Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-45-2017.pdf
PDF · 86 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovaného T. V., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2017 vo Zvolene, takto
r o
rozhodol:
Obžalovaný T. V. A. P. Ó., nar. XX.XX.XXXX v Lučenci, trvale bytom X., K. Č.. XXXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
1. dňa 30.11.2016 v čase o 22.40 h v obci X. D. na osvetlenej ceste I/16 v km 12.47 viedol ako vodič autobus zn. C. B. Q. EČV: K.-XXXBC v smere od mesta Detva, okres Detva na mesto Zvolen, pričom v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti približne o 50 km/h zrazil v jeho jazdnom pruhu chodca C. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. D., K. XX/X, pohybujúceho sa po vozovke bez reflexných prvkov v smere od jej ľavého okraja k pravému okraju z pohľadu vodiča autobusu, čím porušil dôležitú povinnosť uvedenú v § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a poškodenému C. G. spôsobil úrazový šokový stav so stratou krvi mimo cievne riečisko pri mnohopočetných poraneniach rôznych častí tela s roztrhnutím hrudnej srdcovnice, oboch srdcových komôr, trhlinami pľúc, pečene, sleziny, zlomeninách lebky, trupu a končatín, ktoré sú nezlučiteľné so životom a ktorým na mieste podľahol, pričom v krvi C. G. bola špeciálnou kvantitatívnou metódou pomocou plynovej chromatografie zistená koncentrácia 1,59 g/kg alkoholu v krvi, orientačnou dychovou skúškou na zistenie alkoholu prístrojom Alcoquant 6020 Plus nebol v tele vodiča T. V.Ó. zistený alkohol, t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona tým, že ako vodič porušil dôležitú povinnosť uvedenú v ustanoveniach § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. k), písm. n) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (piatich) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodeného C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. D., D. XXX/ XX, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2Pv 485/16 dňa 02.10.2017 obžalobu na obv. T. V. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2017, na základe vyhlásenia obžalovaného o svojej vine, samosudca za súhlasu prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku jeho vyhlásenie prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
Poškodený C. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si v tomto trestnom konaní uplatňuje náhradu škody z titulu nákladov za pohreb vo výške 4.205,56 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- Eur.
Na hlavnom pojednávaní sa v súlade s § 269 Tr. poriadku čítali listinné dôkazy a to správy a posudky na obžalovaného, konkrétne odpis z registra trestov (č.l. 255), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 254) a evidenčná karta vodiča - obžalovaného (č.l. 251), pričom zo strany obžalovaného po ich prečítaní námietky neboli, k listinným dôkazom sa nevyjadril.
Podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, prečinu usmrtenia sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. Za to sa potrestá odňatím slobody až na tri roky. Podľa odseku 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. h) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie aj páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Uvedeným konaním obžalovaný po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keď z nedbanlivosti spôsobil smrť C. G. a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona tým, že ako vodič porušil dôležitú povinnosť uvedenú v ustanoveniach § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Súd mal uvedené konanie obžalovaného za preukázané nielen priznaním sa obžalovaného ku skutku uvedenému vo výroku tohto rozsudku, ale aj na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní - výpoveďami svedkov E. E. a C. C. a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise (znaleckými posudkami z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo a z odboru cestnej dopravy, záznamom dopravnej nehody /č.l. 220/), z ktorých dôkazov vyplynulo, že skutok bol spáchaný a tento spáchal práve obžalovaný. Preto ho súd uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.
Uvedeným konaním obžalovaný po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný konal v tzv. vedomej nedbanlivosti.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný je vdovec, živnostník, pracuje ako vodič autobusovej prepravy osôb s mesačným príjmom okolo 600,- Eur. Má tri deti, z toho dve sú dospelé a jedno je päťročné, s ktorým žije v spoločnej domácnosti spolu priateľkou - matkou dieťaťa. Z výpisu z evidencie priestupkov a evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný bol od roku 2006 šestnásť krát sankcionovaný za priestupok, vo všetkých prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku dopravy, pričom viackrát bol pokutovaný za prekročenie povolenej rýchlosti, avšak ani v jednom prípade nebolo u neho zistené požitie alkoholu. Vodičský preukaz mu nikdy nebol zadržaný. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný bol v minulosti jeden krát súdne trestaný, avšak vo vzťahu k predmetnému odsúdeniu sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol potrestaný. Obžalovanému poľahčovalo, že sa ku trestnému činu priznal, jeho spáchanie oľutoval, na hlavnom pojednávaní sa opakovane ospravedlnil za svoje konanie poškodenému. Ďalej obžalovanému poľahčovalo, že od počiatku trestného stíhania napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní predmetného skutku a tiež, že dobrovoľne učinil kroky smerujúce k náhrade škody spôsobenej jeho trestným činom, keďže už pri svojom prvom výsluchu po vznesení obvinenia deklaroval ochotu nahradiť škodu a na tomto svojom prísľube zotrval aj na hlavnom pojednávaní (§ 36 písm. k), l), n) Tr. zákona). Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovanému pri prevahe poľahčujúcich okolností mohol súd ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 2 rokov do 4 rokov.
Vychádzajúc z uvedeného potom samosudca obžalovanému uložil druh trestu trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov za súčasného uloženia mu aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov, keď aj vplyvom podaného odporu prokurátorom voči v tejto veci vydanému trestnému rozkazu a ním uvedených skutočností (prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci o 50 km/h, spôsobenie smrti poškodeného) súd uložil trest zákazu činnosti vo výmere vyššej než ho obžalovanému uložil v trestnom rozkaze (ktorým mu súd uložil tento druh trestu vo výmere 4 roky). Na druhej strane je potrebné poukázať na tri poľahčujúce okolnosti zistené u obžalovaného a naopak žiadnu priťažujúcu okolnosť, ako aj jeho samotný postoj k danej veci, keď súd u neho skutočne vzhliadol pokoru a ľútosť nad svojím konaním. Súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora v rámci záverečnej reči, ktorý navrhol uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko súd mal za to, že ukladanie takéhoto trestu by malo výrazne represívnu funkciu na úkor funkcie prevýchovnej. Súd vzal do úvahy spôsob spáchania činu, keď sa v danom prípade jedná o nedbanlivostný trestný čin, skutočnosť, že u obžalovaného nebolo zistené požitie alkoholu, pričom z dokazovania vyplynulo, že v tele poškodeného v čase činu bol alkohol prítomný, pričom k činu došlo v noci a poškodený sa po vozovke pohyboval v tmavom oblečení bez reflexných prvkov. Súd tiež prihliadol na osobu a pomery obžalovaného, ktorý je vdovcom a v súčasnosti sa s priateľkou stará o svoje najmladšie päťročné dieťa, najmä však na okolnosť, že uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody čo i len na samej spodnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby (v tomto prípade 2 roky), by jeho uloženie neprimerane postihlo jeho rodinu, konkrétne družku a predovšetkým maloleté dieťa, o ktoré sa stará a ktoré je odkázané aj na jeho výživu, pričom by v takomto nízkom veku dieťaťa došlo na pomerne dlhú dobu k jeho odlúčeniu od otca, keď s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa a to tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný bol síce opakovane sankcionovaný za priestupky na úseku dopravy, z toho vo viacerých prípadoch aj v súvislosti s prekročením povolenej rýchlosti, avšak je potrebné vziať do úvahy, že sa priestupkov nedopúšťal často (jeden, maximálne dvakrát do roka), a tiež skutočnosť, že priestupky v doprave sú svojou povahou menej závažné, než priestupky proti majetku alebo násilného charakteru, ktoré neboli u obžalovaného zistené.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že v danom prípade na nápravu a prevýchovu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti nie je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktoré súd považoval pre obžalovaného vzhľadom na vyššie uvedené za neprimerane prísne, pričom z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie postačuje uloženie podmienečného trestu. Uložený trest súd považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný tak okolnostiam prípadu ako aj osobe obžalovaného. Súd prihliadol aj na okolnosti predmetného činu, spočívajúce vo vysokom prekročení povolenej rýchlosti
zo strany obžalovaného a na škodlivý následok v podobe smrti človeka, preto súd podmienečný trest uložil obžalovanému aj s vedomím, že v priebehu skúšobnej doby a po jej uplynutí bude dôsledne sledovať správanie obžalovaného a dodržiavanie právneho poriadku z jeho strany, pričom aj jeho ďalšie menej závažné porušovanie v podobe páchania priestupkov, bude súd považovať za dôvod na premenu uloženého trestu odňatia slobody na nepodmienečný.
Okrem podmienečného trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, a to v pomerne dlhom trvaní 5 rokov, a to s vedomím, že jeho uloženie bude pre obžalovaného znamenať stratu doterajšieho zamestnania vodiča autobusu. Uloženie tohto trestu v danej výmere súd považoval za odôvodnené závažným porušením dopravných predpisov zo strany obžalovaného a vyššie uvedeným následkom spáchaného trestného činu.
Aj keď poškodený C. G. si riadne a včas uplatnil a vyčíslil škodu, súd o tejto v adhéznom konaní nerozhodoval z dôvodu, že v danom prípade sa jedná o škodu zo zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla, zákonne poisteného, ktorú je potrebné si uplatňovať u príslušnej poisťovni. Jedná sa o občiansko-právny vzťah a v trestnom konaní nemožno preto k náhrade škody zaviazať obžalovaného. Preto súd poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.