Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/89/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., U. č. XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom so sídlom Bratislava, Blumentálska 22, proti odporkyni: V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpená JUDr. Eduradom Jurovatým, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 21, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, Regionálne riaditeľstvo, Coboriho 9, Nitra 1, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č.k. -448 zo dňa 18. januára 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania m e n í tak, že: Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 12.557,98 eura právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Miroslavovi Chrenkovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa trov štátu z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku , ktorým súd prvého stupňa odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania z r u š u j e.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Nové Zámky dňa 06. 11. 2012 domáhal náhrady škody o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia pôvodne vo výške 479.864,69 eura (14.455.500,-Sk) .

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. -121 zo dňa 14.06.2005 tak, že zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 48.048,20 eura (1.447.500,-Sk) a trovy konania v sume 6.282,28 eura (189.260,-Sk) do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol, konanie v časti pohľadávky 111.890,06 eura (3.370.800,-Sk) zastavil, odporcov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume 2.402,41 eura (72.375,-Sk) a vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznal náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa a odporkyne v 1. rade Krajský súd v Nitre uznesením č. k. - 166 zo dňa 31.7.2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po zrušení a vrátení veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom (v poradí druhým) č.k. -237 zo dňa 12.05.2009 tak, že zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50.438,16 eura, vo zvyšku návrh zamietol, konanie v časti pohľadávky 111.890,06 eura zastavil a voči odporcovi

v 2. rade konanie zastavil, odporkyňu zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume 3.026,- eur a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa a odporkyne Krajský súd v Nitre uznesením č.k. - 269 zo dňa 08.09.2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku, zamietajúcom výroku a vo súvisiacich výrokoch o súdnom poplatku a o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci rozhodol rozsudkom (v poradí tretím) č.k. -309 zo dňa 03.05.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. -337 zo dňa 06. 09. 2011 tak, že zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 52.394,94 eura, vo zvyšku návrh zamietol, odporkyňu zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume 2.619,50 eura s tým, že rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku odvolania navrhovateľa uvedený rozsudok Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -427 zo dňa 13. 12. 2012 v napadnutej časti zmenil tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 89.004,39 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol.

Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením č.k. -448 zo dňa 18. 01. 2013 o trovách konania tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám JUDr. Miroslavovi Chrenkovi trovy konania v sume 19.582,63 eura do 3 dní po právoplatnosti uznesenia. Druhým výrokom nepriznal odporkyni náhradu trov konania. Tretím výrokom nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Štvrtým výrokom odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu v sume 691,66 eura do 3 dní po právoplatnosti uznesenia. Napokon piatym výrokom zrušil rozsudok č.k. -309 zo dňa 03. 05. 2011 vo výroku o súdnom poplatku.

Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. konštatujúc, že pri navrhovateľom uplatnených nárokoch na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého dokazovania, a preto súd prvého stupňa vychádzal z priznanej náhrady vo výške 141.399,33 eura (rozsudkom zo dňa 03. 05. 2011 priznal súd navrhovateľovi sumu 52.394,94 eura a Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 13. 12. 2012 priznal sumu 89.0004,39 eura, t.j. spolu bola navrhovateľovi priznaná suma 141.399,33 eura) ako základu pre posúdenie hodnoty predmetu sporu pre odmenu advokáta. Súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia spočívajúce z odmeny za 20 úkonov právnej služby , pri hodnote jedného úkonu vo výške 702,71 eura, a to za nasledovné úkony: 1. prevzatie a porada s klientom dňa 08.09.2002, 2. spísanie a podanie žalobného návrhu zo dňa 15.11.2002, 3. účasť na pojednávaní dňa 01.04.2004, 4. spísanie a podanie písomného vyjadrenia vo veci dňa 04.06.2004, 5. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2005, 6. čiastočné späťvzatie dňa 09.05.2005, 7. účasť na pojednávaní dňa 14.06.2005, 8. odvolanie zo dňa 04.08.2005, 9. písomné stanovisko k odvolaniu dňa 14.02.2006, 10. účasť na pojednávaní dňa 29.05.2008, 11. účasť na pojednávaní dňa 09.12.2008, 12. účasť na pojednávaní dňa 12.05.2009, 13. odvolanie zo dňa 02.07.2009, 14. vyjadrenie k odvolaniu dňa 02.09.2009, 15. písomné podanie vo veci dňa 31.03.2011, 16. účasť na pojednávaní dňa 31.03.2011 , 17. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2011, 18. odvolanie zo dňa 12.06.2011, 19.-20 účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom v dňoch 15.03.2012 a 22.11.2012. Okrem toho súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu cestovných výdavkov v celkovej výške 612,42 eura , a to za cestu na pojednávanie dňa 01.04.2004 v sume 56,09 eura , za cestu na pojednávanie dňa 03.05.2005 v sume 63,88 eura, za cestu na pojednávanie dňa 14.06.2005 v sume 63,73 eura, za cestu na pojednávanie dňa 29.05.2008 v sume 66,03 eura, za cestu na pojednávanie dňa 09.12.2008 v sume 61,12 eura , za cestu na pojednávanie dňa 12.05.2009 v sume 60,29 eura, za cestu na pojednávanie dňa 31.03.2011 v sume 65,85 eura, za cesta na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 15.03.2012 v sume 54,87 eura a za cestu na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 22.11.2012 v sume 54,50 eura. Vzhľadom na výšku uplatňovaného plnenia navrhovateľom , súd prvého stupňa konštatoval , že úspech navrhovateľa predstavoval 29,46% a úspech odporkyne a vedľajšieho účastníka predstavoval 70,54 %. Poukázal na to, že odporkyňa a vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnili, a preto im súd ich náhradu nepriznal. Ďalej súd prvého stupňa v zmysle ust. rozhodol o trovách štátu , ktoré vznikli v sume 691,66 eura za podaný znalecký posudok MUDr. Alexandra Popraca, kde odmena znalca bola priznaná uznesením Krajského súdu zo dňa 4.12.2012 a hradená z rozpočtových prostriedkov. Súd prvého stupňa na úhradu trov štátu zaviazal odporkyňu, ktorá síce bola v konaní čiastočne úspešná, ale výška plnenia prisúdená navrhovateľovi vychádzala zo znaleckého posudku podaného MUDr. Alexandrom Popracom. Keďže odporkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov v celom rozsahu a to uznesením č.k. -150

zo dňa 06.12.2005 súd prvého stupňa postupom podľa zrušil výrok o poplatkovej povinnosti v rozsudku zo dňa 3.5.2011.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník a odporkyňa.

Vedľajší účastník odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola odporkyni uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 19.582,63 eura a nahradiť trovy štátu vo výške 691,66 eura. Uviedol, že súd prvého stupňa pri výpočte trov právneho zastúpenia správne vychádzal zo sumy priznanej navrhovateľovi súdom a určil hodnotu jedného úkonu v sume 702,71 eura, avšak v napadnutom rozhodnutí len vymenoval úkony, ktoré navrhovateľovi priznáva, bez toho, aby uviedol hodnotu každého úkonu , v dôsledku čoho nemožno preskúmať správnosť výpočtu trov právneho zastúpenia navrhovateľa. Namietal, že súd prvého stupňa neskúmal účelnosť jednotlivých úkonov, keď priznal odmenu za úkon zo dňa 04. 06. 2004, ďalej za čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 09. 05. 2005 a písomné podanie vo veci zo dňa 31. 03. 2011. Dodal, že tieto úkony nebolo potrebné urobiť písomne , keďže buď im predchádzalo pojednávanie, alebo nasledovalo v krátkej dobe pojednávanie a preto mohli byť urobené priamo na pojednávaní. Napokon úkon zo dňa 31. 03. 2011 bol podaný priamo na pojednávaní a išlo len o odovzdanie lekárskych správ. Ani čiastočné späťvzatie zo dňa 09. 05. 2005 nebolo nevyhnutné, účastníci svojím konaním nedali príčinu na takéto konanie. Ďalej namietal, že pri výpočte cestovných náhrad nesúhlasí výsledná suma 612,42 eura so súčtom vymenovaných náhrad za jednotlivé cesty. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 691,66 eura za vyhotovenie znaleckého posudku, a to napriek tomu že odporkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Na základe uvedeného žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmeniť a navrhovateľovi priznať náhradu trov konania len za účelne vykonané úkony a v správnej výške a rozhodnutie vo výroku o trovách štátu zrušiť.

