Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/135/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej v právnej veci navrhovateľa: S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Q. č. XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom so sídlom Bratislava, Blumentálska 22, proti odporkyni: O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpená JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 21, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, Regionálne riaditeľstvo, Coboriho 9, Nitra 1, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. mája 2011, č.k. -309 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í takto :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 89.004,39 eura, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (v poradím tretím) súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 52.394,94 eura do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 3.143,50 euro do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V poslednom výroku svojho rozhodnutia uviedol, že súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesením zo dňa 6. septembra 2011 š.k. -337 zmenil výrok rozsudku týkajúci sa poplatkovej povinnosti odporkyne tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 2.619,50 euro, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. ( ďalej len „OZ“), ust. , a a vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho mal preukázané, že nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č. je dôvodne podaný. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 6.11.2002 domáhal náhrady škody pozostávajúcej z mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 14.455.500,- Sk.

Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. mal preukázané, že B. I. vodič osobného motorového vozidla počas jazdy po miestnej komunikácii v obci Trávnica ponúkol

spolujazdkyni, odporkyni riadenie tohto motorového vozidla aj napriek vedomosti o tom, že pred jazdou požila alkoholické nápoje a že nebola držiteľkou vodičského oprávnenia v dôsledku čoho nezvládla riadenia a zozadu narazila s vozidlom do skupiny po ľavej strane vozovky idúcich chodcov, ktorí utrpeli zranenia, konkrétne navrhovateľ utrpel zlomeninu pravej kosti kľúčnej a pravého predkolenia, luxačnú zlomeninu Th9- Th11 s poškodením miechy spojených s dobou liečenia a PN v rozsahu 5 až 7 mesiacov s trvalými následkami. Takto sa odporkyňa v 1. rade dopustila trestného činu ublíženia na zdraví a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky za čo bola odsúdená k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov v prvej nápravnovýchovnej skupine. Podľa záverov súdu prvého stupňa z obsahu trestného spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ svojim zavineným konaním výrazne prispel ku škodnej udalosti, absolútnym nerešpektovaným právnych predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky na cestných komunikáciách predovšetkým zákona číslo o premávke na pozemných komunikáciách vystavil svoje zdravie zvýšenému nebezpečenstvu vyplývajúcemu z povahy premávky na cestných komunikáciách. V čase, keď došlo k dopravnej nehode a vzniku škody bola zhoršená viditeľnosť, ktorá vyplynula z tmy a hustého dažďa a tieto skutočnosti umocňovali potrebu zvýšenej opatrnosti, ako aj dodržiavania pravidiel cestnej premávky, predovšetkým zákonom stanoveného spôsobu pohybu chodcov po vozovke za zníženej viditeľnosti. Ďalej z trestného spisu a v ňom uvádzaných svedeckých výpovedí vyplynulo, že v momente dopravnej nehody na ceste navrhovateľ a jeho kamaráti nevenovali prichádzajúcemu motorovému vozidlu dostatočnú pozornosť, ktorá je pre bezpečnosť cestnej premávky nevyhnutná. Napriek zhoršenej viditeľnosti neboli žiadnym spôsobom označení. Podľa názoru súdu prvého stupňa dopravné predpisy ukladajú chodcom veľmi prísne podmienky, za ktorých môžu vstúpiť do vozovky. Zo všetkých ustanovení jednoznačne vyplýva, že chodec sa na vozovke nesmie pohybovať a pokiaľ je to nevyhnutné, tak len z výraznými obmedzeniami. Uviedol, že stavebný charakter vozovky neumožňoval neoznačenej skupine chodcov bez vzniku nebezpečenstva používať celú šírku ľavého jazdného pruhu vozovky vo smere ich chôdze. Podľa príslušných ustanovení dopravných predpisov chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Tam kde chodník nie je, alebo je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici, tam kde nie je krajnica alebo táto je neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. Z obsahu pripojeného trestného spisu mal súd bezpečne preukázané, že navrhovateľ svojím konaním porušil ako chodec dopravné predpisy, pretože sa na ceste nesprával tak, aby dopravnej nehode mohol zabrániť. Súd prvého stupňa vzhľadom k vyššie uvedenému a vychádzajúc aj zo znaleckého posudku určil navrhovateľovi 15 % mieru zavinenia na vzniku dopravnej nehody a v súvislosti s ňou na vzniku škody na zdraví, ktorá navrhovateľovi vznikla.

V dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa poukázal na obsah znaleckého posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia predloženého navrhovateľom, z ktorého mal súd prvého stupňa preukázané ohodnotenie bolestného v počte bodov 1003, pričom primár Kliniky úrazovej chirurgie FNsP L. Dérera v Bratislave navrhovateľovi celkove bolestné zvýšil podľa položky A/1/7 na dvojnásobok , teda v celkovom počte 2006 bodov. Uviedol, že ten istý lekár hodnotil i sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa v celkovom počte bodu. Vychádzal zo toho, že vedľajší účastník poukázal navrhovateľovi 240.000,-Sk, z toho titulom bolestného sumu 72.000,-Sk a titulom SSU sumu168.000,- Sk. Okolnosti prejednávanej veci ako i podiel navrhovateľa a jeho spolu zavinenie na vzniku škody podľa záverov súdu prvého stupňa odôvodňujú zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia na 12 násobok pôvodného ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, čo predstavuje pri základnom bodovom ohodnotení 2.812,5 bodu krát 60,- Sk = 168.730 x 12 násobok predstavuje sumu 2.025.000,- Sk. Po odpočítaní 15 % miery zavinenia t.j. 303.750,-Sk a už poskytnutého plnenia vo výške 168.000,-Sk vedľajším účastníkom, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi sumu 1.553.250 ,-Sk t.j. 52.394,94 eura, pričom návrh na ďalšie zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ako nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na 40 násobné zvýšenie bolestného súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní v tomto smere neuniesol dôkaznú povinnosť. Poukázal na to, že navrhovateľ súdu nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by oprávňovali súd priznať navrhovateľovi požadované zvýšenie pôvodného bodového ohodnotenia. Uviedol, že navrhovateľovi bol už základný počet bodov zvýšený na dvojnásobok, a to pre viacnásobné infúzie a preväzy. Navrhovateľ nepreukázal mimoriadne bolestivý priebeh liečenia na začiatku a počas liečby, ako i po ukončení liečby, preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že požadované zvýšenie bolestného o 40 násobok základného bodového ohodnotenia je neodôvodnené a neprimerané vytrpenej bolesti.

