Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/117/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovanej K. E., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 04.10.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. decembra 2013 takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe sa obžalovaná

K. E., nar. X.X.XXXX N. X., trvale bytom D. X, C.

o d s u d z u j e

podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. d/, j/ Tr. zák., § 37 písm. h/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 3 /tri/ roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. d/, j/ Tr. zák., § 37 písm. h/, § 38 ods. 3 Tr. zák. súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 /štyri/ roky.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 04.10.2012 bola obžalovaná K. E. uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák. , na tom skutkovom základe, že:

dňa 30. novembra 2011 o 12.30 hod. v Bratislave po Kolárskej ul. v časti označenej dopravnou značkou IP4 „Slepá cesta“ viedla osobné motorové vozidlo Daewoo Matiz, evidenčného čísla C.-XXX O. a pri cúvaní smerom ku križovatke ulíc Kolárska - Heydukova, narazila do chodca E. K., nachádzajúceho sa v strede vozovky, ktorú prechádzal sprava doľava po Kolárskej ul. v smere cúvania osobného motorového

vozidla Daewoo Matiz, následkom čoho spadol na zem a utrpel podľa znaleckého posudku ťažké zranenia - zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti, následkom čoho poškodený dňa 1.2.2012 zomrel, pričom obvinená K. E. po dopravnej nehode, ani z vozidla nevystúpila, na mieste nehody nezostala, ale ušla bez toho, aby poskytla zranenému poškodenému potrebnú pomoc.

Za to jej bol podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanú na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 roky.

Podľa bola poškodená Z. K. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná K. E.Á., zahlásením do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 118), ktoré odvolanie písomne odôvodnila prostredníctvom zvoleného obhajcu podaním z 11.4.2013. V tomto uviedla, že je dlhoročná vodička a že so svojim vozidlom za celé tie roky od vydania vodičského oprávnenia nemala žiadnu kolíziu, ba ani nedostala pokutu, o čom svedčí jej čistá karta vodiča.

Vo vzťahu k poškodenému E. K. uviedla, že nie je obvyklé, aby sa osoba v jeho veku bezpečne pohybovala po chodníku, nieto ešte sama prechádzala cez cestu bez riadneho doprovodu. Rozhodnutie sudcu Okresného súdu Bratislava I vychádzalo len z logického úsudku, no nie z dôkaznej situácie a podľa jej názoru, vyhodnotil konanie, ktorého mala spôsobiť len z následkov na zdraví pána K., ktorý zomrel v zariadení pre seniorov. Súd neskúmal fakt, že mohol zomrieť vo svojom veku aj vzhľadom na psychický stav, v ktorom sa nachádzal. Celá záležitosť ju mrzí a navrhla odvolaciemu súdu zhovievavejšie posúdenie jej zodpovednosti, vzhľadom na jej vek, ťažké zdravotné postihnutie a suicidné sklony.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila podaním z 31.5.2013 poškodená Z. K., ktorá v ňom uviedla, že zdravotný stav jej manžela E. K. bol do inkriminovanej nehody výborný, o čom svedčí jeho zdravotná dokumentácia. Bol vitálny a plne mobilný. Nie je pravdivé tvrdenie obhajoby obžalovanej, že rodina ho „odložila“, pretože jej manžel žil celý život v usporiadanej a šťastnej rodine. Po nehode sa stal imobilným, pretože mal zlomený kŕčok stehennej kosti. V dôsledku vzniknutého poradenia bol hospitalizovaný v nemocnici, pričom jeho pobyt sa mal skončiť 8.2.2012 a mal byť prepustený do domácej starostlivosti. Dňa 1.2.2012 však skonal.

Na verejné zasadnutie konané dňa 04.12.2013 sa obžalovaná K. E. napriek riadne a včas vykázanému doručeniu dňom 8.11.2013 nedostavila a zaslala súdu písomné prehlásenie, že žiada a súhlasí, aby verejné zasadnutie vytýčené na 4.12.2013 sa vykonalo v jej neprítomnosti, pretože jej zdravotný stav nedovoľuje zúčastniť sa verejného zasadnutia.

Rovnako sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavila poškodená Z. K., ktorá mala doručenie predvolania vykázané 6.11.2013.

Podľa verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v

Podľa ustanovenie ods. 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Keďže obžalovaná K. E. bola o verejnom zasadnutí upovedomená riadne a včas, bola poučená o možnosti konania verejného zasadnutia bez jej prítomnosti a požiadala, aby sa verejné zasadnutie konalo v jej neprítomnosti, odvolací súd za splnenia vyššie uvedených zákonných podmienok vykonal verejné zasadnutie v jej neprítomnosti.

