Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/10/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, sídlo Trnava, sídlo kancelárie Trnava, Sladovnícka 13, zastúpený: In Medias Res, s.r.o., Trnava, Sladovnícka 13, proti žalovanej: P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, V.,, zastúpená advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, Trnava, Hlavná 44, o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -140 zo dňa 8. októbra 2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,32 eura titulom právneho zastúpenia k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudok zamietol žalobu žalobcu na vypratanie žalovanej z bytu č. XX na X. nadzemnom podlaží bytového domu na M. ulici č. XX v V. a priznal žalovanej náhradu trov konania v sume 221,26 eura. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení , ods. 1, a o trovách konania rozhodol podľa . Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní predmetným návrhom domáhal vypratania bytu žalovanou z dôvodu, že vlastníkom bytu je spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v konkurze, ktorý nie je právnym predchodcom ani nástupcom spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii s ktorým mal naposledy E. H. uzatvorenú nájomnú zmluvu a ktorá je absolútne neplatná. Žalovaná v byte býva bez toho, aby byt užívala na základe platného právneho titulu a to nájomného vzťahu so žalobcom. V danej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že konkludentne došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca minimálne od roku 2008 prijímal a prijíma až doposiaľ od nebohého E. H. a následne od žalovanej platby za užívanie predmetného bytu, čím dal jednoznačne najavo, že rešpektuje ich užívacie právo k bytu. Na základe vykonanej obhliadky bytu dňa 8.3.2010 žalobca zistil, že po smrti E. H. predmetný byt užíva žalovaná, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nesporoval, naďalej prijímal od nej platby nájomného. Skutočnosť, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii so sídlom Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, s ktorou mal nebohý E. H. uzavretú nájomnú zmluvu bolo spochybnené, bola žalobcovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia ne súde prvého stupňa vo veci vedenej pod spisovou značkou , t.j. od 20.11.2008, kedy i následne oznámil nájomcom (i E. H.), že nájomné majú poukazovať na jeho účet. Z takéhoto konania žalobcu vyplýva, že vystupoval ako vlastník a akceptoval žalovanú ako oprávnenú užívateľku bytu i ako prenajímateľ predmetného bytu. Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že i keď žalobca nie je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa bytu, s ktorým mal nebohý E. H. uzavretú nájomnú zmluvu, medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu

nájomnej zmluvy k predmetnému bytu konkludentne najneskôr dňom, kedy žalobca prvý krát prijal od žalovanej platbu za užívanie bytu. Došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy žalovanej so žalobcom v ústnej forme, na všetkých náležitostiach sa účastníci dohodli a žalobca túto zmluvu rešpektoval, keďže žalovanej každoročne poskytuje vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu. Na základe takto osvedčeného skutkového stavu súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadami podľa ustanovenia a , keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia . Žalobca v súvislosti s posúdením skutkového stavu uviedol, že pri skúmaní právnych nárokov jednotlivých osôb k bytom, ktoré sú v jeho vlastníctve, rešpektoval faktický stav a vychádzal z predpokladu, že osoby užívajúce byty sú osobami, ktorým toto právo patrí na základe platných nájomných zmlúv. Na základe toho aj s takýmito osobami komunikoval ako s nájomcami. To, že na jeho účet prichádzali platby žalovanej vo výške, ktorá nebola so žalobcom dohodnutá a pod variabilným symbolom, ktorý žalobcom nebol určený ani dohodnutý, nemožno považovať za fakt, že žalobca prejavil vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu. Na účet žalobcu boli poukazované platby identifikované len prostredníctvom variabilného symbolu, prípadne priezviskom. Poukázanie určitej sumy na účet úpadcu neznámou osobou nemožno považovať za uzavretie zmluvy konkludentným spôsobom s konkrétnym nájomcom. Poukázal na skutočnosť, že žalobca pri ustanovení do funkcie správcu konkurznej podstaty nedisponoval žiadnymi dokladmi vzťahujúcimi sa k predmetným bytom. Predchádzajúci správca, ktorý neoprávnene zapísal predmetné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty, mu žiadne doklady nevydal. Plnenia, ktoré žalovaná platila v súvislosti s užívaním bytu, považuje žalobca za plnenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej veci bez právneho dôvodu. Na strane žalobcu nikdy nebola daná vôľa uzavrieť nájomné zmluvy a nedošlo k prejavu takejto neexistujúcej vôle. Domnelý právny úkon uzavretia nájomnej zmluvy nemožno považovať za slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný podľa , a teda nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Na uzavretie nájomných zmlúv žalobca nemá súhlas veriteľského výboru ako príslušného orgánu, ktorý by mu musel dať záväzný pokyn. Nie je správny názor súdu prvého stupňa, že prijatím prvej platby na účet žalobcu došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, keďže prijatie takejto platby nemohol nijako ovplyvniť a pri jej prijímaní neprejavil žiadnu vôľu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a skutočnosti uvedené v odvolaní za zavádzajúce a odvolanie ako také za účelové. Poukázala na listinu vystavenú žalobcom, ktorá obsahuje výzvu, aby všetci nájomcovia platili nájomné vo výške ako doposiaľ a oznamuje im číslo účtu a tvorbu variabilného symbolu. Žalobca potvrdil prijímanie platieb nájomného, žalobca má uzavretú zmluvu o výkone správy s E. R., tento subjekt poskytuje žalovanej pravidelné vyúčtovania adresované samotnému žalobcovi. Z týchto skutočností vyplýva, že žalobca poznal počnúc obdobím, keď sa stal vlastníkom predmetných bytov, všetky informácie potrebné pre vznik a existenciu nájomného vzťahu. Zamestnanec žalobcu Mgr. J. R. uviedol žalovanej, že nájomný vzťah trvá a je potrebné poukazovať platby nájomného, ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu, žalobcovi. Zamestnancom žalobcu bola v roku 2010 vykonaná obhliadka bytu, ktorej sa žalovaná zúčastnila, a na ktorej sa zisťovali údaje a stav bytu potrebné nielen pre nájomný vzťah, ale aj pre potreby prevodu bytu do osobného vlastníctva žalovanej. Keďže koncom roka 2008 došlo priamo k informovaniu žalovanej, akým spôsobom a komu má platiť platby označované ako nájomné, bola zo strany žalobcu nesporne prejavená vôľa uzavrieť so žalovanou nájomnú zmluvu a žalobca tento úkon teraz neopodstatnene považuje za neexistujúci. Napokon žalovaná zdôraznila, že je jej potrebné poskytnúť súdnu ochranu, keďže konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a je nezlučiteľné s jeho funkciou správcu konkurznej podstaty. Žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a jej priznať náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (, 204

), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil, hoci jeho závery viedli v konečnom dôsledku k správnemu rozhodnutiu a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa bolo vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná sporný byt užívala na základe konkludentnej nájomnej zmluvy, žalobca od žalovanej poberal sumy zodpovedajúce nájomnému určenému touto nájomnou zmluvou. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikla konkludentným spôsobom nájomná zmluva a vypratania sa nemožno domáhať vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná má právny titul k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti.

Súd prvého stupňa sa správne zaoberal ako predbežnou otázkou tým, kto bol oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu, ako aj tým, či medzi účastníkmi nevznikol iný právny vzťah ako čisto faktický, čo možno považovať za ťažisko sporu účastníkov. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -653 zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. -767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -767. Ústavný súd SR uznesením č.k. -19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva, že žalobca (v tejto veci domnelý prenajímateľ bytu - TAZ, a.s.) neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, vylučuje. Žalobca (t.j. TAZ, a.s.)nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na žalobcu(t.j. TAZ, a.s.), preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. - 767 zo dňa 23.09.2008 sa okrem iného uvádza, že žalobca (t.j. TAZ, a.s.) na svoje tvrdenia nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy. V danom prípade žalobca (t.j. TAZ, a.s.)svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, preto platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti

boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze (t.j. žalobca), aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporný byt je predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedeným bytom a iba tento subjekt bol po celý čas jeho vlastníkom a preto mu patrí oprávnenie prenajímať predmetný byt a aj oprávnenie domáhať sa jeho vypratania voči tomu, kto ho neoprávnene užíva (126 ) .

Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. a nasl. a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia , prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve.

Podľa ust. § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať, okrem úpravy nájmu bytu. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 žalobca vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne oznámil žalovanej (rsp. jej právnemu predchodcovi) číslo účtu, na ktorý majú poukazovať nájomné, svedčí o konkludentnom nájomnom vzťahu. Žalobca rešpektoval pokojný stav, je nesporným, že od roku 2009 poberal od žalovanej (rsp. jej právneho predchodcu) riadne platené nájomné. V komunikácii medzi účastníkmi nikdy nedošlo k vymáhaniu žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia (žalobca vždy vyzýval na zaplatenie nájomného). To, že takéto posúdenie stavu žalovanou je oprávnené, vyplýva aj z listu zo dňa 09.12.2008, ktorým žalobca oznamuje konanie obhliadky bytu a priamo oslovuje označené osoby ako nájomcov. K uzavretiu nájomnej zmluvy medzi účastníkmi došlo konkludentne najneskôr dňom prijatia prvej platby žalobcom od žalovanej za užívanie bytu.

Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. , v ktorej sa prejednávala vec s obdobným skutkovým stavom, a hoci záver rozhodnutia je opačný - súd dospel k záveru, že zmluva nebola uzavretá pre nedostatok formálnych predpokladov na preukázanie konkludentnej akceptácie návrhu, pre právne posúdenie veci je možné toto rozhodnutie podporne aplikovať aj v tejto prejednávanej veci. Najvyšší súd tu konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť ( ). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu (nájomcov). Pokiaľ žalobca po dobu dva a pol roka (20.11.2008 - 21.04.2011) pristupoval k žalovanej ako k nájomcovi, jeho postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platil a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania, bola zjavná vôľa, aby byt užíval za odplatu (neboli mu doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu, užívacie právo nebolo spochybňované), je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet žalobcu (pričom je potrebné zdôrazniť, že na takúto platbu a na vopred určený účet bol žalovaná priamo vyzvaní žalobcom, nešlo o svojvoľne vykonanú úhradu). To, že podľa tvrdení žalobcu nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto

uzavretej zmluvy (o tomto nemohli mať nájomcovia vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu).

Pokiaľ žalobca tvrdí, že závery súdu prvého stupňa sú „absurdné“ a poukazuje na dôsledky, ktoré majú znamenať, nemožnosť vypratania osoby platiacej určitú sumu ako nájom, odvolací súd zdôrazňuje, že každý prípad takéhoto konania je povinný súd posudzovať individuálne a starostlivo zvažovať prejavenú vôľu účastníkov a zámer zákonodarcu pri úprave určitého právneho vzťahu. Súd nehodnotil len to, či trvá nájomný vzťah a či zanikol, ale po vyriešení predbežnej otázky skúmajúcej platnosť nájomného vzťahu medzi spoločnosťou TAZ a.s. a žalovanou správne zisťoval, či medzi účastníkmi nevznikol nový nájomný vzťah. Ak by neboli naplnené predpoklady vzniku takéhoto vzťahu, potom by vypratanie, samozrejme, bolo dôvodným.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

S poukazom na ust. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že v odvolacom konaní patrí procesne úspešnej žalovanej náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaná si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich vo vynaložených trovách právneho zastúpenia v sume 66,32 eura za jeden úkon právnej služby - vypracovanie odvolania, ktoré jej odvolací súd priznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.