S poukazom na to, že navrhovateľ v predmetnom konaní je oslobodený od súdnych poplatkov, poplatková povinnosť podľa § 2 odsek 2 Zákona číslo 71/92 Zb. prešla na odporkyňu, ktorú súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v sume 3.143,50 eura, ktorú poplatkovú povinnosť uznesením zo dňa 6. septembra 2011 č.k. -337 zmenil na sumu 2.619,50 euro. Napokon s poukazom na ust. uviedol, že o trovách právneho zastúpenia rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote proti zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu. V dôvodoch písomného odvolania uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a v dôsledku toho rozhodol nesprávne v zamietajúcej časti návrhu o nepriznaní náhrady za bolesť a priznaní krátenej a neprimeranej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S ohľadom na reálny stav potvrdený listinnými dôkazmi a výpoveďami, závažnosť a paraplegický charakter poškodenia fyzického zdravia a stým spojené psychické následky, komplikovaný priebeh a zložitý spôsob liečenia, ale najmä závažné trvalé následky úrazu, ktoré výrazne obmedzili a znemožnili realizáciu a uplatnenie navrhovateľa v ďalšom živote, celková súdom priznaná suma zvýšenia náhrady je podľa názoru súdu prvého stupňa nedostatočná a neprimeraná. Nezodpovedá skutočnému stavu a mimoriadnosti tohto zreteľa hodného prípadu, tak ako to pre posúdenia a rozhodovanie súdu o mimoriadnom zvýšení odškodnenia umožňuje ustanovenia vyhlášky č. v platnom znení. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a rozhodol o priznaní mimoriadnej náhrady za bolesť a zvýšení priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa upraveného žalobného návrhu z 09.05.2005. Domáhal sa priznania náhrady za bolesť v celej uplatnenej výške - 2.407.000,- Sk (79.904,40 eura) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške rozdielu oproti priznanej sume - 6.580.000,-Sk (227.394,94 eura). Uviedol, že pri výpočte náhrady za SSU vychádzal z upravenej výšky žalovanej sumy podľa úpravy v podaní z 09.05.2005 - 8.437.500 Sk, od ktorej odrátal súdom priznanú sumu - 1.857.000 Sk, po odrátaní vyplatenej náhrady (2.025.000 Sk - 168.000 Sk) bez premietnutia krátenia pre spoluzavinenie navrhovateľa vo výške 15%, ktoré navrhovateľ odmieta.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými navrhovateľom v podanom odvolaní ani s ďalším zvyšovaním odškodnenia za bolesť a SSU. Poukázal na ust. vyhl. č. podľa ktorého, celková výška odškodnenia za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk a za SSU sumu 240.000,- Sk. Podľa názoru vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa správne rozhodol, keď navrhovateľovi nepriznal mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, pretože na takéto mimoriadne odškodnenie nezistil dôvody. Uviedol, že aj mimoriadne zvýšenie odškodnenia SSU na 12- násobok bodového ohodnotenia súdom vedľajší účastník považuje za primerané okolnostiam daného prípadu a postačujúce kompenzovať následky dopravnej nehody u navrhovateľa, preto toto mimoriadne zvýšenie SSU aj navrhovateľovi vyplatil. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ( ) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní, po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Odvolací súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedka- otca navrhovateľa W. H.. Odvolací súd považoval za nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie, preto do konania podľa ustanovil znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia B.. X. M.. Na pojednávaní konanom dňa 22. novembra 2012 odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu písomného znaleckého posudku č. X/XXXX, znalca B.. X. a prečítaním záveru tohto znaleckého posudku. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vypočuť znalca, pretože ani jeden z účastníkov konania a ani vedľajší účastník konania po doručení písomného znaleckého posudku voči nemu nemali zásadné námietky. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vedľajší účastník konania iné námietky ako nesprávne zvýšenie odškodnenia za bolesť voči znaleckému posudku ani posudku psychiatra nemal. Odporkyňa nemala voči týmto posudkom žiadne námietky. Ani navrhovateľ voči znaleckým posudkom nemal námietky. Námietky voči písomnému znaleckému posudku vzniesol iba vedľajší účastník, a to iba vo vzťahu k spôsobu zvýšenia základného bodového hodnotenia bolestného, s ktorými sa odvolací súd vyporiadal nižšie uvedeným spôsobom. Z tohto

dôvodu sa odvolací súd uspokojil s písomným posudkom znalca, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že znalec sa znaleckou úlohou podrobne zaoberal a závery znaleckého posudku dostatočným spôsobom odôvodnil.

Odvolací súd ďalej vykonal podľa dokazovanie prečítaním posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 26.09.2002, a psychiatrického vyšetrenia navrhovateľa zo dňa 23.09.2002, oboznámením obsahu prepúšťacej správy a do spisu založených lekárskych správ, oboznámením obsahu rozhodnutia o ukončení štúdia navrhovateľa. Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX, znalca Y.. W. T. a prečítaním jeho záveru, oboznámením situačného plánu k polohe chodcov, (č.l. 194 trestného spisu) a oboznámením obsahu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28.04.2003 a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k takému skutkovému a právnemu záveru.

Dňa 22. 7. 2001 sa navrhovateľ stal účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho zdravia s trvalými následkami. Dopravnú nehodu zavinila odporkyňa, ktorá riadila motorové vozidlo aj napriek vedomosti o tom, že pred jazdou požila alkoholické nápoje, a že nebola držiteľkou vodičského oprávnenia. Odporkyňa nezvládla riadenie a zozadu narazila s vozidlom do skupiny po ľavej strane vozovky idúcich chodcov ktorí utrpeli rôzne zranenia. Navrhovateľ utrpel zlomeninu pravého predkolenia a pravej kosti kľúčnej , fluidotorax obojstranne, trieštivú zlomeninu tela stavca Th10 s luxáciou Th 10/11 s poškodením miechy ( s paraplégiou DK) spojených s dobou liečenia a PN v rozsahu 5 až 7 mesiacov s trvalými následkami. Týmto skutkom sa odporkyňa dopustila trestného činu ublíženia na zdraví a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky za čo bola odsúdená k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov v prvej nápravnovýchovnej skupine. Vyššie uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné.

Odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa a po vykonanom dokazovaní prijal záver, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo v marci 2004, ktorá skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku a medzi účastníkmi konania nebola sporná.

Podľa o premávke na pozemných komunikáciách, chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici, tam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky.

Chodci smú ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým, najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky, neohrozia alebo neobmedzia cestnú premávku ( ods. 2 ).

Odvolací súd sa vzhľadom k dôvodom uvádzaným navrhovateľom v podanom odvolaní zaoberal aj tým, či je správny záver súdu prvého stupňa v tom, že škoda na zdraví vznikla aj zavinením poškodeného . Podľa ust. ( veta pred bodkočiarkou) , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného , znáša škodu pomerene. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa správne zaoberal tým, či sa na vzniku škody, ktorá je predmetom tohto konania podieľal aj samotný poškodený. Odvolací súd po vykonanom odkazovaní z obsahu spisu Okresného súdu v Nových Zámkoch sp. zn. zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, znalca Y.. W. T. , a tiež zo situačného plánu k polohe chodcov, (č.l. 194 trestného spisu) dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa v tomto smere správne zistil skutkový stav a z neho vyvodil správny právny záver aj zodpovedajúcu mieru spoluúčasti poškodeného na vzniku škody v rozsahu 15 %. Z obsahu vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ svojim zavineným konaním prispel ku škodnej udalosti a to nerešpektovaným právnych predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky na cestných komunikáciách predovšetkým o premávke na pozemných komunikáciách, vystavil svoje zdravie zvýšenému nebezpečenstvu vyplývajúcemu z povahy premávky na cestných komunikáciách. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase keď došlo k dopravnej nehode a vzniku škody bola v dôsledku tmy a hustého dažďa zhoršená viditeľnosť , pričom tieto skutočnosti umocňovali potrebu zvýšenej opatrnosti, ako aj dodržiavania pravidiel cestnej premávky, predovšetkým zákonom stanoveného spôsobu pohybu chodcov po vozovke

za zníženej viditeľnosti. V momente dopravnej nehody na ceste navrhovateľ a jeho kamaráti nevenovali prichádzajúcemu motorovému vozidlu dostatočnú pozornosť, ktorá je pre bezpečnosť cestnej premávky nevyhnutná aj napriek zhoršenej viditeľnosti neboli žiadnym spôsobom označení. Napokon ako vyplýva zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, znalca Y.. W. T. , a tiež zo situačného plánu k polohe chodcov, (č.l. 194 trestného spisu) navrhovateľ a tiež chodec X. A. používali vozovku v rozpore s dopravnými predpismi, a to z dôvodoch iných ako technických. Navrhovateľ ako chodec bol povinný ísť čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. V trestnom konaní bolo zistené, že navrhovateľ sa v čase vzniku škodnej udalosti pohyboval za X.A., ktorý išiel pred navrhovateľom, pričom vedľa X. A. smerom k ľavej krajnici vozovky išli ešte dvaja chodci. Navrhovateľ teda išiel po vozovke ako v poradí tretia osoba od ľavej krajnici. Znalec Y.. W. T. v znaleckom posudku taktiež uviedol, z technického hľadiska jediným bezpečným spôsobom ako zabrániť nehode bola preventívna chôdza chodcov za sebou tesne pri ľavom okraji vozovky. Z uvedených dôvodov odvolací súd zohľadnil to, že na vzniku škody mali priamy vplyv aj okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode došlo a teda zohľadnil tú skutočnosť, že navrhovateľ sa v čase zlej viditeľnosti pohyboval na vozovke žiadnym spôsobom neoznačený a zohľadnil tiež polohu navrhovateľa, ktorý sa pri chôdzi nepohyboval čo možno najbližšie k ľavému okraju vozovky. Aj tieto okolnosti prispeli k vzniku poškodenia zdravia navrhovateľa v rozsahu a s dôsledkami už vyššie uvedenými. Keďže navrhovateľ porušil vyššie citované ust. , o premávke na pozemných komunikáciách a to vyššie uvedeným spôsobom a zanedbal aj prevenčné povinnosti účastníka cestnej premávky , pretože nebol žiadnym spôsobom označený napriek zlej viditeľnosti zodpovedá za škodu v zmysle ust. . Mieru jeho spoluzodpovednosti na vzniku škody odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa ustálil v rozsahu 15 %. Z tohto dôvodu navrhovateľ ako poškodený znáša vzniknutú škodu pomerne s odporkyňou, ktorej zodpovednosť za vznik škody je podstatne vyššia. Otázka zodpovednosti odporkyne za vznik škody v tomto konaní nebola sporná a bola nad všetky pochybnosti preukázaná v trestnom konaní. Rozsudkom Okresného súdu v trestnom konaní zo dňa 28. 4. 2003 sp. zn. o tom, že odporkyňa spáchala trestný čin ublíženia na zdraví a trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je súd podľa viazaný.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien (v znení účinnom do 1. 8. 2004) , odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečení alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Navrhovateľ sa v tomto konaní návrhom podaným dňa 06.11.2002 domáhal zaplatenia sumy 14.455.500 ,- Sk ( t.j. 479.834,69 eura) titulom 50-násobného zvýšenia odškodnenia za bolesť a SSU podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 zb. (289.110 /120.360+ 168.750/ x 50 ). Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11. 05. 2005 zmenil návrh na začatie konania a domáhal sa titulom bolestného priznania sumy 79.904,40 eura t.j. 40 násobku základného bodového ohodnotenia (1003 bodov x 60,- Sk /bod x 40 násobok =2.407.200 Sk t.j 79.904.40 eura ). Titulom odškodnenia SSU sa navrhovateľ domáhal priznania sumy 8.437.500,- Sk ( 280.073,69 eura), t.j. 50- násobku základného bodového ohodnotenia ( bodov x 60,- Sk/bod = 168. 750, -Sk t.j. 5.601,47 eura x 50 násobok = 8.437 500 ,- Sk) Spolu žiadal priznať sumu 10.844.700,- Sk (t.j. 359.978,09 eura) a v časti 3.370.800, Sk vzal návrh späť, v dôsledku čoho sú prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14. júna 2005, č.k. -121 konanie zastavil.

V priebehu konania vedľajší účastník na strane odporkyne plnil navrhovateľovi titulom bolestného sumu 72.000,- Sk( 2.389,96 eura) a titulom SSU sumu 168.000,- Sk (5.576,58 eura). Po vyhlásení napadnutého rozsudku vedľajší účastník konania navrhovateľovi plnil titulom SSU sumu 52.394,94 eura ( po odpočítaní spoluúčasti v rozsahu 15 %). Spolu teda titulom náhrady za bolesť bola navrhovateľovi vyplatená suma 2.389,96 eura a titulom náhrady SSU suma 57.971,52 eura (5.576,58 eura + 52.394,94 eura ). Predmetom odvolacieho konania potom zostal nárok navrhovateľa až do výšky uplatnenej v konečnom návrhu zo dňa 11. 05. 2005 avšak v plnej výške t.j. bez odpočítania spoluúčasti v rozsahu 15 %, s ktorým navrhovateľ nesúhlasil.

Odvolací súd posúdil osobitne oba nároky navrhovateľa t.j. nárok na odškodnenie za bolesť podľa vyhl. č. aj nárok na odškodnenie SSU podľa vyhl. č. , vychádzajúc z toho, že ku škode na zdraví aj k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo za účinnosti vyhl. č. a zaoberal sa tým, či sú splnené zákonné podmienky ich zvýšenia nad sumu stanovenú v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia.

Vo vzťahu k nároku na náhradu za bolesť odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zistil, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa vyhl. č. na zvýšenie odškodnenia za bolesť prežitú v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Súd prvého stupňa v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Za účelom zistenia, či v danej veci vo vzťahu k nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť exitujú dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd považoval za nevyhnutné ustanoviť do konania znalca na odborné posúdenie tejto otázky, pretože posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný dňa 26.09.2002 B.. T. A. okrem hodnotenia bodov iné závery neobsahuje. Iba z bodového ohodnotenia poranení , ktoré navrhovateľ utrpel nie je možné prijať záver o tom, či boli v danej veci splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, a či teda navrhovateľ trpel takými bolesťami, ktoré odôvodňujú postup podľa vyl. č.

Z obsahu znaleckého posudku č. 7/2012 znalca B.. X. M. odvolací súd zistil, že bolestné ohodnotil znalec na sumu 2.923,75 z čoho základné bolestné je 1536,25 bodu a zvýšené podľa Prílohy k vyhláške č. A.I. (6) , a), b), c) je 1387, 5 bodu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že základné zvýšenie je vysvetlené pri jednotlivých položkách v rozprave a je logické už zo samotnej definície (bolestivejší spôsob liečby pre opakované transfúzie, infúzie, bolestivé preväzy, sťaženie zdravotnej pohody, fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu a bezvládnosti). Konštatoval, že každá jedna z týchto položiek vyžadovala bolestivejší spôsob liečby, aj keby nastala samostatne.

Podľa záverov znaleckého posudku najzávažnejšie zranenia boli prerušenie miechy vo výške desiateho hrudného stavca, trieštivá zlomenina desiateho hrudného stavca, poranenie medzistavcovej platničky medzi deviatym a desiatym a medzi desiatym a jedenástym hrudným stavcom s koreňovými príznakmi, ktoré spôsobujú nekontrolovateľné spazmy (v podstate kŕče) svalových skupín dolných končatín. Znalec uviedol, že bolesti bývajú tak veľké, že zranenému pretínajú dych, máva až pocit dychovej tiesne, ktorý sa ešte zväčšuje pri pomliaždení pľúc, ktoré bolo prítomné u navrhovateľa. Taktiež krv a vzduch

v pohrudnicovej dutine obmedzujú kapacitu pľúc a vedú k dychovej tiesni faktickej, t.j. dokázateľnej monitormi ale i psychickej, vnímanej pacientom pri takmer normálnych hodnotách vnútorného prostredia. Krv mal navrhovateľ v oboch pohrudnicových dutinách, bolo ju potrebné z nich odstrániť, vpravo operačne, zavedením hrudného drénu s napojením na aktívne odsávanie, vľavo punkciou.

Podľa názoru odvolacieho súdu zo záverov znaleckého posudku jednoznačne a nad všetky pochybnosti vyplýva nárok navrhovateľa na zvýšenie odškodnenia za pretrpenú bolesť, pretože vyššie popísanú bolesť jej intenzitu možno hodnotiť ako dôvod hodný mimoriadneho zreteľa. Znalec popísal bolesti pretrpené navrhovateľom takej intenzity, že zranenému pretínajú dych a navodzujú pocit dychovej tiesne, ktorý stav sa ešte zväčšoval v dôsledku pomliaždenia pľúc, ktoré navrhovateľ utrpel. Je preto možné prijať záver, že navrhovateľ v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode trpel mimoriadnymi bolesťami .

Vzhľadom k tomuto výsledku vykonaného dokazovania odvolací súd prijal záver, že sú v danej veci splnené zákonné podmienky pre zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa vyhl. č. Bolo totiž preukázané, že navrhovateľ trpel obzvlášť silnými bolesťami , o čom svedčí aj zvýšenie základného bolestného znalcom podľa Prílohy A.I. (6).

Čo sa týka počtu bodov, z ktorých odvolací súd vychádzal odvolací súd uvádza, že zohľadnil obranu vedľajšieho účastníka v tom, že za správnu výšku bodového ohodnotenia po zvýšení považoval 2673,125 bodov a nie znalcom vyčíslené bodové ohodnotenie na 2923,75 bodov, pričom sa stotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka konania, že pri jednotlivých položkách je treba vychádzať pri ich zvýšení z 3 základného bodového ohodnotenia a nie z plnej výšky pokiaľ žalobcovi patrí iba 3 z celkového možného počtu bodov. Správne vyčíslené bodové ohodnotenie aj podľa názoru odvolacieho súdu potom predstavuje sumu 2673,13 bodov.

Odvolací súd do základného počtu bodov pre hodnotenie bolestného 1536,25 zahrnul aj zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa prílohy A .I. (6) a/,b/ a c/, ktoré vypočítal podľa vyššie uvedeného spôsobu na 1136,88 bodov , spolu potom základné bodové ohodnotenie bolestného predstavuje 2673,13 bodov. Takto vyčíslené základné bodové ohodnotenie bolestného je v súlade aj s judikatúrou súdov SR ( Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30. júla 2008). Z uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že ak lekár pri hodnotení poškodenia zdravia spôsobeného úrazom vychádza zo základnej sadzby bodov tak, ako sú stanovené pod písm. B bod I. prílohy vyhlášky, a ak sú dané dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (Príloha A. bod I. vyhlášky), hodnotenie základnej sadzby zvýši, Výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné ohodnotenie bolestného, čo je v danom prípade 2673,13 bodov.

Zo znaleckého posudku (č.l. 397 spisu)) vypláva, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo v marci 2004, od kedy sa zdravotný stav navrhovateľa v podstatne nemení. Znalec uviedol, že do hodnotenia bolestného zahrnul aj odstránenie kameňov močového mechúra , čo bolo 16. 03. 2004. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že až do podania znaleckého posudku znalcom B.. A. M. sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal tým, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa, preto považoval odvolací súd nariadenie znaleckého dokazovania za potrebné. Súd prvého stupňa v konaní nesprávne postupoval, keď bez vykonania znaleckého dokazovania nárok navrhovateľa na zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa vyhl. č. bez ďalšieho zamietol, bez toho, aby znaleckým posudkom, ktorý obsahuje okrem bodového hodnotenia aj slovný popis pretrpenej bolesti a popis charakteru a intenzity prežitej bolesti vykonal dokazovanie a riadne zistil skutkový stav.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že u navrhovateľa je primerané zvýšenie odškodnenia za vytrpenú bolesť podľa vyhl. č. a to 10- násobné základného počtu bodov, pričom odvolací súd vychádzal zo základného počtu bodov 2673, 13 bodov x 60,- Sk/bod = 160.387,8 Sk x 10 = 1.603.878 ,-Sk. Z tejto sumy je potrebné odpočítať 15 % spoluúčasť navrhovateľa na vzniku škody, ktoré predstavuje sumu 240.581,70 Sk . Titulom bolestného potom navrhovateľovi patrí suma 1.363.296,3 ( 45.253,15 eura) - 72. 0000 (2.389,96 eura - suma už plnená vedľajším účastníkom) = 1.291.296,3 Sk t.j. 42.863,19 eura. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal mimoriadneho odškodnenia za bolesť v sume 79.904.40

eura. Takto vyčíslený nárok odvolací súd nad priznanú sumu 42.863,19 eura považoval za nedôvodný, a preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Odvolací súd pri úvahe o výške násobku zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného vychádzal zo znaleckého posudku, z charakteru zranení a pretrpenej bolesti. Znalec v znaleckom posudku (č.l. 382-385 spisu) podrobne uviedol ohodnotil jednotlivé zranenie navrhovateľa, ktoré v súvislosti z nehodou utrpel a s poukazom na vytrpené bolesti podľa Prílohy A.I. (6) a/,b/ a c/ zvýšil základné bodové hodnotenie. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Desaťnásobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu bolesti, ktorú navrhovateľ pretrpel. Takto zvýšená náhrada za bolesť je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná s ohľadom aj na doterajšiu súdnu prax (súdne rozhodnutie v obdobnej veci rozsudok KS Nitra zo dňa 6. mája 2010 č.k. ). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka konania, že v danej veci navrhovateľovi nepatrí odškodnenie ta bolesť podľa vyhl. č. , pretože v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ trpel v dôsledku zranení viac ako iní pacienti s obdobnými zraneniami, a že jeho bolesti preto neboli mimoriadne a teda nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver vedľajšieho účastníka nie je správy.

Rozhodujúcim pre priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť v rozsahu 10 násobku základného bodového ohodnotenia bolo množstvo a charakter zranení a s nimi súvisiaca bolesť, ďalej skutočnosť, že sám znalec zvyšoval základný počet bodového ohodnotenia z dôvodov uvedených v Prílohe A.I.(6) a/,b/, a c/ k vyhláške č. a tiež slovný popis navrhovateľom prežitých bolestí, z čoho je možné prijať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že nárok na zvýšenie odškodnenia bolesti podľa ust. vyhl. č. u navrhovateľa je daný.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na 50 násobné zvýšenie SSU odvolací súd uvádza, že aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne, pretože 12 násobné zvýšenie SSU je vzhľadom k nenapraviteľným, trvalým a vážnym dôsledkom, ktoré po dopravnej nehode zasiahli navrhovateľa nepostačujúce.

Zo znaleckého posudku znalca B.. A. M. vypláva, že po úraze je navrhovateľ absolútne neschopný chôdze a nikdy sa už nepostaví na nohy. Obdobne ako pri chôdzi - nikdy nebude chodiť, nikdy nebude stáť na vlastných nohách. Je odkázaný len na sedenie v invalidnom vozíku, s pomocou inej osoby si dokáže sadnúť na stoličku, do kresla, lavicu a pod. Zmeniť predmet sedenia môže len cez invalidný vozík, t.j. pomocou neho sa presunúť zo stoličky do kresla a pod. Čo sa týka domácich prác - pri nich môže používať iba pravú hornú končatinu, ľavú má výrazne oslabenú prakticky s nulovou silou. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že osobne si ho nevie dosť dobre predstaviť ako plnohodnotne sám varí, upratuje, utiera prach, vysáva, umýva podlahu a pod. iba jednou rukou. Má problém si odrezať chlieb, natrieť na pečivu maslo, syr, nakrájať salámu, klobásu atď. Raňajky mu musí pripraviť matka, sám by to okrem iného ani časovo nezvládal pred odchodom do práce. Hygienu má čiastočne sprístupnenú špeciálne zníženým umývadlom a vaňou, do ktorej sa vie s pomocou inej osoby dostať. Zdravý človek však tieto úkony musí vnímať ako utrpenie. Navrhovateľ môže cestovať špeciálne upraveným autom a dostane sa miesta prístupné invalidnému vozíku. Navrhovateľ má k dispozícii motorové vozidlo, špeciálne upravené pre jeho postihnutie, no problém je v tom, že nie je samostatný, pokiaľ ide o jeho rozhodnutie niekam ísť. Vždy je viazaný na inú osobu, pretože sa musí k vozidlu dopraviť na invalidnom vozíku, z ktorého však sa do auta sám nedostane a taktiež si vozík nevie naložiť do auta, ako to dokážu paraplegici s postihnutím len dolných končatín, ktorí majú plne funkčnú horné končatiny. Čo sa týka možnosti vzdelávanie uviedol, že teoreticky by navrhovateľ mohol študovať, no opäť všetko stojí a padá predovšetkým na jeho mobilite viazanej na invalidný vozík v spojení s odkázanosťou na inú osobu.

Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že navrhovateľ je absolútne obmedzený v chôdzi, stoji, športovaní spojenom s fyzickou aktivitou, turistike, bez stavebných úprav v rodičovskom dome by bol taktiež absolútne obmedzený pri dodržiavaní osobnej hygieny, sám si nevie naložiť invalidný vozík do špeciálne upraveného auta, takže je absolútne obmedzený aj pri dochádzaní do zamestnania či akýchkoľvek presunoch z domu.

Pre postihnutie nervovej pletene je vyradená ľavá horná končatina pre stratu nervového zásobenia ruky, takže nemá v nej úchopovú funkciu, zle je pohyblivý ľavý palec, dôležitý pre tzv. opozíciu proti ostatným prstom. Nie sú možné najjemnejšie pohyby prstov ľavej ruky, chýba tzv. jemná motorika.

Dolné končatiny sú bez aktívneho pohybu, vôľou ovplyvniteľného, trápia ho spazmy na dolných končatinách, ktoré sťažujú obliekanie, sám sa nevie obliecť, prsty na pravej nohe sú skrčené, v tzv. drápovitom postavení, čo mu sťažuje navlečenie ponožiek a obutie topánok. Bez pravidelnej aplikácie Botulotoxinu by jeho utrpenie bolo ešte väčšie. Poukázal na to, že pri vyšetrení navrhovateľa musel sám vyzliekať a následne po vyšetrení aj obliecť práve kvôli spazmom ale aj stuhnutej chrbtici. Jeho močový mechúr je vôľou neovládateľný, pre silnú a náhlu nutkavú potrebu močiť bez prechádzajúceho varovného signálu, rovnako aj častú potrebu močiť dochádza uňho k úniku moču aj napriek užívaniu liekov, ktoré túto nadmernú aktivitu močového mechúra majú ovplyvňovať, resp. tlmiť.

Napokon odvolací súd uvádza, že znalec sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa vzhľadom k vyššie uvedeným záverom ohodnotil na 2775 bodov.

Odvolací súd zohľadnil vyššie uvedené závery znalca a pri určovaní násobku odškodnenia za SSU podľa vyhl. č. zohľadnil aj skutočnosť, že k poškodenia zdravia navrhovateľa došlo v 20. roku jeho života, teda v mladom veku, kedy sa ešte ako študent vysokej školy pripravoval na budúce povolanie. Už len skutočnosť, že k poškodeniu zdravia s vyššie uvedenými dôsledkami došlo v tak mladom veku, ako to bolo v prípade navrhovateľa s ohľadom aj na trvalé a nezvratné poškodenie zdravia navrhovateľa zakladá nárok navrhovateľa na mimoriadne odškodnenie následkov úrazu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ust. vyl. č. nevyžaduje, aby osoba, ktorej sa prizná zvýšenie odškodnenia za SSU bola vždy osobou verejne činnou, z mimoriadnym nadaním v oblasti športu, hudby a podobne. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby v danej veci existovali dôvody hodné osobitného zreteľa a pri ich zistení súd môže zvýšiť odškodné aj nad sumu uvedenú v ods. 1 a 2 tohto zákonného ustanovenia. Tieto dôvody odvolací súd videl v tom, že navrhovateľ vo veku 20 rokov v dôsledku dopravnej nehody zostal na invalidnom vozíku, nedokáže chodiť ani stáť a taktiež má výrazným spôsobom postihnutú ľavú hornú končatinu, preto nedokáže robiť také úkony , aké inak môže robiť osoba s postihnutím dolných končatín odkázaná na invalidný vozík ( presadať s auta na invalidný vozík bez pomoci ďalšej osoby, uloženie invalidného vozíka do auta a pod.) Navyše jeho močový mechúr je vôľou neovládateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu najmä postihnutie ľavej ruky navrhovateľa súčasne s nezvratným poškodením chrbtice a znehybnením dolnej časti tela sú dôvodom na priznanie 20 násobku SSU, pretože pri takomto poškodení chrbtice je človek nútený používať horné končatiny a navrhovateľ je pri použití ľavej ruky výrazne obmedzený. Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa riadne neposúdil, keď navrhovateľovi priznal náhradu SSU iba v 12 násobku základného bodového ohodnotenia.

V čase poškodenia zdravia navrhovateľ bol zdravý človek, študoval na vysokej škole, mal priateľov, aktívne trávil voľný čas. Po úraze štúdium kvôli zlému zdravotnému stavu, problémom s bezbariérovým prístupom v škole nedokončil a nedokončil ani ďalšie štúdiu , na ktoré sa následne prihlásil. Sťaženie jeho spoločenského uplatnenia v ďalšom živote považoval odvolací súd za výrazné a to nielen vo vzťahu k spoločenskému, športovému vyžitiu ale aj z hľadiska voľby životného partnera a založenia rodiny. Napokon je navrhovateľ výrazne obmedzený aj v pracovnom zaradení. Je pravdou, že navrhovateľ sa so svojim zdravotným postihnutím dokázal zamestnať, avšak v zamestnaní je odkázaný na svojich kolegov prípadne švagra, ktorí mu musia pomáhať pri presune z auta na invalidný vozík. Navrhovateľ v čase úrazu žil s rodičmi a s nimi žije doposiaľ. Životnú partnerku nemá, pretože po úraze sa mu žiadna známosť nepodarila nadviazať. Rodičia zrealizovali prestavbu rodinného domu a vybudovali mu bezbariérové bývanie. Priateľov nemá, pretože jeho záujmy a schopnosť tráviť voľný čas sa od úrazu výrazným spôsobom zmenili. Uvedené skutočnosti potvrdil aj v konaní vypočutý svedok - otec navrhovateľa W. H..

Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl aj v tom, že poškodenie zdravia navrhovateľa je trvalé a nezvratné, nikdy nebude sám chodiť a prognóza uzdravenia je negatívna, pričom k tomuto poškodeniu zdravia došlo vo veku 20. rokov navrhovateľ, kedy ešte nestihol realizovať svoje životné ciele ako štúdium, voľba povolania, založenie rodiny a podobne.

Na základe týchto zistení odvolací súd v danom prípade považoval za primerané 20 násobné zvýšenie odškodnenia za SSU. Znalec v znaleckom posudku sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa

vzhľadom k vyššie uvedeným záverom ohodnotil na 2775 bodov. Podľa názoru dovolacieho súdu je treba pripočítať k tomuto bodovému ohodnoteniu aj sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené B.. X. O. pri psychiatrickom vyšetrení dňa 23.09.2002, zo záveru ktorého vyplýva, hodnota 600 bodov za vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy. Odvolací súd vyhádzal z tohto posudku z dôvodu, že bol urobený nasledujúci rok po nehode. Závery tohto znaleckého posudku účastníci konania nijako nenamietali. Odvolací súd vychádzal pri tom z názoru, že lekár - psychiater v roku 2002 lepšie vedel posúdiť následky úrazu na psychike navrhovateľa, ktoré zanechala dopravná nehoda z roku 2001. Z týchto dôvodov odvolací súd neustanovil znalca z odboru psychiatrie za účelom znaleckého dokazovania. Ako je už vyššie uvedené z posudku psychiatra B.. X. O. vyplýva, že navrhovateľ trpel vážnymi duševnými poruchami po iných ťažkých poraneniach( okrem poranenia hlavy), preto titulom SSU mu bolo priznaných 600 bodov. Z týchto 600 bodov zohľadnil odvolací súd 1 t.j. 300 bodov a to v súlade s bodom II. (12) prvé dve vety Prílohy k vyhl. č. , pričom krátenie takto priznaného nároku na 1 odvolací súd urobil aj s ohľadom na návrh právneho zástupcu navrhovateľa na odvolacom pojednávaní dňa 22. novembra 2012, ktorý poukázal, na to, že podľa Prílohy k vyhl. č. je možné započítať iba 1 takto priznaných bodov. Spolu potom bodové ohodnotenie SSU predstavuje 3075 bodov. Odvolací súd vyčíslil odškodnenie navrhovateľa titulom SSU tak, že 3075 vynásobil 60,- Sk/bod = 184.500 ,- x 20 násobok = 3.690.000, -Sk mínus 15 % spoluúčasti navrhovateľa t.j. 553.500 = 3.136.500,- Sk , t.j. 104.112,72 eura.

Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník v priebehu konania plnil navrhovateľovi titulom SSU sumu 168.000,- Sk (t.j. 5.576,58 ) + 52.394,94 eura, teda spolu 57.971,52 eura. Po odpočítaní už poskytnutého plnenia potom odvolací súd zaviazal odporkyňu titulom odškodnenia za SSU zaplatiť sumu 46.141,20 eura (104.112,72 - 57.971,52 ).

Vo zvyšku uplatneného nároku na 50 násobné zvýšenie bodového ohodnotenia SSU návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Aj napriek vážnemu a doživotnému postihnutiu navrhovateľa s trvalými následkami, ktorých závažnosť odvolací súd vzal do úvahy je treba uviesť, že navrhovateľovi zostali zachované intelektuálne schopnosti. Dokáže riadiť motorové vozidlo aj keď za pomoci iných osôb dokáže presadnúť z invalidného vozíka do vozidla a naopak a nie je úplne sociálne izolovaný, preto na 50 násobné zvýšenie SSU nie sú splnené zákonné podmienky.

K námietkam vedľajšieho účastníka ktorý tvrdí, že vyššie odškodné ako 12 násobok SSU navrhovateľovi nepatrí, pretože aj napriek zdravotnému postihnutiu je pracovne činný odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že navrhovateľovi sa podarilo zamestnať nie je možné posudzovať tak, že zdravotný stav navrhovateľa je tak dobrý, že mu umožnil zaradiť sa do pracovného pomeru. Je treba zohľadniť to, že navrhovateľ môže pracovať iba za pomoci druhých ľudí, ktorí mu pomáhajú presadnúť z vozidla do invalidného vozíka a bez ich pomoci by navrhovateľove pracovné aktivity neboli možné. Jeho zdravotné postihnutie je teda tak veľké, že pokiaľ chce pracovať je odkázaný na dobrú vôľu iných ľudí. Z tohto pohľadu je možné konštatovať, že ak by bol navrhovateľ odkázaný iba na vlastné schopnosti a možnosti jeho pracovné zaradenie by zrejme nebolo vôbec možné alebo mimoriadne obmedzené.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd uložil odporkyni povinnosť titulom odškodnenia za bolesť zaplatiť navrhovateľovi sumu 42.863,19 euro a titulom odškodnenia SSU sumu 46.141,20 eura ( odškodnenie za SSU) spolu 89.004,39 eura. Uvedenú povinnosť uložil odvolací súd plniť podľa v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. K námietkam vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne odvolací súd uvádza, že výška priznanej náhrady škody zodpovedá výške škody, ktorú ustálili súdy poškodeným osobám v obdobných veciach napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27. júna 2005 ( vec OS Nitra sp. zn. ).

Záverom odvolací súd uvádza, že sa zaoberal aj ust. a zisťoval , či v danej veci na strane odporkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu škody primerane zníži (moderačné právo súdu). Navrhovateľka sa bránila tým, že vedľajšiemu účastníkovi musí platiť regresnú náhradu, pričom jej príjem a majetkové pomery nie sú také, aby vysoké odškodné, pokiaľ ho súd navrhovateľovi prizná mohla splácať. Odvolací súd v danej veci prišiel k záveru, že náhradu škody nie je možné znížiť. Odvolací súd vzal na zreteľ najmä to , ako ku škode došlo. Odporkyňa škodu na zdraví spôsobila pri riadení motorového vozidla, pričom nielenže nemala na riadenie motorového vozidla oprávnenie, ale motorové vozidla viedla pod vplyvom návykovej látky. Odvolací súd v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa , pre ktoré by mohol postupovať podľa . Za dôvod

hodný osobitného zreteľa pritom nepovažoval súčasné majetkové pomery odporkyne ani prípadnú povinnosť platenia regresnej náhrady.

Napokon odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa bude rozhodovať o trovách celého konania vrátane tohto odvolacieho konania a tiež o trovách štátu, ktoré v tomto konaní vznikli. Súčasne teda rozhodne o povinnosti zaplatiť trovy štátu vzniknuté podaním znaleckého posudku znalcom B.. X. M. a o povinnosti odporkyne doplatiť súdny poplatok.

Toto rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.