Súčasne súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodenej Z. K., ktorá predvolanie mala vykázané riadne a včas, t.j. boli splnené zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia v jej neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.12.2013 obhajca obžalovanej sa v plnej miere pridržal písomne vypracovaného odvolania a dodal, že obžalovanú veľmi mrzí to, čo sa stalo, má z toho vážne zdravotné problémy a preto požiadal krajský súd o zhovievavosť vo vzťahu k uloženému trestu.

Na verejnom zasadnutí zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, pretože považuje prvostupňový rozsudok za správny.

Krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej K. E. je dôvodné vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci a tieto boli správne samosudcom okresného súdu vyhodnotené tak, ako mu to ukladá ustanovenie

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenie v celom rozsahu osvojil a odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať.

Pokiaľ sa obžalovaná bránila tým, že skutku, ktorého sa mala dopustiť a popísaného vo výrokovej časti rozsudku sa nedopustila a okresný súd ju uznal za vinnú len na základe logického úsudku, bez akýchkoľvek dôkazov, je potrebné uviesť, že obhajoba pravdu nemá.

Obžalovaná je zo spáchania skutku usvedčovaná predovšetkým výpoveďou svedkyne Z.. A. K., ktorá jednoznačne uviedla, že videla ako obžalovaná zrazila poškodeného, ktorý ostal na zemi ležať. Na miesto dopravnej nehody mala dobrý výhľad, takže videla ako vozidlo obžalovanej zrazilo poškodeného. Všimla si, že vodička má v aute barle, táto len otvorila okno a uviedla, že čo tam hľadá ten chodec, keď tam nie je priechod pre chodcov. O zdravotný stav chodca sa nezaujímala a z miesta nehody ušla. Citovaná svedkyňa videla náraz zadnou časťou vozidla do poškodeného. Výpoveď svedkyne K. je podopretá výpoveďou poškodenej Z. K., ktorá uviedla, že v čase nárazu, ktorý mohol byť asi v strede cesty, išiel jej manžel - poškodený za ňou, pričom videla z nárazu to, že manžel sa ľavou rukou chytil auta, ktoré cúvalo a spadol na zem. Pred nehodou bol manžel mobilný, chodil po záhrade a robil všetko, čo bolo treba.

V uvedenej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, S.. Z.. S. F., L.., z ktorého záverov vyplýva, že poškodený utrpel v dôsledku nárazu osobným motorovým vozidlom zlomeninu pod hlavicou stehennej kosti vľavo, išlo o deväťdesiat ročného pacienta v celkovo dobrom zdravotnom stave, ktorý však nemohol byť pre celkový stav operovaný, musel byť liečený konzervatívne a bezprostredne bol ohrozovaný na živote komplikáciami, ktoré vznikajú pri dlhodobej imobilizácii, t.j. upútaním poškodeného na lôžko. Zo záverom znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že poškodený bol zrazený osobným autom a v dôsledku toho citovaná zlomenina mohla vzniknúť jednak priamym nárazom, ale pravdepodobnejšie je, že vznikla až po páde. Konzervatívna liečba v danom prípade mohla trvať 5-6 týždňov za predpokladu, že nenastanú komplikácie ako zlyhanie srdca, trombóza a zápal pľúc, ktoré obyčajne ukončujú život pacienta. Na hlavnom pojednávaní znalec upresnil, že poškodený zomrel následkom imobility.

V predmetnej trestnej veci obhajoba a to ani pri výraznej snahe nepreukázala, že by obžalovaná sa nedopustila skutku kladený jej v obžalobe za vinu. V odvolaní uvádzané argumenty, že obžalovaná je dlhoročná vodička, bez akéhokoľvek záznamu v evidenčnej karte vodiča, považuje krajský súd za právne irelevantné. Krajský súd preto uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh skutkového deja ustálil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu stíhaného skutku, správne postupoval okresný súd, keď uznal obžalovanú za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. a z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaná ako vodička dopravného prostriedku - osobného motorového vozidla za porušenia ustanovenia § 4 ods. 2 pri cúvaní si počínala tak, že ohrozila chodca prechádzajúceho cez cestu, čím porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona v zmysle ustanovenia § 138 písm. h/ Tr. zák.

Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je v zmysle § 137 ods. 2 ZCestP písm. t/ ohrozenie chodca prechádzajúceho cez cestu, na ktorú vodiť odbočuje, pri odbočovaní na miesto mimo cesty, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní.

