Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)7ad/378466.a7195a.pdf
PDF · 132.66 KB
No categories available
3Cdo/72/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny
Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. A.,
advokátom so sídlom v K., proti žalovanej S., so sídlom v B., o náhradu škody na zdraví,
vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19 C 651/2002, na dovolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 31. októbra 2007 sp. zn. 9 Co 69/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 31. októbra
2007 sp. zn. 9 Co 69/2007 z r u š u j e vo výroku, ktorým bol rozsudok Okresného súdu
Poprad z 18. januára 2007, č.k. 19 C 651/2002-156 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
z 29. júna 2007 č.k. 19 C 651/2002-179 zmenený tak, že v prevyšujúcej vyhovujúcej časti sa
žaloba o náhradu za bolesť zamieta; zároveň uvedený rozsudok krajského súdu zrušuje vo
výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania. Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému
súdu v Prešove na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti dovolanie z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu
3 329 100 Sk náhrady za bolesť a 5 508 000 Sk náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Žalobu odôvodnil tým, že 7. júna 2001 utrpel pracovný úraz. Vzhľadom na
charakter zranení, ako i nepriaznivé prognózy jeho zdravotného stavu, žiadal aj mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Okresný súd Poprad rozsudkom z 18. januára 2007, č.k. 19 C 651/2002-156 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom z 29. júna 2007 č.k. 19 C 651/2002-179 zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi do 3 dní 1 636 500 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej zároveň uložil
povinnosť nahradiť trovy štátu 4 800 Sk a žalobcovi nahradiť trovy konania 187 249 Sk,
všetko do 3 dní. Výrok vo veci samej odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobca
7. júna 2001 utrpel pri plnení pracovných povinností úraz, pri ktorom došlo k poškodeniu
zdravia žalobcu s trvalými následkami poranenia pravej ruky, u ktorej pretrváva dlhodobé
znehybnenie, obmedzený pohyb, viazne ohnutie a vystretie v lakti a je znefunkčnená
úchopová funkcia ruky. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevykonával prácu viazača zdvíhaného
bremena v súlade s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí v rámci získanej odbornej
spôsobilosti viazača bremien, keď rukami tlačil zosúvajúce bremeno, o ktorom vedel, že nie
je správne uviazané, pričom sa nachádzal v nebezpečnej blízkosti dvíhaného bremena, čo je
v rozpore s § 14 ods. l písm. a/ zákona č. 330/1996 Z.z. a článkom 92 písm. n/ STN 270143,
ustálil spoluzavinenie žalobcu za následky súvisiace s poškodením zdravia v rozsahu 10 %.
Bol toho názoru, že povaha poškodenia na zdraví žalobcu, následky a predpokladaná
prognóza odôvodňujú aj zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V dôsledku poranenia pravej ruky a z toho
pretrvávajúcich poúrazových následkov možno žalobcu považovať za osobu zdravotne ťažko
postihnutú, následky po poranení sú trvalé, pohyby pravej ruky najmä v zápästí a prstoch sú
obmedzené. Vzhľadom na nefunkčnosť pravej ruky (úplné vyradenie úchopovej funkcie
pravej ruky) sa žalobca nemôže plne realizovať pri voľbe povolania, v osobnom živote,
nemôže sa venovať mimopracovným záľubám, ktoré si vyžadujú funkčnosť obidvoch rúk. Pri
určení výšky odškodnenia vychádzal zo základného bodového ohodnotenia stanoveného
znalcom MUDr. K., podľa ktorého bol základný počet bodov pre odškodnenie za bolesť
stanovený na 1027,50 a pre odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 1700.
Odškodnenie za bolesť zvýšil na 616 500 Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia na 1
020 000 Sk, ktoré sumy zodpovedajú 10 násobku základného bodového ohodnotenia bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov štátu
odôvodnil poukazom na § 148 O.s.p. a výrok o náhrade trov konania žalobcu poukazom na
Na odvolanie oboch účastníkov Krajský súd v Prešove rozsudkom z 31. októbra 2007
sp. zn. 9 Co 69/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom 1/
potvrdil vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť
žalobcovi sumu 614 233 Sk, vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, ako aj vo
výroku o náhrade trov štátu, 2/ zmenil v prevyšujúcej vyhovujúcej časti vo vzťahu k náhrade
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia [ 1 022 227 Sk (1 636500 Sk – 614 233 Sk)]
tak, že žalobu zamieta, 3/ žalovanú zaviazal zaplatiť v lehote 3 dní žalobcovi trovy konania
v sume 141 141 Sk. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporné, že úraz, ktorý
žalobca utrpel 7. júna 2001 je úrazom pracovným a že je daný dôvod na zbavenie sa
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu týmto úrazom spôsobenú v rozsahu 10 %, ako aj
bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia; spornou zostala otázka
zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. Zhodne s prvostupňovým súdom mal za to, že v danom prípade je na
mieste zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Pokiaľ ide o mieru toho zvýšenia pri odškodnení za bolesť
dospel k záveru, že súdom prvého stupňa priznané zvýšenie na 10 násobok základného počtu
bodov je dôvodné. Nesúhlasil však so stanovením základného počtu bodov súdom prvého
stupňa (1027,5 bodov) a bol toho názoru, že základný počet bodov pri odškodnení za bolesť je
575,75. Pri tomto určení vychádzal z toho, že znalec MUDr. K. vyčíslil bolestné bez aplikácie
zásad I. ods. 6, 7 na hodnotu 453,75 bodov a po pripočítaní 120 bodov za ďalšie operácie, ich
súčet (453,75 + 120) považoval za základ pre úvahy o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za
bolesť. Pri hodnote bodu 60 Sk suma zodpovedajúca základnému počtu bodov činí 34 542 Sk,
po zvýšení na 10 násobok predstavuje 345 420 Sk. Po zohľadnení zbavenia sa zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu v rozsahu 10 % (34 542 Sk) a odpočítaní žalobcovi vyplatených 58
445 Sk, náhrada za bolesť pri aplikácii § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. predstavuje sumu
252 433 Sk. Pri rozhodovaní o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal
odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zo základného počtu bodov stanoveného
znalcom MUDr. K. v znaleckom posudku číslo 27/2004 na 1675 bodov (súd prvého stupňa
vychádzal z 1700 bodov v zmysle posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
vypracovaného MUDr. K. 20. júla 2002), a pokiaľ ide o zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia súdom prvého stupňa na 10 násobok, odvolací súd ho vyhodnotil
ako neprimerane vysoké. Podobne ako prvostupňový súd vzal pri rozhodovaní do úvahy
všetky zásadné skutkové zistenia (že u žalobcu pred úrazom išlo o mimoriadne činného
človeka, ktorý mal dva pracovnoprávne vzťahy, bol činný aj v záujmovej činnosti,
v cyklistike, zdravotné následky ho podstatne obmedzili v možnosti jeho ďalšieho pracovného
uplatnenia, poškodenie zdravia sa negatívne dotklo jeho rodinného života a možností trávenia
voľného času). Odvolací súd na tomto základe dospel k záveru, že zvýšenie osobitného
odškodnenia žalobcu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia je opodstatnené vo výške 4
násobku a žalobcovi priznal z titulu osobitného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia po zohľadnení 10 % zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu
spôsobenú pracovným úrazom sumu 361 800 Sk (1675 bodov x 60 Sk x 3 – 40 200 Sk).
Z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady za
bolesť (252 433 Sk) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (361 800 Sk) a vo
zvyšnej vyhovujúcej časti ho zmenil tak, že žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania
odôvodnil § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p.
Proti výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol prvostupňový
rozsudok zmenený tak, že žaloba sa vo zvyšnej časti (nad sumu 614 233 Sk priznanú
odvolacím súdom do 1 636 500 Sk ako rozhodol súd prvého stupňa) zamieta, podal žalobca
dovolanie. Podľa jeho názoru spočíva napadnutý výrok na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V časti nároku na zvýšenie odškodnenia za bolesť súhlasil
s rozhodnutím odvolacieho súdu, pokiaľ zohľadnil 10 % zbavenie sa zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu a zvýšil odškodnenie na 10 násobok základného počtu bodov.
Odvolaciemu súdu však vytkol, že nerozhodol správne, keď vychádzal zo základného počtu
bodov 575,75 a nie z určenia tohto základného počtu znalcom MUDr. K. na 1027,5 bodov.
Taktiež nepovažoval za správne, keď odvolací súd odškodnenie za bolesť znížil o sumu 58
445 Sk, nakoľko táto suma (žalobcovi už vyplatená) nebola súčasťou nároku v zmysle § 7
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Na základe uvedeného bol toho názoru, že mu prináleží
odškodnenie za utrpenú bolesť v celkovej výške 616 500 Sk (1027,5 bodov x 60 Sk) a po
zohľadnení 10 % spoluzavinenia (61 650 Sk) a sumy 252 433 Sk priznanej mu rozhodnutím
odvolacieho súdu, má nárok na rozdiel vo výške 302 417 Sk (616 500 – 61 550 – 252 433).
V časti nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval rozhodnutie
odvolacieho súdu, vychádzajúce zo základného počtu bodov určeného znalcom MUDr. K. na
1675, ako aj 10 % spoluzavinenia na vzniku škody, za správne. Nestotožnil sa však s názorom
odvolacieho súdu, pokiaľ zvýšil odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 4
násobok základného počtu bodov (oproti 10 násobku zvýšenia vykonaného súdom prvého
stupňa), takéto zvýšenie považoval za nedostatočné a nezodpovedajúce jeho poškodeniu
zdravia a s tým spojenými obmedzeniami vo všetkých sférach života, nakoľko v dôsledku
ťažkého poškodenia celej pravej hornej končatiny je ako pravák vylúčený zo všetkých, aj
bežných úkonov, vyžadujúcich si obe horné končatiny. Uviedol, že v prstoch pravej ruky
nemá cit, nemôže ju ohnúť v lakti, obmedzený pohyb je aj v zápästí a postihnutou rukou
nedokáže uchopiť žiadne predmety, má aj psychické ťažkosti. Z týchto dôvodov dovolateľ
žiadal, aby dovolací súd napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, pokiaľ bola zamietnutá
žaloba v sume 845 117 Sk, zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu označila napadnutý výrok rozsudku odvolacieho
súdu za vecne správny. Podľa jej názoru nie sú dané dôvody, ktoré žalobca uviedol
v dovolaní. Žiadala, aby dovolací súd dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že dovolanie je čiastočne dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j.
či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka
byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani
nevyšla najavo v dovolacom konaní.
Dovolanie je odôvodňované aj tým, že napadnutý výrok rozsudku spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, že
odvolací súd správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov [§ 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej
len „vyhláška“)].
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne
samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo vyhláške upravené spoločne. Oba
druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený
mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí
a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej
povahy. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za
bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako
osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku
na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne,
lebo existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak (viď
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2002 sp. zn. 5 Cdo 117/2000
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 48/2004).
Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe vyhlášky (§ 2 ods. 1 vyhlášky); za bolesti sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody,
ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo
iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov
stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia závisí teda jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku,
jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom
škody a po ňom. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné najskôr zistiť,
aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom
škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov
možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené
možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Nemožno prehliadnuť, že už samo základné bodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 vyhlášky)
zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom negatívnych následkov utrpeného zranenia
obmedzený vo svojich možnostiach (napríklad v možnostiach spoločenského, kultúrneho,
športového využitia, ale aj pracovného uplatnenia). Primerané zvýšenie (§ 6 ods. 2 vyhlášky)
až na dvojnásobok predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver o tom, že
obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením; toto zvýšenie
prichádza do úvahy vtedy, keď konkrétny výsledok porovnania zdravotného stavu pred
zranením a po ňom opodstatňuje záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii
dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na
mimoriadne vysokej úrovni.
Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu v časti zvýšenia odškodnenia za bolesť,
dovolací súd nepovažuje názor odvolacieho súdu o určení základného počtu bodov a tomu
zodpovedajúcej sumy náhrady, za správny a v tomto smere považuje námietku dovolateľa za
opodstatnenú. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo základného bodového ohodnotenia
bolestného 575,5 bodov (453,75 bodov + 120 bodov); tento jeho záver nie je správny.
Zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť sú uvedené v prílohe A., bod I. vyhlášky
a sadzby pre hodnotenie bolestného pri úrazoch v prílohe B., bod I. vyhlášky. Podľa prílohy
A., bod. I. ods. 2 vyhlášky lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom
bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa
odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak a/ došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu);
ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila,
b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie
a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod.,
c/ povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon (príloha A., bod. I ods. 6 vyhlášky). Pri
súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť
najviac na dvojnásobok základnej sadzby (príloha A., bod I. ods. 7 prvá veta vyhlášky).
Z uvedeného vyplýva, že lekár pri hodnotení poškodenia zdravia spôsobeného úrazom
vychádza zo základnej sadzby počtu bodov tak, ako sú stanovené pod písm. B. bod I. prílohy
vyhlášky, a ak sú dané dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za
bolesť (príloha A. bod. I. vyhlášky), hodnotenie základnej sadzby zvýši. Výsledný takto
stanovený počet bodov potom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného.
V danej veci bolestné v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu, ktoré utrpel 7. júna
2001 pri plnení pracovných povinností, ohodnotil súdom ustanovený znalec MUDr. K.
v základnej sadzbe celkom na 453,75 bodov a za následné operácie 120 bodmi. Z obsahu
znaleckého posudku vyplýva, že znalec podľa zásad uvedených v prílohe A., bod I. ods. 7
vyhlášky z dôvodov uvedených v ods. 6 písm. a/ až c/ (opakované operácie tepny, prenos
kože, infúzie, transfúzie, infekciu) zvýšil odškodnenie v základnej sadzbe 453,75 bodov na
dvojnásobok, t.j. na 907,5 bodov; celkový základný počet bodov tak stanovil na 1027,5
bodov.
Keďže odvolací súd v danej veci do základného počtu bodov pre hodnotenie
bolestného nezahrnul aj zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa prílohy A., bod. I ods. 6 a 7
vyhlášky, správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, a preto jeho rozhodnutie v tomto
smere nie je správne. Z tohto dôvodu dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v časti,
v ktorej zamietol nárok žalobcu na zvýšenie odškodnenia za bolesť nad 252 433 Sk (súdom
priznanú náhradu do tejto výšky odvolací súd potvrdil) do 302 417 Sk (dovolací návrh) zrušil
a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. l, 2 O.s.p.).
Pokiaľ žalobca v dovolaní namietal pochybenie odvolacieho súdu pri výpočte
priznaného odškodnenia za bolesť, keď nesprávne odpočítal sumu 58 455 Sk, dovolací súd
k tejto námietke neprihliadol. Nakoľko z obsahu spisu vyplýva a medzi účastníkmi je
nesporné, že žalovaná poskytla žalobcovi odškodnenie za bolesť v sume 58 445 Sk, správne
odvolací súd z tohto titulu vyplatenú sumu pri rozhodovaní zohľadnil a túto od žalobcovi
prislúchajúcej celkovej náhrady za bolesť odpočítal. Výklad, ktorý zaujal žalobca v dovolaní,
že pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
sa nemajú započítať plnenia, ktoré boli vyplatené podľa § 7 ods. l vyhlášky, nemožno
akceptovať a znamenal by poskytnutie plnenia nad rámec príslušnej právnej úpravy.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
krajský súd podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, za akých podmienok umožňuje
vyhláška odškodniť a zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Správne
poukázal, že pri úvahe, či aplikovať ustanovenie § 6 ods. 2 alebo § 7 ods. 3 vyhlášky je
potrebné skúmať, či stupeň a rozsah obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie
poškodeného v živote a v spoločnosti je menej výrazné alebo mimoriadne. Odvolací súd
rozhodnutie o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia založil na zásadách uvedených v prílohe vyhlášky a svoje závery vysvetlil aj
poukazom na odborné (medicínske) zistenia.
Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré priznal žalobcovi
odvolací súd, je i podľa názoru dovolacieho súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu
a vykonanému znaleckému dokazovaniu primerané. U žalobcu bolo preukázané len
obmedzenie a sťaženie predpokladov pre uplatnenie v spoločnosti, žalobcovi zostala
zachovaná spôsobilosť pracovať, i keď nie v jeho predchádzajúcich pracovných zaradeniach
a nie na ten istý rozsah pracovného úväzku. Poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu
mu v podstatnej miere sťažilo možnosti výkonu celej škály činností, neprivodilo ale úplnú
neschopnosť vykonávať ich (vrátane výkonu určitých profesií, domácich prác, starostlivosti
o rodinu). Pred poškodením zdravia (ako to vyplýva z dokazovania vykonaného súdmi nižších
stupňov) sa žalobca nevenoval vo zvýšenej miere žiadnej politickej, športovej, kultúrnej
činnosti. Hoci sa mu v dôsledku zhoršenia zdravia dovtedajšie možnosti jeho
spoločenského, kultúrneho a športového vyžitia podstatne zúžili, celkom nezanikli. Aj podľa
názoru dovolacieho súdu sa dovolateľovi nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo u neho
o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené až 10 násobné
zvýšenie odškodnenia. Na tom nemôžu nič zmeniť ani žalobcom v dovolaní namietané
okolnosti (psychické ťažkosti, ktoré znásobujú celkové utrpenie spôsobené zdravotnými
obmedzeniami).
Na základe uvedeného preto odvolaciemu súdu nemožno vyčítať záver jeho úvah
o tom, akú mieru zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za
primeranú. Pokiaľ teda odvolací súd považoval 10 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ktorý žalobcovi priznal súd prvého stupňa) za privysoký a pokiaľ
za postačujúci a primeraný všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej veci
považoval 4 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, je jeho
právne posúdenie veci správne a zodpovedá hľadiskám vyplývajúcim z § 7 ods. 3 vyhlášky.
Dovolací súd preto v tejto časti neopodstatnene podané dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
K tej časti dovolania, v ktorej žalobca namieta, že odvolacím súdom priznané
odškodnenie nedosahuje ani sumu, ktorá by mu patrila v zmysle v súčasnosti platného zákona,
dovolací súd poznamenáva, že súd pri aplikácii určitého všeobecne záväzného právneho
predpisu je povinný riadiť sa jeho ustanoveniami, pokiaľ sa vzťahujú na prejednávanú vec.
Súd nemôže nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis
neumožňuje) s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa
nového právneho predpisu, ak tento nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho
aplikáciu vylučuje. Podľa prechodného ustanovenia § 11 ods. l v súčasnosti platnej právnej
úpravy, ktorou je zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu
a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, vzťahujú doterajšie predpisy. Keďže k poškodeniu zdravia žalobcu úrazom došlo
pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z., nemožno v zmysle vyššie uvedeného náhradu za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovať podľa tohto zákona, ale podľa
vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, je podľa § 243d ods. 1 veta druhá
O.s.p. záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd opätovne o trovách pôvodného
a dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: