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 26.07.2019 v čase okolo 12.50 hodine viedla osobné motorové vozidlo značky AUDI A3 Sportback evidenčné číslo NO XXX BV po R. V. v obci O., a to smerom k ceste číslo I/XX, okres Z., pričom keď sa s vozidlom nachádzala v križovatke Ulice V. a cesty číslo I/XX, nerešpektovala zvislú dopravnú značku „P1

- daj prednosť v jazde“ s dodatkovou dopravnou značkou „P12 - vyznačený tvar križovatky“, vykonala vjazd na hlavnú cestu číslo I/78, kde nedala prednosť motocyklu značky B. R XXXX GS evidenčné číslo SC XXX FE, ktorý po hlavnej ceste, v smere na obec H. X., viedol T. B., narodený XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho došlo, v jazdnom pruhu motocykla, k zrážke, pri ktorej T. B., narodený XX. XX. XXXX utrpel, okrem iných zranení, úrazovo-krvácavý šok v dôsledku kompresívnych komplexných poranení hrudníka a panvy (polytrauma), na následky ktorých dňa 27.07.2019 zomrel, čím svojim konaním porušila , písmeno b/, písmeno c/ a Zákona číslo o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Za to jej súd podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 6 (šiestich) rokov.

Podľa súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným: E. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom A., R. O. XXX/XXX nemajetkovú ujmu vo výške 6000,- Eur, L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX nemajetkovú ujmu vo výške 6000,- Eur, Mgr. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX nemajetkovú ujmu vo výške 10 000,- Eur a škodu vo výške 1520,- Eur, mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX v zastúpení zákonného zástupcu F.. F. A. nemajetkovú ujmu vo výške 12 000,- Eur, mal. U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/ XX v zastúpení zákonného zástupcu Mgr. F. A. nemajetkovú ujmu vo výške 12 000,- Eur.

Podľa súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému V. zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka B., H. 3, XXXXX B., J., D.: XXXXXXXX škodu vo výške 3 133,- Eur.

Podľa súd poškodených E. V., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom A., R. O. XXX/XXX, L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX, F.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX, mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX, mal. U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/XX a V. zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka B., H. 3, XXXXX B., J., D.: XXXXXXXX odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovanej. Podané odvolanie odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. F. I. (č.l. 595-600 spisu) s prílohami (č.l. 601-663 spisu).

Obžalovaná v odôvodnení odvolania uviedla, že:

