Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Csp/165/2021

Potvrdené rozhodnutím 6CoCsp/51/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Nerudova 14, o zaplatenie 1.642,40 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K3-10Csp/165/2021 zo dňa 22. júna 2023 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K3-10Csp/165/2021-257 zo dňa 22. júna 2023 vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov konania. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému A. B., narodenému XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., IČO: 50 001 949, so sídlom Nerudova 14, Košice, v konaní o zaplatenie 1 642,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 642,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 465,30 eur od 3. mája 2019 do 17. apríla 2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 456,40 eur od 18. apríla 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. mája 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. júna 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. júla 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. augusta 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. septembra 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. októbra 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. novembra 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. decembra 2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. januára 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 114,90 eur od 21. februára 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 37,00 eur od 21. marca 2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25. novembra 2021 sa pôvodný žalobca – obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava (ďalej v rozhodnutí aj len "pôvodný žalobca" alebo "právny predchodca žalobcu," prípadne "postupca" či "banka") – domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 642,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 642,40 eur od 3. mája 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že z titulu zlúčenia je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, ktorá dňa 18. apríla 2015 uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX / XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola

žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 4 000,00 eur Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 60- tich mesačných splátkach v sume 114,90 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 6 894,00 eur. Z vyššie uvedenej zmluvy žalovaný uhradil do dňa podania žaloby sumu 5 058,80 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, respektíve jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou, pôvodný žalobca listom z 27. februára 2019, označeným ako Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote na plnenie a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, pôvodný žalobca dňa 19. apríla 2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z 27. apríla 2019 označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 6 701,20 eur, pozostávajúcu zo súčtu splátok predpísaných do zosplatnenia spolu vo výške 5 400,30 eur (47 x 114,90 eur) a sumy po zosplatnení vo výške 1 300,90 eur, pričom uhradil sumu 5 058,80 eur, predstavujúcu sumu riadnych splátok poskytnutého finančného plnenia. Celkový dlh žalovaného tak ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1 642,40 eur. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti, keďže Oznámenie o vyhlásenie okamžitej splatnosti bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Pôvodný žalobca súčasne poznamenal, že zmluvnú pokutu vo výške 169,10 eur ani náklady na vymáhanie vo výške 0,96 eur, vyplývajúce z predložených listinných dôkazov, si v tomto konaní neuplatňuje.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pôvodný žalobca v žalobe označil a súdu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. apríla 2015, vrátane Žiadosti o spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX z 18. apríla 2015, Udelenia súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, osobitne podpísaného žalovaným dňa 18. apríla 2015, Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, osobitne podpísaných žalovaným dňa 18. apríla 2015, Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, osobitne podpísanej žalovaným dňa 18. apríla 2015, ďalej Informácie o finančnom sprostredkovaní, podpísané žalovaným 18. apríla 2015, Informácie podľa Finančný agent, Predžalobnú upomienku z 27. februára 2019 s fotokópiou doručenky, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 27. apríla 2019, Prehľad splátok a úhrad žalovaného k č. zmluvy XXXXXXX a osvedčený odpis Notárskej zápisnice, sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ 54215/2017, z 11. decembra 2017.

4. V zmysle návrhu pôvodného žalobcu súd dňa 3. januára 2022 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24. januára 2022 v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle (ďalej len "") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.

5. Podaný odpor žalovaný odôvodnil poukazom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 18. apríla 2015 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predovšetkým v časti V. Pôžička. Žalovaný mal za to, že kým pôvodný žalobca v 2. časti žalobného návrhu uviedol, že žalovaný mal podľa zmluvy o pôžičke splácať pôžičku v pravidelných 60-tich mesačných splátkach v sume 114,90 eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 6 894,00 eur, v zmysle zmluvy o úvere mal žalovaný celkovo zaplatiť za poskytnutý úver sumu vo výške 6 699,60 eur. Vychádzajúc z tvrdenia pôvodného žalobcu v 5. časti žalobného návrhu, že žalovaný ku dňu podania žalobného návrhu uhradil sumu 6 701,20 eur, bol toho názoru, že v čase podania žaloby uhradil o 1,60 eur viac, ako mal pôvodne v súlade so zmluvou uhradiť. Žalovaný zdôraznil, že v zmluve o úvere chýba údaj o sume vo výške 6 894,00 eur, ktorú mal v súlade so zmluvou údajne uhradiť. Keďže matematickým výpočtom 60-tich splátok po 111,66 eur sa docieli výsledná suma vo výške 6 699,60 eur, považoval za zrejmé, že pôvodný žalobca do celkovej čiastky sumy, ktorú mal žalovaný zaplatiť, nezahrnul splátku za poistenie, ktoré bolo vo výške 3,24 eur. Takto mal žalovaný uhradiť sumu vo výške 6 894,00 eur, teda sumu o 194,40 eur vyššiu, ako je uvedená v zmluve o úvere. Skutočná suma, ktorú mal žalovaný za poskytnutý úver splácať, teda nezodpovedala 60 x 111,66 eur, ale 60 x (111,66 + 3,24) eur. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú mal zaplatiť, pričom táto čiastka je v neprospech neho ako spotrebiteľa z dôvodu, že prevyšuje pôvodne dohodnutú sumu o 194,40 eur, a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný zároveň doplnil, že v zmluve absentujú predpoklady použité na výpočet RPMN, majúc za to, že tieto majú byť v zmluve uvedené tak, aby bolo jasné a pre spotrebiteľa jednoznačné, z akých predpokladov sa pri výpočte RPMN vychádzalo. Z predmetnej zmluvy je pritom zistiteľná iba samotná výška RPMN a priemerná RPMN na

trhu. Navyše, žalovaný sa domnieval, že keďže do RPMN nebolo zahrnuté poistenie za úver, je výška RPMN nesprávne vypočítaná v neprospech spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené žalovaný uzavrel, že zmluva č. 6540504364 z 18. apríla 2015 neobsahuje náležitosti podľa , a o spotrebiteľských úveroch, následkom čoho sa poskytnutý úver považuje v zmysle uvedeného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz, žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

6. V reakcii na odpor podaný žalovaným pôvodný žalobca v podaní, doručenom súdu 11. februára 2022, vyslovil presvedčenie, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, poukazujúc na to, že žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Zdôraznil, že žalovaný bol pri podpise zmluvy riadne oboznámený s tým, akú istinu a aké príslušenstvo bude povinný platiť, tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške. Pôvodný žalobca ďalej prezentoval názor, že celková suma pôžičky je v zmluve uvedená správne, keďže poistenie nie je obligatórnou súčasťou úveru, ale fakultatívnym nákladom, ktorý je uplatňovaný na základe požiadavky žalovaného. Akcentoval, že výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver, pričom poistenie nie je úverom. Pripomenul, že táto skutočnosť je v zmluve vyjadrená slovami, že poistenie nie je povinné. Preto mal za to, že celková suma pôžičky je vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy, doplniac, že, ako vyplýva z kalkulačky na výpočet RPMN, poistenie ani nie je obsiahnuté ako možnosť dodatočného nákladu. Vo vzťahu k hodnote RPMN uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Na základe uvedených skutočností pôvodný žalobca navrhol, aby súd vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného petitu a zároveň mu priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Žalovaný vo vyjadrení z 21. februára 2022 k vyjadreniu pôvodného žalobcu k podanému odporu vyčítal pôvodnému žalobcovi, že sa nevyjadril k zmätočnosti a nejasnosti žalobného návrhu v časti, v ktorej žalovaný v podanom odpore namietal, že v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere mal uhradiť sumu vo výške 6 699,60 eur, kým pôvodný žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že žalovaný mal splácať pôžičku v 60-tich mesačných splátkach, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 6 894,00 eur. Zopakoval, že má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, pôvodný žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru, keďže v zmluve je uvedená nižšia čiastka než, akú mal spotrebiteľ skutočne uhradiť, domnievajúc sa, že už len z tohto dôvodu sa má poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Dodal, že keďže pôvodný žalobca sa k tejto skutočnosti nevyjadril, považuje to za nesporné. Vychádzal pritom z toho, že ak strana neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné, dodávajúc, že nesporné skutočnosti nie sú predmetom dokazovania a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Citujúc z vyjadrenia pôvodného žalobcu k podanému odporu v časti týkajúcej sa zohľadnenia poistenia pri výpočte RPMN, žalovaný vyjadril názor, že pôvodný žalobca týmto potvrdil jeho námietky, že mesačná splátka za poistenie nebola zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa, a teda bola nesprávne vypočítaná aj RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že údaj o RPMN podľa , respektíve písm. h) o spotrebiteľských úveroch nie je správny a v zmysle o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov. Odkazujúc vo zvyšku na podaný odpor, žalovaný navrhol, aby súd žalobu pôvodného žalobcu zamietol ako nedôvodnú a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

8. Okresný súd Košice – okolie vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. -73 z 20. mája 2022, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 1 642,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 642,40 eur od 3. mája 2019 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), a súčasne mu nahradiť 100,00 % trov konania (výrok II.).