Odporkyňa odvolanie podala do výroku o náhrade trov konania navrhovateľa. Namietala, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uvádza, kto z účastníkov v akom pomere mal úspech vo veci, čo je v rozpore s ust. , v zmysle ktorého o náhrade trov konania rozhodoval. Z uvedeného dôvodu považovala rozhodnutie o trovách konania za zmätočné a nemajúce oporu v zákone. Poukázala na to, že pri výpočte odmeny advokáta za jeden úkon súd síce uvádza konkrétnu sumu, avšak táto nie je špecifikovaní z akých položiek sa skladá (tarifná odmena, paušál, eventuálne DPH, náhrada za stratu času), a preto je výška odmeny nepreskúmateľná. Vychádzajúc z uvedeného odporkyňa žiadala uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že úkony namietané vedľajším účastníkom boli účelne vynaložené a v súlade s predpismi o odmeňovaní advokátov za poskytovanie právnych služieb. V prípade úkonu - podanie zo dňa 04.0 6. 2004 išlo o stanovisko navrhovateľa k námietkam vedľajšieho účastníka o neústavnosti postupu súdu prejednávanom prípade a v prípade úkonu - podanie zo dňa 09. 05. 2005 okrem úpravy žalovanej sumy na základe novej judikatúry a akceptácie námietok vedľajšieho účastníka k bodovému ohodnoteniu obsahovalo aj zásadné stanovisko navrhovateľa k písomnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu. V tomto smere však súhlasil , že celková suma nie je správna, keď správna suma je vo výške 14.054,20 eura, a nie vo výške 18.970,21 eura, ktorá bola nesprávne uvedená aj vo vyčíslení trov konania. Išlo pritom o výpočtovú chybu, ktorú navrhovateľ uznáva. Ďalej uviedol, že výpočtová chyba bola aj pri sume cestovných náhrad , kde správny súčet predstavuje sumu 611,91 eura a nie sumu 612,42 eura. Mal za to, že súd prvého stupňa vo výpočte ciest zrejme omylom uviedol len 9 ciest na pojednávanie, keď vynechal cestu na pojednávanie zo dňa 03. 05. 2011, ktorá sa však uskutočnila a navrhovateľ si náhradu riadne uplatnil vo svojom vyúčtovaní. K rozhodnutiu o náhrade trov štátu sa nevyjadril, pretože rozhodnutie v tejto časti považoval za správne. Z uvedených dôvodov žiadal opraviť uvedené nedostatky , prípadne, aby odvolací súd zmenil uznesenie a rozhodol o navrhovateľom uplatnených náhradách podľa správnych údajov a výpočtov uvedených v jeho vyúčtovaní.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal vec podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne a odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne po právnej stránke vec posúdil, a to pokiaľ išlo o trovy konania vzniknutých navrhovateľovi, avšak nesprávne určil výšku týchto trov, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania navrhovateľa zmenil podľa a rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia, a v časti týkajúcej sa trov štátu podľa zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch. Po prvé vtedy, ak účastníkovi neúspech v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, po druhé, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a po tretie, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne znaleckého posudku). Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia. Potom je vylúčené účastníkovi priznať plnú náhradu trov konania z dôvodu, že mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a to podľa Vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa a aj odvolací súd dospeli k záveru, že návrh navrhovateľ bol čo do právneho základu opodstatnený a čiastočne jeho návrhu vyhoveli. Určenie samotnej výšky plnenia bolo nepochybne závislé od znaleckého posudku a úvahy súdu, preto boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa (navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu). Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď na daný právny stav aplikoval ust. . Z povahy tohto nároku vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia ( nie navrhovateľom v návrhu uplatnená ) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že účastník je zastúpený advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Naviac ak v takejto veci má rozhodnutie súdu povahu konštitutívneho rozhodnutia ( až právoplatnosťou vzniká právo na plnenie ) a účastník poškodený na zdraví nemá inú možnosť len domáhať sa priznania zvýšenia náhrady podaním návrhu na súd. Tento záver vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2007 sp. zn. , sp. zn. zo dňa 23.04.2008, sp. zn. zo dňa 09.09.2009.

V tomto smere odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne určil hodnotu jedeného úkonu vo výške 702,71 eura (21.170,-Sk) , pri hodnote sporu, ktorú predstavovala prisúdená výška plnenia, t.j. suma 141.399,33 eura (52.394,94 eura + 89.004,39 eura), a to podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (platnej od 01. 04. 2002) za úkony vykonané do 01. 01. 2005 a podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2204 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej od 01. 01. 2005) a to za úkony vykonané od 01. 01. 2005. Súd prvého stupňa sa však nedostatočne zaoberal účelnosťou jednotlivých úkonov, ktoré navrhovateľovi priznal. Odvolací súd dodáva, že aj keď účastník má nárok na náhradu trov konania, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.