„A. Dôrazné ohradenie sa proti tvrdeniam prvostupňového súdu o odmietaní prijatia zodpovednosti obžalovanej. 1. Za hrubé porušenie práv obžalovanej považujeme konštatovanie prvostupňového súdu, že obžalovaná odmieta prijať zodpovednosť za svoje konanie („...odmietania prijatia zodpovednosti za svoje konania“ str. 11 napadnutého rozsudku), čo súd navyše zobral v úvahu pri ukladaní trestu: „Súd pri ukladaní trestu zobral do úvahy aj postoj obžalovanej k súdenému skutku, obžalovaná počas celého trestného konania, vrátane odvolacieho konania a opätovného konania pred okresným súdom odmietla prijať zodpovednosť za svoje konanie, ...“ (str. 11 a 12 napadnutého rozsudku). 2. Tieto postuláty prvostupňového súdu sú nezlučiteľné s obsahom spisu a vykonanými dôkazmi a obhajoba sa musí voči nim dôrazne ohradiť. 3. Už na strane č. 5 zápisnice o výsluchu svedka Mgr. art. T. A. zo dňa 7. 10. 2019 v L. A. obžalovaná uvádza „Na záver chcem uviesť, že ma to veľmi mrzí, čo sa stalo, stále som na toho muža myslela a taktiež na bábätko, aby boli v poriadku. Ako som uviedla, bábätko je v poriadku a aj ja som v poriadku. Avšak viem, že ten motorkár zomrel. Chcem uviesť, že ja už presný deň neviem, no viem, že to bolo v ten týždeň, keď ma pustili z nemocnice, tak moja sestra a moja mama boli u ex manželky toho motorkára a aj dcéry v A.. Chceli ísť aj za jeho družkou, avšak tá už tam nebola. Ja som nešla preto, lebo som bola na tom psychicky zle. Bála som sa o bábätko, preto som nešla. ...“ 4. V záverečnej reči obžalovaná uviedla „Je mi to veľmi ľúto, čo sa stalo, je to veľmi ťažké aj pre poškodených vyrovnať sa s tým.“ (vyšetrovací spis, č. l. 477). Na čo zareagoval splnomocnenec poškodených „Som rád, že obžalovaná vyjadrila ľútosť, len doposiaľ sa nezaujímala o životy poškodených a ľútosť vyjadrila až teraz.“ Na to zareagoval obhajca „Na margo vyjadrenia splnomocnenca chcem uviesť, že obžalovaná vyjadrila ľútosť už vo svojich predchádzajúcich výpovediach.“ Záverom obžalovaná uviedla „Chcem uviesť, že súhlasím s tým, čo uviedol môj PZ, ja som chcela ísť osobne za rodinou poškodeného ale nedovolil mi to lekár vzhľadom na môj zdravotný stav. Moja rodina osobne bola za rodinou poškodených s tým, že bolo povedané, že túto vec necháme na rozhodnutie súdu. Je nám to veľmi všetko ľúto.“ Svoje právo posledného slova využila obžalovaná nasledovne „Je mi to veľmi ľúto, ak by mi to vtedy môj zdravotný stav dovolil, tak by som šla aj za poškodenými.“ 5. Postulát súdu uvedený v odseku 1 je teda objektívne nezlučiteľný s vyjadreniami a postojmi obžalovanej uvedenými v odsekoch 3 a 4 a preto nemôže byť tento postoj súdu považovaný za súčasť rozhodovania o uloženom treste, hoci práve subjektívny (vnútorný) postoj obžalovanej bol jedným z troch aspektov, ktoré súd vyhodnotil pri určovaní trestu za rozhodný: „Za danej situácie obžalovanú, vzhľadom na následok - smrť poškodeného (pozn. obhajoby - prvý aspekt) a tiež skutočnosť, že čin spáchala závažnejším spôsobom konania (pozn. obhajoby - druhý aspekt), prístup obžalovanej, jej neschopnosť sa poškodeným ospravedlniť (pozn. obhajoby - tretí aspekt), môže so spravodlivosťou, spoločnosťou zmieriť iba spravodlivý trest, ktorým je trest nepodmienečný.“ (str. 12 napadnutého rozsudku). 6. Obhajoba žiada súd, aby dôslednejšie pristupoval k posudzovaniu konania obžalovanej vo vzťahu k dopravnej nehode a jej tragickým následkom. Žalovanej spôsobila situácia traumu a uvedomuje si, že trauma bola spôsobená aj poškodeným a že táto trauma je vyššia, pretože stratený život nemožno vrátiť naspäť. Smrť pána B. obžalovaná úprimne ľutuje a to už od počiatku, ako to vyplýva ešte z jej výsluchu ako svedka. 7. Obžalovaná za poškodenými nebola osobne, no ľútosť a podporu bola vyjadriť jej rodina. Obžalovaná chcela ísť, ale jej zdravotný (psychický) stav to neumožňoval. Obžalovaná je súčasne introvertnej, tichej a citlivej povahy a veľmi živo prežíva traumu dopravnej nehody a jej následkov. Obhajoba sa domnieva, že jej nemôže byť na príťaž to, že nebola za poškodenými osobne. Hoci obžalovaná nebola za poškodenými osobne, minimálne bola táto ľútosť zo strany poškodených prijatá, ako to povedal splnomocnenec poškodených (viď odsek 4 vyššie). Ak bola ľútosť prijatá splnomocnencom poškodených, sme toho názoru, že súd by nemal vyhodnotiť subjektívny postoj obžalovanej k skutku inak. 8. S poukazom na horeuvedené má obhajoba za to, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávnych skutkových základov, ktoré sa následne pretavili do uloženia nespravodlivého a z doterajšej rozhodovacej praxe súdov vybočujúceho rámca ukladaných trestov v obdobných veciach, ako to bude podrobnejšie ukázané v nasledujúcich častiach. Z tohto dôvodu žiadame, aby bol napadnutý rozsudok zrušený. B. Porušenie zásad ukladania trestov. 9. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je v tomto prípade neprimerane prísne a nedôvodné z hľadiska naplnenia účelu trestnoprávnej represie a zásad ukladania trestov. Táto časť nadväzuje na nesprávne posúdenie súdu subjektívneho stavu obžalovanej, ktoré je uvedené v časti A vyššie). 10. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou ( ), no súčasne má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby ( ). 