9. Vychádzajúc z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18. apríla 2015 bola medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca pôvodného žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 4 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných

splátkach, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere (tzv. Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky) č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len "Zmluva") obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti vyžadované ustanovením o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 30. júna 2015 (ďalej len ""), zároveň bola uzavretá v písomnej forme v súlade s , odplata uvedená v Zmluve vo výške 26,73 % ročne neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 30. septembra 2015 (ďalej len ""), žalobca preukázal predčasné zosplatnenie pohľadávky a súčasne splátka úveru, pre omeškanie s úhradou (časti) ktorej došlo k zosplatneniu celého zvyšku úveru, a teda ani zvyšná (neskôr splatná) časť úveru, nebola ku dňu podania žaloby premlčaná.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa až h) . Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu s poukazom na skutočnosť, že mu nikdy nebolo doručené Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 27. apríla 2019, vychádzajúc z čoho považoval zosplatnenie za neplatný právny úkon a v nadväznosti naň označil za neplatné aj postúpenie pohľadávky. Žalovaný zotrval aj na vznesenej námietke premlčania, ako aj na tvrdení o existencii neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve, poukazujúc na to, že pri výške splátok 114,90 eur a počte splátok 60 celková čiastka úveru nepredstavuje 6 699,60 eur, ale 6 894,00 eur, čo je údaj v neprospech spotrebiteľa. Opätovne namietal aj to, že poistenie nebolo zahrnuté do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, a ani do výpočtu RPMN. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanému zaslané formou obyčajnej listovej zásielky, z ktorého dôvodu doručenkou nedisponuje. Poukázal však na doručenie Predžalobnej upomienky v súlade s , ktorej obsahom bolo aj upozornenie na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Argumentoval tým, že zákonodarca nevyžaduje dva úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, t.j. jednak výzvu podľa a jednak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktoré by mali byť preukázané doručením oboch listín. Mal za to, že listina o zosplatnení úveru má iba deklaratórny charakter s účinkami spätne ku dňu oboznámenia sa žalovaného s obsahom tejto listiny, a teda že boli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa a . Pôvodný žalobca tiež akcentoval, že poistenie úveru bolo dobrovoľné, nebolo podmienkou uzavretia Zmluvy, a preto nemohlo byť zohľadnené pri výpočte RPMN a s poukazom na uvedené v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

12. Písomným podaním, doručeným súdu v priebehu odvolacieho konania, dňa 8. júna 2022, pôvodný žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Návrh odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcami a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava ako postupníkom, bola jeho pohľadávka voči žalovanému, zaplatenie ktorej je predmetom tohto sporového konania, postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom do tohto konania. K návrhu pôvodný žalobca priložil Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2017, Dodatok č. 5 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, uzavretý dňa 30. novembra 2021, Žiadosť o postúpenie a prevod zo 6. mája 2022, prevzatú 19. mája 2022, Prílohu č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok a Oznámenie o postúpení pohľadávky z 24. mája 2022, adresované žalovanému.

13. Uznesením č. k. -142 zo dňa 24. februára 2023, právoplatným dňa 3. marca 2023, Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vyhovel návrhu pôvodného žalobcu (Všeobecnej úverovej banky, a.s.), aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava. Vzhľadom na uvedené odvolací súd ako so žalobcom ďalej pokračoval v konaní s obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. (ďalej len "žalobca").

14. Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní prejednal odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku a keďže dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle a , uznesením č. k. -144 z 20. marca 2023 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd poukázal predovšetkým na to, že z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku vo veci samej uznesením z 24. februára 2023 vyhovel návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu, v konaní nemohlo byť vykonané dokazovanie potrebné za účelom posúdenia aktívnej vecnej legitimácie nového žalobcu v spore na uplatnenie žalovanej pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej odvolací súd akcentoval, že bola novému žalobcovi postúpená bankou. Zhrnul teda, že v konaní nebola (ani nemohla byť) skúmaná vecná legitimácia (nového) žalobcu z hľadiska platnosti postúpenia žalovanej pohľadávky bankou (pôvodným žalobcom) na nového žalobcu ako na nebankový subjekt v zmysle o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. októbra 2015 (ďalej len "zákon o bankách"). Konštatoval, že súdom prvej inštancie prijaté skutkové a právne závery vo vzťahu k novému žalobcovi en bloc neobstoja, keďže všetky rozhodujúce skutočnosti boli zisťované a vzťahovali sa výlučne na žalujúcu banku, ktorá však už nie je procesnou stranou v tomto spore. Spresnil, že v dôsledku tejto zmeny na strane žalobcu je minimálne vzhľadom na zákona o bankách potrebné vykonať vo veci ďalšie dokazovanie za účelom posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nebankového subjektu. Odvolací súd v tejto súvislosti vysvetlil, že hoci spotrebiteľská zmluva bola uzavretá s nebankovým subjektom – spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. – táto spoločnosť zanikla rozdelením a jej právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a.s., čím sa zmenil subjekt na strane veriteľa, čo malo za následok zmenu právnej úpravy, ktorú je nevyhnutné aplikovať na vzťah veriteľa a dlžníka. Momentom, kedy sa veriteľom stala Všeobecná úverová banka, a.s., nadobudol vzťah medzi touto bankou a žalovaným ako dlžníkom z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy charakter právneho vzťahu banky s klientom, ktorý podlieha režimu zákona o bankách. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd vyvodil, že keďže nositeľom pohľadávky z úverovej zmluvy sa stala banka a zákon o bankách neuvádza žiadne výnimky pre postúpenie pohľadávky v takýchto prípadoch (t.j. ak banka postupuje pohľadávku, ktorú nadobudla od nebankového subjektu), bude na daný vzťah a postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu (Všeobecnej úverovej banky, a.s.) na terajšieho žalobcu (Intrum Slovakia, s.r.o.), ktorý nie je bankou, potrebné aplikovať v ďalšom konaní režim zákona o bankách, a teda skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj v zmysle uvedeného zákona.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôraznil, že zákona o bankách ako špeciálneho predpisu vo vzťahu k ustanovuje ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Okrem existencie splatnej pohľadávky sa vyžaduje aj písomná výzva banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením, a jej preukázateľné doručenie dlžníkovi a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, pričom je na žalobcovi preukázať tieto skutočnosti, vrátane dôkazu preukazujúceho doručenie takejto výzvy žalovanému bankou. Odvolací súd pripomenul, že v prípade, že nie sú splnené podmienky podľa prvej vety zákona o bankách, ide o postúpenie v rozpore so zákonom, ktoré je v zmysle zakázané, a súčasne by išlo o neplatný právny úkon v zmysle . Odvolací súd preto akcentoval, že v ďalšom konaní bude potrebné posudzovať, či žalobca je vôbec aktívne vecne legitimovaný v tomto súdnom spore, kde ako nebankový subjekt (postupník) uplatňuje proti dlžníkovi právo na zaplatenie dlhu z jeho spotrebiteľskej zmluvy, a až v prípade, že otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore z hľadiska dodržania ustanovenia zákona o bankách bude vyriešená kladne, bude potrebné skúmať dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky.

