Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-260-2012.pdf
PDF · 103.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/260/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, IČO: 00 009 199, Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o.
Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 386 33 51, proti odporkyni: J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, W., o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 14.mája 2012, č. k. 27C/66/2011-106, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa
o vypratanie odporkyne z bytu č. XX na X.nadzemnom podlaží v bytovom dome -35 bytovej jednotke na O. ul. č. XX v W., súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. 8673/1 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 706 m2, v kat. úz. W., zapísanom na LV č. XXXXX, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 35, § 39, § 126 ods. 1, § 663, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zo skutkových zistení mal súd preukázané, že od 22.10.2010 je úpadca Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii Trnava, vedený v katastri nehnuteľností, ako vlastník predmetného bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Odporkyňa uzavrela dňa 26.8.2005 ako nájomca s TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, ako prenajímateľom zmluvu o nájme jednoizbového bytu č. XX na X.podlaží v bytovom dome na O. ul. č. XX v W. na dobu neurčitú od 18.8.2005, od tohto dátumu odporkyňa byt užíva. Uznesením súdu prvého stupňa č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka TAZ, š.p. v likvidácii, IČO: 00009199, so sídlom v Trnave. Uznesením zo dňa 12.12.2007 bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár. Dňa 16.10.2007 zahrnul sporný byt resp. bytový dom, v ktorom sa byt nachádza do súpisu majetku patriaceho do podstaty. V konaní vedenom pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žaloba JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803, Coburgova 84 Trnava, voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v likvidácii, IČO: 00 009 199 Trnava, o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v likvidácii rozsudkom zo dňa 26.3.2008 spojený s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 zamietnutá.
Odporkyňa platí navrhovateľovi od novembra 2008 sumu 30,21 eur mesačne ako nájomné a 57,16 eur mesačne, a to preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Od 1.4.2009 vykonáva právo bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza H. Y. - správa a predaj bytov. Dňa 28.1.2010 bola vykonaná zamestnancom navrhovateľa obhliadka sporného bytu. Navrhovateľ sa domáha vypratania bytu odporkyňou dôvodiac, že odporkyňa užíva sporný byt bez právneho dôvodu. Zmluva o nájme bytu zo dňa 26.8.2005 uzavretá medzi TAZ, a.s. v zastúpení Správou mestského majetku Trnava a odporkyňou je absolutne neplatná, nakoľko TAZ, a.s. nikdy nemal právo nakladať so sporným bytom, keďže v čase jej uzatvárania nebol vlastníkom bytu. Navrhovateľ sám oznámil nájomcom aj odporkyni, aby platby nájomného a služieb uhrádzali jemu, čo odporkyňa aj urobila, keď navrhovateľ potvrdil, že odporkyňa nemá nedoplatky na nájomnom, ktoré by boli dôvodom na podanie výpovede. Spornou otázkou v konaní bola otázka, či odporkyni svedčí právo nájmu bytu. V čase uzatvárania nájomnej zmluvy bol TAZ, a.s. v likvidácii Trnava uvedený na LV ako vlastník. Zo záverov konaní 44Cbi/6/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKr/4/2008 vyplýva, že vlastníkom resp. osobou oprávnenou nakladať so sporným bytom bol v čase uzatvárania nájomnej zmluvy Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii Trnava, resp. od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok je to správca konkurznej podstaty. I keď istý čas bol TAZ, a.s. v likvidácii zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, úpadca TAZ, š.p. v likvidácii (od 5.10.2007 v konkurze) Trnava neprestal byť vlastníkom sporného bytu a obchodnej spoločnosti. TAZ, a.s. v likvidácii nikdy nesvedčil o vlastnícke právo k spornému bytu, ak teda TAZ, a.s. v likvidácii uzavrela zmluvu o nájme bytu s odporkyňou je takýto právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Keďže zmluva o nájme bytu je podľa § 39 neplatná, nakoľko nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii tak nájomné právo k spornému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje. Ďalšou otázkou bolo potrebné vyriešiť, či došlo k vzniku nájmu sporného bytu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Odporkyňa byt užíva od 18.8.2005. Od novembra 2008 platila navrhovateľovi nájomné a preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Dňa 28.1.2010 bola navrhovateľom zastúpeným S.I. vykonaná obhliadka sporného bytu. Správca obytného domu vyhotovil vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009 a aj za rok 2010. Súd prvého stupňa mal za to, že účastníci konania sa zhodli na tom, že nebola medzi nimi uzatvorená písomná nájomná zmluva, neexistencia písomnej formy nájomnej zmluvy však nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu. Súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre vznik práva a nájmu sporného bytu konkurentne podľa § 686 ods. 1 O. z. Odporkyňa od novembra 2008 uhrádzala nájomné a preddavky za úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu na účet navrhovateľa, ktorý účet sám navrhovateľ oznámil, sám vyzýva užívateľov, aby platili nájomné v rovnakej výške ako doteraz, platby prijímal, ich výšku nespochybňoval. Správca obytného domu na základe zmluvy o výkone správy uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa vyhotovoval pre odporkyňu ročné vyúčtovania zálohových platieb. Navyše zástupca navrhovateľa vykonal v roku 2010 obhliadku sporného bytu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd za nesporné, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu na strane navrhovateľa i odporkyne, bolo zrejmé medzi nimi, ktorý byt odporkyňa užíva a to najneskôr dňom vykonania obhliadky sporného bytu zástupcom navrhovateľa, a v akej výške platí nájomné, a to najneskôr prvým dňom po ich zaplatení na účet priamo označeným navrhovateľom. K obojstrannému súhlasu s obsahom nájomnej zmluvy tak došlo najneskôr dňa 28.2.2010, kedy medzi účastníkmi došlo k vyriešeniu jednej z podstatných náležitostí z nájomnej zmluvy - označenie bytu a rozsah jeho užívania, keď ďalšia podstatná náležitosť výška nájomného bola vyriešená už skôr a to ich platením na základe výzvy navrhovateľa na jeho účet. Medzi účastníkmi tak došlo k zmluvnému konsenzu obsahu, t. j. o podstatných náležitostiach novej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú, nakoľko doba nájmu nebola dohodnutá. Naviac však poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy, na základe ktorej bez prerušenia odporkyňa byt užíva, bol ako vlastník bytu vedený správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii JUDr. Pohovej, s ktorým prostredníctvom splnomocnenej organizácie Správou mestského majetku Trnava, odporkyňa v dobrej viere v jeho vlastníctvo a oprávnenosť konania JUDr. Pohoveja nájomnú zmluvu uzavrela na predpísanom tlačive v priestoroch Správy mestského majetku Trnava, následne byt užívala, riadne platila nájomné, preto by rozhodnutie súdu, ktorým by návrhu vyhovel bolo podľa návrhu tiež v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko by nechránilo dobromyseľného užívateľa odporkyňu. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešne odporkyni náhradu nepriznal, nakoľko si túto nesplatnila.
Proti tomu rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, uviedol, že v konaní došlo k vadám, uvedených v § 221 ods. 1 písm.h) O.s.p. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.). Navrhovateľ nemal vedomosť o osobách nájomcov, z dôvodu porušenia povinnosti JUDr. Pohoveja na odovzdanie dokumentácie k nájomcom. Počas skúmania právnych nárokov jednotlivých osôb bytom rešpektoval pokojný faktický stav, vtedy bez objektívnej možnosti skúmania stavu právneho a vychádzal zo skutočnosti, že na účet navrhovateľa prichádzali platby odporkyne vo výške, ktorá ním nebola určená ani dohodnutá a pod variabilným symbolom, ktorý ním nebol určený ani dohodnutý nemožno za žiadnych okolností vyvodzovať fakt, že navrhovateľ prejavil akúkoľvek vôľu s týmito osobami uzavrieť nájomnú zmluvu a to dokonca na dobu neurčitú. Žalobca nemohol mať ani len subjektívnu predstavu nie to ešte objektívnu vedomosť, s kým mal podľa názoru súdu údajne uzavrieť nájomnú zmluvu. Poukázaním nejakej sumy na účet úpadcu neznámou osobou, ktorá sa v popise platby označenia nejakým popisom nemožno ani pri najbenevolentnejšom a najotvorenejšom výklade práva považovať za uzavretie zmluvy konkludentným spôsobom s konkrétnym nájomcom. Navrhovateľ pri ustanovení do funkcie správcu úpadcu pritom nedisponoval so žiadnymi dokladmi vzťahujúcimi sa k predmetným bytom, relevantné listiny preukazujúce právne vzťahy k viacerým bytom navrhovateľ nemá. Doposiaľ jedinú vôľu, ktorú navrhovateľ kedy prezentoval bola vôľa nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu speňažiť. Plnenia, ktoré odporkyňa plnila v súvislosti s užívaním bytu navrhovateľ považuje za plnenie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v užívaní cudzej veci - bytu bez právneho dôvodu. Na strane navrhovateľa nikdy nebola daná vôľa uzavrieť nájomné zmluvy a preto ani nedošlo k prejavu takejto neexistujúcej vôle. Keďže neexistuje vôľa ani jej prejav navrhovateľa ako prenajímateľa nemožno takýto domnelý právny úkon považovať za slobodný, vážne určitý a zrozumiteľný a preto nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy. Navrhovateľ si bol aj vedomý, že takýmto konaním by porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, keďže uzatváraním nájomných vzťahov na dobu neurčitú k nehnuteľnostiam zapísaným v súpise majetku úpadcu by zaťažoval konkurznú podstatu a poškodzoval primárne záujmy konkurzných veriteľov. O uzatváraní nájomných zmlúv navrhovateľ nauvažoval aj z dôvodu, že na takýto postup nemal veriteľským výborom ako príslušným orgánom udelený záväzný pokyn. V prípade vzťahu navrhovateľa a odporkyne nejde o uzavretie neplatnej zmluvy, ale o neexistenciu akéhokoľvek záväzku vo právneho vzťahu. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ od prevzatia bytov v roku 2009 preberal mesačne od nej peniaze za nájom a služby za byt. Na jej požiadavku o novú nájomnú zmluvu z dôvodu zmeny vlastníka z TAZ, a.s. na TAZ, š.p. jej aj ostatným nájomcom odkázal prostredníctvom p. F., že v súčasnej dobe nemá čas uzatvárať nové nájomné zmluvy pre pracovnú zaneprázdnenosť, že im musí stačiť ústne uzatvorenie nájomnej zmluvy. Taktiež nie je pravda, že navrhovateľ nemal podklady, nájomnú zmluvu vzťahujúcu sa k predmetnému bytu, pretože všetky nájomné zmluvy mu dali koncom roku 2009 k nahliadnutiu a k spraveniu fotokópií, ktoré mali slúžiť ako podklad k predaju bytov. Za celú túto dobu navrhovateľ slovne ani písomne nenaznačil, že by jej nájomná zmluva bola neplatná. Stále tvrdil, že im ide byty predávať za zostatkovú cenu. K tomuto účelu mu aj sprístupnili byty na ohliadku.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
- účastníkom konania v zákonom určenej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, takže rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil hoci jeho závery viedli v konečnom dôsledku k správnemu rozhodnutiu a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 1. 2. O.s.p. súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vec nesprávne, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť, len ak skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa bolo vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odporkyňa nehnuteľnosť užívala na základe zmluvy uzavretej s domnelým vlastníkom od 18.8.2005, navrhovateľ od odporkyne poberal sumy zodpovedajúce nájomnému určenému touto nájomnou zmluvou. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikla konkludentným spôsobom nájomná zmluva a vypratania sa nemožno domáhať vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa má právny titul k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti.
Súd prvého stupňa sa správne zaoberal ako predbežnou otázkou tým, kto bol oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu ako aj tým, či medzi účastníkmi nevznikol iný právny vzťah ako čisto faktický. Dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol. Návrh o vylúčenie nehnuteľnosti vrátane predmetného bytu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v konkurze Trnava a dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 21CoKR/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR s uznesením 6ObDO/38/2009 zo dňa 18.2.2010 odmietol dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKr/4/2008-767. Ústavný súd SR uznesením č. k. II.ÚS312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva, že žalobca (v tejto veci domnelý prenajímateľ bytu TAZ, a.s. ) neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísaním majetku do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva a predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na žalobcu, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnený rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKr/4/2007 z 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy. Súd správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčení nehnuteľnosti vrátane sporného bytu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v konkurze, preto platí zákonná domnienka, že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene a teda ich vlastníkom bol úpadca TAZ, š.p. v konkurze, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok.
V súvislosti s vyššie uvedeným aplikovanie zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát je správne. Tento názor vyplýva aj z rozsudku NS ČR sp. zn. 29Cdo/249/2008, na ktorý odvolateľ poukazuje v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zák. č. 328/1991 Zb. resp. zák. č. 7/2005 Z. z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z. z. Odvolateľ tento právny názor nesprávne interpretuje na danú vec, v ktorej je odlišná situácia, v súčasnosti už bolo rozsudkom OS Trnava, č. k. 44Cbi/6/2007-653, ktorý je právoplatný v rozhodnutom nedostatku vlastníckeho práva a úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva príp. vydania veci, lebo v zmysle § 132 O. z. takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR 263/2009).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporné byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze Trnava a iba správca uvedeného
úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, a iba tento subjekt bol po celý čas vlastníkom sporných nehnuteľnosti.
Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. § 663 a nasledujúceho O.z. a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá. Vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ust. O.z. prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve.
Podľa ust. § 685 ods. 1 O. z. nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu možno ju teda uzavrieť aj konkludentne t. j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať okrem úpravy nájmu bytu.
Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 navrhovateľ vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne oznámil odporkyni číslo účtu, na ktorý má poukazovať nájomné, svedčí o kokundentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Navrhovateľ rešpektoval pokojný stav je nesporným, že od roku 2009 preberal od odporkyni riadne platené nájomné. Následne komunikoval s odporkyňou ako s nájomkyňou, čo svedčí o tom, že odporkyňa si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohla tieto úkony vykladať tak, že s ňou uzavrel nájomnú zmluvu. V komunikácii medzi účastníkmi nikdy nedošlo k vymáhaniu navrhovateľom tvrdeného bezdôvodného obohatenia (navrhovateľ vždy vyzýval na zaplatenie nájomného). To, že takéto posúdenia stavu odporkyňou je oprávnené, vyplýva aj z toho, že navrhovateľ vykonal ohliadku bytu odporkyne, pričom priamo ju oslovoval ako nájomkyňu. Súd prvého stupňa tak správne uzavrel, že k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi účastníkmi došlo konkurentne najneskôr dňom prijatia prvej platby navrhovateľom od odporkyne za užívanie bytu.
Aj z rozhodnutí NS SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 5Cdo/266/2007, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť. Pokiaľ navrhovateľ po dobu november 2008 až apríl 2011 pristupoval k odporkyni ako k nájomcovi, jej postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platila a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania bola zjavná vôľa, aby byt užívala za odplatu (nebola jej doručovaná žiadna výzva na vypratanie bytu, jej užívacie právo nebolo spochybňované) je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet navrhovateľa (pričom je potrebné zdôrazniť, že na takúto platbu a na vopred určený účet bola odporkyňa priamo navrhovateľom vyzvaná, nešlo o svojvoľne vykonanú úhradu). To, že podľa tvrdení navrhovateľa nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohli mať nájomcovia vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu).
Odvolací súd zdôrazňuje, že každý prípad takéhoto konania je povinný súd posudzovať individuálne a starostlivo zvažovať prejavenú vôľu účastníkov a zámer zákonodarcu pri úprave určitého právneho vzťahu. Súd nehodnotí len to, či trvá nájomný vzťah a či zanikol, ale po vyriešení predbežnej otázky skúmajúcej platnosť nájomného vzťahu medzi spol. TAZ, a.s. a odporcami správne zisťoval, či medzi účastníkmi nevznikol nový nájomný vzťah. Ak by neboli naplnené predpoklady vzniku takéhoto vzťahu potom by vypratanie samozrejme bolo dôvodným.
Z týchto dôvodom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko túto si neuplatnila.
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení), teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.