11. V prípade páchateľov nedbanlivostných prečinov v doprave, ktoré majú povahu ojedinelého excesu z rámca dodržiavania pravidiel cestnej premávky (tu podotýkame, že aj súd prvého stupňa konštatuje, že obžalovaná spáchala len jediný priestupok v doprave), zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom aj trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorého výkon súd podmienečne odloží. Obžalovaná nie je podľa vykonaného dokazovania osobou, ktorá by mala sklony k páchaniu úmyselnej, či nedbanlivostnej trestnej činnosti, alebo k inému protiprávnemu konaniu. Páchateľovi takéhoto druhu trestnej činnosti nie je v zásade potrebné zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti ani vytvárať podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život; páchateľ takéhoto druhu trestnej činnosti vedie riadny život, nespáchal trestnú činnosť vedome, úmyselne, nehodlá trestnú činnosť opakovať a pobyt v ústave na výkon väzby, v prostredí osôb odsúdených mnohokrát za pomerne závažné formy úmyselnej trestnej činnosti, má naňho často opačný efekt, než ten, ktorý zákonodarca ukladaní trestu odňatia slobody sleduje. 12. Zodpovedá tomu aj fakt, že z hľadiska skladby trestov ukladaných za túto formu trestnej činnosti dominuje jednoznačne podmienečný trest odňatia slobody, ako uvedieme v podrobnostiach v časti C nižšie. Bez podstatného významu pritom nie je vplyv nepodmienečného trestu odňatia slobody na rodinu a blízke osoby páchateľa. Prvostupňový súd ani v jednom bode neberie ohľad na skutočnosť, že obžalovaná je matkou maloletého dieťaťa, ktoré je v rozhodnom psychologickom a sociálnom formačnom veku 3 rokov. Medzi obžalovanou a jej dcérou je vytvorené silné citové puto, čo sa prejavuje aj v tom, že obžalovaná je s dcérou doma a všetok jej čas venuje výchove a starostlivosti o dieťa. Manžel obžalovanej pritom pracuje v zahraničí, do ktorého musí dochádzať. 13. Počas výkonu trestu odňatia slobody by dcéra obžalovanej prišla o mamu, čo má tvrdý sociálny a psychologický dopad na jej aktuálny a budúci život, ako aj na životnú úroveň rodiny ako takej. 14. Dcéra obžalovanej sa blíži veku nástupu do materskej škôlky. Ak by obžalovaná bola vo výkone trestu odňatia slobody, dcéra obžalovanej by bola okamžite identifikovaná ako dieťa „tej čo je vo väzení“. Vytvorila by sa tak silná trauma a stigma, ktorá je spôsobila poznačiť dcéru obžalovanej na celý život. Majetková stabilita rodiny obžalovanej by bola taktiež postihnutá, pretože by bolo potrebné prehodnotiť pracovné pôsobenie jej manžela a zabezpečiť starostlivosť o maloletú dcéru. Sme presvedčení, že je nesporné, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zasiahne nielen obžalovanú, ale aj jej dcéru (predovšetkým) a rodinu. 15. K hodnoteniu osoby obžalovanej treba uviesť, že pri určovaní druhu a výmery trestu jej poľahčuje, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, poskytla orgánom činným v trestnom konaní vždy plnú súčinnosť a svoje konanie opakovane oľutovala (ako je uvedené v časti A vyššie). Žiadne priťažujúce okolnosti zistené neboli. Obžalovaná sa dlhodobo stará o svoju dcéru čím napĺňa svoju spoločenskú rolu matky. Pred tým podnikala ako živnostníčka a riadne sa podieľala na zabezpečení materiálnych potrieb svojej rodiny. Pravidelne chodí do kostola, žije v usporiadanej rodine a jej správanie nebolo nikdy prejednávané komisiou pre verejný poriadok. 16. Obhajoba považuje za potrebné sa vyjadriť aj k alokácii zodpovednosti - prvostupňový súd ju ustanovil v pomere 10% / 90%. K okolnostiam prípadu je potrebné uviesť, že obžalovaná vychádzajúc z vedľajšej cesty s veľmi obmedzeným rozhľadom pri vychádzaní na hlavnú cestu vytvorila nebohému p. B. svojim vozidlom prekážku, a to aj napriek tomu, že sa pozrela do oboch smerov a aj do zrkadla na protiľahlej strane, kde p. B. nevidela. Podľa znaleckého skúmania z odboru dopravy cestnej p. B. viedol motocykel rýchlosťou okolo 65 - 66 km/hod. v úseku cesty, kde bola dovolená rýchlosť 50 km/hod. Pán B. nebrzdil (neboli zistené brzdné stopy), nezmenil smerovanie motocykla a ani nevykonal žiaden úkon, ktorým by mohol zvrátiť buď samotnú dopravnú nehodu, alebo ktorým by mohol zmierniť jej následky. 17. Keďže posudzujeme mieru zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody je potrebné posúdiť nielen zavinenie obžalovanej, ale aj p. B.. 18. Pán B. mal históriu porušovania pravidiel cestnej premávky, keďže v registri je uvedených 18 priestupkov z ktorých je takmer polovica za prekročenie rýchlosti. Počet záznamov je vysoký a dáva obraz o tom, že p. B. skôr nemal rešpekt k dopravným pravidlám. 19. Dopravné predpisy koniec koncov porušoval aj v obci O., keď prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 15 - 16 km/h. A to nemuselo byť jeho jediné porušenie v ten deň. Podľa svedka - I. Z. - zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 26. 5. 2020, str. 4 (v spise): „Ako sme vošli do obce O., išlo pred nami nejaké neznáme osobné motorové vozidlo, neznámej značky a neznámeho evidenčného čísla, niekde v začiatku obce nás predchádzal motocykel značky BMW. ... Uvedený motocykel nás predbehlo ako aj vozidlo idúce pred nami, pred neho sa zaradil a potom išiel stálepred ním“. Pri vjazde do obce O. zo strany obce B. je však zákaz predchádzania. Z uvedenej výpovede teda vyplýva, že p. B. predišiel dve osobné motorové vozidlá v mieste zákazu predchádzania. Svedkyňa Z. uvádza v tej istej zápisnici uvádza, že cez obec prešli so svojim manželom „konštantnou rýchlosťou“ a že sa autá a motocykel od seba „nevzďaľovali“. Znalec určil rýchlosť motocyklistu 65 - 66 km/h. Ak sa podľa svedeckej výpovede pohybovali autá a motocykel p. B. konštantou rýchlosťou a nevzďaľovali sa od seba, potom je dôvodné predpokladať, že p. B. porušoval pravidlá prechádzajúc celou obcou O.. 20. Nad rámec uvedeného obhajoba opäť poukazuje na to, že p. B. na vzniknutú kolíznu situáciu nereagoval. Dôvody však súd nejakým spôsobom neskúmal a vôbec túto skutočnosť nevyhodnotil. 21. Priestupková história nebohého p. B., porušovanie pravidiel cestnej premávky aj bezprostredne pred tragickou nehodou (t. j. prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti a porušovanie zákazu predchádzania) ako aj absencia akejkoľvek reakcie, ktorá by mohla zmierniť následky kolízie, sú dôvodmi, pre ktoré je obhajoba toho názoru, že zavinenie p. B. je vyššie ako súdom určených 10%. 22. Nad rámec horeuvedeného sa musí obhajoba vrátiť aj k znaleckému dokazovaniu a možnostiam vyhnutia sa kolízii. Súd vyhodnocuje stanovisko znalca a znalecké posudky nesprávne a používa ich spôsobom, ktorý zhoršuje postavenie obžalovanej. Na strane 10 napadnutého rozsudku súd v kľúčovej stati o alokácii zodpovednosti zhŕňa svoj postoj k argumentu obhajoby, že ak by p. B. dodržiaval dopravné predpisy tak by k nešťastiu nedošlo, nasledovne: „znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že ak by vodič jazdil pri pravom okraji, rýchlosťou 50 km/hod., s vysokou pravdepodobnosťou, by zastavil pred miestom zrážky intenzívnym brzdením“, z čoho súd vyvodzuje, že „poškodený viedol motocykel, kde mu pri intenzívnom brzdení mohla hroziť strata stability motocykla“. Druhá citácia však nenadväzuje na prvú citáciu a nemá s ňou z nášho pohľad žiaden logický súvis (t. j vzťah premisa a rezultát). Obhajoba nerozumie tomu, čo chcel súd povedať - znamená to, že nebolo možné spravodlivo očakávať od motocyklistu, že bude prudko brzdiť, pretože je na motocykli a môže stratiť stabilitu? Pán B. mal s jazdou na motorke veľa skúseností, bola táto hrozba straty stability v prípade prudkého brzdenia skutočne taká reálna? A ak by táto hrozba bola reálna, nie je nebezpečenstvo straty stability prijateľnejšie ako zrážka s pevnou prekážkou? Domnievame sa, že strata stability a pád budú vždy preferovanejšie následky ako kolízia s pevnou prekážkou. 23. Súd svojou úvahou supluje uvažovanie motocyklistu. Ak by nebolo možné zabrániť kolízii aj keby p. B. dodržiaval všetky predpisy (s čím však nesúhlasíme), tak mohol a mal robiť všetko preto aby buď kolízii zabránil alebo aby zmiernil jej následky. Za úkon smerujúci k zmierneniu následkov je potrebné považovať brzdenie (akejkoľvek intenzity) alebo zmena smeru jazdy. Akýmkoľvek znížením rýchlosti by nevyhnutne došlo k zmierneniu následku. Ak v dôsledku nekonania nebohého p. B. k zníženiu rýchlosti nedošlo, potom narastá jeho zavinenie ani nie tak za kolíziu samotnú, ale za jej tragické následky. 24. Súd nepochopiteľne pracuje s otázkou „či by k nehode došlo aj keby nebohý pán Briš išiel predpísanou rýchlosťou“ (strana 10 napadnutého rozsudku - „... v prípade ak by sa poškodený motocyklom pohyboval aj rýchlosťou do 50 km za hodinu, k nehode by aj tak bolo došlo...“), pričom sa vôbec nezaoberá tým, že ak by pán B. išiel v súlade s dopravnými predpismi, ku kolízii by síce mohlo dôjsť (čo tvrdí súd a s čím sa obhajoba nestotožňuje) ale následky by celkom rozhodne nemuseli byť fatálne. Ak by nebohý pán B. išiel v súlade s predpismi, nemali by sme sa pýtať či by došlo ku kolízii (pretože tá nie je centrálnou otázkou veci) ale či by došlo k usmrteniu, resp. či by miera zásahu do zdravia nebohého p. B. bola menej intenzívna. 25. Motocykel pána B. mal však v okamihu kolízie s automobilom ktoré viedla obžalovaná rýchlosť 65 - 66 km/h. Ak by ku kolízii došlo pri rýchlosti motocyklistu - po brzdení - 20 km/h alebo 10 km/h, s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k tragickej smrti vodiča motocykla. A to by podľa názoru obhajoby malo hrať rolu pri alokácii zodpovednosti. Argument súdu, že nebohý pán Briš nesie zavinenie len vo výške 10%, pretože aj keby brzdil tak ku kolízii by došlo alebo by bola ohrozená jeho stability, teda podľa nás nemôže obstáť. 26. Keďže stanovenie miery zavinenia je rozhodné pre určovanie trestu a jeho výšky žiadame, aby bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a trest stanovený s ohľadom na horeuvedené. 27. Následky nesprávnej alokácie zodpovednosti. 28. Ak teda súd prvého stupňa ustáli vinu obžalovanej a stanoví správne mieru zavinenia oboch účastníkov tragickej dopravnej nehody, s poukazom na uvedené skutočnosti by mal dôslednejšie hodnotiť okolnosti podstatné pre ukladanie trestov a rešpektovať zásady stanovovania trestov, pričom sme presvedčení, že je namieste záver, že na naplnenie účelu trestu postačí trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom, samozrejme v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu primeraného trvania. 29. V dôsledku potreby správneho určenia miery alokácie zavinenia následku dopravnej nehody bude nevyhnutné následne upraviť aj povinnosť nahradiť poškodeným škodu, a to čo sa týka výšky priznaného nároku. Preto obhajoba žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil. 30. Žiadame tiež súd, aby prípadný výrok o náhrade škody znel tak, že k náhrade škody bude obžalovaná zaviazaná, bol určený splátkový kalendár s mesačnými platbami v trvaní aspoň dva roky. Majetkové okolnosti obžalovanej súd neskúmal. Ak by ich skúmal, zistil by, že obžalovaná sa stará o maloleté dieťa, bez príjmu, a nie je v jej možnostiach uhradiť takú veľkú sumu naraz. 31. Vo vzťahu k zavineniu obžalovanej za spôsobený následok uvádzame nasledovné. 32. Dávame súdu na zváženie tieto prípady: a. Motocykel je vzdialený od automobilu (v situácii ako je v tomto prípade) 100 m a približuje sa rýchlosťou 65 km/h, nespomaľuje. Automobil minimálnou rýchlosťou vychádza do križovatky. Nastane kolízia. Čo ak by začal vodič motocykla ihneď brzdiť? b. Motocykel je vzdialený od automobilu (v situácii ako je v tomto prípade) 50 m a približuje sa rýchlosťou 65 km/h, nespomaľuje. Automobil minimálnou rýchlosťou vychádza do križovatky. Nastane kolízia. Čo ak by začal vodič motocykla ihneď brzdiť? c. Motocykel je vzdialený od automobilu (v situácii ako ja v tomto prípade) 10 m a približuje sa rýchlosťou 65 km/h, nespomaľuje. Automobil minimálnou rýchlosťou vychádza do križovatky. Nastane kolízia. Čo ak by začal vodič motocykla ihneď brzdiť? 33. Je v každom z týchto prípadov zavinenie vodičky automobilu rovnocenné a sú následky tejto kolízie vždy rovnako pričítateľné vodičke automobilu?

34. Podľa názoru obhajoby jednoznačne nie. 35. Zatiaľ čo v prípade v písmene c. by si vodička počínala jednoznačne bezohľadne, pretože by na poslednú chvíľu vytvorila prekážku v ceste vodiča motocykla, ktorej by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo možné sa vyhnúť. 36. No platí to aj v prípade a. a b.? Podľa názoru obhajoby sa s narastajúcou vzdialenosťou medzi oboma dopravnými prostriedkami zvyšuje miera možnosti odvrátenia kolízie na strane vodiča motocykla. S tým rovnako úmerne narastá jeho zavinenie. Miera zavinenia vodiča motocykla je o to vyššia, že ak by reagoval správne a brzdil by, v prípade a. a b. by došlo k významnému zmierneniu spôsobeného následku teda v posudzovanom prípade usmrtenia vodiča motocykla. 37. Obhajoba tvrdí, že z pohľadu viny obžalovanej je trestnoprávne relevantné to, akým spôsobom sa účastník dopravnej nehody podieľa na následku dopravnej nehody, nie na dopravnej nehode ako takej. Dopravná nehoda má samozrejme tiež relevanciu, ale iné následky má dopravná nehoda pri rýchlosti 65 km/h a iné pri rýchlosti 10 km/h. Súd nemôže tieto následky paušalizovať a obhajovať nebohého motocyklistu p. Briša tak, že „v prípade, ak by sa poškodený motocyklom pohyboval aj rýchlosťou do 50 km za hodinu, k nehode by aj tak bolo došlo“ (str. 10 napadnutého rozsudku). Z tohto predsa súd nemôže vyvodiť, že následky tejto kolízie by boli rovnaké. Nemožno vylúčiť, že pri správnej reakcii motocyklistu by boli škody iné ako škody na majetku. 38. Ak teda znalecké posudky preukazujú, že aj keby začal nebohý vodič motocykla prudko brzdiť, tak ku kolízii by došlo, neznamená to, že by následkom bolo usmrtenie alebo dokonca akákoľvek ujma na zdraví vodiča motocykla. Nie je možné vylúčiť, že v takom prípade by mohlo dôjsť len k vzniku ujmy materiálnej. 39. Miera zavinenia je teda rozhodná. Zavinenie následku (usmrtenia vodiča motocykla) je dané aj reakciou vodiča motocykla na vzniknutú dopravnú situáciu. Ak reakcia bola nesprávna, vodič motocykla mohol zhoršiť následok vzniknutej kolíznej situácie. Obhajoba poukazuje na skutočnosť - opätovne - že vodič motocykla vôbec nereagoval. 40. Žiadame súd, aby opätovne prehodnotil mieru zavinenia nebohého vodiča motocykla p. B. a obžalovanej. V prípade zásadnej disproporcie medzi mierou zavinenia za trestnoprávne relevantný následok kolízie (t. j. usmrtenie vodiča motocykla) v neprospech vodiča motocykla je obhajoba toho názoru, že to má dopad aj na vinu obžalovanej. 41. Opätovne sa vraciame k príkladom v písmenách a., b. a c. vyššie. Miera zavinenia v týchto prípadoch je medzi vodiča motocykla a vodiča automobilu alokovaná nevyhnutne rozdielne. Túto skutočnosť by mal súd reflektovať aj v aktuálne posudzovanom prípade. 42. Opätovne obhajoba poukazuje na vyjadrenie znalca Ing. P. J., č. l. 447 že „ak by (pozn.: motocyklista) jazdil pri pravom okraji, lebo už som povedal, že s vysokou mierou pravdepodobnosti s rýchlosťou 50 km/h by zastavil pred miestom zrážky intenzívnym brzdením“. Nemožno teda poprieť, že ak by motocyklista dodržiaval predpisy cestnej premávky a reagoval v súlade so znalcom opísaným konaním, t. j. intenzívne by brzdil, ku zrážke by nedošlo. To isté tvrdí aj druhý znalec Ing. F. G., č. l. 448 „... pokiaľ by motocykel na rozdiel od skutočnej rýchlosti išiel 50 km/h, tak vo svojom a tiež v odpovedi na predchádzajúcu otázku som uviedol, že pokiaľ by vodička vozidla audi pokračovala v pohybe ďalej, stačilo by iba ubrať plyn na motorke a s istotou sa minú. A pokiaľ by si to chcel nejakým spôsobom poistiť, tak tam opísaným spôsobom brzdenia, ktorý je naozaj neporovnateľným s intenzívny zastavíte, ešte si dá dole prilbu a otvorí kryt a povie nech sa páči“. Rozhodnutie súdu, že zavinenie za následok obžalovanej vo výške 90% je vo svetle týchto znaleckých odborných tvrdení hrubo nekompatibilné. Ak vodič motocykla žiadnym spôsobom nereagoval na vzniknutú kolíznu situáciu, nebrzdil, nezmenil smer jazdy a pritom svojou jazdou porušoval dopravné predpisy, potom toto jeho konanie, resp. absencia konania, musí mať právne následky pri vyhodnotení zavinenia a to tak, že miera zavinenia na strane vodiča motocykla dramaticky vzrastie. Súčasne dávame súdu do pozornosti, že v napadnutom rozsudku súd uvádza, že „v prípade, ak by sa poškodený motocyklom pohyboval aj rýchlosťou do 50 km za hodinu, k nehode by aj tak bolo došlo, čo potvrdzujú aj závery znaleckého posudku z odboru dopravy na str. 45-46 znaleckého posudku obrázok č. 26“ (str. 10 napadnutého rozsudku). Súd v tomto prípade podľa názoru obhajoby nesprávne vyhodnotil tento znalecký posudok, pretože hneď na strane 51 toho istého znaleckého posudku Ing. J. sa jasne uvádza „Ak by vodič motocykla reagoval na situáciu včas intenzívnym brzdením, dokázal by zastaviť pred miestom zrážky za predpokladu, že by motocykel viedol rýchlosťou do 53 km/h.“ Toto nesprávne hodnotenie súdu je však také zásadné, že zakladá takú vadu konania, že rozsudok prvostupňového súdu nemôže obstáť. 43. Keďže súd nesprávne vyhodnotil otázku zavinenia a viny za trestný čin, ktorý mala spáchať obžalovaná, žiadame aby súd rozsudok aj v časti výroku o vine zrušil. Obžalovaná cíti zodpovednosť a ľútosť, ktoré prejavili v priebehu trestného konania, za následok dopravnej nehody v dôsledku ktorej pán Briš prišiel o život. Posúdenie viny, ako trestnoprávnej kategórie, je na strane súdu a obžalovaná žiada súd, aby bol braný ohľad na všetky okolnosti tohto prípadu. C. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanej je celkom zjavne neprimeraný. 44. Obhajoba má za to, že trest uložený obžalovanej je neprimerane prísny. Pre porovnanie pripájame rozhodnutia súdov Slovenskej republiky o odsúdení páchateľov za obdobnú trestnú činnosť (usmrtenie v súvislosti s dopravnou nehodou), z ktorých vyplýva, že v obdobných prípadoch boli uložené v drvivej miere nepodmienečné tresty odňatia slobody. Nižšie uvádzame niekoľko príkladov: 45. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 12. 2019, sp. zn. , súd odmietol dovolanie vo veci, v ktorej bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie , pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov a bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 8. 2017, sp. zn. , ktorý je podkladovým rozhodnutím pre predmetné uznesenie sa nepodarilo dohľadať z verejne dostupných zdrojov, no uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je jednoznačné. 46. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. 12. 2013, sp. zn. , bol zrušený napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a bol obžalovanej, uznanej za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie a z prečinu neposkytnutia pomoci podľa , uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe na 3 (tri) roky a bol jej uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 4 (štyri) roky. V ostatnej časti zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. V tomto prípade podotýkame, že krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu, okrem iného, tak, že nepodmienečný trest zmenil na podmienečný. 47. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 11. 2014, sp. zn. , bol zrušený napadnutý rozsudok vo výroku o treste a bol obžalovanej bola, uznanej za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , pričom jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe na 16 (šestnásť) mesiacov a bol jej uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 1 (jeden) rok. 48. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. 12. 2016, sp. zn. , bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 3 (tri) roky (vo zvyšku uložený trest uložený prvostupňovým súdom zostal nezmenený). 49. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2018, sp. zn. , bol potvrdený rozsudok, kde bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie , pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov a bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. 50. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 6. 12. 2017, sp. zn. , bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie , pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 2 (dvoch) rokov a bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 5 (päť) rokov. Podotýkame, že odsúdený v tomto prípade prekročil rýchlosť o viac ako 50km/h. 51. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 19. 6. 2018, sp. zn. , bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie , pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 30 (tridsať) mesiacov a uložil nahradiť poškodeným škodu. 52. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 19. 5. 2016, sp. zn. , bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie , pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 4 (štyri) roky a bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 4 (štyri) roky. V tomto prípade bola usmrtená jedna osoba a tri osoby utrpeli zranenia.

53. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 11. 2018, sp. zn. , krajský súd potvrdil (nezmenil) výrok o vine a uloženom treste odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 3 (tri) roky rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -407 zo dňa 23.4.2018, v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -441 zo dňa 28.9.2018, za spáchanie prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie . 54. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. 6. 2019, sp. zn. , bol obžalovanému, ktorý bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie , zmenený trest tak, že mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky. 55. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 7. 2020, sp. zn. , súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , a prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na ustanovenie , pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov a bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, bol uložený probačný dohľad a bolo mu uložené nahradiť poškodeným škodu. 56. Obhajoba poukazuje na vybrané prípady zo súdnej praxe, ktoré je potrebné vnímať individuálne a na ad hoc báze. Rozumieme, že každý prípad je iný a má svoje osobitnosti. Trend ukladania trestov za spáchanie prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie je však podľa názoru obhajoby jasný - v prípadu ukladania trestov za spáchanie prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na ustanovenie prevláda trest podmienečný. Ak prvostupňový súd považuje aktuálny prípad za tak výnimočný, že vybočuje z rámca hlavného prúdu judikatúry, potom je potrebné zodpovedajúcim spôsobom uloženie nepodmienečného trestu odôvodniť. 57. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia, princíp právnej istoty, a účel trestného práva, ktorý je daný v je trest uložený obžalovanej neprimeraný. Páchatelia majú byť v zmysle ustanovení spravodlivo potrestaní. Podľa názoru obhajoby uložený trest nepodmienečného odňatia slobody nie je primeraný a spravodlivý, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. D. Súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhla obžalovaná. 58. Obžalovaná navrhla vypočuť svedka - M. Q., V. XXX/X, XXX XX O.. Táto svedkyňa bola v blízkosti miesta nehody a mohla počuť zvuk prichádzajúcej motorky nebohého p. B.. Svojou výpoveďou môže svedkyňa potvrdiť - alebo vyvrátiť - že pred kolíziou motocyklista p. B. zrýchľoval - zrýchlenie na motocykli je sprevádzané zvýšeným hlukom, ktorý je špecifický, a tak je jednoducho rozpoznateľný. Ak by výsledkom svedeckej výpovede bolo potvrdenie, že motocykel zrýchľoval, potom by to bola okolnosť, ktorá by mala priamy dopad na výrok o vine, treste a náhrade škody, keďže by sa znížila miera zavinenia obžalovanej a zvýšila miera zavinenia nebohého motocyklistu. 59. Súd však tento návrh odmietol a svoje odmietnutie odôvodnil tým, že nie je jasné aké skutočnosti by mali byť v dôsledku výpovede získané. Pre vylúčenie pochybností obhajoba opätovne opakuje, že sa majú zistiť skutočnosti opísané v bode 58. vyššie týkajúce sa miery zavinenia obžalovanej a nebohého p. B.. 60. Obhajoba má za to, že odmietnutie vykonania vypočutia svedka bolo arbitrárne a nezohľadňovalo prínos svedeckej výpovede pre objasnenie miery zavinenia účastníkov predmetnej dopravnej nehody. Aj z toho dôvodu žiadame, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Námestovo vrátil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. E. Záver 61. Z uvedených dôvodov žiadame, aby odvolací súd podľa , , , , a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine aj treste a náhrade škody a vec vrátil na prvostupňový súd na opätovné prejednanie veci

K dôvodom podaného odvolania obžalovanej sa prokurátor do rozhodnutia krajského súdu písomne nevyjadril. Na verejnom zasadnutí na krajskom súde obhajca obžalovanej uviedol, že sa pridržiava konečného návrhu tak, ako ho formuloval v písomných dôvodoch podaného odvolania. Napadnutý rozsudok okresného súdu preto navrhol zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V prípade, že krajský súd pri rozhodovaní dospeje k záveru o vine obžalovanej navrhol, aby jej bol uložený primeraný podmienečný trest odňatia slobody, resp. aby bolo zvážené, či obžalovanej nie je možné uložiť alternatívne aj trest domáceho väzenia. V prípade, že krajský súd dospeje k záveru o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, požiadal o určenie primeraného odkladu jeho výkonu s tým, že obžalovaná potrebuje určité časové obdobie na vybavenie si svojich osobných a rodinných vecí.

Prokurátorka uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné, a preto ho navrhla zamietnuť v zmysle ustanovenia ako nedôvodné. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že je potrebné obžalovanej uložiť iný druh a výmeru trestu, navrhla, aby krajský súd rozhodol v zmysle záverečnej reči prokurátora okresnej prokuratúry.

Obžalovaná v konečnom návrhu uviedla, že stíhaného skutku jej je veľmi ľúto, strašne ju to mrzí, a to od začiatku trestného stíhania, aj s ohľadom na pozostalých po poškodenom. Z tohto dôvodu sa v celom rozsahu pridržiava konečného návrhu tak, ako tento formuloval jej obhajca.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej v V zmysle ustanovenia ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné, a to pokiaľ sa týka druhu a výmery uloženého trestu. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o uznanej vine, uloženom treste a náhrade spôsobenej škody.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovanej nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaná bola zo spáchania trestnej činnosti usvedčená procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patrili výpovede zainteresovaných svedkov, výsledky znaleckého dokazovania z odboru cestnej dopravy, ako aj zdravotníctva a relevantné listinné dôkazy. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.

Preskúmaním dôvodov podaného odvolania obžalovanej odvolací súd prijal záver, že tieto sú len opakovaním obhajoby obžalovanej či už z prípravného konania alebo hlavného pojednávania. Okresný súd sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku s týmito dôvodmi veľmi podrobne zaoberal a na tieto reagoval. Odvolací súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovanej v tom zmysle, že stíhaného trestného činu sa nedopustila, resp. že kolíznu situáciu v doprave vyvolal svojim protiprávnym konaním poškodený. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje jednoznačné závery vyplývajúce z justičnej praxe, a to pri posudzovaní obdobných dopravných nehôd.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. (ZSP 57/2007). Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa zaoberá zavinením ako obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu, a to v súvislosti s nedaním prednosti v jazde a prekročením povolenej rýchlosti.

V zmysle obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva nasledovné:

I. Na dopravnej nehode zapríčinenej nedaním prednosti vjazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde; vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nie nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť v jazde. Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní. II. Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel a v dôsledku toho nezabráni dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné nehode predísť, možno ho robiť zodpovedným za nehodu iba potiaľ, pokiaľ mu na voľbu nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie. Aj keď nehodu takto spoluzaviní nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, spravidla nemožno posudzovať jeho konanie ako porušenie dôležitej povinnosti v zmysle a a , resp. .

Podstatou označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pri posudzovaní obdobnej dopravnej nehody je tá skutočnosť, podľa ktorej niet pochybností o tom, že vodič vozidla vchádzajúceho z vedľajšej cesty na hlavnú cestu je povinný dať prednosť vozidlu riadenému po hlavnej ceste. Nemožno však z toho bez ďalšieho vyvodiť, že uvedená okolnosť znamená, že obžalovaný nenesie zodpovednosť na vzniku dopravnej nehody, t.j. že ju nezavinil, pretože konanie poškodeného (jazda nedovolenou rýchlosťou) nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe v podobných prípadoch všeobecne platí, že vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť v jazde. Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že zrejme si ju nesplní.

Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel, a v dôsledku toho nezabráni v dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné nehode predísť, možno ho robiť za nehodu zodpovedným iba potiaľ, pokiaľ mu za voľbu nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie. Aj keď nehodu takto spolu zaviní nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, nemožno spravidla posudzovať jeho konanie ako porušenie dôležitej povinnosti (§ 138 písm. h/ Tr. zák.).

V posudzovanej veci je treba vyhodnotiť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ) tú podstatnú skutočnosť, či obžalovaná nemala možnosť spozorovať vozidlo poškodeného skôr než so svojim vozidlom započala odbočovací úkon z vedľajšej cesty na hlavnú cestu a v dôsledku toho nemohla splniť ani povinnosť dať mu prednosť v jazde a z tohto by bolo možné usudzovať, že posudzovanú dopravnú nehodu zavinil výlučne poškodený. Ak to tak nebolo, treba skúmať (pri hodnotení viny), či poškodený na dostatočnú vzdialenosť mohol zistiť, že mu obžalovaná nedá prednosť v jazde a či na túto situáciu reagoval správne. V uvedenom kontexte sa napokon musí zohľadniť aj to do akej miery sa na tom podieľalo porušenie pravidiel cestnej dopravy poškodeným, t.j. výrazné prekročenie dovolenej rýchlosti, resp. iné okolnosti, najmä technika jazdy poškodeného, resp. vhodnosť spôsobu akým riešil vzniknutú kolíznu situáciu a pod.

Z vykonaného dokazovania mal krajský súd jednoznačne preukázané, že obžalovaná v inkriminovanom čase bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody nedala prednosť v jazde poškodenému, ktorý sa pohyboval na hlavnej ceste. Vykonaným dokazovaním bola ďalej preukázaná aj tá skutočnosť, že vodič motocykla sa pred dopravnou nehodou pohyboval rýchlosťou o 15 až 16 km vyššou ako bola najvyššia dovolená rýchlosť v danom úseku vozovky (50 km/hod.). Odvolací súd takéto konanie poškodeného vyhodnotil ako spoluzavinenie na vzniku dopravnej nehody, avšak s primárnym a hrubým porušením povinnosti vodiča zo strany obžalovanej. Je potrebné poznamenať, že obžalovaná mala k dispozícií pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu dostatočný časový priestor a výhľadové podmienky potrebné k tomu, aby mohla bezpečným spôsobom vykonať odbočovací manéver. Napriek týmto skutočnostiam nerešpektovala dopravné značenie „daj prednosť v jazde“ a započala vykonávať vjazd z vedľajšej cesty na hlavnú bez toho, aby sa dostatočným spôsobom presvedčila o voľnom pruhu na hlavnej ceste, do ktorého vchádzala. Poškodený fakticky nemal možnosť pri zistených konkrétnych podmienkach jeho jazdy zabrániť vzniku dopravnej nehody.

Krajský súd neuveril argumentom obhajoby obžalovanej, že výhľadové podmienky na konkrétnej križovatke boli sťažené, resp. znemožnené zlým nastavením odrazového zrkadla. Zo zabezpečenej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu je jednoznačne zrejmé, že kritický úsek hlavnej cesty pri vchádzaní z vedľajšej bol v celom rozsahu obsiahnutý v odraze umiestneného zrkadla.

Odrazové zrkadlo nebolo poškodené, ani iným spôsobom znehodnotené. Fotodokumentácia miesta dopravnej nehody bola vykonaná tesne po jej vzniku. Z tohto dôvodu bola podľa názoru krajského súdu vylúčená aj manipulácia s uvedenou pomôckou, ktorá uľahčovala vchádzanie do križovatky. Preto krajský súd v zhode s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že za vznik dopravnej nehody je primárne zodpovedná obžalovaná, a to tak, ako to bolo uvedené v skutku napadnutého rozsudku. Preto v tejto časti ďalej odkazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktoré sa týkalo uznanej viny. Argumenty obhajoby krajský súd vyhodnotil ako irelevantné a produkované v snahe zbaviť obžalovanú trestnej zodpovednosti. Poškodený neviedol motocykel takou výraznou vyššou rýchlosťou, ktorá by obžalovanej znemožňovala zaznamenať jeho pohyb po hlavnej ceste.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Krajský súd vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaná na konanom verejnom zasadnutí stíhanú trestnú činnosť úprimne oľutovala s tým, že osobne navštívila poškodených za účelom ospravedlnenia, dospel k záveru o možnosti uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody, a to s podmienečným odkladom jeho výkonu. Podľa trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaná je matka maloletého dieťaťa (dcéry) s tým, že riadnym spôsobom zabezpečuje jeho výchovu a opateru. V minulosti nebola súdne trestaná a priestupkovo bolo riešená v jednom prípade za menej závažný priestupok na úseku cestnej premávky (v roku 2015, t.j. pred 8 rokmi). Obžalovanej bol trest ukladaný za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností (§ 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák.), v zmysle ktorých sa základná ustanovená trestná sadzba pri trestnom čine podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. (horná hranica) znižovala o jednu tretinu. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu krajský súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že osoba obžalovanej bola trestným stíhaním traumatizovaná už od roku 2019. Po prvotnom rozhodnutí krajského súdu vo veci (sp.zn. ) bolo okresným súdom správne rozhodnuté, okrem iného aj o priznaní nemajetkovej ujmy poškodeným, ako aj povinnosti nahradiť im spôsobenú škodu. Takýto procesný postup prvostupňového súdu mal taktiež vplyv na konečné rozhodnutie, v zmysle ktorého odvolací súd dospel k záveru, že v rámci označenej individuálnej a generálnej prevencie trestu je možné pôsobiť na osobu obžalovanej aj miernejším trestom, t.j. trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Uloženie miernejšieho trestu zákazu činnosti vodiča, t.j. zákazu viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 4 roky bolo zo strany krajského súdu motivované obdobnými úvahami, ako tomu bolo pri uloženom treste odňatia slobody. Krajský súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj okolnosti stíhaného trestného činu, t.j. označené spoluzavinenie poškodeného na vzniku dopravnej nehody.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s výrokmi napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré sa týkali priznanej nemajetkovej ujmy poškodeným a taktiež povinnosti nahradiť im spôsobenú škodu, preto napadnutý rozsudok pri čiastočnom vyhovení odvolaniu obžalovanej zrušil len vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a trestu zákazu činnosti. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený (vina, škoda).

Na základe týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.