V súvislosti so splnením podmienok vyžadovaných § 92 ods. 8 zákona o bankách, medzi ktoré patrí aj existencia splatnej pohľadávky v čase postúpenia, odvolací súd označil za nesprávny záver súdu prvej inštancie o účinnom zosplatnení žalobou uplatnenej pohľadávky, a to z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané doručenie Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 27. apríla 2019 žalovanému. Vychádzal pritom z toho, že keďže žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky predstavuje jednostranný adresný a hmotnoprávny právny úkon, musí byť v stanovenej lehote doručený dlžníkovi ( ), a teda nestačí len odovzdanie takéhoto prejavu na prepravu. Zároveň poznamenal, že vzhľadom na kogentnú právnu úpravu nie je vzájomné doručovanie

písomností možné zmeniť ani dohodou zmluvných strán. V súvislosti s adresnosťou žiadosti považoval za potrebné uviesť, že aj vtedy, ak sa veriteľ bez ďalšieho obráti na súd, je možné návrhu priznať účinky žiadosti o zaplatenie celého dlhu iba vtedy, ak by bolo podanie adresované súdu doručené dlžníkovi v lehote do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd označil za zrejmé, že splatnosť celej pohľadávky v dôsledku omeškania dlžníka so zaplatením niektorej zo splátok je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celého dlhu, a preto strata výhody splátok a vznik povinnosti dlžníka zaplatiť celý zvyšok dlhu jednorázovo nastáva až v dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, respektíve jej zvyšku dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukázal na to, že v prejednávanej veci nebolo vykonaným dokazovaním preukázané doručenie žiadosti veriteľa o plnenie celého dlhu žalovanému, keď pôvodný žalobca nedoručil žalovanému Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti celej pohľadávky. Zároveň však konštatoval, že tento nesprávny záver súdu prvej inštancie nemá vplyv na posudzovanie otázky, či zmluvou o postúpení pohľadávky z 19. mája 2022 došlo k postúpeniu splatnej pohľadávky banky na nebankový subjekt, keďže dňa 19. mája 2022 už bol splatný celý úver vzhľadom na dohodnutý termín konečnej splatnosti v apríli 2020. Dodal, že uvedená otázka má význam z hľadiska určenia omeškania so splnením, pretože ak nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, mohlo dôjsť iba k omeškaniu s plnením jednotlivých splátok splatných vždy 20. dňa v mesiaci.

Aj vzhľadom na uvedené odvolací súd pripomenul, že z hľadiska platného postúpenia pohľadávky banky na terajšieho žalobcu nestačí iba splnenie podmienky postúpenia splatnej pohľadávky, ktorá je v danom prípade už preukázateľne splnená, ale vyžaduje sa aj splnenie ďalších podmienok, a to výzva banky dlžníkovi na plnenie pred postúpením a následné nepretržité viac ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením jeho záväzku voči banke.

V rámci právneho posúdenia veci odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na to, že nie je možné posúdiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu o pôžičke v zmysle

Argumentujúc dôvodom hospodárnosti, odvolací súd tiež uviedol, že závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k správnosti údajov o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, o ročnej percentuálnej miere nákladov a o predpokladoch použitých na jej výpočet sú správne a v nadväznosti na to je správny aj záver súdu prvej inštancie, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Za nedôvodnú označil v tomto smere odvolaciu námietku žalovaného, že suma poistenia úveru mala byť zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, ako aj do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. V reakcii na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu žalobca podaním, doručeným súdu 2. mája 2023, na margo splnenia podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách vyjadril presvedčenie, že výzva z 27. februára 2019 na zaplatenie dlžného zostatku úveru sa považuje za výzvu banky. V tejto súvislosti podporne odkázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -151 z 28. apríla 2021, v zmysle ktorého: „s účinnosťou od 1. januára 2018 došlo k rozdeleniu a k zlúčeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., pričom jej právnym nástupcom sa v tejto veci stala banka – Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá nadobudla práva a povinnosti veriteľa, čo znamená o. i. aj to, že účinky právnych úkonov pôvodného veriteľa zostávajú zachované a toto zlúčenie nemá vplyv na platnosť a účinnosť úkonov právneho predchodcu banky, keď nie je napríklad ani potrebné dovtedajšie právne úkony veriteľa opakovať, aprobovať, prípadne inak potvrdzovať. Uvedené výzvy pôvodného veriteľa je tak potrebné považovať za výzvy banky rovnako, ako bol žalovaný po uvedenom zlúčení povinný plniť banke a v prípade, že by zmluvu neporušil, bol by povinný plniť banke v splátkach v zmysle pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez ďalšieho.“ Žalobca mal za to, že označená výzva jeho právneho predchodcu z 27. februára 2019 preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda aj jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Zdôraznil, že jeho právny predchodca predmetnú výzvu, ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie omeškaných splatných úverových splátok, tomuto zaslal formou doporučenej poštovej zásielky, čo preukazuje predložená doručenka, v zmysle ktorej žalovaný dotknutú výzvu v odbernej lehote riadne prevzal. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca konštatoval, že keďže žalovaný napriek výzve jeho právneho predchodcu, zaslanej do jeho dispozičnej sféry, bol viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu, boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, došlo riadne a platne, čím je daná jeho aktívna legitimácia v tomto

spore. K uvedenému dodal, že keďže právne úkony sa posudzujú na základe ich obsahu, a to bez ohľadu na ich označenie, nie je vylúčené, aby z obsahu jednej listiny, v tomto prípade Predžalobnej upomienky z 27. februára 2019, vyplývalo viacero právnych úkonov. Podporne odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2018, sp. zn. .

Žalobca súčasne poukázal na to, že pohľadávka bola naňho postúpená až po začatí sporu na súde. Pripomenul, že jeho právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a.s.) dňa 5. novembra 2021 doručil žalobu na súd, pričom táto bola následne preukázateľne najneskôr dňa 24. januára 2022 doručená žalovanému, ktorý svoj dlh naďalej nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal o viac ako 90 kalendárnych dní. Žalobca prezentoval názor, že aj z tohto dôvodu bola pohľadávka k 19. máju 2022 naňho legitímne postúpená. Vzhľadom na uvedené mal za to, že samotnú žalobu možno tiež považovať za výzvu na plnenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Žalobca dodal, že za účelom preukázania jeho aktívnej legitimácie predložil súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému dňa 24. mája 2022 doporučene zaslané na adresu uvedenú žalovaným v zmluve, ako to vyplýva zo súdu predloženého podacieho hárku z 24. mája 2022.

Záverom žalobca zdôraznil, že postupníkom sa stal až po konečnom termíne splatnosti úveru, ktorý podľa zmluvy nastal dňa 20. apríla 2020, keďže k postúpeniu pohľadávky došlo až k 19. máju 2022.

Nad rámec listín pripojených už k samotnej žalobe či predložených súdu v prílohe návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu žalobca predložil súdu uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -158 z 30. novembra 2021, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -151 z 28. apríla 2021 a podací hárok z 24. mája 2022.

16. Žalovaný na rozhodnutie odvolacieho súdu ani na podanie žalobcu z 2. mája 2023 žiadnym spôsobom nereagoval.

17. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 5. mája 2023 a 22. júna 2023. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, avšak dostavil sa naň jeho právny zástupca, ktorý zotrvávajúc na predchádzajúcich podaniach žalovaného, namietal predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Nad rámec doposiaľ uvedeného vyslovil presvedčenie, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že úroková sadzba uvedená v zmluve vo výške 25,00 % ročne viac než dvojnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery zverejnené Národnou bankou Slovenska, za ktoré sa v rozhodnom období, teda v apríli 2015, poskytovali obdobné spotrebiteľské úvery. Poukázal na to, že v zmysle súdu krátkou cestou predloženej listiny, vyhotovenej Národnou bankou Slovenska a obsahujúcej priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny Slovenska, boli v apríli 2015 priemerné úrokové miery zo spotrebiteľských úverov poskytnutých na obdobie od jedného do piatich rokov vo výške 10,00 %. Na podporu svojej argumentácie odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , a Krajského súdu v Prešove, sp. zn. . Na doplnenie zároveň odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. .

18. Žalobca v reakcii na tvrdenia žalovaného prednesené na pojednávaní konanom dňa 5. mája 2023 doručil dňa 12. júna 2023 súdu vyjadrenie, v ktorom zotrval na tvrdení o platnosti predčasného zosplatnenia úveru, argumentujúc tým, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti má iba deklaratórne účinky, a teda jeho účinky nastanú spätne ku dňu zosplatnenia momentom oboznámenia sa žalovaného s dotknutou písomnosťou, a preto sa žalovaný mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr z podanej žaloby. V tejto súvislosti opätovne zopakoval právny názor prezentovaný už vo svojich skorších písomných podaniach. V ďalšej časti vyjadrenia vyslovil presvedčenie, že doba trvania Zmluvy bola v Zmluve uvedená v súlade s , podporne odkazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 27. mája 2021, sp. zn. (bod 16. jeho odôvodnenia), ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2021, sp. zn. (bod 15. jeho odôvodnenia). Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru vyjadrením mesiaca a roku ukončenia úverového vzťahu považoval žalobca za dostatočne určité a zrozumiteľné

a za plne v súlade s platnými právnymi predpismi, upriamiac pozornosť na vysvetlivky k prílohe vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, že žalovaný mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy. V tomto smere odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , a uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra 2020, sp. zn. . Napokon, žalobca prezentoval názor, že Zmluva obsahuje všetky predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, opakujúc, že jediným úverovým nákladom sú zmluvné úroky. Na podporu uvedeného upriamil pozornosť na bod 25. odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 8. decembra 2020, sp. zn. , ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2021, sp. zn. , či rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 27. júla 2021, sp. zn. .

19. Na pojednávaní konanom dňa 22. júna 2023 právny zástupca žalovaného upriamil pozornosť na to, že žalobca sa k žalovaným tvrdenej skutočnosti o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru nevyjadril. Z uvedeného dôvodu považoval túto skutočnosť za nespornú.

20. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia , vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

21. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán sporu, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu i žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

22. Dňa 18. apríla 2015 uzavreli právny predchodca pôvodného žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok (ďalej len "právny predchodca pôvodného žalobcu"), ako veriteľ prostredníctvom sprostredkovateľa, spoločnosti KT FINANCE, s.r.o., IČO: 47 533 862, so sídlom Karpatská 3256/15, Poprad, a žalovaný ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (tzv. Zmluvu o poskytnutí Najľahšej pôžičky) č. XXXXXXXXXX (č. l. 10-13 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v celkovej výške 4 000,00 eur (čl. V. Zmluvy) a záväzok žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto Zmluve (čl. IX. bod 1., bod 5., ods. 5.4, bod 6., ods. 6.1 Zmluvy). Výška splátky bola určená sumou 111,66 eur mesačne so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Počet splátok bol 60 s tým, že prvá splátka bola splatná 20. mája 2015. Termín konečnej splatnosti bol určený údajom 4/2020. V Zmluve bola ďalej uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj len "RPMN") vo výške 25,00 %, fixná ročná úroková sadzba vo výške 25,00 %, odplata vo výške 26,73 %, údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške 18,34 %, údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty vo výške 27,90 %. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, tak v zmysle Zmluvy predstavovala 6 699,60 eur, a teda celkové náklady spotrebiteľa boli v Zmluve vyjadrené údajom vo výške 2 699,60 eur. Doba trvania Zmluvy bola určená do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto Zmluvy (čl. V. Zmluvy).

Obsahom osobitného, graficky oddeleného čl. IV. Zmluvy bola Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky s poznámkou v označení uvedeného článku Zmluvy, že poistenie nie je povinné. Z uvedeného článku Zmluvy vyplýva, že žalovaný vyznačením písm. A) Základného súboru poistenia – poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti – s výškou poistného 2,90 % z dojednanej výšky pravidelnej mesačnej splátky podľa Zmluvy – žiadal a súhlasil s predmetným poistením vo zvolenom rozsahu. V nadväznosti na uvedené, boli súčasťou čl. V. Zmluvy, upravujúceho parametre pôžičky, aj číselné údaje, súvisiace so zvoleným súborom poistenia, t.j. informácia o sadzbe poistenia vo výške 2,90 %, z nej vyplývajúca mesačná výška poistenia 3,24 eur, ako aj údaj o výške splátky s poistením v sume 114,90 eur.

V čl. IX. Zmluvy, upravujúcom Zmluvné podmienky, sú v bode 2. obsiahnuté Definície, ktoré vymedzujú, aký význam majú vo vzájomných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom na účely Zmluvy vybrané pojmy, medzi nimi aj pojem "Celková čiastka," ktorý (v zmysle Zmluvy a na účely Zmluvy) znamená celkovú

čiastku, ktorú musí klient uhradiť spoločnosti, t.j. súčet všetkých splátok bez poistenia dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v Zmluve.

Bod 7. čl. IX. Zmluvy uvádza, že RPMN sa vypočíta podľa klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príslušný vzorec aj s jeho jednotlivými premennými, ktorých označenie odkazuje na konkrétne parametre úveru uvedené v čl. V. Zmluvy, je zároveň explicitne uvedený aj v tomto (7.) bode čl. IX. Zmluvy.

V čl. IX., bode 12. (Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta), ods. 12.2 Zmluvy je dojednané vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky tak, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v a . Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto Zmluve.

Súčasťou zmluvných dokumentov boli na stranách 9 až 11 Zmluvy žalovaným osobitne podpísané Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 17 p. v. – 18 p. v. spisu), obsahujúce údaje totožné s údajmi uvedenými v texte samotnej Zmluvy, vrátane explicitného vyjadrenia, že na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa nemusí uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru ani žiadna ďalšia zmluva o doplnkovej službe. Ich súčasťou, rovnako ako dokumentu s označením Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, nachádzajúceho sa na strane 12 Zmluvy a žalovaným taktiež osobitne podpísaného (č. l. 21 spisu), bol aj matematický vzorec na výpočet RPMN s dosadením konkrétnych číselných údajov zodpovedajúcich parametrom poskytnutej pôžičky.

23. Z hľadiska parametrov poskytnutého spotrebiteľského úveru bola so samotnou Zmluvou totožná v konaní predložená Žiadosť o spotrebiteľský úver (tzv. Žiadosť o poskytnutie Najľahšej pôžičky) č. XXXXXXXXXX z 18. apríla 2015 (č. l. 14-15 spisu), ktorej súčasťou na stranách 5 až 13 boli žalovaným osobitne podpísané dokumenty s označením: Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov (č. l. 16 p. v. – 17 spisu), Informácia o finančnom sprostredkovaní (č. l. 22 spisu), Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 19-20 spisu), Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver (č. l. 20 p. v. spisu) a Informácie podľa (č. l. 13 spisu).

24. Z osvedčeného odpisu Notárskej zápisnice, sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, vydaného 11. decembra 2017, vyplýva, že v uvedený deň spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúca spoločnosť a Všeobecná úverová banka, a.s. (pôvodný žalobca) a VÚB Leasing, a.s. ako nástupnícke spoločnosti uzavreli projekt rozdelenia zlúčením (č. l. 5-9 spisu).

25. Listom z 27. februára 2019, označeným ako Predžalobná upomienka (č. l. 24 p. v. spisu), pôvodný žalobca (t.j. Všeobecná úverová banka, a.s.) žalovanému oznámil, že k uvedenému dňu eviduje k Zmluve č. XXXXXXXXXX, evidenčné č. 6201470, uzavretej 18. apríla 2015, nedoplatok na splátkach v celkovej výške 235,50 eur, a žalovaného žiadal o jeho bezodkladnú úhradu s upozornením, že ak do 5. apríla 2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci december 2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že zásielku obsahujúcu predmetnú listinu žalovaný prijal dňa 4. marca 2019 (č. l. 25 spisu).

26. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 27. apríla 2019 (č. l. 25 p. v. spisu) vyplýva, že pôvodný žalobca (t.j. Všeobecná úverová banka, a.s.) žalovanému oznámil, že keďže napriek výzve na doplatenie splatných splátok a upozornenia na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok, dlžné splátky v stanovenej lehote neuhradil, stal sa jeho dlh zo Zmluvy č. XXXXXXX splatným v celom rozsahu. Zároveň ho informoval, že dlžná čiastka predstavuje k uvedenému dňu sumu v celkovej výške 1 651,68 eur a táto sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania.

27. Z Prehľadu splátok a úhrad žalovaného k Zmluve č. XXXXXXX (č. l. 26-27 spisu) súd zistil, že celkom 5 platieb po 100,00 eur, 1 platba vo výške 20,00 eur, 1 platba vo výške 114,90 eur, 1 platba vo výške 115,00 eur, 4 platby po 200,00 eur, 1 platba vo výške 300,00 eur, 2 platby vo výške po 400,00 eur, 1 platba vo výške 500,00 eur, 2 platby vo výške po 600,00 eur a 1 platba vo výške 700,00 eur, uskutočnené žalovaným v období od 19. mája 2015 do 19. augusta 2016 a zodpovedajúce v súčte sume 5 049,90 eur, boli postupne započítané na úhradu spolu 43 celých splátok predpísaných žalovanému vo výške po 114,90 eur a splatných v období od 20. mája 2015 do 20. novembra 2018 a na úhradu časti (vo výške 109,20 eur) splátky predpísanej žalovanému vo výške 114,90 eur a splatnej 20. decembra 2018. Splátka splatná 20. decembra 2018 tak ostala neuhradená vo výške 5,70 eur. Rovnako, na následne predpísané splátky splatné 20. januára 2019, 20. februára 2019 a 20. marca 2019 už žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Ku dňu 19. apríla 2019 potom v Prehľade splátok a úhrad figuruje ako predpis splátky suma vo výške 1 300,90 eur. Po uvedenom dátume žalovaný dňa 17. apríla 2020 uskutočnil úhradu vo výške 8,90 eur. Spolu tak na úver uhradil sumu vo výške 5 058,80 eur.

28. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2017 (č. l. 113-115 spisu), jej Dodatku č. 5 z 30. novembra 2021 (č. l. 110-112 spisu) a Žiadosti o postúpenie a prevod zo 6. mája 2022 (č. l. 116 spisu) a jej Prílohy č. 3 (č. l. 107 spisu) vyplýva, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, vyčíslenú k 1. máju 2022 ako k rozhodujúcemu dňu vo výške 1 642,40 eur, na žalobcu, a to s účinnosťou k 19. máju 2022.

29. Listom z 24. mája 2022 (č. l. 108 spisu) postupca oznámil žalovanému, že k 19. máju 2022 postúpil svoju pohľadávku zo Zmluvy č. XXXXXXX uzavretej 18. apríla 2015 so žalovaným na žalobcu. V zmysle dodatočne predloženého podacieho hárku (č. l. 195 spisu) bola zásielka obsahujúca predmetné oznámenie odoslaná žalovanému dňa 24. mája 2022.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

31. Podľa a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. októbra 2015 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

32. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 30. júna 2015 (ďalej len ""), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

33. Podľa a na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

35. Podľa na účely tohto zákona sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí

navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

36. Podľa na účely tohto zákona sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

37. Podľa na účely tohto zákona sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa .

38. Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

39. Podľa , a zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

40. Podľa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

41. Podľa až 4 v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 30. septembra 2015 (ďalej len ""), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

42. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

43. Podľa , a za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

44. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

45. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

46. Podľa ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

47. Podľa vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len "") odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

48. Podľa odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

49. Podľa . a bod 1. odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok, a plnenia vyjadrené v peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.

50. Podľa na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

51. Podľa ak odseky 2 a neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

52. Podľa a veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.

53. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

54. Podľa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

55. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

56. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

57. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

58. Podľa v znení , ktorým sa mení a dopĺňa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t.j. v znení účinnom od 1. januára 2017 (ďalej len " v znení účinnom od 1. januára 2017"), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

59. Podľa v znení účinnom od 1. januára 2017 práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

60. Podľa v znení účinnom od 1. januára 2017 ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2017 sa spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. januárom 2017; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016.

61. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. októbra 2015 (ďalej len "zákon o bankách"), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

62. Podľa v znení účinnom v čase podania žaloby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

63. Podľa prvá veta právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

64. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

65. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

66. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 27. marca 2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

67. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

68. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

69. Podľa výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

70. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18. apríla 2015 bola medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca pôvodného žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 4 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Rovnako, nesporným bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaný neplnil dohodnuté splátky riadne a včas. Na druhej strane, z prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že sporné medzi nimi ostali predovšetkým tvrdenia týkajúce sa platnosti predčasného zosplatnenia zostatku úveru a v nadväznosti na ňu aj platnosti postúpenia tomuto zostatku úveru zodpovedajúcej pohľadávky, a teda nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ale aj tvrdenia týkajúce sa výšky sumy žalovaným uhradenej na poskytnutý spotrebiteľský úver, ako aj tvrdenia o neprijateľnosti zmluvných podmienok a o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, vyplývajúcich z v Zmluve absentujúcich či nesprávne uvedených údajov o druhu spotrebiteľského úveru, o celkovej čiastke, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť, o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o ročnej percentuálnej miere nákladov a predpokladoch použitých na jej výpočet, ako aj zo skutočnosti, že v Zmluve uvedená úroková sadzba viac než dvojnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery zverejnené Národnou bankou Slovenska, za ktoré sa v rozhodnom období poskytovali obdobné spotrebiteľské úvery.

71. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v podstatnej časti dôvodná. Medzi žalovaným a právnym predchodcom pôvodného žalobcu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, označená ako Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovanému poskytol veriteľ úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v Zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú Zmluvu sa vzhľadom

na kritériá obsiahnuté v a , a vzťahuje aj uvedený zákon, pretože právny predchodca pôvodného žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Z uvedených dôvodov bolo potrebné Zmluvou založený právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení

72. Právny predchodca pôvodného žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18. apríla 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6540504364, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4 000,00 eur. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal vrátiť v 60-tich mesačných splátkach vo výške po 111,66 eur (s poistením vo výške po 114,90 eur), spolu vo výške 6 699,60 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20. mája 2015, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol v apríli 2020. Sadzba poistenia bola dohodnutá vo výške 2,90 %, mesačná výška poistenia bola 3,24 eur. Odplata bola vo výške 26,73 %, fixná ročná úroková sadzba bola vo výške 25,00 %, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 25,00 %.

73. Ako vyplynulo aj z rozhodnutia odvolacieho súdu, s ohľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým žalovaný uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka, nebol žalobca, ale právny predchodca pôvodného žalobcu – spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá na základe projektu rozdelenia zlúčením zanikla a jej nástupníckou spoločnosťou sa stala banka – Všeobecná úverová banka, a.s. – ako aj tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému mu bola (v priebehu súdneho konania) pôvodným žalobcom ako bankou postúpená, základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo (nielen s ohľadom na žalovaným uplatnené prostriedky procesnej obrany, ale aj ex offo) nevyhnutné vyriešiť skôr, než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti, bola otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

74. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu – žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. ).

75. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom predloženými dôkazmi bola preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

76. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone o bankách, ale aj v v znení účinnom od 1. januára 2017 a vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v a nasl. predstavuje osobitnú úpravu (lex specialis). Postúpenie pohľadávky (cesia), všeobecne upravené v , spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník) na základe medzi nimi uzavretej zmluvy. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník, ktorý tak nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

77. Vzhľadom na skutočnosť, že k postúpeniu žalobou uplatnenej pohľadávky malo v prejednávanej veci dôjsť na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2017, jej Dodatku č. 5 z 30. novembra 2021 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo 6. mája 2022, a to s účinnosťou k 19. máju 2022, teda v čase po nadobudnutí účinnosti , pričom v zmysle vyššie citovaného prechodného ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2017 sa touto, t.j. ustanoveniami upravujúcimi otázku prechodu a prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spravujú aj tie právne vzťahy upravené , a teda založené zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktoré vznikli pred uvedeným dňom jej účinnosti, bolo v rámci skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu potrebné posúdiť, či k postúpeniu v konaní uplatnenej pohľadávky došlo v súlade aj s v čase postúpenia pohľadávky platnou a účinnou právnou úpravou prevodu práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obsiahnutou vo vyššie citovaných ustanoveniach v znení účinnom od 1. januára 2017. Súd mal v tejto súvislosti za to, že v danom prípade sa otázka prevodu práv vyplývajúcich zo Zmluvy netýka vzniku ňou založeného vzťahu, ani nárokov z

neho vzniknutého pred dňom účinnosti dotknutej novely , ktoré otázky sú z jej pôsobnosti vylúčené.

78. Súd preto vychádzal zo zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vymedzených vo vyššie citovanom v znení účinnom od 1. januára 2017 a zákona o bankách, z ktorých vyplýva, že pre platné postúpenie takejto pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené všetky tam upravené podmienky, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná, a až po predchádzajúcej písomnej výzve banky, a ak je klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase jej postúpenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku z 24. apríla 2018, sp. zn. , ktorý nadväzuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2018, sp. zn. , v zmysle ktorého nerešpektovanie zákonnej úpravy zákona o bankách má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

79. Z uvedeného a z označených zákonných ustanovení je zrejmé, že nielen v zmysle zákona o bankách, ale aj podľa v znení účinnom od 1. januára 2017 môže byť spôsobilým predmetom postúpenia iba taká pohľadávka banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť, ktorá je už splatná. To znamená, že predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky je konečná splatnosť alebo účinné zosplatnenie pohľadávky.

80. Viazaný právnym názorom, vysloveným v posudzovanej veci odvolacím súdom v uznesení č. k. -151 z 20. marca 2023 (body 23.-33. odôvodnenia), musel súd pri nezmenenom skutkovom stave, keď žalobca na zvrátenie odvolacím súdom formulovaných záverov neprodukoval žiaden dôkaz, najmä nepreukázal doručenie žiadosti veriteľa o plnenie celého dlhu (v danom prípade tzv. Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 27. apríla 2019) žalovanému, konštatovať, že z dôvodov podrobne rozvedených vo vyššie označenom rozhodnutí odvolacieho súdu a zhrnutých v bode 14. odôvodnenia tohto rozsudku nedošlo k účinnému zosplatneniu zostatku úveru. Súčasne sa však žiada dodať, ako na to poukázal už odvolací súd, že uvedený záver nemá na posudzovanie otázky, či zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu splatnej pohľadávky banky na nebankový subjekt, vplyv, keďže k 19. máju 2022 už bol splatný celý úver vzhľadom na dohodnutý termín konečnej splatnosti v apríli 2020, a teda podmienka postúpenia splatnej pohľadávky bola v prejednávanej veci preukázateľne splnená.

81. Rovnako, súd má za to, že v posudzovanom prípade boli splnené aj ďalšie, zákonom vyžadované podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky na žalobcu. Stotožniac sa s názorom prezentovaným žalobcom, že právne úkony sa posudzujú na základe ich obsahu, a to bez ohľadu na ich označenie, pričom nie je vylúčené, aby z obsahu jednej listiny vyplývalo viacero právnych úkonov, a vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách, ktoré pre ním vyžadovanú výzvu banky nepredpisuje žiadne ďalšie osobitné obsahové náležitosti než len samotnú písomnú výzvu na zaplatenie, súd dospel k záveru, že už predložením Predžalobnej upomienky, vyhotovenej pôvodným žalobcom ako bankou dňa 27. februára 2019 a preukázateľne doručenej žalovanému dňa 4. marca 2019, bolo v konaní preukázané, že vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky zmluvou s účinnosťou k 19. máju 2022 bol dodržaný postup predvídaný ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Navyše, splnenie podmienok vyžadovaných ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky banky je podľa názoru súdu v danom prípade ešte umocnené skutočnosťou, že k samotnému postúpeniu pohľadávky došlo po uplynutí viac než 90-tich dní od doručenia žaloby pôvodného žalobcu (t.j. Všeobecnej úverovej banky, a.s.), ktorou sa tento domáhal splnenia záväzku žalovaného zo Zmluvy, súdom dňa 10. januára 2022 žalovanému, pričom žalovaný v tomto období svoj omeškaný záväzok banke (pôvodnému žalobcovi) neuhradil. V tomto smere sa súd stotožnil s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Trenčíne v uznesení č. k. -158 z 30. novembra 2021, že „aj doručenie žaloby v spore žalovanému možno chápať ako písomnú výzvu veriteľa na splnenie záväzku, teda naplnenie podmienky zákona o bankách. Žaloba, respektíve jej doručenie ( ) sa v súdnej praxi (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013, sp. zn. ), ale aj v právnej teórii (pozri napríklad , komentár, Jaromír Svoboda

a spol. Eurounion 2005, str. 501, alebo Jehlička, Švestka, Škárová, Občanský zákonník, komentár C.H.Beck, 9. vydaní, 2004, str.799) chápe ako výzva veriteľa svojmu dlžníkovi na plnenie záväzku, ktorá vyvoláva hmotnoprávne účinky (počiatok behu premlčacej doby a podobne). Niet preto žiadneho dôvodu pochybovať o tom, že žaloba spĺňa kritériá písomnej výzvy banky dlžníkovi na plnenie omeškaného záväzku v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že k splneniu podmienok platného postúpenia pohľadávky banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v prejednávanej veci došlo, a to najneskôr doručením žaloby žalovanému a následným uplynutím viac než 90-tich dní omeškania žalovaného so splnením záväzku voči banke (pôvodnému žalobcovi).

82. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že sa postupovala splatná pohľadávka, a to po predchádzajúcej písomnej výzve banky a následnom uplynutí 90-tich dní nepretržitého omeškania žalovaného, a teda že žalobca preukázal postúpenie pohľadávky a je tak aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nárokov zo Zmluvy.

83. Či je nárok žalobcu dôvodný a preukázaný, súd posudzoval podľa relevantných ustanovení , pričom po preskúmaní vyššie oboznámenej Zmluvy, na základe ktorej žalobca žalobou uplatnený nárok uplatňoval, dospel k (odvolacím súdom následne aprobovanému) záveru, že táto obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti vyžadované ustanovením , a preto si nemohol osvojiť názor žalovaného, že na jej základe poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná Zmluva bola zároveň uzavretá v písomnej forme v súlade s , pričom žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal opak.

84. Hoci odvolací súd v rozhodnutí vydanom v predmetnom spore vyslovil, že závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k správnosti údajov o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, o ročnej percentuálnej miere nákladov a o predpokladoch použitých na jej výpočet sú správne a v nadväznosti na to je správny aj záver súdu prvej inštancie, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, považoval súd v záujme preskúmateľnosti a úplnosti nového rozhodnutia vo veci za potrebné toto opätovne odôvodniť aj v kontexte výhrad žalovaného vznesených v priebehu konania vo vzťahu k splneniu náležitostí predpísaných pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere

85. Súd ani odvolací súd sa zhodne nestotožnili s argumentáciou žalovaného, že informácia v Zmluve o ročnej percentuálnej miere nákladov a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v sebe mala zahŕňať aj splátku poistenia (poistného) vo výške 3,24 eur mesačne (respektíve v sadzbe 2,90 % z mesačnej splátky), a teda keďže pri vyčíslení týchto parametrov úveru neboli splátky poistného zohľadnené, uvedené náležitosti boli v Zmluve uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Z predloženej Zmluvy totiž jednoznačne a bez priestoru pre akékoľvek pochybnosti vyplýva, že poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky bolo dobrovoľné, t.j. žalovaný mal možnosť uzatvoriť Zmluvu aj bez súčasného uzavretia poistnej zmluvy. Uvedené je zrejmé jednak zo znenia samotnej Zmluvy [čl. IV. Zmluvy je formulovaný ako "Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie je povinné)"], jednak zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je výslovne uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru ani na jeho získanie za ponúkaných podmienok nie je nutné uzavretie poistnej zmluvy ani uzavretie inej (ďalšej) zmluvy o doplnkovej službe. Pritom v ustanovení je jednoznačne určené, že poistné je súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom len v prípade, ak je uzavretie poistnej zmluvy podmienkou získania spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Keďže v prejednávanom prípade bolo poistenie fakultatívne, nemuselo byť (respektíve správne nemalo byť) zarátané do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Keďže údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj o ročnej percentuálnej miere nákladov vychádzajú v zmysle a práve z celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ani tieto ukazovatele potom nemuseli (respektíve nesmeli) v sebe zahŕňať sumu poistného. Informácie o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj o ročnej percentuálnej miere nákladov tak boli v predmetnej Zmluve uvedené správne.

86. Záverom sa k týmto tvrdeniam žalovaného žiada len pre úplnosť dodať, že ním namietanú zmätočnosť skutkových tvrdení žalobcu, týkajúcich sa celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vnímal súd ako ich účelovú interpretáciu. Z dotknutých tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobnom návrhu ako aj vo vyjadrení, ktorým žalobca reagoval na odpor žalovaného, a vyjadrení doručenom

súdu 12. júna 2023, totiž možno spoľahlivo vyvodiť, že žalobca v priebehu konania aj po vyjadreniach žalovaného zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, čím de facto poprel tvrdenia žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Rovnako, svojím podaním z 12. júna 2023 žalobca výslovne oponoval tvrdeniam žalovaného o absencii, respektíve nesprávnosti náležitostí vyžadovaných pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere , z ktorých žalovaný vyvodzoval záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Je pravdou, že na námietku neprimeranosti úrokovej sadzby ako ďalšieho dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobca osobitne nereagoval, avšak, ako je uvedené nižšie (v bode 90. odôvodnenia), neprimeranosť úrokovej sadzby ustanovenie nespája s následkom v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Navyše, na odvrátenie fikcie nespornosti (t.j. fikcie založenej podľa , ktorej sa žalovaný vo vzťahu k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru domáhal) skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, pričom súd mal za zrejmé, že prinajmenšom k takémuto popretiu žalovaným uplatnených prostriedkov procesnej obrany zo strany žalobcu došlo. Rovnako, bez ťažkostí možno z prostriedkov procesného útoku žalobcu, interpretovaných v kontexte im predchádzajúcich skutkových tvrdení žalovaného a ako reakcia na ne, abstrahovať skutkové tvrdenie, že suma 6 894,00 eur, ktorú mal žalovaný na základe Zmluvy celkovo uhradiť, pozostávala z celkovej čiastky vo výške 6 699,60 eur, riadne, v súlade so vyjadrenej v Zmluve, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť z titulu spotrebiteľského úveru, a zo sumy v (žalovaným uvedenej a žalobcom skutočne nerozporovanej) výške 194,40 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť z titulu fakultatívneho a ním dobrovoľne zvoleného poistenia schopnosti splácať splátky pôžičky. Žalovaným požadovaný záver o nesplnení tzv. povinnosti tvrdenia, respektíve neunesenia bremena popretia skutkových tvrdení protistrany žalobcom, považoval súd za nadmieru formalistický a ako taký za rozporný s princípmi spravodlivého súdneho konania. Napokon, nemožno neuviesť, že dôsledné osvojenie si takéhoto záveru by súdu znemožnilo zaoberať sa ďalšou argumentáciou aj samotného žalovaného, spočívajúcou v strohom konštatovaní o absencii náležitostí Zmluvy vymedzených odkazom na ustanovenia bez toho, aby skutkovo vymedzil, v čom konkrétne vidí porušenie, respektíve nedodržanie označených ustanovení

87. Pokiaľ totiž žalovaný tvrdil, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa , a , súdu [osobitne vo vzťahu k náležitostiam podľa a ] nebolo zrejmé, z akých skutočností takýto záver vyvodzoval, najmä ak v rámci posúdenia dôvodnosti žalobou uplatneného nároku podrobil Zmluvu prieskumu aj z hľadiska obsahových náležitostí vymedzených v , ako to už vyššie konštatoval, pričom nezistil nerešpektovanie uvedeného zákonného ustanovenia. Ustanovenie predpisuje ako obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere druh spotrebiteľského úveru. V posudzovanej Zmluve je pritom v čl. V. explicitne uvedené: „Druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver.“ Podľa názoru súdu právny predchodca pôvodného žalobcu uvedením tejto informácie naplnil dikciu žalovaným označeného ustanovenia. Z prostriedkov procesnej obrany uplatnených žalovaným pritom nebolo zistiteľné, z akých dôvodov takto vymedzený druh spotrebiteľského úveru nepovažuje za súladný s citovaným zákonným ustanovením. Uvedené platí aj pre náležitosti vyžadované pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere v ustanovení Ním predpísané údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru boli v predmetnej Zmluve taktiež výslovne vyjadrené na tom istom mieste (v čl. V. Zmluvy). Nepoznajúc dôvody, pre ktoré žalovaný napriek uvedenému mal za to, že tieto náležitosti v Zmluve absentujú, súd len marginálne, odkazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax vnútroštátnych súdov reflektujúcu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (predovšetkým chronicky známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová), poznamenáva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru výslovne konkrétnym dňom, mesiacom a rokom, pokiaľ je tento údaj (deň, mesiac a rok konečnej splatnosti) jednoducho matematicky vypočítateľný, t.j. určiteľný z ostatných údajov obsiahnutých v zmluve. V prejednávanom prípade je pritom v Zmluve určený deň splatnosti jednotlivých splátok uvedením konkrétneho (20.) dňa v mesiaci, ako aj dátum prvej splátky (20. mája 2015) a počet splátok (60), už z ktorých údajov je dátum poslednej splátky, a teda aj termín konečnej splatnosti úveru ľahko zistiteľný. Zmluva však ešte navyše výslovne uvádza mesiac a rok konečnej splatnosti úveru (apríl 2020), po doplnení ktorých o údaj o splatnosti jednotlivých splátok (20. dňa v mesiaci) možno informáciu o termíne konečnej splatnosti úveru (20. apríla 2020) získať bez akýchkoľvek

ťažkostí a bez potreby aplikácie akýchkoľvek výpočtov. Takto určený termín konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu dostačujúci a pre spotrebiteľa zrozumiteľný.

88. Naproti tomu, absenciu, respektíve nesprávne uvedenie náležitostí vyžadovaných (t.j. ročnej percentuálnej miery nákladov, vrátane všetkých predpokladov použitých na jej výpočet, a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) žalovaný odôvodnil konkrétnymi tvrdeniami, s časťou ktorých (týkajúcich sa ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) sa súd vysporiadal v bode 85. odôvodnenia tohto rozsudku. Čo sa týka druhej časti argumentácie žalovaného, založenej na tvrdení, že v Zmluve chýbajú predpoklady použité na výpočet RPMN, k tomu súd uvádza, že ani táto nezodpovedá skutočnému stavu veci. Ako vyplýva z oboznámenej Zmluvy, táto v čl. IX., bode 7. (ale aj v bode 3. Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere) nad rámec zákonných požiadaviek obsahuje matematický vzorec s identifikáciou jednotlivých premenných umožňujúcou dosadiť doňho konkrétne číselné parametre poskytnutého úveru. Z uvedeného vzorca vyplýva, že v Zmluve (v jej čl. V.) sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Len pre úplnosť k tomu súd dodáva, že zo [znenia jeho ], ako to napokon v rozhodnutí z 24. februára 2021, sp. zn. , zverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 86/2021, výslovne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ani požiadavka, aby boli predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere výslovne špeciálne označené ako predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Takúto požiadavku nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.

89. Zhrnúc uvedené, súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti na základe Zmluvy poskytnutého spotrebiteľského úveru.

90. Na základe na pojednávaní vznesených námietok žalovaného sa súd zaoberal aj výškou úrokovej sadzby dohodnutej v Zmluve, respektíve výškou odplaty, zahŕňajúcej v zmysle aj úrok. Žalovaný tvrdil, že na základe Zmluvy poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že úroková sadzba uvedená v Zmluve vo výške 25,00 % ročne viac než dvojnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery zverejnené Národnou bankou Slovenska, za ktoré sa v rozhodnom období, teda v apríli 2015, poskytovali obdobné spotrebiteľské úvery. S týmto tvrdením žalovaného sa súd nemohol stotožniť. Možno prisvedčiť, že súčasťou rozhodovacej činnosti súdov je aj posudzovanie platnosti a primeranosti odplaty (v prevažnej väčšine prípadov fakticky zodpovedajúcej dojednanej úrokovej sadzbe) s poukazom na v spojení s , súčasne však treba dodať, že takáto prax prichádza do úvahy len vo vzťahu k zmluvám o spotrebiteľských úveroch uzavretých v období od 1. júla 2010 do 1. júna 2014, v ktorom období účinná a platná právna úprava nestanovovala žiaden administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch. V čase uzavretia Zmluvy platné a účinné ustanovenie však už takýto administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch obsahovalo, keď určovalo najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľskej zmluve, a to odkazom na vykonávací predpis – vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Pre posudzovanie primeranosti odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo s účinnosťou od 1. júna 2014 na základe zákona zavedené konkrétne referenčné kritérium, ktorým sú súdy viazané. Počnúc dňom 1. septembra 2014 ustanovenie v spojení s stanovuje, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 ku dňu 31. decembra 2014 vyplýva, že ostatné spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane sa poskytovali pri RPMN 13,95 %. Odplata (zahŕňajúca úrok) uvedená v Zmluve vo výške 26,73 % ročne teda neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle v spojení s a (t.j. 2 x 13, % = 27, %), čo znamená, že je v súlade so zákonom a z tohto dôvodu nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi. Pre úplnosť súd poznamenáva, že za účelom zistenia, či výška odplaty podstatne neprevýšila najvyššiu prípustnú odplatu, sa údaj o priemernej hodnote RPMN

zverejňuje v zmysle na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky a teda je skutočnosťou všeobecne známou, preto sa v zmysle nedokazuje. Pokiaľ ide o údaje o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, z ktorých vo svojej argumentácii vychádzal žalovaný, tieto nie sú referenčnými údajmi v zmysle . Ustanovenie totiž za takýto určuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenú podľa a , teda na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov sa zverejňujú štvrťročne, a teda v prejednávanej veci vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej 18. apríla 2015 boli rozhodné tie, ktoré boli zverejnené za 4. štvrťrok 2014. Údaje, z ktorých v rámci svojej argumentácie vychádzal žalovaný, však boli vyhotovené a zverejnené na stránke Národnej banky Slovenska, a nie na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako predpokladajú citované ustanovenia zákona. Žalovaný teda dôvodil kategóriou, ktorej použitie ako porovnávacieho základu v prejednávanej veci nemá oporu v zákone. Podľa názoru súdu v situácii, keď je dojednaná odplata, do ktorej sú premietnuté aj zmluvné úroky, v súlade so zákonom, nemožno tie isté zmluvné úroky súčasne vyhodnotiť ako neprimerané a z tohto dôvodu ako dojednané v rozpore so zákonom. Len marginálne k tomu totiž súd poznamenáva, že prípadný záver o neprimeranosti dojednanej úrokovej sadzby by nebol okolnosťou, ktorá v zmysle vedie k aplikácii domnienky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ale ktorá má za následok neplatnosť dojednania o takejto odplate. Pokiaľ ide o rozhodnutia, na ktoré žalovaný v tejto súvislosti podporne odkázal, tieto sa vzťahujú práve na prípady zmlúv uzavretých pred účinnosťou právnej úpravy zavádzajúcej administratívny strop odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

91. Predložením písomného vyhotovenia riadne a platne uzatvorenej Zmluvy a Prehľadu splátok a úhrad ako listiny zaznamenávajúcej prijaté splátky žalovaného žalobca preukázal, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol jeho právny predchodca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 4 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60-tich mesačných splátkach po 111,66 eur a spolu s nimi uhrádzať aj splátky poistného vo výške 3,24 eur, a teda spolu mesačne uhrádzať po 114,90 eur. Z Prehľadu splátok a úhrad zároveň vyplýva, že žalovaný zaplatil len sumu 5 058,80 eur. Žalovaný síce uvádzal, že podľa žalobného tvrdenia uhradil 6 701,20 eur, avšak uvedené jednak nezodpovedá skutočnosti, keďže pôvodný žalobca v bode 2. žalobného návrhu výslovne uviedol, že žalovaný do dňa podania žaloby uhradil len sumu vo výške 5 058,80 eur, pričom o sume vo výške 6 701,20 eur sa v bode 5. svojho žalobného návrhu vyjadril ako o sume, ktorú žalovaný mal (teda bol povinný) uhradiť ku dňu podania žaloby, čomu napriek zrejmému pokusu žalovaného o účelovú dezinterpretáciu nemožno rozumieť inak, než tak, že ide o sumu, ktorú by podľa prepočtov pôvodného žalobcu, odvíjajúcich sa od ním realizovaného úkonu zosplatnenia úveru (hoci jeho platnosť žalobca napokon v konaní nepreukázal), bol žalovaný povinný namiesto zo Zmluvy vyplývajúcej sumy (6 699,60 eur + 194,40 eur = 6 894,00 eur) zaplatiť žalobcovi, a jednak úhradu sumy vo výške 6 701,20 eur žalovaný ani ničím nepreukázal.

92. Vzhľadom na záver súdu o neplatnosti predčasného zosplatnenia zostatku úveru bol žalobca oprávnený vyžadovať od žalovaného úhradu zostatku úveru a žalovaný bol povinný tento žalobcovi uhradiť (len) v dojednaných mesačných splátkach po 114,90 eur mesačne, splatných k 20-temu dňu v mesiaci, teda nie naraz. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný napokon uhradil spolu (vrátane úhrady vo výške 8,90 eur dňa 17. apríla 2020) 44 celých splátok, splatných v období od 20. mája 2015 do 20. decembra 2018 a časť (vo výške 3,20 eur) v poradí 45. splátky predpísanej žalovanému vo výške 114,90 eur a splatnej 20. januára 2019. Neuhradené tak ostali časť (vo výške 111,70 eur) v poradí 45. splátky splatnej 20. januára 2019 a ďalej 15 celých splátok vo výške po 114,90 eur splatných v období od 20. februára 2019 do 20. apríla 2020, teda splátky v celkovej výške 1 835,20 eur (111,70 eur + 15 x 114,90 eur), zodpovedajúcej súčtu zvyšných 16-tich splátok istiny a úroku (16 x 111,66 eur), časti v poradí 45. splátky poistenia vo výške 0,04 eur a zvyšných 15-tich splátok poistenia (15 x 3,24 eur). Žalobca sa pritom v konaní domáhal zaplatenia nižšej než uvedenej sumy, a to sumy vo výške 1 642,40 eur, ktorá by bola pri vyššie uvedenom dojednanom spôsobe úhrady poskytnutého úveru (v mesačných splátkach po 114,90 eur splatných k 20-temu dňu v mesiaci) splatená už zaplatením zostatku v poradí 45. splátky splatnej 20. januára 2019 vo výške 111,70 eur, ďalej 13-tich splátok vo výške po 114,90 eur, splatných v období od 20. februára 2019 do 20. februára 2020, a 59-tej splátky

vo výške 37,00 eur, splatnej 20. marca 2020. V čase rozhodovania súdu už teda boli splatné všetky splátky, úhradou ktorých malo dôjsť k zaplateniu žalobcom požadovanej sumy zostatku poskytnutého úveru. S ohľadom na to, že žaloba bola na súde podaná dňa 25. novembra 2021, teda v čase účinnosti , súd ex offo posúdil otázku (či už čiastočného alebo úplného) premlčania uplatneného nároku, pričom jednotlivé omeškané splátky úveru posúdil ako samostatné plnenia, ktoré sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že prvá splátka, s úhradou (časti) ktorej ostal žalovaný po započítaní všetkých jeho úhrad v omeškaní, bola splatná 20. januára 2019. S ohľadom na prerušenie plynutia premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd dospel k záveru, že ku dňu podania žaloby (k 25. novembru 2021) nebola splátka splatná 20. januára 2019, a teda ani zvyšné (neskôr splatné) splátky úveru premlčané, keďže premlčacia doba naposledy označenej splátky by bola uplynula až 6. apríla 2022.

93. Vychádzajúc z uvedeného, súd žalobcovi priznal nárok na ním uplatnenú sumu vo výške 1 642,40 eur, keďže táto bola nižšia než zo Zmluvy vyplývajúca suma nesplatenej časti spotrebiteľského úveru a zároveň tie neuhradené splátky poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých súčtu zodpovedá, ku dňu podania žaloby ešte neboli premlčané a súčasne ku dňu rozhodnutia súdu už boli splatné.

94. Je nepochybné, že žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý si v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou uplatnil vo výške 5,00 % ročne, keďže výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná v rozhodnom období (ku dňu splatnosti jednotlivých omeškaných splátok) predstavovala 0,00 % ročne. Na rozdiel od výšky úrokovej sadzby s výškou sumy, z ktorej si žalobca úrok z omeškania uplatnil, sa však súd nemohol stotožniť.

95. S ohľadom na konštatovanú neplatnosť zosplatnenia úveru totiž žalobcovi v zmysle citovaného ustanovenia v spojení s mohol súd priznať nárok na úrok z omeškania len zo sumy jednotlivých omeškaných splátok, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej splátky, najskôr však odo dňa 3. mája 2019, od ktorého žalobca úrok z omeškania žiadal priznať, a to vo vzťahu k tým mesačným splátkam uvedeného úveru, ktoré v tom čase už boli splatné a neuhradené zo strany žalovaného, t.j. k splátkam splatným 20. decembra 2018 (vo výške 5,70 eur), 20. januára 2019, 20. februára 2019, 20. marca 2019 a 20. apríla 2019 v celkovej výške 465,30 eur (5,70 eur + 4 x suma vo výške 114,90 eur), zohľadniac aj následnú čiastkovú úhradu žalovaného vo výške 8,90 eur, ku ktorej došlo 17. apríla 2020. Následne súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo splátok splatných od 20. mája 2019 až do 20. marca 2020, pričom úroky z omeškania zo splátky splatnej 20. marca 2020 boli priznané už len z časti sumy dojednanej splátky, t.j. zo sumy vo výške 37,00 eur, keďže práve touto splátkou a v tejto výške by sa splatila celá žalobcom požadovaná a súdom priznaná suma, a to vždy počnúc od 21. dňa toho ktorého mesiaca, v ktorom bola tá ktorá z týchto splátok splatná, keďže tieto splátky boli splatné vždy k 20-temu dňu toho ktorého mesiaca, a teda dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaný dostal s ich úhradou do omeškania. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

96. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 1 642,40 eur a úroku z meškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 465,30 eur od 3. mája 2019 do 17. apríla 2020, zo sumy 456,40 eur od 18. apríla 2020 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. mája 2019 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. júna 2019 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. júla 2019 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. augusta 2019 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. septembra 2019 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. októbra 2019 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. novembra 2019 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. decembra 2019 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. januára 2020 do zaplatenia, zo sumy 114,90 eur od 21. februára 2020 do zaplatenia, zo sumy 37,00 eur od 21. marca 2020 do zaplatenia. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom. V rozsahu prevyšujúcom prisúdený nárok bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

97. Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

98. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

99. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení , . Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.

100. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

101. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

102. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

103. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami . Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatnenej vyčíslenej istiny, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).