Z vyčíslenia trov konania navrhovateľa zo dňa 27. 12. 2012 (č.l. 445 spisu ) vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 20 úkonov právnej služby , a to 1. prevzatie a porada s klientom zo dňa 08.09.2002, 2. spísanie a podanie žalobného návrhu zo dňa 15.11.2002,

3. účasť na pojednávaní dňa 01.04.2004, 4. spísanie a podanie písomného vyjadrenia vo veci dňa 04.06.2004, 5. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2005, 6. čiastočné späťvzatie dňa 09.05.2005, 7. účasť na pojednávaní dňa 14.06.2005, 8. odvolanie zo dňa 04.08.2005, 9. písomné stanovisko k odvolaniu dňa 14.02.2006, 10. účasť na pojednávaní dňa 29.05.2008, 11. účasť na pojednávaní dňa 09.12.2008, 12. účasť na pojednávaní dňa 12.05.2009, 13. odvolanie zo dňa 02.07.2009, 14. vyjadrenie k odvolaniu dňa 02.09.2009, 15. písomné podanie vo veci dňa 31.03.2011, 16. účasť na pojednávaní dňa 31.03.2011 , 17. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2011, 18. odvolanie zo dňa 12.06.2011, 19.-20 účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom v dňoch 15.03.2012 a 22.11.2012.

Odvolací súd preskúmavajúc vyčíslenie trov právneho zastúpenia navrhovateľa na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažoval za účelne vynaložené trovy vzniknuté navrhovateľovi v súvislosti s nasledovnými úkonmi právnej služby, a to za žiadosť o pokračovanie v konaní zo dňa 04. 06. 2004 (č.l. 66 spisu) , za čiastočné späťvzatie návrhu a úprava žalobného petitu zo dňa 09.05.2005 (č.l. 106 spisu) a za písomné podanie zo dňa 31. 03. 2011 - predloženie listinných dôkazov (č.l. 277 spisu) . Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade úkonu - žiadosť o pokračovanie v konaní zo dňa 04. 06. 2004 išlo o procesné podanie právneho zástupcu navrhovateľa obsahujúce jeho stanovisko k právnemu názoru prezentovanému vedľajším účastníkom na pojednávaní dňa 01. 04. 2004, na ktorom pojednávaní bol právny zástupca navrhovateľa osobne prítomný, v dôsledku čoho mal možnosť reagovať na tvrdenia vedľajšieho účastníka priamo na tomto pojednávaní. Ohľadne úkonu - čiastočné späťvzatie návrhu a úprava žalobného petitu zo dňa 09.05.2005, odvolací súd dodáva, že ide úkon týkajúci sa trov zastaveného konania, o ktorých súd rozhoduje samostatne spravidla podľa alebo 2 . V danej veci súd prvého stupňa rozsudkom č.k. -237 zo dňa 12. 05. 2009 rozhodol okrem iného aj o zastavení konania v časti sumy 111.890,06 eura pre späťvzatie návrhu navrhovateľa v tejto časti, bez toho, aby súčasne rozhodol o trovách zastaveného konania. Vzhľadom na to, že predmetný rozsudok v zastavujúcom výroku nadobudol právoplatnosť dňa 10. 07. 2009 a účastníci konania v zmysle ust. 166 ods. 1 nenavrhli doplnenie predmetného rozsudku o trovy zastaveného konania v lehote do pätnástich dní od doručenia rozsudku , odvolací súd už nemôže rozhodovať o trovách konania v tejto zastavujúcej časti. Rovnako za neúčelne vynaložený považoval odvolací súd aj úkon - písomné podanie zo dňa 31. 03. 2011, obsahom ktorého bolo len doloženie listinných dôkazov, keďže v tomto prípade išlo o úkon vykonaný právnym zástupcom navrhovateľa priamo na pojednávaní dňa 31. 03. 2011, v dôsledku čoho išlo o duplicitný úkon, pretože právnemu zástupcovi patrí odmena za účasť na tomto pojednávaní.

