Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-108-2014.pdf
PDF · 143.34 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/108/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa C.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX M., štátny občan SR proti odporcovi Kooperativa poisťovňa a.s., IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava o zaplatenie 349,28 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 349,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 349,28 € od 21.1.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 20,50 € predstavujúce zaplatený súdny poplatok za podaný návrh, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 23.04.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 22.04.2014, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 349,28 € a úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa 2l.l.2014 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok vo výške 2l €. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 30.12.2013 viedol svoje motorové vozidlo KA 003 AT na ceste Krupina- Zvolen. V oblasti Babiná ho predbiehalo vozidlo KA 318 AT. Pri predbiehacom manévri zazrel toto auto na ľavej strane pred svojim vozidlom, keď spod zadných kolies bol vymrštený kameň, ktorý vo veľkej rýchlosti poškodil jeho čelné sklo v oblasti zorného poľa vodiča. Motorové vozidlo zodpovedné za škodu zastavil a vyplnili správu o nehode. Vodič priznal zavinenie nehody a správu o nehode podpísal. Uviedli aj svedkov nehody-spolujazdcov. V tom čase s ním cestovala jeho manželka U. Y.. Ďalej postupoval podľa pokynov Kooperativa poisťovne a.s. kde mal vinník uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla. Všetky úkony boli vykonané v autorizovaných spoločnostiach odporcu. Po všetkých potrebných úkonoch nakoniec zaplatením výmeny čelného skla z vlastných prostriedkov servisné stredisko zaslalo uplatnenie nároku škody do predmetnej poisťovne. Náhradu škody mu poisťovňa zamietla aj napriek tomu, že dozorný orgán poisťovní NBS SR vydala stanovisko kde jednoznačne odobrila preplácanie uplatnenej škody na čelnom skle a nárok na preplatenie ako odôvodnený.
Podľa § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“), ak sa v návrhu uplatňuje právo, ktoré je v časti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto časť návrhu a o zvyšnej časti súd nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.
Na výzvu súdu adresovanú navrhovateľovi, či súhlasí s tým, aby súd v zmysle § 172 ods.7 O.s.p. vydal platobný rozkaz v časti uplatňovaných úrokov z omeškania namiesto 9,25% ročne vo výške 5,25% ročne zo sumy 349,28 € od 2l.l.2014 do zaplatenia, reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 26.5.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.5.2014, ktorým oznámil, že súhlasí s tým, aby súd vydal platobný rozkaz v časti uplatňovaných úrokov z omeškania namiesto 9,25% ročne vo výške 5,25 % ročne zo sumy 349,28 € od 2l.l.2014 do zaplatenia.
Na návrh vydal súd dňa l8.6.2014 platobný rozkaz sp.zn. 18Ro 74/2014-21, ktorý bol odporcovi doručený dňa l0.7.2014, a proti ktorému odporca podal odpor dňa l8.7.2014 zo dňa l7.7.2014, v ktorom uviedol, že pre zodpovednosť vodiča podľa ustanovenia § 420 ods.1 OZ je potrebné naplnenie 4 základných znakov zodpovednosti za škodu: 1./ porušenie právnej povinnosti, 2./ vznik škody, 3./ kauzálny nexus medzi l a 2, 4./ zavinenie vodiča. Pokiaľ ide o vodiča, vždy pôjde o zodpovednosť za zavinenie, t.j. zodpovednosť subjektívnu. V danom prípade je potrebné poukázať nato, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 420 OZ. Je potrebné preukázať nielen na miestnu ale aj časovú súvislosť medzi príčinou a následkom a uvedené skutočnosti musí preukázať poškodený (navrhovateľ). Prevádzateľ vozidla podľa § 427 OZ zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho povinnosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexusu medzi nimi. Podľa § 4 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa požaduje preukázanie nároku poškodeného s tým, že je na poškodenom aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ. V rámci znášania dôkazného bremena je poškodený-navrhovateľ povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačuje pritom tvrdenie poškodeného ba ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexusu. V prípade odmrštenej skaly od kolies si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skala, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a skaly nemôže zaregistrovať. Rovnako je diskutabilné, či poškodený mohol zaregistrovať náraz skaly na predné sklo, práve od poisteného motorového vozidla. Vzhľadom nato nie je preukázané, že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. Zároveň poukázali na existenciu liberačných dôvodov podľa ustanovenia § 428 OZ. Prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla v zmysle § 427 OZ, avšak v zmysle § 428 OZ sa delia škody na: a) škody bez možnosti liberácie, vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke b) škody s možnosťou liberácie-škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Okolnosti majúce povahu v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla, jeho súčastí spojených s vozidlom napr. zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a iné. Ostatné okolnosti sú okolnosti, ktoré existujú mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla napr. konanie 3.osôb, zvierat, prírody, iné vonkajšie okolnosti. V zásade sa teda prevádzateľ v zmysle 2.vety § 428 OZ môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky ( § 427 OZ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou, nemá pôvod v prevádzke a je jasné, že sa škody nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať a prevádzkovateľa môžeme liberalizovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča, ale sa vychádza z objektívnej možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácií. V danom prípade to znamená, že poistenie vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, ani zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, majú zato, že od prevádzateľa nie je možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Pri opačnom výklade by bol vodič zodpovedný za náhodu, čo je právne neprijateľné. Je neprijateľné požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na skalku na ceste a snažil sa každej jednej vyhnúť. Odporca ako poisťovateľ vychádza z toho, že v 99% prípadoch škôd na čelnom skle nie je možné skutkovo preukázať, že kameň odletel od konkrétneho motorového vozidla. Pokiaľ ide o pravdepodobnosť spôsobenia škody konkrétnym motorovým vozidlom tak iba v 20% prípadoch je takmer isté, že za škodu zodpovedá konkrétny prevádzateľ. V 80% prípadov ide iba o spoločné tvrdenie dvoch účastníkov bez schopnosti reálne preukázať tvrdený dôvod vzniku škody. Stret motorových vozidlov je otázkou skutkovou, ktorú nepreukazuje dohoda poškodeného a škodcu. Dohoda medzi škodcom a poškodeným nie je dôkazom o tom, že škoda skutočne vznikla tak ako tvrdia navrhovateľ (poškodený) a škodca (poistený u odporcu). Stále pôsobí stereotyp zo zákonného poistenia a neberie sa do úvahy účasť motorového vozidla ( § 431 OZ), ktoré bolo poškodené a liberalizačné dôvody ( § 428 OZ). Škody na čelnom skle v Českej republike v Maďarsku a v Rakúsku sa nehradia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V súvislosti s implementáciou Európskeho práva do legislatívy SR odporca poukázal na skutočnosť, že Rakúsky Najvyšší súd (OGH) viackrát za posledných 50 rokov rozhodol, že „ ak sa kameň odrazí od motorového vozidla, ktoré jazdilo po asfaltovej ceste predpísaným spôsobom (rýchlosťou) nemožno vodičovi pričítať zavinenie, ani stanoviť objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa, pretože ide o neodvrátiteľnú udalosť podľa 7 StVG“. Poukázali tiež nato, že poistený pri vyplňovaní Oznámenia o škodovej udalosti poisteným, ktoré odporca obdržal dňa 9.l.2014 spoločne so správou o nehode jednoznačne uvádza „ nie som si vedomý spôsobenej škody, plním si len svoju povinnosť nahlásenia škody“, z čoho vyplýva, že ani poistený neuznáva nárok poškodeného na úhradu plnenia za poškodené čelné predné sklo na motorovom vozidle EČV: KA 003 AT, ktorého vlastníkom je navrhovateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca nelikvidoval škodu navrhovateľa z poistenej zmluvy č.6569042106 poisteného motorového vozidla značky Ford Galaxy, EVČ KA 318 AT vlastníka E. M..
Dňa 21.8.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu zo dňa 19.8.2014, v ktorom uviedol, že odkazuje na judikáty, ktoré riešia preukazovanie škôd spôsobených prevádzkou dopravného prostriedku, konkrétne R 55/1971, R 3/1984. Taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Co 5/2012 zo dňa 11.9.2012, resp. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co 364/2012 zo dňa 11.12.2012. Mal zato, že z charakteru škodovej udalosti -poškodenie čelného skla vyplýva, že škodca si v prevažnej väčšine prípadu nemôže byť vedomý odletenia kameňa spôsobeného prevádzkou motorového vozidla s tým, že odletenie kameňa od kolies motorového vozidla je možné prirovnať k iskreniu lokomotívy, ktorá podľa ustálenej súdnej praxe ( R/1970) má pôvod v prevádzke a taktiež nie je možné spravodlivo vyžadovať aby si vodič bol vedomý nastania tejto okolnosti. K otázke skúmania liberačných dôvodov podľa § 428 OZ uviedol, že základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku dopravných prostriedkov je škodová udalosť, vyvolaná osobitnou povahou ich prevádzky. Takou udalosťou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom na svoje zvýšené nebezpečné pôsobenie objektívne spôsobilá vyvolať škodu. Osobitná povaha prevádzky spočíva teda v jej pôsobení na okolie alebo do vnútra spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky, ktorej súčasťou je jej určité nebezpečenstvo vzhľadom na rýchlosť dopravného prostriedku, silu, náročnosť na ovládanie a technickú zložitosť, ktoré môžu potencionálne vyvolať nepriaznivý škodlivý účinok, najmä v dôsledku rýchlosti vozidla. Možno však mať zato, že pri škode spôsobenej vymrštením kameňa spod kolesa vozidla ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. V tomto prípade možnosť liberácie prevádzkovateľa motorového vozidla neprichádza vôbec do úvahy. Poukázal tiež na judikát R 16/1969 v zmysle ktorého „ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, prevádzateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti ani poukazom na neodvrátiteľný úkon inej osoby“. Taktiež poukázal na judikát č.R 3/1984 kde sa zaoberali pojmom „ vynaloženie všetkého úsilia“ ( § 428 OZ). V prípade likvidácie škodových udalostí PZP-čelné sklá, z ustálenej judikatúry ( najmä zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu R 3/1984) tiež vyplýva, že vymrštenie kameňa sa považuje za stret prevádzok podľa § 431 OZ. V súvislosti s otázkou, či odskočenie skalky je skutočnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla poukázal na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co 31/2012 zo dňa 19.4.2012, v ktorom sa krajský súd stotožnil s názorom I.stupňového rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 9C 96/20´01 zo dňa 2.11.2011. Ohľadne obdobnej argumentácie odkázal na právoplatné rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Co 119/2011 zo dňa 3l.5.2011, sp.zn. 14Co 5/2012 zo dňa 11.9.2012, sp.zn. 16Co 2/2012 zo dňa 18.1.2012 , sp.zn. 13Co 364/2012 zo dňa 11.12.2012. Prezentovaný názor je aj v súlade so stanoviskom NBS, ktoré je prístupné na webovom sídle www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> ( stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa l6.7.2013). S týmto názorom Útvaru dohľadu NBS sa stotožnili Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp.zn. 11Co 515/2012 zo dňa 11.12.2013, Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 5Cob 45/2013 zo dňa 26.11.2013 a rozhodnutí sp.zn. 5Cob 14/2013 zo dňa 24.9.2013. Navrhovateľ uviedol, že tieto súdne rozhodnutia vysvetľujú ako aplikovať danú legislatívu v súčasnej dobe v praxi a za právne irelevantné považoval zmienky odporcu o spôsobe hradenia škôd na čelnom skle poisťovňami v okolitých štátoch, resp. rozhodnutiach Najvyššieho súdu v Rakúsku. K námietke odporcu, že poistený v oznámení o škodovej udalosti uviedol poznámku, že si nie je vedomý spôsobenej škody, navrhovateľ trval na tom, že toto tlačivo je spochybniteľné, keďže nie je podpísané a riadne vyplnené. Vodič predmetného vozidla po zastavení vozidlom poškodeného slobodne a súhlasne podpísal správu o nehode pri účasti svedkov obidvoch zúčastnených strán s tým, že podľa jeho vedomostí toto oznámenie o škodovej udalosti vypísal vlastník vozidla vystupujúci ako poistený, pričom tento vlastník vozidla nebol účastníkom škodovej udalosti dňa 30.l2.2013 a ani v tom čase nebol spolucestujúcim v predmetnom motorovom vozidle.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.11.2014, keď na toto pojednávanie sa dostavil navrhovateľ, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Dostavil sa tiež odporca prostredníctvom povereného zamestnanca, pričom odporca mal taktiež doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Súd vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne C.. U. Y., oboznámil sa s prednesom povereného zamestnanca odporcu a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré označili účastníci konania, a ktorých fotokópie priložili k návrhu, resp. doložili v priebehu konania a to : správu o nehode zo dňa 30.12.2013 z čl.5, zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 3l.l2.2013 z čl.8, technickú správu AudaGlass zo dňa 3.l.2014 z čl. 9, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 3.l.2014 z čl.10-11, faktúru č.VF 2014001 zo dňa 3.1.2014 z čl.l2, oznámenie o riešení škodovej udalosti č.9559482654 zo dňa 20.l.2014 z čl. l3, stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS z čl.l4-l5, oznámenie škodovej udalosti poisteným, dátum pečiatky poisťovne Kooperativa a.s. „ došlo dňa 9.l.2014“, tlačivo zo dňa l9.l.2014, ktoré má tvoriť druhú stranu tlačiva oznámenia škodovej udalosti poisteným, náhľad do počítačového programu odporcu“, pričom zistil tento skutkový stav. Zo správy o nehode súd zistil, že sa jedná o tlačivo Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., dátum nehody 30.l2.2013 o l4.11 h., miesto Krupina-Zvolen 6 km SR, svedkovia Romana Kyseľová, U..Y., nehoda nebola vyšetrovaná políciou, neboli zranení. Ako držiteľ vozidla A je uvedený navrhovateľ a ako držiteľ vozidla B je uvedený E. M., B. XX M.. Vozidlo A KIA Ceed 1.6 EČV: KA 003 AT, vozidlo B Ford Galaxy EČV: KA 318 AT,vodiči tak vozidla A ako aj vozidla B sú zhodní s držiteľmi týchto vozidiel. Ako viditeľné poškodenie uvedené puklina na čelnom skle je tu grafický plánik nehody, podpisy zúčastnených s tým, že je tiež uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla B. Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 3l.l2.2013 súd zistil, že sa jedná o tlačivo fy Slovexperta s.r.o., v dolnej časti sa nachádza pečiatka Ing. Milan Poliak s uvedením telefónneho čísla, ako majiteľ vozidla je uvedený navrhovateľ, miesto nehody KA -Babiná, dátum nehody 30.l2.2013, EČV: KIA Ceed KA 003 AT, v poškodení je uvedené čelné sklo, prasknuté. V poznámke je uvedené „ klient svojim podpisom prehlasuje čelné sklo je neopraviteľne poškodené a tento dáva súhlas na jeho trvalé označenie spôsobom poisťovne“. Z technickej správy AudaGlass zo dňa 3.l.2014 súd zistil, že v dolnej časti sa nachádza pečiatka fy Autosklo RT s.r.o., IČO: 44 736 860 s nečitateľným podpisom s tým, že v tomto doklade je uvedené, že pri oprave vozidla necertifikovaným opravcom bude poisťovňa pri likvidácii a výpočte výšky poistného plnenia v prípade preukázania oprávnenosti nároku na náhradu škody vychádzať z výšky nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla stanoveného maximálne do výšky tohto výpočtu. Ako poisťovňa je tu uvedený odporca, ako vozidlo KIA Ceed, KA 003 AT s tým, že v zákazkovom liste sú uvedené jednotlivé tovary, ako i popis montáže a ceny za jednotlivé položky s tým, že celková suma je uvedená vrátane DPH 349,28 €. Z tlačiva Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 3.l.2014 súd zistil, že je v ňom uvedené, že poškodený si týmto v zmysle ustanovenia § 15 ods.1 zákona č. 381/2011 Z.z. uplatňuje nárok na poistné plnenie za škodovú udalosť, ktorej účastníkov, priebeh a okolnosti sú poškodeným uvedené nasledovne. Ako poškodený je uvedený navrhovateľ, ako poškodené vozidlo KIA Ceed EČV: KA 003 AT, ako vodič poškodeného vozidla v čase nehody je tiež uvedený navrhovateľ, dátum vzniku škody 30.l2.2013 l4:11 h., miesto vzniku škody Krupina-Zvolen 6 km, SR. Ohľadne popisu vzniku škody je uvedené, že pri jazde do Zvolena ho predbiehalo vozidlo Ford Galaxy, od ktorého odskočil kameň a poškodil mu čelné sklo pred vodičom. Vozidlo dobehol a zastavil. Tiež je tu uvedený nákres vozidiel v čase vzniku nehody. Ako dôvod nehlásenia škody polícií je uvedené nízka škoda, ako vinník dopravnej nehody ( poistený) je uvedený E. M., B. XX, M. s tým, že aj držiteľ-vlastník vozidla je uvedená tá istá osoba. Ako názov poisťovne, v ktorej má vinník poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je uvedený odporca, typ vozidla Ford Galaxy, EČV: KA 318 AT. Ako iní účastníci dopravnej nehody sú uvedení E. M. a U. Y.. Z faktúry č. VF 2014001 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedená fy Autosklo RT s.r.o., IČO: 44 736 860, ako odberateľ je tu uvedený navrhovateľ, dátum vyhotovenia 3.l.2014, celková fakturovaná suma vrátane DPH 349,28 €. Zároveň je priložený pokladničný blok vydaný fy Autosklo RT s.r.o., IČO: 44 736 860 kde je uvedené úhrada faktúry č. faktúry 2014001, suma 349,28 €, dátum 3.l.2014 l7:47 h. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti č.9559482654 z poistnej zmluvy č.6569042106 zo dňa 20.l.2014 súd zistil, že ho adresoval odporca navrhovateľovi s tým, že ako poškodený je tu uvedený navrhovateľ, EČV poškodeného vozidla: KA 003 AT, dátum vzniku škodovej udalosti 30.l2.2013, v ktorom mu uviedli, že vzhľadom na zdokumentované poškodenia čelného skla na jeho motorovom vozidle, jeho uplatnený nárok na náhradu škody vybavujú bez poskytnutia náhrady škody, keďže zastávajú názor, že z jeho strany nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EVČ: KA 318 AT. Zo stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa l6.7.2013 súd zistil, že toto stanovisko mal podávať C.. X. Y., výkonný riaditeľ, pričom sa jedná o stanovisko k likvidácií škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, k prípadom škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla ( ďalej len „ škoda na čelnom skle“), pričom z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že vzhľadom nato, že NBS zaznamenala nejednotnú prax pri likvidácií týchto škodových udalostí vydáva podľa § 1 ods.3 písm.a) 3.bodu v spojení s § 37 ods.3 písm.d) zákona č.747/2004 o dohľade nad finančným trhom toto stanovisko. Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú : udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa § 428 OZ sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik tejto škody. V prípade škody na čelnom skle zaujíma NBS stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčaný pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla bez spôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste, a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť-škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ ma uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť. Z tlačiva Oznámenie škodovej udalosti poisteným-poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla produkt č.136, 137 súd zistil, že sa jedná o tlačivo odporcu s tým, že vo vrchnej časti sa nachádza pečiatka odporcu, kde v kolónke došlo dňa je dátum 9.l.2014, v spodnej časti sa nachádza tiež pečiatka odporcu kde v kolónke došlo dňa je uvedené 7.l.2014, č.poistnej zmluvy je uvedené 6569042106, dátum a miesto nehody 30.l2.2013 l4.11 h., v hornej časti je rukou písaná poznámka „ nie som si vedomý spôsobenej škody, plním si len svoju povinnosť nahlásenej škody“. Z tlačiva zo dňa l9.1.2014 ( povereným zamestnancom odporcu tvrdené, že sa má jednať o druhú stranu oznámenia škodovej udalosti poisteným) súd zistil, že v kolónke nároky poškodeného je zakrúžkované žiada poškodený náhradu áno, považujete nárok za oprávnený áno, žiadal náhradu od Vás nie, spoluvina poškodeného nie, bola už z Vašej strany poskytnutá náhrada škody nie, v kolónke podpis poisteného sa nachádza nečitateľný podpis.
Z náhľadu do počítačového programu odporcu súd zistil, že je tu ako druh motorového vozidla uvedený osobný automobil Ford Galaxy, EČV: KA 318 AT, kde ako vlastník aj držiteľ motorového vozidla je uvedený E. M., B. XX, XXX XX M.. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že dňa 30.l2.2013 okolo l4:00 h. išiel spolu s manželkou z Krupiny do Zvolena vybavovať asi nejaké veci do Prvej stavebnej sporiteľne. Pred obcou Babiná a to je asi nejakých l0 km od Krupiny zaregistroval, keď vchádzal do pravotočivej zákruty, že ho predbieha vozidlo Ford Galaxy, je to také väčšie vozidlo. On išiel rýchlosťou asi 90 km s tým, že toto predbiehajúce vozidlo muselo ísť o dosť väčšou rýchlosťou, keďže ho predbiehalo a tak sa mu to aj zdalo. Keď už sa začal zaraďovať s tým, že sa zaradil dosť blízko pred neho, tak zaregistroval, teda počul zvuk, že „ puk“ a vzápätí si všimol na skle pred ním puklinu, ktorá sa vytvorila na čelnom skle. Zahrešil, keď zistil, že má rozbité toto čelné sklo. Inštinktívne začal konať tak, že začal zrýchľovať, mohol to urobiť lebo nemal vtedy v aute dieťa a snažil sa dobehnúť vozidlo pred ním. Dával mu znamenia, blikal, trúbil aby zastal, ale on si to nevšimol a tak ďalej zrýchľoval. Po dlhšej dobe sa mu ho podarilo predbehnúť kde je taká rovinka a ukazoval mu nech zastane. Ten zastal, v aute boli okrem šoféra ešte ďalší traja mladí ľudia. Vedel zbežne, že jeho otec má reštauráciu v Krupine, ale jeho bližšie osobne nepoznal. Hovoril mu, čo sa stalo, či je ochotný spísať o tom správu o nehode. V podstate nikdy taký problém nemal, nevedel ako má postupovať, volal preto do svojej poisťovne Allianz kde má povinné zmluvné poistenie uzavreté a tí mu povedali, že má spísať správu o nehode. Tak to tam vtedy spísali s tým, že v správe o nehode uviedli na seba aj telefónne čísla. On potom buď v ten deň alebo na druhý deň zašiel do pobočky Kooperativy vo Zvolene, tá čo je pri Európe a chcel vedieť ako má ďalej postupovať aby bolo všetko v súlade s ich pravidlami. Tam mu dali aj kontakty na nejaké centrálne orgány, ktoré to majú na starosti a tam zatelefonoval a povedali mu, že dotyčný, ktorý je u nich poistený to má nahlásiť do l5 dní tú škodu. Nato mu zavolal a požiadal ho aby to urobil. Tiež kontaktoval na základe tých poskytnutých údajov nejakého pracovníka, s ktorým sa dohodol, že príde na pumpu v Krupine obhliadnuť jeho motorové vozidlo, bol to nejaký spolupracovník z fy Slovexperta, ktorý pre Kooperativu vykonáva tieto obhliadky s tým, že bolo to ako vyplýva z toho zápisu o ohliadke dňa 31.12.2013. Keďže pri obhliadke bolo zistené, že poškodenie čelného skla je v zornom poli vodiča, tak tým pracovníkom mu bolo oznámené, že to nie je možné opravovať takým čipom, čo by vyšlo možno okolo 30 €, ale je potrebné vymeniť celé čelné sklo. On vzápätí zase telefonoval do centrály odporcu kde majú autorizované servisy, tie mu boli poskytnuté, z toho si vybral firmu Autosklo RT s.r.o.,u ktorej to dal opraviť. Už vtedy mu vedúci servisu povedal, že v zásade majú nato poisťovne takú šablónu, že všetky tieto žiadosti o náhradu škody z titulu poškodenia čelného skla odmietajú a to sa mu potvrdilo aj z toho, že vo vyjadreniach, ktoré mu posielali ho nazývali „ navrhovaná“, teda v ženskom rode. Dňa 3.l.2014 tak ako to vyplýva z faktúry, ktorú doložil do spisu mu to bolo v tom servise opravené, vypísali aj tlačivo na uplatnenie nároku na náhradu škody a on to začal ďalej riešiť s poisťovňou, aj keď mu zo strany toho servisu bolo povedané, že zrejme tam nie je šanca, ale on mal zato, že spravodlivosť je na jeho strane a má na to nárok. Následne sa odporca vyjadril tak, že tento nárok nie sú ochotní preplatiť. Na internete potom začal zisťovať aké sú možnosti, volal do NBS, ktorá je dozorným orgánom poisťovní a táto vydala jemu osobne, ale aj také zovšeobecňujúce stanovisko k tejto problematike s tým, že ony nemôžu niečo nariaďovať poisťovniam, ale dali to ako odporúčanie v tom zmysle, že by tieto nároky mali byť z povinného zmluvného poistenia preplácané. Na otázku súdu, či si je istý, že pred cestou, ktorú absolvoval dňa 30.12.2013 z Krupiny do Zvolena nemal čelné sklo porušené, navrhovateľ uviedol, že si je absolútne istý, pretože to porušenie bolo práve v zornom poli vodiča, takže by si to určite všimol. Na doplňujúcu otázku súdu, či si je istý, že puknutie zaregistroval, resp. tú prasklinu práve v momente, kedy prebiehal predbiehací manéver auta Ford Galaxy nato uviedol, že si je úplne istý, pretože žiadne iné auto tam nebolo a kamienok musí od niečoho odfrknúť, od niečoho sa odraziť. Na otázku súdu, keď zastavil vodiča motorového vozidla Ford Galaxy, aký bol jeho postoj k tejto záležitosti uviedol, že mu vysvetlil situáciu, opísal to tak ako teraz na súde, išiel si on pozrieť to sklo a potom dobrovoľne uznal si vinu, na základe čoho spísali tú predmetnú správu o nehode. Pokiaľ odporca poukazoval nato, že dotyčný vo svojom vyjadrení poprel, že by škodu spôsobil, čo má vyplývať z predloženého dokladu oznámenie škodovej udalosti, poukázal nato, že tam nie je podpis a navyše nevie, či ten majiteľ vozidla je odlišný od vodiča, teda či toto oznámenie nepodával jeho otec, navyše podľa jeho názoru je irelevantné, že niekto napíše, že si nie je vedomý spôsobenej škody, resp. je to tak, ako keď si požičajú peniaze a potom o dva dni tvrdia niečo iné. Na otázku súdu, či sa vie vyjadriť k skutočnostiam uvedeným v poznámke zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 3l.l2.2013 uviedol, že po tej obhliadke, čo robil pracovník Slovexperty mu povedal, že či súhlasí s tým, aby tam došlo k označeniu spôsobom aký majú zaužívaný v poisťovni, že to sklo čelné je trvalo poškodené, neopraviteľné a na základe toho on s tým vyslovil súhlas, v dôsledku čoho mu tam on na to predné sklo vyryl také veľké P do toho skla, s tým, že už je to nutné celé vymeniť. Ešte k veci uviedol, že podľa neho je potrebné zistiť kto vlastne podpisoval oznámenie škodovej udalosti poisteným, resp. kto ho spisoval, pretože podľa jeho vedomosti to bol otec škodcu, keďže s ním v tom čase telefonoval a on mu uvádzal, že syn odchádza do Anglicka, takže to pôjde na poisťovňu spísať on. V záverečnej reči navrhovateľ uviedol, že ak by sa malo trvať na tom, že sa má vypočúvať E. M., teda vodič, ktorý je v Anglicku myslí si, že by tým boli spôsobené iba zbytočné prieťahy kým by sa čakalo, že sa dostaví na Slovensko. Pokiaľ je dôležité vyjadriť sa ohľadne tej poznámky na tom oznámení, tak prípadne sa môže vyjadriť jeho otec kto to písal. Podľa jeho názoru po právnej stránke si túto záležitosť vyrieši súd, ale z jeho laického hľadiska má zato, že pokiaľ by to druhé auto nešlo v tom čase popri nemu, nepredbiehalo ho, tak by sa to nestalo, proste ten kameň by zostal na ceste a nespôsobil tú škodu. Uviedol, že chápe stanovisko poisťovne do tej miery, že to musia an blok zamietať z dôvodu, že mnohí možno v týchto veciach špekulujú, ale on si jednoznačne nevie predstaviť, že by niekto chcel špekulovať 3l.l2., teda na Silvestra. Jemu to pridalo len kopu roboty a starostí, musel to bezodkladne riešiť vzhľadom nato, že má rodinu a vozí v aute malé dieťa. Z prednesu povereného zamestnanca odporcu L.. P. O. na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú ich písomných vyjadrení uvedených v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Navyše uviedol, že opätovne poukazujú na poznámku uvedenú na prvej strane tlačiva oznámenie škodovej udalosti poisteným, že si nie je vedomý spôsobenej škody a plní si len svoju povinnosť nahlásenej škody s tým, že podľa ich vedomostí je poistený a škodca tá istá osoba, čo má byť zdokladované aj výpisom zo systému odporcu. Pokiaľ ide o stanovisko NBS zastávajú názor, že je to iba jeden z právnych názorov a navyše NBS nie je orgánom, ktorý by mohol poskytovať záväzný výklad zákona. Z týchto dôvodov žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré by v prípade úspechu vyčíslili v zákonnej lehote. Navrhli, aby bol v konaní vypočutý E. M. a to tak na priebeh nehody ako i na súvislosti ohľadne nahlásenia tejto škodovej udalosti do poisťovne. Z výsluchu svedkyne C.. U. Y. na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľ je jej manžel a s firmou odporcu nie je v žiadnom vzťahu. K samotnej veci uviedla, že išli s manželom z Krupiny do Zvolena ich autom a po niekoľkých km s tým, že ona sedela vpredu vedľa šoféra, počula ako manžel zanadával, povedal škaredé slovo, že sa im poškodilo čelné sklo. Ona sa ho spýtala, že čo idú teraz robiť a on že musia dobehnúť to vozidlo, čo išlo pred nimi, takže zrýchlili a potom sa im podarilo zastaviť vozidlo p. M.. Na otázku súdu, či ona alebo navrhovateľ poznali šoféra toho motorového vozidla, svedkyňa uviedla, že sa nepoznali. Ukázali mu čo sa stalo, povedali mu o čo ide a následne spísali zápisnicu s tým, že v aute ešte bola nejaká slečna aj nejaký pán. Potom išli s manželom do Zvolena do Kooperatívy na pobočku , kde sa informovali ohľadne postupu čo majú ďalej robiť a tam im povedali, že majú požiadať p. M., aby aj on nahlásil túto udalosť. Na otázku súdu, či aj ona zaregistrovala priamo poškodenie toho čelného skla, alebo iba z reakcie manžela uviedla, že potom ako manžel slovne zanadával si tiež hneď všimla to poškodenie. Určite to bolo v súvislosti s tým ako ich predbiehalo to auto, pretože iné auto okrem auta p. M. nebolo ani pred nimi, ani za nimi a on išiel dosť rýchlo s tým, že aj manžel mal čo robiť pri tom dobiehaní aby ho vlastne dostihol. Naznačovali mu trúbením a gestikuláciou aby zastal pri krajnici, najprv nevedel o čo ide, ale potom ho zastavili. Na otázku súdu, či vie uviesť, kde sa poškodenie na čelnom skle nachádzalo uviedla, že to bolo v zornom uhle pred šoférom, teda manželom. Na otázku súdu, či vie uviesť, či tam poškodenie nebolo už pred jazdou dňa 30.l2.2013 svedkyňa uviedla, že určite to poškodenie predtým nebolo. Na otázku súdu, aká bola reakcia p. M., keď ho zastavili uviedla, že si pozrel auto, keď mu povedali čo sa stalo, nemal žiadne námietky pri vypisovaní toho tlačiva, vyzeral skôr vystrašený, že čo sa stalo, nevedel poriadne ani uviesť údaje z občianskeho preukazu.
Podľa § 4 ods.2 písm.b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len „ citovaný zákon“),poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistenej zmluve. Podľa § l5 ods.1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 11 ods.7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do l5 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 427 ods.l Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods.2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadlá. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 5l7 ods.1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 5l7 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd má zato, že v súdenej veci je potrebné aplikovať ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, teda osoba poistená u odporcu zodpovedá ako prevádzkovateľ za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Jedná sa o zodpovednosť založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, čiže bez ohľadu na zavinenie a preto podmienkou vzniku tejto zodpovednosti nie je protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Zodpovednostnými predpokladmi sú preto iba udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi takouto udalosťou a vznikom škody. Podľa názoru súdu všetky tieto predpoklady pre vznik zodpovednosti boli v konaní preukázané, keď jednak odfrknutie kameňa od idúceho vozidla je udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky, taktiež bola preukázaná existencia škody, ktorá vznikla navrhovateľovi z titulu výmeny čelného skla, ktoré bolo poškodené, a to konkrétne vo výške 349,28 € a zároveň bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vzniknutou škodou. Súd navyše zastáva názor zhodný s názorom vysloveným v stanovisku Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS, ako i v niektorých ďalších citovaných rozhodnutiach súdov SR v tom zmysle, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, keďže hoci kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez rotácie jeho kolies by k odskočeniu skalky nebolo došlo a tým ani k vzniku škody. Pokiaľ by sa predmetné motorové vozidlo nenachádzalo v danom čase na danom mieste, nedošlo by k vymršteniu takejto skalky a následnému nárazu do čelného skla, v dôsledku čoho bola spôsobená škoda, z čoho vyplýva záver, že prevádzka motorového vozidla bola príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil škodu. Na základe toho, keďže vodič predmetného motorového vozidla, ktorý je totožný s vlastníkom, resp. držiteľom tohto motorového vozidla mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s odporcom, je tento ako poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť. Súd považoval vyjadrenia navrhovateľa ako i vyjadrenia svedkyne U. Y. C.. za dôveryhodné, pokiaľ ide o priebeh udalostí, pri ktorých malo dôjsť k vzniku škody, konkrétne pokiaľ ide o ich tvrdenia, od ktorého vozidla odskočil kameň, ktorý narazil do ich čelného skla, spôsobil predmetnú škodu a ďalšie s tým súvisiace náležitosti a rovnako súd považoval za uveriteľné, že keď k tejto udalosti došlo, navrhovateľ sa automaticky snažil zastaviť predmetné motorové vozidlo, pričom súd nemá zato, že by v zásade bežný človek podstúpil takýto možno čiastočne i nebezpečný manéver za účelom nájdenia fiktívneho vinníka. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka E. M., ktorého výsluch navrhol odporca za účelom jeho vyjadrenia sa k priebehu dopravnej nehody ako i okolnosti nahlásenia škodovej udalosti poisťovni, nakoľko všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal, a tiež s poukazom na vyjadrenie samotného odporcu, že vodič motorového vozidla nemôže vymrštenie skaly od svojich kolies ani zaregistrovať a navyše ani súhlasné vyjadrenie škodcu ohľadne priebehu takejto udalosti by odporca nepovažoval za dostatočné nato, aby uznal nárok navrhovateľa. V týchto súvislostiach vyhodnotil súd ako právne irelevantnú aj námietku odporcu ohľadne poznámky, ktorá mala byť napísaná škodcom na tlačive Oznámenie škodovej udalosti poisteným, keďže jednak toto oznámenie malo byť spísané s odstupom času dňa l9.l.2014, a tiež tak ako to tvrdil samotný odporca je otázne, či takýto škodca môže priamo odskočenie kameňa zaregistrovať. Na druhej strane však súd poukazuje na tlačivo Správa o nehode, ktorá bola spísaná bezprostredne po tejto udalosti, a to aj priamo týmto škodcom, teda vodičom predmetného motorového vozidla a ktorý týmto podľa názoru súdu minimálne potvrdil, že bol v rozhodnom čase na rozhodnom mieste a uskutočnil predmetný predbiehací manéver, pri ktorom malo dôjsť k vzniku danej škody. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania, súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že odporca sa dostal do omeškania nasledujúci deň potom, čo oznámil odporcovi svoje konečné stanovisko k riešeniu predmetnej škodovej udalosti v tom zmysle, že nárok navrhovateľa na náhradu škody vybavujú bez poskytnutia akejkoľvek náhrady. Keďže je odporca v omeškaní so splnením peňažného dlhu, zaviazal ho súd zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania z prisúdenej sumy od 2l.l.2014 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola od 13.11.2013 do l0.6.2014 vo výške 0,25 %, teda úrok z omeškania bol navrhovateľom po oznámení jeho súhlasu v zmysle § 172 ods.7 O.s.p. dňa 26.5.2014 uplatnený v zákonnej výške.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ uhradil súdny poplatok formou kolkových známok nalepených na prvopise žalobného návrhu vo výške 2l € s tým, že súdny poplatok mal byť zaplatený vo výške 20,50 € a preto súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v tejto výške 20,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.