Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: VSM GROUP, s.r.o., so sídlom Poprad, Moyzesova 12/2808, IČO: 36 811 891, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 355,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13.12.2012 pod č. k. -69, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 236,08 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 355,74 eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 21.1.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 185,11 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 21,- eur, a trov právneho zastúpenia vo výške 164,11 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, taktiež do troch dní od jeho právoplatnosti.

Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 355,74 eur s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 21.10.2011 došlo prevádzkou motorového vozidla zn. TATRA, EČ: PP321CD, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, ku vzniku škody na motorovom vozidle AUDI, EČ: PP654BZ, na ktorom bolo poškodené čelné sklo. Poškodené motorové vozidlo AUDI patrilo spoločnosti žalobcu, ktorá dala čelné sklo opraviť v autoservise, na základe čoho mu bola vystavená faktúra č. 110977 vo výške 355,74 eur. Žalobca postupujúc podľa o povinnom zmluvnom poistení uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo (proti žalovanému). Žalovaný žiadal návrh zamietnuť argumentujúc, že vodič motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo (zn. TATRA), nevidel čelné sklo motorového vozidla AUDI pred nehodou, a teda nemôže dosvedčiť, či poškodenie čelného skla motorového vozidla nebolo spôsobené už skôr. Aj v prípade, ak by mal súd preukázanú príčinnú súvislosť, zastáva názor, že žalobu je potrebné zamietnuť aj z dôvodu existencie liberačných dôvodov, pričom poukázal na ustanovenie Obč. zákonníka, kedy sa rozlišujú škody bez možnosti liberácie, to znamená v prípade, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, a škody s možnosťou liberácie, teda keď ide o škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzkovateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri

vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Skalka alebo kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla, a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu.

S použitím ustanovenia , , Obč. zákonníka, , a o povinnom zmluvnom poistení uzavrel, že návrh žalobcu je dôvodný. Skutočnosť, že došlo k vymršteniu skalky od motorového vozidla TATRA, ktoré jazdilo v rovnakom jazdnom pruhu ako poškodené motorové vozidlo AUDI, je podporená aj tým, že v uvedenom čase, kedy došlo k vymršteniu skalky a prasknutiu čelného skla, sa na ceste nepohybovali žiadne iné motorové vozidlá, a to ani v smere jazdy týchto vozidiel, ani v protismere. Taktiež nebolo preukázané, či ku vzniku škody došlo vymrštením skalky ležiacej na povrchu vozovky, alebo išlo o skalku, ktorá sa nachádzala v dezéne pneumatiky, alebo sa jednalo o skalku, ktorá sa nachádzala na korbe vozidla TATRA. Svedok U. však vo svojej výpovedi uviedol, že malo ísť pravdepodobne o skalku, ktorá vyletela spod kolies vozidla TATRA. Nesporné je to, že vodič motorového vozidla TATRA v čase tesne predtým, ako sa zaradil pred motorové vozidlo AUDI, bol naložiť v spoločnosti Štrkopiesky Batizovce štrk, ktorý aj prevážal a je zrejmé a nespochybniteľné, že isté čiastočky kameňov sa mohli a aj sa nachádzali v dezéne jeho pneumatík, pričom toto vozidlo má 10 kolies. Skutočnosť, že vymrštenie skalky nevnímal vodič motorového vozidla TATRA, nie je rozhodujúca, ten sa venoval vedeniu vozidla, a preto uvedenú skutočnosť mohol a nemusel vnímať. Pokiaľ by sa jednalo o skalku ležiacu na povrchu cesty, túto dostáva do pohybu sila prechádzajúceho motorového vozidla, v opačnom prípade by ku škode nedošlo. Zároveň vyslovil názor, že na daný prípad nie je možné aplikovať druhú vetu ustanovenia Obč. zákonníka, kedy zákon nevylučuje možnosť špeciálnej liberácie za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V danom prípade škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, tzv. vnútornými okolnosťami, a z tohto dôvodu návrhu žalobcu vyhovel.

Zároveň žalobcovi priznal aj 9 % p. a. úrok z omeškania od 21.1.2012 až do zaplatenia, a to podľa , Obch. zákonníka v znení od 15.1.2009 v spojení s , Nariadenia vlády SR č. .

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa . Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu zo súdneho poplatku z podaného návrhu a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 185,11 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý. V odvolaní uviedol, že v rámci znášania dôkazného bremena vyplývajúceho z je poškodený povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Táto príčinná súvislosť vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu a dôkazy, ktoré predložil, rozhodne nie je preukázaná. Nepostačuje pri tom tvrdenie poškodeného (v tomto konaní žalobcu) a ani dokonca súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexusu. V prípade odmrštenia skalky (kameňa) od kolies motorového vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto vymršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a skalky nemôže zaregistrovať. Rovnako je diskutabilné, či vodič poškodeného a svedok mohol zaregistrovať, že skalka bola odmrštená práve od poisteného motorového vozidla. Pri škode na čelnom skle ide o stret najmenej dvoch prevádzok. Stret prevádzok sa posudzuje podľa Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých vozidiel a ak ide o vysporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Žalobca ako poškodený bol povinný dodržiavať prevenčnú povinnosť podľa Obč. zákonníka a so svojím motorovým vozidlom premávať vo väčšej vzdialenosti od vozidla TATRA, pri ktorom mal predpokladať, keďže sa jednalo o nákladné vozidlo, že z jeho nákladného priestoru sa môže uvoľniť predmet a poškodiť jeho vozidlo. S ohľadom na skutkové okolnosti, za ktorých malo dôjsť k poškodeniu čelného skla vozidla

žalobcu, nie je objektívne preukázané, že práve vozidlom poisteného žalovaného bola spôsobená škoda. Teda v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo odskočením kameňa spod kolies vozidla poisteného žalovaného.

Ďalej v odvolaní uviedol, že ak by aj v konaní bola preukázaná existencia príčinnej súvislosti, existujú dôvody, ktoré znamenajú exkulpáciu poisteného žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie nie je následkom činností daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla, nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Prevádzkou je totiž potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických príčin zdroja, ktorý je v prevádzke a ktorého pôsobením na vonkajšie okolnosti vzniká prevádzka. Naopak, vymrštenie kameňa spod automobilu predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané predovšetkým na vozovku a tým aj na všetky predmety v danom okamihu nachádzajúce na vozovke. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený predmet, ale môže ísť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc ropných produktov, štrku, kameniva, či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len o sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jedinou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu, a až samotná skalka, kameň, teda odmrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na vozidlo, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobilo. Preto v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia, teda vyvinenie poisteného žalovaného. Súd nemal v konaní za preukázané, že by vozidlo poisteného žalovaného nespĺňalo predpísané požiadavky na prevádzku, resp. že by nebolo riadne spôsobilé na prevádzku po cestných komunikáciách podľa . Poistený žalovaný nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať. Preto pri plnení si povinnosti účastníka cestnej premávky ako vodiča motorového vozidla, ktoré je povinné pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou, venovať sa vedeniu vozidla a situácii v premávke, nie je možné odmršteniu kameňa spod kolies predísť. Pretože v danom prípade nebolo v silách poisteného žalovaného zabrániť tejto udalosti a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, má žalovaný za to, že okresný súd mal nárok žalobcu zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.2.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Uviedol, že príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla poisteného vodiča bola jednoznačne preukázaná a neexistujú dôvody exkulpácie poisteného u žalovaného.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v , , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu vyhovel, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dopĺňa:

Predmetom konania je právo žalobcu ako poškodeného (škoda vznikla na jeho motorovom vozidle AUDI) proti žalovanému ako poisťovateľovi, u ktorého bolo poistené motorové vozidlo TATRA, ktoré škodu na motorovom vozidle AUDI spôsobilo. Teda žalobca postupujúc podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov si uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, v danom prípade proti žalovanému. Žalovaný odmietol

žalobcovi škodu uhradiť, pretože nebola zodpovednosť vodiča motorového vozidla TATRA preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.

Podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Obč. zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Už počas odvolacieho konania sa odvolací súd oboznámil so Stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa 16.7.2013 (č. l. 99). Ide o stanovisko v súvislosti s likvidáciou škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla. V uvedenom stanovisku sa, okrem iného, uvádza, že ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti za vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom skle NBS prijala stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že škoda na motorovom vozidle žalobcu bola spôsobená vymrštením kameňa spod pneumatík motorového vozidla TATRA, teda okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke tohto motorového vozidla. Uvedené zistenie vyplýva z

výpovede konateľa žalobcu F. D., vodiča motorového vozidla AUDI, a svedka L. U., ktorý sa s ním v motorovom vozidle viezol. Obaja si všimli, že kameň letí zo zadnej časti nákladného motorového vozidla TATRA, pričom svedok Pitoňák si naviac všimol, že kameň letí spod kolies. Po obehnutí motorového vozidla TATRA a jeho zastavení až pri benzínovom čerpadle na konci mesta Svit, vodič nákladného motorového vozidla U. B. videl, že čelné sklo na motorovom vozidle AUDI je prasknuté. Zároveň uviedol, že v aute vezie štrk, ale keďže išlo o nákladný priestor s vysokými bočnicami, z vrchnej časti kameň odskočiť nemohol. Ak kameň odskočil, tak len spod kolesa. Ďalej uviedol, že predtým, než sa zaradil pred motorového vozidlo AUDI, bol naložiť štrk v spoločnosti Štrkopiesky Batizovce.

Vzhľadom na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, ako aj na bližšie označené Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS (č. l. 99) odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.2.2013 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 24.9.2013 á 26,56 Eur, t.j. 53,12 Eur + prislúchajúci režijný paušál 2 x 7,81 Eur (15,62 Eur). Ďalej priznal advokátom uplatnenú náhradu cestovného vo výške 49,93 Eur za cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z U. do U. a späť á 82 km, osobným motorovým vozidlom BMW X3 s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 8,6 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,412 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km, ako aj náhradu za stratu času za 3 začaté polhodiny x 2 x 13,01 Eur, t.j. 78,06 Eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal mu odvolací súd aj DPH vo výške 20 % zo sumy 196,73 Eur, t.j. 39,35 Eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 236,08 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.