Ďalej odvolací súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť pri výpočte náhrady cestovných výdavkov ,ktorá bola súdom prvého stupňa priznaná vo výške 612,42 eura. Z vyčíslenia trov konania navrhovateľa (č.l. 446 - 447 spisu) vyplýva, že tento si uplatnil náhradu cestovných výdavkov v celkovej výške 611,91 eura, a to za cestu na pojednávanie dňa 01.04.2004 v sume 56,09 eura , za cestu na pojednávanie dňa 03.05.2005 v sume 63,88 eura, za cestu na pojednávanie dňa 14.06.2005 v sume 63,73 eura, za cestu na pojednávanie dňa 29.05.2008 v sume 66,03 eura, za cestu na pojednávanie dňa 09.12.2008 v sume 61,12 eura , za cestu na pojednávanie dňa 12.05.2009 v sume 60,29 eura, za cestu na pojednávanie dňa 03. 05. 2011 v sume 65,55 eura, za cestu na pojednávanie dňa 31.03.2011 v sume 65,85 eura, za cesta na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 15.03.2012 v sume 54,87 eura a za cestu na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 22.11.2012 v sume 54,50 eura. Odvolací súd majúc za preukázané, že právnemu zástupcovi navrhovateľa vznikli cestovné náhrady v súvislosti s použitím motorového vozidla, považoval výšku cestovných náhrad uplatnenú navrhovateľom v sume 611,91 eura za správnu a v súlade s právnymi predpismi..

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania navrhovateľa podľa zmenil a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 12.557,98 eura, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 11.946,07 eura, a to za 17 úkonov právnej služby (1. prevzatie a porada s klientom zo dňa 08.09.2002, 2. spísanie a podanie žalobného

návrhu zo dňa 15.11.2002, 3. účasť na pojednávaní dňa 01.04.2004, 4. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2005, 5. účasť na pojednávaní dňa 14.06.2005, 6. odvolanie zo dňa 04.08.2005, 7. písomné stanovisko k odvolaniu dňa 14.02.2006, 8. účasť na pojednávaní dňa 29.05.2008, 9. účasť na pojednávaní dňa 09.12.2008, 10. účasť na pojednávaní dňa 12.05.2009, 11. odvolanie zo dňa 02.07.2009, 12. vyjadrenie k odvolaniu dňa 02.09.2009, 13. účasť na pojednávaní dňa 31.03.2011 , 14.

účasť na pojednávaní dňa 03.05.2011, 15. odvolanie zo dňa 12.06.2011, 16.-17 účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom v dňoch 15.03.2012 a 22.11.2012), a to pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 702,71 eura ( t.j. 17 x 702,71 eura = 11.946,07 eura) a z náhrady cestovných výdavkov vo výške 611,91 eura a to za cestu na pojednávanie dňa 01.04.2004 v sume 56,09 eura , za cestu na pojednávanie dňa 03.05.2005 v sume 63,88 eura, za cestu na pojednávanie dňa 14.06.2005 v sume 63,73 eura, za cestu na pojednávanie dňa 29.05.2008 v sume 66,03 eura, za cestu na pojednávanie dňa 09.12.2008 v sume 61,12 eura , za cestu na pojednávanie dňa 12.05.2009 v sume 60,29 eura, za cestu na pojednávanie dňa 03. 05. 2011 v sume 65,55 eura, za cestu na pojednávanie dňa 31.03.2011 v sume 65,85 eura, za cesta na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 15.03.2012 v sume 54,87 eura a za cestu na pojednávanie v odvolacom konaní dňa 22.11.2012 v sume 54,50 eura.

Ďalej odvolací súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa trov štátu, dospel k záveru, že súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním v tomto konaní, a to napriek tomu, že uznesením súdu prvého stupňa č.k. -150 zo dňa 06. 12. 2005 bola odporkyňa oslobodená od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. má štát podľa výsledkov konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil, avšak za predpokladu, že u účastníka, ktorý v konaní nemal úspech, nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho, by trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znášal štát. Keďže súd prvého stupňa sa s uvedenými skutočnosťami nezaoberal, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov štátu v zmysle ust. zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

Napokon odvolací súd uznesenie súdu vo výroku , ktorým súd prvého stupňa odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania podľa zrušil , pretože nikdy neexistovali dôvody na vydanie takéhoto rozhodnutia. Súd o náhrade trov konania v tejto veci rozhodol podľa a navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, aj keď v konaní mala úspech len čiastočný, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu. Keďže súd s poukazom na ust. navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania nebol žiaden zákonný dôvod rozhodovať o trovách konania odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Z uvedených dôvodov tieto výroky ako zmätočné odvolací súd zrušil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné