Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/61/2013

Potvrdené rozhodnutím 16Co/61/2017
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v spore žalobkyne Z. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., B. XXX/XX, zastúpenej Q.. Z. V., P., P. R., T. G. V. XX/., proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s. „v konkurze", so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/61/2013-132 zo dňa 30. 09. 2013, takto rozhodol: I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci žalobkyňe Z. R., N.. XX.XX.XXXX, C. W. W., B. XXX/XX, v zast. JUDr. Alenou Kožiakovou, advokátkou so sídlom Lučenec, Adyho 2969/24, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, v zast. JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o. so sídlom Košice, Rastislavova 68, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452, sp. zn. zo dňa 19.01.2012 z r u š u j e.

Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452, sp. zn. zo dňa 19.01.2012 o d k l a d á do právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 203,64 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Aleny Kožiakovej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. zo dňa 19.01.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti z dôvodu, že žalobkyňa uzatvorila dňa 10.03.2008 ako poistník a zároveň poistený poistnú zmluvu zo žalovaným ako poisťovateľom. V zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ a v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov spotrebiteľ ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako poistiteľ mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle . Z hmotnoprávneho postavenia kontrahentov poistnej zmluvy možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že táto je v zmysle spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa uviedla, že súdom príslušným na konanie v predmetnej veci Okresný súd Lučenec v obvode ktorého má žalobkyňa bydlisko, tak ako to vyplýva z ustanovenia posledná veta Zo strany žalovaného bolo žalobkyni doručené oznámenie zo dňa 06.02.2009 o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku dňu 31.03.2009. Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu bolo žalobkyni oznámené, že voči žalovanému nemá žiaden nedoplatok, ani poisťovňa neeviduje preplatok. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa požadovala svoje povinnosti voči žalovanému vyplývajúce z poistnej zmluvy za splnené, keďže ju o existencii pohľadávok voči žalovanému žalovaný nikdy neinformoval, čomu nasvedčuje aj absentujúca ďalšia komunikácia medzi nimi. Až dňa 24.06.2013 bol žalobkyni zo strany Arbitrážneho súdu Košice doručený Rozhodcovský rozsudok vydaní týmto rozhodcovským súdom dňa 19.01.2012 pod sp. zn. v zmysle ktorého žalovanej bolo uložené zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 77,18 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 276 Eur. Žalovaný žalobkyňu o existencii tejto pohľadávky vopred žiadnym

spôsobom neinformoval. Spolu s rozhodcovským rozsudkom bol doručený žalobkyni aj návrh na začatie konania zo dňa 02.01.2012 podaný žalovaným dňa 04.01.2012 na Arbitrážny súd Košice I a tiež upovedomenie o začatí konania pred Rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012. Žalobca (v konaní pred súdom v postavení žalovaného) v podanom návrhu na začatie konania o zaplatenie 77,18 Eur adresovanom Arbitrážnemu súdu Košice uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. predložených poistných podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejedanie všetkých súdov Arbitrážny súd. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru predmetné zmluvné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedla, že žalobkyňa nemala možnosť sa riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom, pretože na základe rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu mala len 5 dnovú lehotu odo dňa doručenia rozsudku. Je nemožné očakávať od žalobkyne, aby sama dokázala kvalifikovane sa brániť a je málo pravdepodobné, že by v takom krátkom čase si zabezpečila adekvátne právne zastupovanie. Rozhodca rozhodol výlučne na základe listinných dôkazov a niečím nepodložených tvrdení žalovaného. Žalobkyni bolo odňaté právo konať pred súdom, pričom boli porušené jej práva tým, že Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobkyňu ako účastníčku konania ani jej neoznámil termín vyhlásenia rozsudku a neumožnil jej tak riadne si obhájiť svoje práva účasťou na pojednávaní. Žalobkyňa poukázala taktiež na skutočnosť, že dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmov. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Vo veci žalovaného a jeho nárokov už rozhodol Najvyšší súd SR rozhodnutím č. zo dňa 21.3.2012 na ktoré žalobkyňa poukázala.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Lučenec, pričom uviedol, že predmetom konania v prejedávanej veci je zrušenie Rozhodcovského rozsudku a takéto konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským v dôsledku čoho ani účastník konania nemôže mať v tomto konaní status spotrebiteľa. Na základe uvedeného preto v súlade s ustanovením posledná veta pred bodkočiarkou za miestne príslušný súd žalovaný považuje Okresný súd Košice I. Žalovaný poukázal taktiež na absenciu základných náležitostí obsiahnutých v žalobe. Uviedol, že napadnutý rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach bol vydaný v súlade so o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že zákon výslovne a taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, alebo domáhať sa jeho zrušenia. Podaná žaloba neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody a je z tohto pohľadu neúplná a absentujú v nej zákonné náležitosti. Žalovaný taktiež poukázal, že samotný zákon upravuje prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že v riadne a včas podanej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí žalobca uviesť aj dôvody pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom vzhľadom na zákonom stanovenú prekluzívnu dobu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa na iné neskôr podané žaloby, či doplnenia žaloby a nové dôvody nemôže prihliadať, keďže nie sú uvedené vo včas podanej žalobe. Je povinnosťou žalobcu, aby vymedzil predmet konania a aby svoj návrh aj právne odôvodnil. Z podaného návrhu je možné vyvodiť, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. má byť dôvod v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní, t. j. že jeden účastník popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená individuálne a nie a ani nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou v poistnej zmluve v zmysle ustanovenia a nasle. . Rozhodcovská doložka bola uzatvorená v rámci poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.03.2008 ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky žalovaného zo dňa 21.05.2007 osobne a vlastnoručne podpísané žalobcom. Na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného textu VPP sa nachádzajú tzv. Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, pričom text odseku 2 týchto dojednaní vyslovene uvádza, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné

strany ako rozhodcovskú doložku. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 obsahujúcich len 2 body, pričom bod 2. týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na XV. časť VPP. Táto XV. časť VPP sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka s osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007, pričom tento súhlas obsahuje vlastnoručný podpis poistník hneď za textom týchto dojednaní. Zo znenie Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačne individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže žalobca podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že vzťah medzi poisťovňou a poistníkom vzniká na základe poistnej zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté jednotlivé vzájomné práva a povinnosti. Vzájomné práva a povinnosti medzi poisťovňou a poistníkom sú obsiahnuté aj vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Z právnej úpravy vyplýva, že ak má poistný vzťah platne vzniknúť, poistník musí podpísať jednak poistnú zmluvu a jednak VPP. Všeobecné poistné podmienky obsahujú rad ustanovení, ktoré sa na konkrétny poistný vzťah vzťahujú len vtedy, ak tak určuje písomná zmluva, alebo iné zmluvné dojednania, preto sa nazývajú "všeobecné". Obsahom konkrétneho poistného vzťahu je iba ten produkt, ktorý si poistník zvolí v poistnej zmluve. Aj keď poistník podpísal súvislý text poistných podmienok, niektoré časti poistných podmienok sa na jeho poistný vzťah nevzťahujú a týmito časťami poistník nie je viazaný. Poistník síce podpisuje celý súvislý text VPP, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Poistník podpisuje súvislý text VPP včítane časti XV. poistných podmienok. Ak by poistník pripojil svoj vlastnoručný podpis iba pod súvislý text VPP, potom by časť XV. ak vytvára značnú nerovnováhu v neprospech poistníka bola neprijateľná a teda neplatná. Dôsledkom tejto skutkovej situácie by bol stav, v ktorom by poistník nebol časťou XV. o rozhodcovskom konaní viazaný a poistný vzťah by vznikol bez takej platnej dohody o rozhodcovskom konaní a teda za tejto situácie by bola bez ďalšieho osobitného právneho úkonu časť XV. neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Skutková situácia v tomto konkrétnom prípade sa však od vyššie popísanej situácie odlišuje osobitným a samostatným podpisom poistníka pod osobitnými zmluvnými dojednaniami. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom konkrétnom prípade Dodatkom č. 2 z 15.12.2008 (bod 7., časť XVII. ods. 11b) ku všeobecným poistným podmienkam poistníka bola daná dostatočná možnosť po uzavretí poistnej zmluvy ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tak, že rozhodcovské konanie bolo možné odmietnuť bez toho, aby takýmto výkonom práva bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu práva a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať. Ďalšou okolnosťou na ktorú žalovaný poukázal je v súvislosti s individuálnym dojednaním rozhodcovskej doložky a vyvíjajúcou sa judikatúrou Najvyššieho súdu SR je skutočnosť, že poistník bol na osobitnom tlačive pred podpisom poistnej zmluvy osobitne poučený a upozornený na obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku zmluvy dôsledkom neplatenia a pod. Zmienené osobitné tlačivo nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej praktiky, ide o listinu vyhotovenú v účastnosti na základe Zz. (predtým Zz.). Tretí subjekt nezávisí od zmluvných strán poistnej zmluvy tzv. viazaný finančný agent je povinný pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka o podstatných okolnostiach poistného vzťahu. Dokument preukazuje právo poistníka dokonca žiadať o dodatočné vysvetlenia a doplnenie informácií o produkte. Podpisom záznamu o potrebách a požiadavkách klienta žalobca potvrdil, že mu boli v jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta. Žalobca pri uzatváraní rozhodcovskej doložky bol plne spôsobilý na právne úkony, resp. netvrdil opak. Zároveň bol odborne poučený odborníkom - finančným agentom o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa poistnej zmluvy a nežiadal doplňujúce informácie. Poistná zmluva je výnimočnou spotrebiteľskou zmluvou, pretože v tomto type zmluvy sa v rámci jej právnej úpravy vyslovene predpokladá uzavretie dohody o rozhodcovskom konaní v rámci poistného vzťahu ( ). Ide o jedinú typovú zmluvu v civilnom práve, kde súkromnoprávny kódex explicitne počíta s dohodou o rozhodcovskom konaní ako súčasťou zmluvného vzťahu. To vylučuje, aby bola rozhodcovská zmluva v poistnom vzťahu apriory ex lege neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže súd skúmať, či rozhodcovská doložka zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej doložky a teda, aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu, v právach a povinnostiach zmluvných strán nebol by súd oprávnený ju skúmať a to v súlade s ustanovením . Navyše žalobca nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán ani nenamietal. Hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán nezakladá samotné dojednanie rozhodcovskej doložky, pretože ani zákon použitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Nie každá rozhodcovská doložka je teda automaticky ex lege neprijateľnou zmluvnou podmienkou a už vôbec nie každá znamená značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je iba taká rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa (IV. - US 55/2011), ak nebola súčasne individuálne dojednaná. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v hrbom nepomere k procesnému postaveniu dodávateľa. Žalobca namietal skutočnosť, že na podanie odporu mal len 5 dňovú lehotu. Avšak samotná skutočnosť, že procesné lehoty sú upravené v rokovacom poriadku Rozhodcovského súdu odlišne od nezakladá ich prísnosť, resp. nevýhodnosť a už vôbec nie nezákonnosť. Pokiaľ ide o dĺžku procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku neposkytuje spotrebiteľom žiadnu výnimku, resp. ochranu osobitnej ochrany na podávanie opravných prostriedkov. Lehota na podávanie opravných prostriedkov je stanovená všeobecne pre všetkých účastníkov konania. 5-dňová procesná lehota na podanie odporcu proti rozhodcovskému rozsudku bola stanovená v pravidlách rozhodcovského konania pre všetkých účastníkov rozhodcovského konania bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú spotrebiteľmi. Rovnakú lehotu na podanie odporcu proti rozhodcovskému rozsudku by mal aj odporca a teda v tomto smere poriadok rozhodcovského súdu neposkytoval žiadnemu z účastníkov výhodu. V prípade, ak žalobca s pohľadávkou uplatnenou žalovaným v rozhodcovskom konaní nesúhlasil, tak mal a mohol podať odpor po ktorom mohol namietnuť odôvodnenosť, resp. výšku tejto pohľadávky. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti uplatnenej pohľadávky sú svojou povahou meritom veci pojednávaným pred rozhodcovským súdom a nie sú a nemôžu byť predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa začína len návrhu avšak nie je svojou povahou sporovým konaním, súd sa už nezaoberá vecnými skutočnosťami, ktoré boli medzi stranami sporné a ktoré boli predmetom konania na Rozhodcovskom súde. Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku rovnako nemožno považovať za spotrebiteľský spor, keďže dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú koncipované ako dôvody vzťahujúce sa viac menej k procesným pochybeniam, avšak nejdú do merita veci, t. j. súd nie je oprávnený v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmať vecne a meritórne obsah rozhodcovského rozsudku a teda ani práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania. Žalovaný taktiež nesúhlasil s podaným návrhom na odklad vykonateľnosti. Povolením odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať naozaj o výnimočné a v tom ktorom konkrétnom prípade existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť riadne odôvodnené. Žalovaný sa taktiež vyjadril k otázke oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcu, pričom uviedol, že žalobca nie je v postavení spotrebiteľa a pokiaľ nezaplatil súdny poplatok, z návrhu na začatie konania žalovaný poukazuje na zákonnú povinnosť zastaviť takéto konanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, prečítaním poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok, príručky obchodnej služby, oznámenia o zániku poistenia, návrhu na začatie konania pred Rozhodcovským súdom, upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovského rozsudku, potvrdenia o prijatí návrhu, rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice, fotokópie doručenky, potvrdenia o osobnom podaní, vyjadrenia k odbornej otázke NBS z 10.10.2012, potvrdenia o výbere rozhodcovského súdu.

Žalovaný uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 31.03.2009 na základe listu žalovaného zo dňa 06.02.2009, ktorým bola predmetná poistná zmluva zo strany žalovaného zrušená.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 77,18 Eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 77,18 Eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 19.1.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 77,18 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku

Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa, , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa , účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení . Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní zmluvy konal vrámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa oslobodený od ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust. a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 24.06.2013 a žaloba bola podaná 18.07.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle veta prvá nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa veta prvá ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami pod sp. zn. zo dňa 21.3.2012 , a to aj s poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15- dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh žalobcu v zmysle ust. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti a to až do právoplatného skončenia konania, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol zrušený podľa citovaného zákona, a teda podľa citovaného zákona súd bude po právoplatnosti rozhodnutia o zrušené rozhodcovského rozsudku v konaní ďalej pokračovať vo veci zaplatenia peňažnej sumy 77,18 Eur.

Vo vzťahu k predloženému listinnému dôkazu a to nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -47, mal súd za to, že predmetné rozhodnutie je vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žaloby žalobkyne bez právneho významu.

Podľa Zz. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne kritériá, ktoré by obligatórne mali byť zohľadňované pri rozhodovaní súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti. Súd má za to, že dôvodnosť takto podaného návrhu je daná už samotným charakterom prejedávanej veci, navyše bez odloženia

vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku by hrozilo riziko výkonu tohto rozhodnutia. Keďže povinný z tohto exekučného titulu podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a z toho vyplývajúce preskúmanie procesného postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu vychádzal, je preto dôvod očakávať že plniť dobrovoľne nebude a na plnenie vyčká až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý vysloví, či v predmetnom rozhodcovskom konaní a následne rozhodcovskom rozsudku neboli porušené jeho procesné práva. Súd preto odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu vzniknutých trov konania. Žalobkyňa súdny poplatok za podanie žaloby nezaplatila, pretože bola od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodená a teda v tejto časti jej trovy nevznikli. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Alenou Kožiakovou, ktorá si vyčíslila odmenu za právne zastupovanie za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa 09.09.2013), 3x 60,07 Eur, spolu s 3x režijným paušálom 7,81 Eur, t. j. spolu 203,64 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.