Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/1/2008

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka v právnej veci

navrhovateľky D.. bývajúcej v L. zastúpenej JUDr. A. advokátom, so sídlom v B., proti

odporkyni S.. bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. N., advokátkou so sídlom v K., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane odporkyne A. a. s. , so sídlom v B., o náhradu škody ,

vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31.

mája 2007 sp. zn. a uzneseniu Okresného súdu Levice z 27. mája 2005 sp. zn. 8

C 35/2002 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec O. vracia na ďalšie konanie .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice uznesením z 27. mája 2005 č. k. -102 konanie

v súlade s , zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu po súhlase odporkyne.

Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 126 644 Sk na

účet právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. ( § 146 ods. 2 O s. p. v spojení

s ). Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej

len vyhláška ) a odmenu za jeden úkon právnej služby určil podľa § 13 ods. 1 tejto vyhlášky

zo sumy uplatnenej navrhovateľkou v návrhu na začatie konania t. j. 8 689 500 Sk

( 30 155 Sk ).

Krajský súd v Nitre uznesením z 31. mája 2007 sp. zn. na odvolanie

navrhovateľky uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov

konania potvrdil a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

uviedol, že ak súd prvého stupňa priznal odporkyni náhradu trov konania z dôvodu, že

navrhovateľka zapríčinila zastavenie konania späťvzatím návrhu na začatie konania bez toho,

aby O. odporkyňa splnila to, čoho sa domáhala, rozhodol správne v súlade s § 146 ods. 2 veta

prvá Za správne považoval aj určenie výšky odmeny za jeden úkon právnej služby

v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky vo výške 30 155 Sk (zo sumy 8 689 500 S). Nesúhlasil

s názorom navrhovateľky, podľa ktorého v sporoch o náhradu za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia z hľadiska trov konania je hodnota veci určená až v rozhodnutí vo

veci samej a hodnota veci sa rovná sume O. náhrady , ktorá je rozhodnutím priznaná a až do

rozhodnutia treba vychádzať z toho, že ide o konanie, v ktorom hodnotu veci nie je možné

vyjadriť v peniazoch. Bol toho názoru, že ak navrhovateľka tvrdila, že sú u O. dané dôvody

hodné osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a za

sťaženie spoločenského uplatnenia , potom O. zaťažovalo v tomto smere dôkazné bremeno a

mala uniesť procesnú zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno prehliadať ani právo

odporkyne na právnu pomoc , ktorá by pri rešpektovaní výkladu navrhovateľky o trovách

konania, vzniknuté trovy nezavinene musela znášať sama.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu na základe podnetu navrhovateľky podal včas

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol zrušiť

rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o trovách konania a rozhodnutie odvolacieho súdu

, ktorým potvrdil výrok prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania.

Uviedol, že navrhovateľka sa v konaní domáhala mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/ 1965 Zb.

o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov

( ďalej len ) vo výške 80 násobku základného bodového ohodnotenia.

Súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne posúdili hodnotu

sporu a hodnotu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Nesprávne

vychádzali zo sumy uplatnenej v návrhu na začatie konania ( 8 689 500 Sk ). Je síce

nepochybné, že pri uplatnení nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia je potrebné vyjadriť požadovanú náhradu v peniazoch z dôvodu

určitosti petitu, avšak stanovenie výšky náhrady je závislé od úvahy súdu a je preto

namieste, aby až prisúdená suma bola braná za podklad pre vyčíslenie základu tarifnej

odmeny advokáta, lebo až okamihom rozhodnutia súdu o určení výšky odškodnenia je známa

hodnota práva. Preto do tohto okamihu je potrebné na uplatnenú hodnotu práva na

odškodnenie mimoriadneho zvýšenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia

hľadieť ako na hodnotu práva, ktorú nemožno vyjadriť v peniazoch, resp. O. možno zistiť

s nepomernými ťažkosťami v zmysle § 13 ods. 6 vyhlášky. Vytkol súdom oboch stupňov, že

sa nezaoberali možnosťou aplikácie ustanovenia , keďže navrhovateľka sa

nezavinene stala účastníčkou dopravnej nehody , následkom ktorej utrpela zranenia opísané

v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v čase konania bola študentkou

bez príjmu a žila v spoločnej domácnosti s rodičmi. Teda súdy oboch stupňov vec nesprávne

právne posúdili a nesprávne sa vyporiadali s otázkou existencie dôvodov hodných osobitného

zreteľa , pre ktoré nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení sa v plnom rozsahu stotožnila so

skutkovou a právnou argumentáciou generálneho prokurátora Slovenskej republiky .

Poukázala na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky , v ktorých súdy dospeli k odlišnému právnemu názoru , ako súdy

oboch stupňov v predmetnej veci Bola toho názoru, že vôbec nemala ani povinnosť

nahradiť trovy konania a malo byť rozhodnuté podľa , pretože okolnosti na O.

strane sú dostatočnými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa , pre ktoré nemal súd odporkyni

náhradu trov konania priznať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu navrhovateľky ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal rozhodnutie krajského súdu a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba

z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté

inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho

dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2

v spojení s ) sa zaoberá vadami uvedenými v O. s. p a tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci Tieto vady konania

neboli dovolateľom namietané a O. existenciu nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza , že rozhodnutie krajského súdu

( ako i okresného súdu ) o náhrade trov konania spočíva v nesprávnom právnom posúdení

( ). V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor

nesprávne posúdenie charakteru nároku z hľadiska určenia hodnoty sporu a z O. hodnoty

základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri určení výšky trov

právneho zastúpenia odporkyne.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala mimoriadneho zvýšenia

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č.

V priebehu konania po znaleckom dokazovaní zobrala návrh späť bez toho, aby

O. bolo zo strany odporkyne plnené a konanie bolo preto zastavené.

Ak došlo k zastaveniu konania , nemá zásadne žiaden z účastníkov právo na náhradu

trov konania podľa O. výsledku ( ). Len výnimočne možno uložiť

niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania

( ) , a to podľa vety prvej tohto ustanovenia , tomu z účastníkov, ktorý

zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi

v prípade , že bol pre O. správanie vzatý späť návrh na začatie konania , ktorý bol podaný

dôvodne. V prípade ,že má byť rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá , nárok

na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného

práva. Z procesného hľadiska je zavinením navrhovateľky na zastavení konania späťvzatie

návrhu. Preto aj v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania by boli splnené zákonné

predpoklady pre použitie ustanovenia veta prvá , pokiaľ by nebola

preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle

Pri uplatnení nároku na zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa vyhlášky č. musí navrhovateľ v návrhu na začatie

konania uviesť O. požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné

stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby až súdom

prisúdená výška plnenia ( nie navrhovateľom v návrhu uplatnená ) bola braná za základ pre

výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že účastník je zastúpený advokátom,

lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Naviac ak v takejto veci má rozhodnutie súdu povahu

konštitutívneho rozhodnutia ( až O. právoplatnosťou vzniká právo na plnenie ) a účastník

poškodený na zdraví nemá inú možnosť len domáhať sa priznania zvýšenia náhrady podaním

návrhu na súd. Tento záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. januára 2007 sp. zn. , a dovolací súd nemal dôvod v prejednávanej veci

sa od O. odchýliť. Potom podľa názoru dovolacieho súdu vo veci, kde nebolo prisúdené

žiadne plnenie z dôvodu zastavenia konania, teda kde nie je možné hodnotu veci alebo práva

vyjadriť v peniazoch , ako je to v danej veci , treba pri určení základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z § 13 ods. 6 vyhlášky, podľa ktorého

základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina

výpočtového základu.

Za dôvodnú považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky námietku generálneho

prokurátora Slovenskej republiky , že sa súdy v danej veci nezaoberali možnosťou aplikácie

ustanovenia , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa , nemusí

súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie

výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol

prihliadnuť k zvláštnostiam konkrétneho prípadu a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej

tvrdosti. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa , musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať k majetkovým,

sociálnym, osobným a ďalším pomerov všetkých účastníkov a je potrebné vziať do úvahy

nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad

takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významným

z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti , ktoré viedli k uplatneniu nárokov

(práva) na súde, postoj účastníkov konania a pod.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu , ktorým potvrdil výrok

uznesenia okresného súdu o trovách prvostupňového konania spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu

zrušil a vec O. vrátil na ďalšie konanie ( veta za bodkočiarkou a

v spojení s ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách

pôvodného i dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. apríla 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : .