Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/674/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o. , so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti odporcovi M. Q., narodeného XX. XX. XXXX, bytom H., V. č. XXX, o zaplatenie 1 448,50 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -47 zo dňa 27. júna 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd pripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Prešov, Námestie legionárov č. 5, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Súd mal za to, že vstup právnickej osoby zriadenej na ochranu spotrebiteľov predpokladá a zakotvuje samotný zákon a so vstupom takýchto osôb do konaní na ochranu spotrebiteľov počítal i zákonodarca, čo vyplýva z dôvodovej správy k . Účasť takéhoto vedľajšieho účastníka v konaní na strane spotrebiteľa posilňuje jeho ochranu v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv, a to predovšetkým v situáciách, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Jedná sa o všetky spory, v ktorých sa spotrebiteľ môže domôcť ochrany svojich spotrebiteľských práv podľa osobitného predpisu. Zvýšenú ochranu spotrebiteľa má zabezpečiť práve účasť občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľov v konaní v pozícii vedľajšieho účastníka. Súd vec právne posúdil podľa ust. .

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ). Podľa jeho názoru v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané pod sp. zn. č. , v zmysle ktorého „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel“, teda, „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie /to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor/. Podľa navrhovateľa, teda, kým odporca nepodá odpor proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Poukázal na obdobný právny názor vyslovený aj Krajským súdom v Bratislave, v Nitre, v Trnave, v Prešove a v Košiciach. Uznesenie okresného súdu žiadal zmeniť a vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustiť.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol najmä, že vstup Združenia do konania zákon v §- e 93 ods. 2 priamo predpokladá. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 08. 2012 a na tú skutočnosť, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je právnickou osobou, ktorej cieľom je ochrana práv spotrebiteľov podľa osobitného predpisu. Poukázal aj na odôvodnenie uznesenia KS Banská Bystrica č. zo dňa 07. 05. 2013, v zmysle ktorého, okrem iného, platobný rozkaz možno vydať len v konaní sporovom, ak sa v žalobe uplatňuje

právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností tvrdených žalobcom , a to aj bez návrhu žalobcu. To, či sa jedná o konanie sporové alebo nesporové, teda, nederminuje to, či je žalovaný v konaní pasívny alebo sa aktívne bráni, a ani to, či sa jedná o konanie skrátené alebo nie. Len z pasivity žalovaného totiž nemožno vyvodiť, že s nárokom súhlasí, a už vôbec nie to, že z tohto dôvodu ide o konanie nesporové. Právnická osoba založená podľa môže účinne vstúpiť do akejkoľvek fázy sporového súdneho konania na stranu spotrebiteľa. Napadnuté uznesenie navrhol ako zákonné a správne potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. , a uznesenie okresného súdu podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom navrhovateľa, že vedľajšie účastníctvo je z povahy veci vylúčené v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, a to aj napriek uzneseniu Najvyššieho súdu SR vydaného pod sp. zn. ( ale aj z 10. 10. 2012). V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2013 sp. zn. totiž skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený.

Podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa názoru odvolacieho súdu v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. je nosnou ideou, že vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemôže do konania vstúpiť proti vôli hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník podporovať a hlavný účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas. Nevyslovenie súhlasu sa rovná neudeleniu súhlasu. Na vyslovenie súhlasu s úkonom vedľajšieho účastníka nemôže súd vyzvať hlavného účastníka podľa . I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, vyjadrenie nesúhlasu hlavného účastníka, prípadne nevyjadrenie súhlasu, môže zabrániť tomu, aby pred súdom na strane hlavného účastníka v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si hlavný účastník neželá. V zmysle stanoviska vysloveného v rozhodnutí sp. zn. predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú :

a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania,

b) uvedenie, na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať,

c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona),

d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka, ak účastník konania vznesenie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva,

e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania,

f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Aj keď je právny názor okresného súdu správny v tom smere, že do konania môže vedľajší účastník vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu jeho konania, a teda, aj pred vydaním platobného rozkazu, v súdenej veci nie je zistený súhlas hlavného účastníka, ktorého má vedľajší účastník v spore podporovať s jeho vstupom do konania, a preto je rozhodnutie okresného súdu predčasné. Okresný súd mal oznámiť nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzvať nielen navrhovateľa, ale aj odporcu, aby sa k tomuto vstupu vyjadril. V prípade nesúhlasného stanoviska so vstupom vedľajšieho účastníka zo strany navrhovateľa nastáva povinnosť súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodnúť (viď vyššie uvedený predpoklad účasti vedľajšieho účastníka pod písm. d/). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. „Z ust. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého si v konaní neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje, a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje “ (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ).

Úlohou okresného súdu bude preto vyzvať hlavného účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať na vyjadrenie svojho stanoviska k jeho vstupu do konania a rozhodnúť o pripustení vedľajšieho účastníka len po zistení tohto stanoviska, pričom však postup podľa ust. v súdenej veci nie je prípustný. Výzva adresovaná účastníkom konania sa netýka postupu a vedenia konania, a preto sa nemôže uplatniť domnienka v zmysle uvedeného ustanovenia. Okresný súd pritom prihliadne aj na tú skutočnosť, že aj nevyjadrenie súhlasu sa rovná neudeleniu súhlasu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.