Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-261-2012.pdf
PDF · 120.43 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/261/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ L. I., bytom U., G. XX, 2/ G. F., bytom U., L. XX, 3/ A. R., bytom T. L., Z., W., 4/ N. R., bytom T. L., Z., W., zast. JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou v Nitre, Mostná 72, proti odporkyni: C. M., bytom Q. XXX, zast. Mgr. Ing. Evou Solčanovou, advokátkou v Nitre, Sládkovičova 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 14. 06. 2012 č.k. 18C/18/2011-202, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že navrhovateľky v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami v podiele 1/3-iny k celku nehnuteľnosti v kat. úz. Q., zapísanej na LV č. XXX ako par. č. XXXX/XX, o výmere 1331 m2, ornej pôdy, určenia, že spoluvlastníkom zvyšného podielu nehnuteľností v rozsahu 1/3-iny bol ku dňu svojej smrti H. R., zomr. XX. XX. XXXX a určenia, že podiely H. R. v rozsahu 1/3-iny patria do dedičstva po H. R.. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 126 ods. 1, § 134 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z výpisu LV č. XXX pre O. Q., kat. úz. Q. vyplýva, že vlastníkmi spornej parcely sú odporcovia v 1. a 2. rade v podiele 1/1. Podľa výpisu listu vlastníctva, aktuálneho k 21. 06. 1994, vlastníkmi tejto parcely boli navrhovateľky v 1., 2. rade a t.č. neb. H. R., každý v podiele 1/3-iny. Rozhodnutím Okresného súdu v Nitre sp.zn. D 4154/92 z 22. 10. 1993 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po neb. H. R., v ktorej okrem iných, predmetom dedenia bola aj parc. č. 2168/92 - orná pôda, o výmere 1331 m2. Okresný súd v Hradci Králové uznesením sp.zn. 25D/31/2008 schválil dohodu zákonných dedičov, navrhovateľov v 3. a 4. rade, o vyporiadaní dedičstva po neb. H. R.. Parcela č. 2168/92 bola predmetom nájmu na základe nájomných zmlúv uzatvorených v roku 1994 navrhovateľmi ako prenajímateľmi s nájomcom RADAR, s.r.o.. V roku 2010 RADAR, s.r.o. v nájomnej zmluve zo 16. 12. 2010 predložil navrhovateľom k podpisu zmluvu so zníženou výmerou prenajímaných pozemkov, poníženú o výmeru spornej parcely s ohľadom na aktuálny zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctve v prospech odporcov. Odporcovia vlastnícke právo odvodzujú od prehlásenia zo dňa 16. 12. 1965, v ktorom H. R. s manželkou H. prehlásili, že odpredali roľu - parc. č. 2168/92 na 3 rovnaké čiastky medzi G. M., W. C. a L. Z.. G. M. - odporca v 1. rade bude užívať roľu v celej šírke stavebného pozemku parc. č. 2168/139. Bývalé ONV v Q. rozhodlo o pridelení pozemku do osobného užívania - parc. č. 2168/139 o výmere 800 m2 za účelom výstavby rodinného domu odporcom. Notárskou zápisnicou sp. zn. N 205/99, Nz 268/99 z 25. 06. 1999 bolo osvedčené vlastnícke právo odporcov v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam. V nej uviedli, že užívajú ostatnú časť pozemku, aj dvor a záhradu najmenej od roku 1965 tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne. Keďže podľa platného právneho stavu od roku 1964 nebolo možné zriadiť právo osobného užívania na väčšiu výmeru ako 800 m2, zostal zbytok pozemku do výmery 2131 m2 neusporiadaný. Súd prvého stupňa skúmal, či odporcovia v 1. a 2. rade splnili zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva pozemku. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, z prehlásenia zo 16. 12. 1965, písomného prehlásenia manželov R., výsluchu svedka L. Z., že odporcovia vstúpili do držby pozemku, dospel k záveru, že držba bola oprávnená, nehnuteľnosť užívali nerušene a nepretržite viac ako 10 rokov a v jej užívaní neboli nikým rušení. V roku 1995 zistili, že nehnuteľnosť nemajú právne vysporiadanú, preto osvedčili vlastnícke právo vydržaním do notárskej zápisnice. Dňa 12. marca 1968 bola do notárskej zápisnice spísaná rozdeľujúca a kúpna zmluva, uzatvorená medzi H. R. a manželkou H. ako predávajúcimi a C. a Z. ako kupujúcimi. Účastníkmi tejto zmluvy neboli odporcovia, čo podľa názoru súdu prvého stupňa nevylučovalo ich dobromyseľnosť v užívaní nehnuteľnosti, ktorú odvodzujú od prehlásenia z roku 1965. Svedok L. Z., účastník kúpnej a rozdeľovacej zmluvy potvrdil, že od R. kúpili nehnuteľnosť v rovnakých šírkach a tak ako on, tak aj odporcovia zaplatili kúpnu cenu nehnuteľnosti 7.000,-Kčs. Tvrdenie navrhovateľov o užívaní pozemku spoločnosťou RADAR, s.r.o. a jeho právnym predchodcom, družstvom Zbehy, nebolo preukázané a hoci spoločnosť RADAR, s.r.o. mala uzatvorené s nimi nájomné zmluvy, svedok B.. D. A., konateľ spoločnosti, potvrdil, že sporná parcela nebola nimi užívaná. Z týchto dôvodov odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie v zmysle § 151 ods. 3 OSP po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť. Mali za to, že odporcovia nepreukázali dobromyseľnosť a dlhodobé nerušené užívanie pozemku po dobu 10 rokov. Poukázali na to, že odporcovia nemajú právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva, pretože parcelu od ich právnych predchodcov, manželov H. a H. R., nikdy nekúpili. V prehlásení zo 16. 12. 1965 manželia R. prejavili vôľu predať odporcom len parc. č. 2168/139. Bolo by v rozpore s logikou, keby už v roku 1965 na základe prehlásenia predali manželom C. a Z. celú pôvodnú parcelu č. 2168/92 o vtedajšej výmere 6251 m2 a následne v roku 1968 by kúpnou zmluvou uzatvorenou vo forme notárskej zápisnice predali znovu ešte raz parc. č. 2168/142 a 2168/143. Poukázali na to, že s obsahom a významom notárskej zápisnice sa súd v odôvodnení rozsudku riadne nevysporiadal. Zdôraznili, že na druhej strane notárskej zápisnice je jasne uvedené, že vlastníkmi novovytvorenej parc. č. 2168/92 o výmere 1331 m2 zostávajú manželia R.. Samotné prehlásenie, ako nadobúdací titul pre vlastnícke právo neobstojí, pretože mu chýbajú náležitosti zmluvy o prevode nehnuteľností, presné označenie kupujúcich, podpisy kupujúcich, špecifikácia pozemku, vyjadrenia dotknutých štátnych orgánov a registrácia Štátnym notárstvom. Absencia registrácie Štátnym notárstvom zakladá neospravedlniteľný právny omyl, ktorý nikdy nemôže svedčiť o dobromyseľnosti žalovaných, tí mali poznať platné právo, resp. sa s ním mali oboznámiť pred tým, ako právny úkon zrealizovali. V tomto smere poukázali na rozsudok NS SR zo dňa 29. 03. 2011 sp. zn. 5 Cdo 49/2010. Poukázali na notársku zápisnicu Nz 268/99 z 25. 06. 1999, v ktorej je uvedené, že zbytok pozemku do výmery 2131 m2 zostal neusporiadaný a nadobúdatelia (odporcovia) so súhlasom MNV používali celý pozemok. Z uvedeného je zrejmé, že vedeli o tom, že na základe prehlásenia nedošlo k riadnemu prevodu pozemku, inak by neučinili pred notárom vyhlásenie, že ho užívali so súhlasom MNV. Pokiaľ ide o spornosť užívania pozemku, vyjadrenia odporcov ako dôkaz neobstoja a výpoveď svedka L. Z., ich dlhoročného suseda, nedisponuje potrebnou mierou dôveryhodnosti. Poukázali na to, že odporcovia sa v priebehu konania snažili zavádzať, že na pozemok nie je iný prístup. Ohliadkou bolo preukázané, že pozemok zo zadnej strany je voľne prístupný, pričom skutkový stav opísaný v zápisnici z ohliadky nezodpovedá skutočnosti, čo aj namietali. Pozemok nie je oplotený a tvrdenie, že prístupu na pozemok bránia porasty, sa nezakladá na pravde. Zemina bola navezená krátko pred ohliadkou a nepreukazuje, že 10-ročnú dobu v období od roku 1965 do roku 1999 bola cesta pre poľnohospodárske stroje blokovaná. Výpoveď konateľa spoločnosti RADAR, B.. A. má minimálnu výpovednú hodnotu, keďže bol konateľom spoločnosti až od roku 1997 a to, že pozemok neužíval Štátny majetok Q., je len tvrdením odporcov a subjektívnou domnienkou konateľa spoločnosti RADAR, s.r.o. Nestotožnili sa s právnym názorom súdu o nerušenom užívaní pozemku, ani po spísaní notárskej zápisnice v roku 1999 a zdôraznili, že odporcovia nemohli vydržať pozemok ani v období od 25. 06. 1999 do 21. 01. 2011, pretože im stále chýbala dobromyseľnosť na nadobudnutie pozemku. Napokon poukázali na to, že súd sa nevyporiadal ani s nimi predloženými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkajú obdobných prípadov, neuviedol, v čom videl rozdiel v tomto konaní, pre ktorý nemohol prípad posúdiť, rovnako ako najvyšší súd v uvedených rozhodnutiach.
Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že navrhovatelia návrh podali až po tom, čo zistili, že sporná nehnuteľnosť nie je zahrnutá do nájomných zmlúv. Z výpovede konateľa RADAR, s.r.o., Ing. A. vyplynulo, že pozemok nebol užívaný ich spoločnosťou. Naopak, v ich prospech svedčí nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania, pričom dobromyseľnosť odvodzujú od neperfektnej kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 1965 s manželmi R.. Od tejto doby nehnuteľnosť v dobrej viere ako svoju vlastnú užívajú. V užívaní neboli nikým rušení, čo potvrdili aj svedecké výpovede G. R. a L. Z.. Poukázali na to, že navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní 11. 10. 2011 potvrdila, že časť nehnuteľnosti bola predaná. Pri konfrontácii potvrdila, že otec H. R. jej povedal, že dostal peniaze a za pozemky mu zaplatili všetci traja, ktorí mali postavené domy na parcelách. Vyplatenie kúpnej ceny 7.000,-Kčs za pozemok potvrdil aj svedok L. Z.. S ohľadom na to, podľa ich názoru splnili všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku titulom vydržania. Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré navrhovatelia v konaní predložili, uviedli, že je potrebné zisťovať, kedy skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba a aká bola vtedajšia konštantná judikatúru súdov v sporoch o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Predložené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR majú iné skutkové okolnosti v porovnaní s prejednávanou vecou, a preto na tento prípad nie sú aplikovateľné. Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 20. 04. 2011 sp.zn. 6M Cdo 5/2010, ktorý vyslovil právny záver, že o výnimočnosť okolností, za ktorých môže byť aj právny omyl ospravedlniteľný, môže ísť napríklad vtedy, keď omyl bol vyvolaný aj konaním štátneho orgánu, pretože držiteľ mohol dôvodne predpokladať, že štátne orgány poznajú právo. V tejto súvislosti uviedli, že nehnuteľnosť kupovali v roku 1965 od manželov R. na MNV v Q., t.j. pred štátnym orgánom, kde bola vyplatená aj celá kúpna cena 7.000,-Kčs. O predaji existuje prehlásenie v písomnej forme, a preto mohli dôvodne predpokladať, že nehnuteľnosť v roku 1965 nadobudli kúpou do svojho vlastníctva. V závere uviedli, že navrhovatelia v celom konaní nepredložili žiadny relevantný dôkaz o tom, že by po roku 1965 mali v držbe a užívali spornú nehnuteľnosť a neboli nikým rušení. Výpoveď L. W., v tom čase 4-ročného dieťaťa, navyše v blízkom príbuzenskom vzťahu k navrhovateľke v 1. rade, nemôže byť takým dôkazom.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.
Predmetom konania je návrh navrhovateľov, ktorým sa po pripustení jeho zmeny uznesením súdu prvého stupňa dňa 09. 11. 2011 domáhajú určenia, že navrhovateľky v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX, v kat. úz. Q., parc. č. XXXX/XX - ornej pôdy o výmere 1331 m2 v podiele 1/3-iny k celku, určenia, že spoluvlastníkom zvyšného podielu v 1/3- ine bol ku dňu svojej smrti H. R., zomr. XX. XX. XXXX a určenia, že podiel H. R. v rozsahu 1/3-iny uvedenej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po H. R., zomr. XX. XX. XXXX. Za právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva označili nadobudnutie od právnych predchodcov dedením, keď navrhovateľky v 1. a 2. rade parcelu zdedili po svojich rodičoch, neb. H. R., rod. H., zomr. XX. XX. XXXX a neb. otcovi, H. R., zomr. XX. XX. XXXX a navrhovatelia v 2. a 3. rade po neb. H. R., synovi neb. H. R. a manželky H. R., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Dedičské konanie po neb. H. R. bolo vedené pod sp.zn. D 4154/92, v ktorom spornú parcelu zdedili všetky jej deti , navrhovateľky v 1. a 2. rade a v súčasnosti neb. H. R., zomr. XX. XX. XXXX a rovnako tak po neb. H. R. dedili spornú nehnuteľnosť všetky 3 deti. Po neb. H. R. dedičské konanie skončilo vydaním rozhodnutia sp.zn. 25D 318/2008. Navrhovatelia tvrdili, že s poľnohospodárskym družstvom RADAR, s.r.o., Q., mali uzatvorené nájomné zmluvy, k spornej parcele od 15. 09. 1994 do roku 2010. Predmetom nájomných zmlúv bol prenájom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX a XXX ako parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X o celkovej výmere 0,2272 ha pre každého spoluvlastníka. Nájomná zmluva predložená nájomcom RADAR, s.r.o., Q. dňa 16. 12. 2010 zahŕňala už znížený predmet nájmu, ponížený o výmeru parc. č. 2168/92. Následne zistili, že ako vlastníci parc. č. 2168/92 o výmere 1331 m2 sú v LV č. XXX zapísaní odporcovia na základe notárskej zápisnice z 25. 06. 1999 Nz 268/99, N 205/99, osvedčujúcej nadobudnutie vlastníckeho práva odporcami vydržaním v zmysle § 134 OZ.
Jedným z osobitných originálnych spôsobov nadobudnutia vlastníctva je i inštitút vydržania. Dochádza k nemu priamo zo zákona v prípade splnenia zákonom požadovaných predpokladov, ku ktorým patrí spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a jej nepretržitosť počas celej zákonom ustanovenej doby. Tieto zákonom určené podmienky vydržania musia byť splnené kumulatívne, to znamená v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nedochádza k vydržaniu.
Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska samého účastníka. Zároveň vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titul) vzniku vlastníctva. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej subjektívne v dobrej viere.
V súdenej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, je v súčasnosti vo vlastníctve odporkyne (v čase podania návrhu bol vlastníkom aj G. M., manžel odporkyne, ktorý zomrel dňa 02. 02. 2013 a v dedičskom konaní ju nadobudla odporkyňa). Navrhovatelia vlastnícke právo odvodzujú od vlastníckeho práva právnych predchodcov, pôvodných vlastníkov spornej parcely, neb. H. R., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX a neb. H. R., nar. XX. XX. XXXX a zomr. XX. XX. XXXX, po ktorých parcelu nadobudli v dedičskom konaní spolu s t.č. neb. bratom, H. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Dedičmi po ňom sú navrhovatelia v 3. a 4. rade, jeho deti. Keďže predmetná žaloba je žalobou na určenie v zmysle § 80c/ OSP, odvolací súd skúmajúc existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení uzavrel, že majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, keďže odporkyňa je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti, a preto iba súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. V čase podania návrhu odporcovia v 1. a 2. rade boli zapísaní na LV č. XXX kat. úz. Q., obec Q. ako vlastníci parc. č. XXXX/XX - ornej pôdy o výmere 1331 m2 v podiele 1/1 na základe osvedčenia v notárskej zápisnici 268/99, N 205/99-Z, spísanej na Notárskom úrade C.. I. A. dňa 25. 06. 1999. V nej vyhlásili, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. Q., parc. č. XXXX/XX - ornej pôdy o výmere 1331 m2, parc. č. 2168/139 - záhrady o výmere 344 m2, parc. č. 2168/155 - zastavanej plochy s domom súp. č. XXX o výmere 439 m2, parc. č. 2168/191 - zastavanej plochy o výmere 17 m2 v celosti tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne z 18. 01. 1995 č. 14111543-77/94. Uvedená nehnuteľnosť vznikla z pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. 2168/92, zapísanej v PKN vložke č. 1455 na H. R. a H. R., rod. H.. Tí nehnuteľnosti nadobudli kúpou v roku 1944. V tom čase išlo o roľu, na ktorej nebola vybudovaná žiadna stavba. Dedičské konanie po pozemnoknižných vlastníkoch bolo prejednané pod D 4159/92, D 4160/92 a na základe týchto dvoch dedičských rozhodnutí bol založený LV č. XXX, na ktorom však je uvedená len časť pôvodnej parc. č. 2168/92 o výmere 1331 m2. Tento zápis nezodpovedá skutočnému užívaciemu stavu, ktorý vznikol v roku 1965. Pozemok bol v roku 1966 vykúpený štátom za účelom zriadenia stavebných pozemkov. Parc. č. 2168/92 bola rozdelená na 3 časti, z ktorých 1/3-inu prevzali žiadatelia a zostávajúce 2/3-iny L. Z. a W. C.. Nadobúdatelia mali k pozemkom zriadené právo osobného užívania, ako vyplýva zo záznamu v pozemnoknižnej vložke č. 1455. Za svoju časť pozemku vyplatili náhradu 960,-Kčs. Na pozemku vybudovali rodinný dom so súp. č. XXX, ostatnú časť pozemku tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne, dvor aj záhradu užívajú od roku 1965 až doposiaľ. Z prehlásenia, spísaného dňa 16. 12. 1965 vyplýva, že H. R., nar. XX. XX. XXXX s manželkou H. R., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. odpredali roľu - parc. č. 2168/92 na 3 rovnaké čiastky medzi G. M., C. W. a Kolomana Z.. G. M., bytom Q. mal užívať roľu v celej šírke stavebného pozemku č. 2168/139, W. C., bytom Q. v celej šírke stavebného pozemku č. 2168/138 a L. Z., bytom Q. v šírke stavebného pozemku č. 2168/137. Podkladom k prehláseniu bol geometrický plán č. 920-98-5. Rozhodnutím ONV
- finančného odboru v U. z 28. 01. 1966 bola G. M. pridelená do osobného užívania parc.č. 2168/139 o výmere 800 m2 za účelom výstavby rodinného domu, za úhradu práva osobného užívania v sume 960,- Kčs. Vydaniu rozhodnutia predchádzalo prehlásenie manželov R. z 20. 01. 1966, adresované Rade miestneho národného výboru v Q., že sa dobrovoľne vzdávajú troch stavebných pozemkov v kat. úz. Q. v prospech Československého štátu, zapísané vo vložke č. 1455 na parc. č. 2168/92 vo výmere po 800 m2 každého pozemku. K prehláseniu pripojili aj geometrický plán. Z geometrického plánu č. 920-98-5 zo 14. 12. 1965 vyplýva, že bol vypracovaný za účelom rozdelenia parc. č. 2168/92, pričom bol použitý k rovnakému účelu s označením GP č. 920-10-6 a overený 24. 01. 1966. Z neho je zrejmé, že parc. č. 2168/92 bola rozdelená na 3 novovzniknuté parcely, a to parc. č. 2168/138, 2168/139, 2168/141, každá o výmere 800 m2 a par. č. 2168/140 verejný majetok (cesta) o výmere 69 m2, ktoré nadobudol Československý štát - MNV v Q.. Zvyšná časť pôvodnej parcely č. 2168/92 o výmere 3782 árov zostala vo vlastníctve doterajších vlastníkov H. a H. R.. Dňa 12. 03. 1968 bola do notárskej zápisnice spísaná rozdeľovacia a kúpna zmluva, ktorou manželia R., ako vlastníci parc. č. 2168/92 o výmere 6251 m2, túto rozdeľujú na parc. č. 2168/92 o výmere 1331 m2 s tým, že táto zostáva vo vlastníctve doterajších vlastníkov a parc. č. 2168/142 o výmere 12,08 árov odpredali L. Z. s manželkou a parc. č. 2168/143 - roľu o výmere 12,43 árov odpredali W. C. s manželkou. Prílohou bol geometrický plán č. 920-39-68. Do zápisnice uviedli, že kúpnu cenu v celkovej sume 1.283,50 Kčs kupujúci vyplatili predávajúcim v roku 1966. Geometrickým plánom 920-39-68, ktorý bol vypracovaný za účelom rozdelenia parc. č. 2168/92, boli vytvorené parcely č. 2168/92 o výmere 13,31 árov, parc. č. 2168/142 o výmere 12,08 árov a parc. č. 2168/143 o výmere 12,43 árov. Spoločnosť RADAR, s.r.o. Q. uzatvorila s navrhovateľmi nájomné zmluvy s počiatkom nájmu od 15. 09. 2004, predmetom ktorých bol nájom pozemkov, zapísaných v PKN vložke č. 771, 1053, 1040 na LV č. XXX, teda aj spornej parcely č. 2168/92, vychádzajúc zo zápisu v liste vlastníctva č. XXX, podľa ktorého ako vlastníci nehnuteľnosti boli zapísaní na základe dedičských rozhodnutí po svojich právnych predchodcoch navrhovatelia v 1., 2. rade a H. R., nar. XX. XX. XXXX, ich brat, ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel.
Hodnotiac predmetnú vec z hľadiska vyššie popísaných skutkových zistení, ako i platnej právnej úpravy odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu. Súd prvého stupňa v tomto smere totiž vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe neho dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodil i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Reagujúc na námietky navrhovateľov uvádzané v ich odvolaní však považuje za potrebné poukázať na niektoré významné aspekty.
Navrhovatelia namietali splnenie podmienky dobromyseľnosti odporcov pri vstupe do držby nehnuteľnosti a jej užívanie po zákonom stanovenú dobu. Ako už vyššie odvolací súd konštatoval, odporcovia boli zapísaní ako vlastníci sporného pozemku na základe listín o vydržaní do notárskej zápisnice, spísanej notárom podľa § 56 ods. 1 písm. g/ zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Takáto listina je spôsobilá na zápis záznamom podľa § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon). Preto pokiaľ navrhovatelia spochybňovali vlastnícke právo odporcov, museli podať určovaciu žalobu podľa § 80c/ OSP na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že podľa tvrdenia odporcov, k vydržaniu vlastníckeho práva malo dôjsť pred 01. 01. 1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb., je potrebné vec posúdiť podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom do 1. januára 1992.
Inštitút vydržania, ako právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva, za splnenia zákonných podmienok vymedzených v § 132a ods.1 OZ bol do nášho právneho poriadku zavedený od 01. 04. 1983, účinnosťou zákona č. 131/1982 Zb. Podľa § 135a ods. 1, 2 cit. zákona, vlastníkom veci, ktorá mohla byť predmetom osobného vlastníctva, sa stal občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec po dobu troch rokov a nehnuteľnú po dobu desiatich rokov. Podľa § 132a ods. 1 cit. zákona, kto s vecou nakladal ako s vlastnou a bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, mal, pokiaľ nebolo stanovené inak, obdobné práva na ochranu, ako vlastník veci. Výnimkou boli právnické osoby a nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve. Účelom tejto právnej úpravy bolo poskytnúť ochranu tomu, kto nebol vlastníkom, nakladal s vecou ako so svojou a bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí a mala za cieľ uviesť právny stav do súladu so skutočným stavom, čo do toho času nebolo možné. Podľa ustálenej judikatúry oprávnená držba predpokladá, aby bol držiteľ v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Do vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (§ 135a ods. 4).
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy Obč. zákonníka č. 141/1950 Zb., platného do 01. 04. 1964, bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam listinou - právnym úkonom, ktorý nepodliehal schvaľovaniu iného orgánu. Vlastníctvo nadobúdané zmluvou sa prevádzalo už samou zmluvou, ak nebolo dohodnuté inak, alebo ak nevyplývalo nič iné z osobitných predpisov (§ 111 cit. zák.), pričom prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe sa zapisoval do týchto kníh (§ 112). To znamená, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nenadobúdalo intabuláciou, čiže zápisom do pozemkovej knihy. Zápis bol možný na základe individuálneho požiadania účastníkov právneho úkonu, mal však iba deklaratórny charakter a v mnohých prípadoch sa ani nevykonával. Podľa právnej úpravy vykonanej Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Zb., s účinnosťou od 01. 04. 1964, sa vlastníctvo pri prevode nehnuteľnosti na základe zmluvy nadobúdalo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť bola potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nešlo o prevod do socialistického vlastníctva (§ 134 ods. 2). Podľa Občianskeho zákonníka č. 501/1991 Zb. (§ 868, § 872 ods. 6,), účinného od 01. 01. 1992, si môže oprávnená osoba do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, započítať čas, po ktorý mal jej právny predchodca pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona, čiže mohla si započítať aj oprávnenú držbu vykonávanú pred 01. 01. 1992.
Podľa § 134 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorý platil od 01. 04. 1964, vlastníctvo nehnuteľností mohol nadobudnúť iba oprávnený držiteľ v prípade, ak mal vec v držbe nepretržite po dobu 10 rokov s výnimkou vecí, ktoré nemohli byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré mohli byť vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Odporcovia vlastnícke právo k pozemku odvodzujú od neperfektnej kúpnej zmluvy tvrdiac, že o jej právnej neperfektnosti nemali vedomosť a mali za to, že právny úkon, označený ako prehlásenie zo 16. 12. 1965, vyjadroval prejav vôle predávajúcich, pôvodných vlastníkov - manželov R. o odpredaji pozemku a bol spôsobilý vyvolať u nich dobromyseľne (objektívne aj subjektívne) vznik oprávnenej držby s následkom splnenia podmienok na nadobudnutie ich vlastníckeho práva k veci vydržaním. Nehnuteľnosť kupovali v čase, kedy Občiansky zákonník pre účinnosť zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyžadoval registráciu zmluvy štátnym notárstvom. Navrhovatelia poukazovali na rozhodnutia NS SR, z ktorých vyplýva, že právny omyl týkajúci sa nevyhnutnosti registrácie zmluvy pre nadobudnutie vlastníckeho práva v období, keď registrácia bola podmienkou účinnosti zmluvy, je neospravedlniteľný, a preto nemôže vyvolať dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Odvolací súd v kontexte súdenej veci zaujal právny názor, že k dobromyseľnému konaniu môže dôjsť aj v prípade, ak konanie (resp. aj nekonanie) vychádza z právneho omylu, a to napr. v prípade zmien zákonov a ich odlišných znení, ktorú skutočnosť si oprávnený držiteľ nemusel uvedomiť, resp. zaregistrovať. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, právny úkon, od ktorého odporcovia odvíjajú vstup do oprávnenej držby, prehlásenie zo 16. 12. 1965, bol vykonaný v roku 1965 a mohol u odporcov vyvolať stav dobromyseľnosti, keďže v režime podliehajúcemu predchádzajúcej právnej úprave, zák. č. 141/1950 Zb., ktorý platil do 01. 04. 1964, nebola požadovaná pre nadobudnutie vlastníckeho práva intabulácia, čiže informácia vo verejne dostupnej listine, ani perfektná zmluva, ale iba listina preukazujúca vôľu účastníkov k zmene vlastníckeho práva. Pre relatívne krátky čas platnosti novej právnej úpravy týkajúcej sa nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je možné spravodlivo požadovať, aby zachytili takúto zmenu a teda mohli vychádzať z toho, že konajú v rámci tohto právneho režimu a sú oprávnenými držiteľmi pozemku. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje aj na ust. § 130 ods. 1 Obč. zákona, podľa ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená a taktiež rozhodnutie NS ČR sp. Zn. 22Cdo 490/2001, v ktorom vyslovil právny názor, že aj keď platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, môžu sa vyskytnúť výnimočne prípady, keď držiteľ bude so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere i v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu.
K námietke navrhovateľov o absencii dobromyseľnosti odporcov pri vstupe do držby s poukazom na to, že v roku 1968 manželia R. kúpnou zmluvou uzatvorenou vo forme notárskej zápisnice opätovne predali celú pôvodnú parc. č. 2168/92 manželom C. a Z., je potrebné uviesť, že prehlásenie zo 16. 12. 1965 sa netýkalo odpredaja celej parcely 2168/92, ktorá mala pôvodnú výmeru 6251 m2, ale iba jej časti, a to pozemkov za stavebnými pozemkami kupujúcich, čo podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu prehlásenia jednoznačne vyplýva. Stavebné pozemky dostali odporcovia, manželia Z. a C. pridelené do osobného užívania rozhodnutiami ONV - finančného odboru v januári 1966. Každému z nich bola pridelená parcela o výmere 800 m2. Za týmto účelom sa manželia R. vzdali vlastníctva k časti parcely 2168/92 v prospech štátu o výmere 2469 m2. Z pôvodnej výmery parcely č. 2168/92 zostala výmera 3782 m2. Z nej boli vytvorené 3 pozemky, parc. č. 2168/92 vo výmere 1331 m2 , parc. č. 2168/142 o výmere 1208 m2 a parc. č. 2168/143 o výmere 1243 m2. Odporcovia krátko po pridelení pozemku do osobného užívania na parc. č. 2168/95 začali s výstavbou rodinného domu, ktorý postavili v roku 1967 a od toho času v dome bývajú. Sporná parcela sa nachádza za rodinným domom. Námietka, že pozemok zo zadnej strany nie je a nebol oplotený, sama o sebe nie je právne významná, pretože navrhovatelia nepreukázali, že pozemok bol užívaný iným subjektom, rozdielnym od odporcov. Výpoveďami svedkov, susedy G. R. a L. Z., priameho účastníka zmluvy bolo jednoznačne preukázané, že odporcovia od roku 1965 pozemok užívajú a obhospodarujú. Svedok L. Z. potvrdil, že kúpna cena 7000,- Kčs bola odporcami, ako aj ostatnými účastníkmi zmluvy predávajúcim vlastníkom vyplatená pri podpise zmluvy na MNV, rovnako tak navrhovateľka v 2. rade potvrdila, že od svojho otca vie, že peniaze za predaj pozemkov mu boli na MNV v Q. vyplatené. Naopak, tvrdenie navrhovateľov, že pozemok obhospodarovala spoločnosť RADAR, s.r.o., v konaní preukázané nebolo, keď sám konateľ spoločnosti uviedol, že pozemok neužívali. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že pozemok sa nachádza medzi susediacimi pozemkami, ktoré sú záhradami za rodinnými domami, navyše za hrádzou, preto je aj nepravdepodobné, že bol obhospodarovaný a obrábaný poľnohospodárskymi mechanizmami, či už družstva alebo spoločnosťou RADAR. Svedeckými výpoveďami bolo taktiež preukázané, že odporcovia pozemok užívajú a obhospodarujú od roku 1965, v užívaní pozemku neboli nikým rušení. Z týchto dôvodov aj podľa názoru odvolacieho súdu odporcovia splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania a vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli najneskôr k 01. 01. 1992. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR 3Cdo 80/2001. Nakoľko celá vydržacia lehota uplynula v právnom režime OZ platnom do 31. 12. 1991, odvolací súd nepovažuje za možné aplikovať judikatúru, na ktorú poukazuje navrhovateľ vo svojom odvolaní, nakoľko táto sa vzťahuje na právny režim po novelizácii Obč. zákonníka zák. č. 501/1991Zb.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 os.1 OSP potvrdil.
Odvolací súd nerozhodol o trovách odvolacieho konania, pretože súd prvého stupňa si rozhodnutie o tomto nároku podľa § 151 ods. 3 OSP vyčlenil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti konania vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.