Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/136/2012

Potvrdené rozhodnutím 5Cob/14/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: VSM GROUP, s.r.o., so sídlom Poprad, Moyzesova 12/2808, IČO: 36 811 891, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 355,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13.12.2012 pod č. k. 16Cb/136/2012-69, jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 236,08 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: VSM GROUP, s. r. o. so sídlom Moyzesova 12/2808, Poprad, IČO: 36 811 891, právne zast. advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 355,74 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 355,74 eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 21.01.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 185,11 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 21,-- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 164,11 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 355,74 eur s prísl.. V žalobe uviedol, že dňa 21.10.2011 došlo prevádzkou motorového vozidla zn. TATRA, EČ: U., ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, ku vzniku škody na motorovom vozidle AUDI, EČ: U., na ktorom bolo poškodené čelné sklo. Poškodené motorové vozidlo AUDI, EČ: U. patrilo žalobcovi spoločnosti VSM GROUP, s. r. o., ktorá dala čelné dalo opraviť v autoservise J. P., s. r. o. Poprad, na základe čoho mu bola vystavená faktúra č. 110977 na zaplatenie sumy vo výške 355,74 eur. Žalobca postupujúc podľa o povinnom zmluvnom poistení uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, a to proti žalovanému.

Dňa 05.01.2012 zaslal žalovaný žalobcovi list, v ktorom uviedol dôvody, prečo mu nemôže byť poskytnuté poistné plnenie, ktoré si žalobca riadne a včas uplatnil. Keďže podľa žalovaného nebola zodpovednosť vodiča motorového vozidla TATRA, EČ: U. preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Jedným z dôvodov, prečo nebolo možné preukázať zodpovednosť vodiča motorového vozidla TATRA, EČ: U. bol argument, že vodič motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, nevidel čelné sklo motorového vozidla AUDI, EČ: PP654BZ pred nehodou, a teda nemôže dosvedčiť, či poškodenie čelného skla motorového vozidla nebolo spôsobené už skôr. Tento argument pokladá žalovaný za viac než zavádzajúci, keďže nie je jasné ako by účastník cestnej premávky mal poznať stav každého vozidla, ktoré počas jazdy po cestných komunikáciách stretne. Žalobca si je absolútne istý, že skalka, ktorá poškodila sklo jeho motorového vozidla odskočila spod kolies TATRY, EČ: U.. V čase škodovej udalosti prechádzalo oproti žalobcovi jedine predmetné motorové vozidlo. Jeho vodiča žalobca bezprostredne po nehode zastavil a ten svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu nijak nepoprel. Žalobca má za to, že vodič motorového vozidla mohol prispôsobiť jazdu stavu a

povahe vozovky a tým vynaložiť úsilie, ktoré možno od neho požadovať. Škoda, ktorá bola spôsobená žalobcovi bola jednoznačne spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v prevádzke.

Šetrenie škodovej udalosti bolo ukončené dňa 05.01.2012, o čom bol žalobcovi zaslaný list. Žalovaný bol teda povinný uhradiť poistné plnenie žalobcovi do 20.01.2012.

Vo veci súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu sp. zn. -8 dňa 18.06.2012, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že v zmysle návrhu žalobca tvrdí, že poistený žalovaného spôsobil škodu na vozidle žalobcu a žalobca túto skutočnosť preukázal, avšak podľa názoru žalovaného svoje tvrdenia žalobca nepreukazuje. Žalobca iba tvrdí, že si je istý, že kameň, ktorý poškodil jeho vozidlo, odskočil spod kolies vozidla poisteného u žalovaného a zároveň, že v čase škodovej udalosti neprechádzalo oproti žalobcovi žiadne iné motorové vozidlo. Žalobca príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla TATRA, EČ: U., odvodzuje od zaregistrovania odskočenia kameňa z vozidla poisteného žalovaného. Žalovaný má za to, že musí byť bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že práve prevádzkou vozidla, ktoré je povinne zmluvne poistené u žalovaného, bola spôsobená škoda na čelnom skle žalobcu. Predložená faktúra o oprave čelného skla nie je dôkazom preukazujúcim príčinnú súvislosť medzi prevádzkou konkrétneho motorového vozidla a vznikom škody a z dôvodu absencie dôkazov, nárok žalobcu nie je preukázaný a žalobu žiadal zamietnuť.

Konateľ žalobcu Repel Vladimír na pojednávaní uviedol, že cestou zo Svitu do Popradu, na úrovni benzínového čerpadla, sa dostal za vozidlo TATRA, kde pravdepodobne zo zadnej časti vozidla odletel predmet - kameň, ktorý tesne predtým ako dopadol na čelné sklo zaregistroval. Ten mu spôsobil škodu, že mu prasklo čelné predné sklo. V momente udalosti, ktorá sa stala, nešlo oproti ich vozidlu ani v protismere žiadne vozidlo a ani za nimi. V tom čase na ceste bolo ich vozidlo a vozidlo TATRA a obaja išli v smere do Popradu po ceste I. triedy. Keďže nebolo možné v tom čase, kde sa to stalo, zastaviť vozidlo TATRA, bolo to blízko železničného priecestia a cesta je tam úzka, tak ho za železničným priecestím vo Svite obehol a zastavil ho až pri benzínovom čerpadle, ktoré je v časti na konci mesta Svit. Tam bol priestor na odstavenie takéhoto väčšieho vozidla. Upozornil vodiča na udalosť, ktorá sa stala. Vodič nebol majiteľom vozidla a dal mu kontakt na majiteľa firmy, ktorého kontaktoval a tým si overil pravosť tohto tvrdenia. Dohodli si vzájomné stretnutie s majiteľom firmy, kde si vymenili písomnosti súvisiace s danou udalosťou. Šofér bol vo vozidle TATRA sám a v jeho vozidle bol s ním p. U. Marian. K predmetnej udalosti malo dôjsť približne o 12-tej hodine. V tom čase bolo počasie pekné a dobrá viditeľnosť.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na žalobe. Zdôraznil, že pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ide o zodpovednosť objektívnu a nie za zodpovednosť subjektívnu. V danom prípade teda prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú jeho prevádzkou bez ohľadu na to, či škodu zavinil. K dôvodom uvádzaným v odpore tvrdil, že sú schopní preukázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkou vozidla TATRA a poškodeným vozidlom žalobcu, okrem iného aj výsluchom vodiča vozidla TATRA, ako aj výsluchom vodiča poškodeného motorového vozidla a jeho spolujazdca.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Trval na dôvodoch uvádzaných v odpore a následne písomným podaním doručeným súdu pred pojednávaním dňa 13.12.2012 uviedol, že aj v prípade, že by súd mal preukázanú príčinnú súvislosť zastáva žalovaný názor, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov. Poukázal na ustanovenie , kedy sa rozlišujú škody bez možnosti liberácie, to znamená v prípade, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla a škody s možnosťou liberácie, teda keď ide o škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzkovateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. V prvom prípade, ide o stav motorového vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom ako napr. zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a pod.. Ostatnými okolnosťami sú okolnosti vonkajšie, existujúce mimo samotného motorového vozidla a nesúvisiace s prevádzkou motorového vozidla, napr. konanie tretích osôb, zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Skalka alebo kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je možné

za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Poistený ako vodič motorového vozidla prevádzkou, ktorého údajne došlo k vzniku škody vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou a faktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, má za to, že od prevádzkovateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu.

Svedok U. B., vodič motorového vozidla, ktorý v tom čase viedol motorové vozidlo TATRA, uviedol, že v čase keď došlo k udalosti bol zamestnaný v Hozelci u súkromníka, a to p. B. a p. B.. Vodič auta ho zastavil pri Svite, značka auta AUDI a ten mu povedal, že odskočil kameň od jeho auta a rozbil čelné sklo. Čelné sklo sám videl a bolo prasknuté. Spomínal si, že spísali aj záznam. V aute viezol štrk, ale boli tam vysoké bočnice a myslí si, že z vrchnej časti to nemohlo odskočiť, ak áno, tak len spod kolesa. Nevidel, že nejaký kamienok odskočil. Až potom, keď ho zastavili, tak potvrdil, že čelné sklo je prasknuté. Vo vozidle bol len sám ako vodič, nikto tam s ním nebol. Potvrdil, že nebola hustá premávka na ceste a keď odchádzal zo štrkoviska z Batizoviec, kde nakladal štrk, snažil sa povyberať kamienky z dezénu pneumatík. Na vozidle je však 10 kolies. Potvrdil, že v tom čase nešlo ani v protismere ani v smere jeho jazdy žiadne auto, iba motorové vozidlo AUDI.

Svedok L. U. sa vyjadril, že bol v aute s pánom D., vracali sa z Lučivnej a išli do Popradu cez mesto Svit. Z Batizoviec na hlavnú cestu odbočilo nákladné vozidlo zn. TATRA a išlo pred nimi. Určitý úsek išli za týmto vozidlo. Približne v miestach, kde je benzínová pumpa vo Svite - Slovnaft sa stalo, že do čelného skla na aute vletel kameň. Všimol si, že ten kameň letí spod kolies, teda pravdepodobne to bolo spod kolies. Zapísal si EČ motorového vozidla, a preto chvíľku išli za tým autom. V tomto úseku sa nedalo predbiehať a predbehli ho až následne a pri benzínovom čerpadle, ktoré sa nachádza na konci Svitu, ho zastavili. Tam bol priestor na to, že auto tam mohlo bezpečne zastať. Vodič z auta vystúpil sám, povedali mu čo sa vlastne udialo. Komunikáciu s ním viedol pán Repel. Potom sa rozišli. K udalosti došlo približne o 12-tej hodine, keďže išli na obed. Viditeľnosť bola dobrá, aj vozovka bola v čase vzniku škody suchá. Žiadne motorové vozidlá v tom čase nešli oproti ich vozidlu, ani za nimi. Skalka odskočila od vozidla jazdiaceho pred nimi, nemalo ísť o vozidlo jazdiace oproti ním, ale o vozidlo jazdiace v ich smere.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: záznamom o dopravnej nehode, osvedčením o evidencii motorového vozidla EČ: U., spisom poistnej udalosti od žalovaného, uplatnením nároku na náhradu škody z 27.10.2011, dodacím listom č. 110977, pokladničným dokladom na sumu 355,74 eur, osvedčením o evidencii motorového vozidla AUDI, EČ: U., odpoveďou poisťovne z 18.11.2011, odvolaním sa proti rozhodnutiu o neposkytnutí poistného plnenia z 05.12.2011, listom poisťovne pre žalobcu z 05.01.2012, na základe čoho mal zistený nasledovný skutkový stav:

Dňa 21.10.2011 došlo k poškodeniu motorového vozidla AUDI, EČ: U., ktoré patrilo žalobcovi, a to tým spôsobom, že došlo k prasknutiu čelného skla na vozidle, ktoré bolo opravované v servise J. P., P.. D.. G.., Poprad. Za opravu bola vystavená faktúra č. 1100977 na zaplatenie sumy vo výške 355,74 eur. Podľa tvrdení poškodeného malo k spôsobeniu škody dôjsť prevádzkou motorového vozidla zn. TATRA, EČ: U., ktoré bolo vo vlastníctve spoločnosti B., P.. D.. G.., so sídlom v Hozelci, kedy motorového vozidlo v uvedený deň viedol vodič U. B.. Bezprostredne po udalosti poškodený zastavil motorového vozidlo TATRA a s vodičom U. B. bol spísaný záznam o dopravnej nehode, kde v časti viditeľné poškodenie bolo uvedené prasknutie čelného skla spôsobené odskočením kamienka. Po doplnení údajov a podpísaní tohto záznamu štatutárnym zástupcom spoločnosti B., P.. D.. G.. N.B. B. si poškodený v súlade s § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatnil nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, teda voči poisťovni, ktorá je v tomto konaní žalovanou. Poškodený, tak ako je vyššie uvedené, preukázal v konaní zaplatenie faktúry spoločnosti J. P., s. r. o., a to predložením pokladničného dokladu, ktorý preukazuje úhradu uvedenej sumy, a to 355,74 eur uvedenej spoločnosti, a to dňa 27.10.2011. Listom z 05.01.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že po preskúmaní všetkých doručených písomností zastávajú názor, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých malo dôjsť k vzniku škody, nie sú v danej veci naplnené predpoklady stanovené

pre zodpovednosť vodiča motorového vozidla zn. TATRA za vznik škody, odvolávajúc sa na to, že vodič nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia zabrániť vzniku škody. Z toho dôvodu bol nárok vybavený bez poskytnutia poistného plnenia.

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tohto zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak mu bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa, poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Zodpovednosť podľa zákonného ustanovenia, a to je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. V danom prípade prevádzateľom bola fyzická osoba, ktorá mala právnu aj faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom, v danom prípade prevádzateľ nebol totožný s vlastníkom dopravného prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale iba vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Svojej zodpovednosti sa prevádzateľ nemôže zbaviť ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade súd je toho názoru, že medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody existovala priama súvislosť, pričom súd vychádzal z tvrdení štatutárneho zástupcu žalobcu, ako aj svedkov L. U. a U. B.. Priebeh škodovej udalosti bol žalobcom, ako aj svedkom U. tvrdený zhodne a výpoveď vodiča B. nebola v tomto smere tou, ktorá by odporovala ich tvrdeniam. Poisťovne na kameňom rozbité sklo neakceptujú zákonnú poistku poškodeného, ani napriek tomu, že si škodu nespôsobil sám. Šofér poškodeného vozidla musí poznať vinníka, ktorý s poistnou udalosťou súhlasí, prípadne musí mať uzavreté havarijné poistenie. Keďže na cestách je ťažko určiť, ktoré auto vymrštilo skalku, odškodnenie cez povinné zmluvné poistenie (PZP) je problematické. V danom prípade poškodený išiel za vinníkom,

bezprostredne po tom ako si zapísal jeho evidenčné číslo (číslo zapisoval spolujazdec a svedok L. U.) ho zastavil, spísali záznam o udalosti, vymenili si navzájom údaje a následne sa skontaktoval poškodený s vlastníkom motorového vozidla, ktorý nemal námietky proti nahláseniu tejto poistnej udalosti svojej poisťovni, s ktorou mal uzavreté PZP. Žalovanému, teda poisťovni, boli doručené všetky potrebné tlačivá na vybavenie tejto poistnej udalosti, t. z. predpokladaný vinník súhlasil s tým, aby plnenie bolo z jeho poistky. Skutočnosť, že došlo k vymršteniu skalky od motorového vozidla TATRA, ktoré jazdilo v rovnakom jazdnom pruhu ako poškodené motorové vozidlo je podporená aj tým, že v uvedenom čase, kedy došlo k vymršteniu skalky a prasknutiu čelného skla sa na ceste nepohybovali žiadne iné motorové vozidlá, a to ani v smere jazdy týchto vozidiel ani v protismere. Dá sa povedať, že v tom čase boli na danom úseku cesty účastníkmi cestnej premávky len motorové vozidlo žalobcu a motorové vozidlo TATRA. Nebolo preukázané, či k vzniku škody došlo vymrštením skalky ležiacej na povrchu vozovky, alebo išlo o skalku, ktorá sa nachádzala v dezéne pneumatiky, alebo sa jednalo o skalku, ktorá sa nachádzala na korbe vozidla TATRA. Svedok Pitoňák však vo svojej výpovedi uviedol, že malo ísť pravdepodobne o skalku, ktorá vyletela spod kolies vozidla TATRA. Nesporené je však to, že vodič motorového vozidla TATRA v čase tesne predtým ako sa zaradil pred motorové vozidlo AUDI, bol naložiť v spoločnosti Š. Q. štrk, ktorý aj prevážal a je zrejmé a nespochybniteľné, že isté čiastočky kamienkov sa mohli a aj sa nachádzali v dezéne jeho pneumatík, pričom toto vozidlo má 10 kolies a aj keď sa vodič snažil pri odchode zo štrkopieskov dezén pneumatík očistiť, je viac ako pravdepodobné, že sa mu to nemuselo podariť úplne. Je tu vysoká pravdepodobnosť, keďže vozidlo TATRA prevážalo štrk a bezprostredne pred udalosťou po štrku aj jazdilo, že opis udalosti, tak ako uvádzajú žalobca a svedok Pitoňák zodpovedá priebehu udalosti a následne spôsobenej škode na čelnom skle. Skutočnosť, že vymrštenie skalky nevnímal vodič motorového vozidla TATRA nie je rozhodujúca, ten sa venoval riadeniu vozidla a uvedenú skutočnosť mohol a nemusel vnímať, preto aj jeho výpoveď v súvislosti s touto udalosťou je taká, že nezaregistroval odskočenie skalky od jeho motorového vozidla, avšak ani to nevylučoval. Pokiaľ by sa jednalo o skalku ležiacu na povrchu cesty, túto dostáva do pohybu sila prechádzajúceho motorového vozidla, v opačnom prípade by ku škode nedošlo. Súd je toho názoru, že na daný prípad nie je možné aplikovať druhú vetu , kedy zákon nevylučuje možnosť špeciálnej liberácie za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Súd má za to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, tzv. vnútornými okolnosťami, a preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 355,75 eur.

Podľa , dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa v znení od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa , Nariadenia vlády SR č. v znení novely výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, čo je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a súd tomuto nároku o zaplatenie úroku z omeškania vyhovel a priznal zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa 21.01.2012 až do zaplatenia, pričom vychádzal z toho, že listom z 05.01.2012 oznámil žalovaný žalobcovi ukončenie škodovej udalosti, pričom podľa citovaného § 11 ods. 7 zákona

o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania, v danom prípade teda do 21.01.2012.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p a v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal žalobcovi ich náhradu vo výške 185,11 eur s DPH, čo predstavuje zaplatený súdny poplatok za žalobu 21,-- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 164,11 eur za 4 úkony právnej pomoci á 26,56 eur, a to príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie žaloby na súd a 2-krát účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012 a dňa 13.12.2012, 4-krát režijný paušál á 7,63 eur. Keďže je právny zástupca platcom DPH, odmena je zvýšená o 20 % DPH vo výške 27,35 eur. Právny zástupca žalobcu žiadal priznať odmenu ešte za úkon odpoveď na žiadosť súdu - písomné podanie. Za tento úkon mu náhrada ani režijný paušál priznaný nebol z dôvodu, že ide o úkon súvisiaci s vyžiadaním si listinných dôkazov, ktoré mali byť predložené spolu so žalobou. V danom prípade boli žalobcom zaslané len osvedčenie o evidencii motorového vozidla a záznam o dopravnej nehode, pričom súd si následne sám vyžiadal od žalovaného spis o škodovej udalosti, v ktorom boli uložené všetky listinné dôkazy. Vrámci tohto úkonu žalobca neučinil žiadnu právnu analýzu, ani skutkové okolnosti daného prípadu a priznanie trov za takýto úkon nie je účelné. Podľa je žalovaný povinný nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach.

Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O .s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).