Pokiaľ ide o smrteľné zranenie poškodeného, súd konštatuje, že zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva vyplynulo, že poškodený utrpel poranenie v dôsledku, ktorého bol pripútaný na lôžko v dôsledku nasadenia konzervatívnej liečby, pre ktoré poranenie hrozí riziko komplikácie úmrtia v dôsledku imobility, čo u poškodeného aj nastalo.

Tieto skutočnosti ako aj určité spoluzavinenie poškodeného, ktorý neprechádzal cez cestu, cez priechod pre chodcov, nemôžu vyviniť obžalovanú zo spáchania uvedeného prečinu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trestnoprávna teória ako aj ustálená judikatúra súdov ohľadne príčinného vzťahu medzi konaním a následkom vychádza tradične z toho, že príčinou je každý jav, bez ktorého iný jav nenastal, resp. nenastal spôsobom akým nastal. Nie je rozhodujúce, ak následku došlo pôsobením viacerých okolností, teda nielen konaním obžalovanej, pretože určitá činnosť alebo okolnosť nestráca povahu príčiny, len preto, že okrem nej viedli k následku aj iné činnosti, či okolnosti. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá spôsobila následok pôsobila aj ďalšia iná príčina, pričom je nerozhodné, ak každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť smrť sama osebe alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou. Skutočnosť, že poškodený utrpel poranenie a zomrel v dôsledku imobility s ohľadom na jeho vek, možno pripísať teda na vrub obžalovanej, ktorá nesie priamu zodpovednosť za smrť poškodeného. Súd preto v danom prípade uzatvára, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovanej, ktorá pri cúvaní nevenovala dostatočnú pozornosť situácie na vozovke za osobným motorovým vozidlom, pretože si nepočínala tak, aby upozornila, napr. varovnými smerovými svetlami na svoj mimoriadny jazdný úkon. Jednou z podmienok pre bezpečné cúvanie vozidla je správne nastavenie spätných zrkadiel vozidla. Keďže obžalovaná sa pohybovala v blízkosti nemocnice, v hrubých rysoch mohla určitý príčinný priebeh predvídať a keďže tak neurobila zodpovedá za následok, ktorý z porušenia pravidiel v cestnej premávke vyplynul.

V súvislosti s výrokom o treste je potrebné okresnému súdu vytknúť, že pri určovaní jeho výmery nevyhodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré mali vplyv na ukladanie druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanej K. E. vychádzal primárne z ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák., ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať úhrnný trest pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Prísnejším trestným činom v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. je prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. a preto krajský súd vychádzal pri ukladaní trestu práve z tejto sadzby tohto prečinu.

Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny a obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu zodpovedá možnosť súdu ukladá rôzne druhy trestov, prípadne povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody.

Pri prečine usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí od 2 do 5 rokov. Stanovením uvedenej trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák.). Z uvedeného potom vyplýva, že pre prečin usmrtenia, ktorý nie je tak typovo závažný, nie je potrebné ukladať len nepodmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo potrebné obžalovanej za spáchanie skutku uložiť vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné formy trestu odňatia slobody nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovanej a napokon nepodmienečný trest odňatia slobody možno ukladať len za situácie, ak tomu nebránia závažné okolnosti prípadu, či osoba obžalovanej.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, okrem toho spáchala trestný čin vo vyššom veku (nad 60 rokov) - ide o poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d/, j/ Tr. zák., pričom jej priťažovala len jedna okolnosť a to, že spáchala viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. Vzhľadom na to, že u obžalovanej prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, znížila sa jej horná sadzba trestnej sadzby o jednu tretinu a bolo jej možné ukladať trest odňatia slobody od 2 do 4 rokov.

Krajský súd rozhodol preto sám rozsudkom tak, že uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 rokov, keďže mal za to, že vzhľadom na jej vek (77 rokov) ako aj jej predchádzajúci život a okolnosť, že išlo o disciplinovanú vodičku bez záznamu v EKV), takýto trest postačí k jej náprave.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti aj pri tomto prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi a obžalovanej bolo možné ukladať trest v rozpätí 1 roka až 7 rokov, uložený trest zákazu činnosti vo výmere 4 rokov považoval krajský súd za primeraný.

Takto uložený trest si splní svoj represívny účel, ako i účel trestu uvedený v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zabezpečí spravodlivé a zákonné potrestanie osoby obžalovanej K. E. tak, ako to ukladá zákon.

Keďže výrok o náhrade škody odvolaním napadnutý nebol, tento ponechal krajský súd nedotknutý.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.