Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-131-2013.pdf
PDF · 92.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: C. H., nar. X. X. XXXX, bytom Q. V. XXXX/XX, Q., právne zastúpený JUDr. Ing. Martinom Chlapíkom, advokátom, so sídlom E. XX, Q., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 592,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/304/2012-79 zo dňa 8. 4. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,99 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. Martina Chlapíka, advokáta, číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: 02611, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 592,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 592,83 eur od 26. 4. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 183,60 eur na účet jeho právneho zástupcu.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že pasívna vecná legitimácia je daná podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán PZ. V súvislosti s námietkami, ktoré vzniesol odporca v konaní vo vzťahu k jeho legitimácii, neodôvodnenosti nároku, nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd dáva do pozornosti aj ustálenú právnu prax z rozhodovania súdov SR, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutie sp. zn. 4MCdo 15/2009 uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 57/2010, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 53/93. Vychádzajúc predovšetkým zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a v súvislosti aj s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ustálenou praxou súdov SR musel súd dať za pravdu navrhovateľovi. Nemohol akceptovať námietky odporcu, že civilný súd nemá právomoc posudzovať rozhodnutie iného orgánu, čo do správnosti a jeho zákonnosti. Z dokazovania vyplynulo, že uznesením vyšetrovateľa bolo vznesené obvinenie dňa 25. 5. 2011 proti navrhovateľovi, v tom čase obvinenému. Ďalej bolo nepochybne preukázané, že uznesením Okresnej prokuratúry Žilina bolo trestné stíhanie zastavené, a to z toho dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z vyčíslených trov Advokátskej kancelárie JUDr. Chlapík s.r.o. vyplýva, že tento zastupoval navrhovateľa v trestnom konaní a tento si vyčíslil celkovo trovy konania na sumu 592,83 eur.
Z pripojeného príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že to bol navrhovateľ, ktorý uvedenú sumu zaplatil advokátovi. Navrhovateľ podal dňa 28. 2. 2012 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Tejto žiadosti odporca nevyhovel. Podľa názoru súdu si oprávnene uplatňoval aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca bol v omeškaní so splatením peňažného dlhu. Odporcovi bola žiadosť doručená dňa 26. 4. 2012, odkedy si uplatnil aj navrhovateľ úrok z omeškania. Z uvedených dôvodov súd v plnom rozsahu návrhu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ mal v tomto konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej výške 183,60 eur, a to za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh, písomné stanovisko, účasť na pojednávaní) po 38,18 eur, ako aj režijný paušál 2 x 7,63 a 2 x po 7,81 eur.
Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Odôvodňuje ho v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť úhradou trov obhajoby v trestnom konaní. Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia navrhovateľ odvíjal od uznesenia Okresnej prokuratúry v Žiline zo dňa 20. 12. 2011 č. k. 2Pv 429/2011-8, ktorým bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené. Ďalej odporca popisuje priebeh trestného konania. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. sú: a) nezákonné rozhodnutie, b) škoda, c) príčinná súvislosť, ktoré musia byť kumulatívne splnené. Poukazuje na ust. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré je založené na podmienke, že rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Rozhodnutím príslušného orgánu, ktorým sa konštatuje nezákonnosť rozhodnutia, je súd v konaní viazaný a nemôže prípadnú nezákonnosť rozhodnutia posudzovať ako predbežnú otázku. V súvislosti s uvedeným poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 7/2010, 5MCdo 18/2010. V danom prípade, pokiaľ ide o nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia príslušným orgánom, na skonštatovanie nezákonnosti je prokurátor. V tejto súvislosti odporca poukazuje na rozsudky viacerých okresných a krajských súdov. Zrušeniu alebo zmene rozhodnutia musí predchádzať podanie riadneho opravného prostriedku. Toto sa nevyžaduje, iba ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Navrhovateľ však v danom prípade podal opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia po lehote stanovenej zákonom. Teda z uvedeného vyplýva, že nevyužil svoje zákonné právo, pričom súd sa v predmetnom konaní vôbec nezaoberal skutočnosťou, či sa jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa. Navrhovateľ v predmetnom konaní dôvod hodný osobitného zreteľa nijako nepreukazoval. Uznesenie o vznesení obvinenia nebolo príslušným orgánom, t. j. prokurátorom zrušené ako nezákonné a nadobudlo právoplatnosť. Zastavenie trestného stíhania je jedným zo zákonných spôsobov ukončenia trestného konania. Samotné zastavenie trestného konania však podľa názoru odporcu neznamená, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné a celé vyšetrovanie zbytočné. Prvostupňový súd sa pri skonštatovaní nezákonnosti vôbec nezaoberal okolnosťami daného prípadu pred vznesením obvinenia, čo viedlo k nesprávnemu záveru, nakoľko na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku sa nevyžaduje istota, ale len odôvodnený záver. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 251/2010-103, ako aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 162/02. Odporca trvá na námietke nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR ako orgánu, ktorý má v tomto konaní vystupovať v mene Slovenskej republiky. V prípade vyvodzovania objektívnej zodpovednosti štátu je podľa odporcu príslušná konať za Slovenskú republiku Generálna prokuratúra SR. Skutočnosť, že Ministerstvo vnútra SR prerokovalo navrhovateľovu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nerozhodlo o postúpení žiadosti, ešte neznamená, že Ministerstvo vnútra SR je aj príslušným orgánom. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolateľ žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh na začatie konania zamietne.
Navrhovateľ vo vyjadrení poukazuje na judikatúru, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 15/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 53/93, ako aj Rc 57/2010. Doterajšia judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa
ustanovení § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. (v súčasnosti zákona č. 514/2003 Z. z.) zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Nesúhlasí s námietkou nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR ako orgánu, ktorý má v tomto konaní vystupovať v mene odporcu. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky samotné svojím postupom potvrdilo, že je v tejto veci orgánom, ktorý vystupuje v mene odporcu, keď žiadosť o predbežné prerokovanie nároku nepostúpil a sám ako príslušný orgán žiadosť posúdil a prerokoval. Nositeľom zodpovednosti v tejto veci je Slovenská republika, kto ju v konaní zastupuje a koná, je kompetenčnou vecou medzi ústrednými orgánmi. Čo sa týka zákona č. 412/2012, ktorým bol zmenený zákon č. 514/2003, tento je účinný od 1. 1. 2013 a nemôže platiť retroaktívne na konania začaté pred jeho účinnosťou. Uvedené tvrdenie o tom, ktorý orgán má vystupovať v mene odporcu, doplnil navrhovateľ svoje vyjadrenie o stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo 17. 7. 2013 v obdobnej právnej veci, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 194/2010 z 30. 3. 2011.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.
Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena nezákonného právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda. Pre správnu interpretáciu a výklad tohto ustanovenia nemožno vychádzať len z doslovného znenia zákona, ale je nevyhnutné uplatniť systematicky a teleologický výklad. Z hľadiska takéhoto výkladu, vychádzajúc najmä zo zmyslu a účelu právneho predpisu, nemožno trvať na formálnom zrušení rozhodnutia (označovaného poškodeným za nezákonné), ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Vychádzajúc už v danom čase z rozsiahlej judikatúry vyšších súdov, za ústavne konformný výklad treba považovať taký výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo 15/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 54/2011). Zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň stáva bezpredmetným a nadbytočným.
Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená.
Vzhľadom na vývoj trestného konania v danej veci, ako to vyplýva zo správne zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom, možno konštatovať, že trestné konanie, ktoré sa viedlo proti navrhovateľovi ako obvinenému na základe uznesenia vyšetrovateľa ČVS: ORP-574/2-OVK-ZA-2011 zo dňa 25. 5. 2011, ktorým bolo začaté proti žalobcovi trestné stíhanie pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, bolo nezákonné. Nezákonnosť tohto rozhodnutia vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 2Pv 429/11-8 zo dňa 20. 12. 2011, ktorým bolo trestné stíhanie voči navrhovateľovi zastavené, lebo skutok, pre ktorý bol stíhaný, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Na strane navrhovateľa vznikla škoda ako majetková ujma v jeho sfére, ktorá spočíva v zaplatení trov obhajoby vo výške 592,83 eur. Táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním navrhovateľa. Bez jeho začatia by táto suma nebola vynaložená.
V danom prípade tak možno konštatovať, že sú splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to existencia nezákonného rozhodnutia, škoda a príčinná súvislosť.
Možno dať za pravdu odvolateľovi, že špecifickou podmienkou pre uplatnenie nároku je v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. podanie opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje iba ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Aj v tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že toto ustanovenie musí byť interpretované v širších súvislostiach, vychádzajúc z účelu a zmyslu zákona. Medzi účastníkmi je nesporné, že navrhovateľ nepodal včas opravný prostriedok proti uzneseniu vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.
V danom prípade sťažnosť predstavuje osobitný prostriedok nápravy proti uzneseniu vyšetrovateľa, o ktorej rozhoduje prokurátor. Pravidlo vyčerpania procesných opravných prostriedkov však slúži k tomu, aby boli využité tie prostriedky nápravy, ktoré sú dostupné a dostatočné k dosiahnutiu nápravy tvrdeného porušenia, a to nielen z teoretického, ale najmä praktického hľadiska, keď v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva sťažovateľ nie je povinný využívať opravné prostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne (rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu zo dňa 8. 4. 2004 vo veci Asanidze proti Gruzínsku, sťažnosť č. 71503/01).
Prokurátor má však povinnosť ex offo dohliadať na zákonnosť prípravného konania a aj bez využitia tohto opravného prostriedku má oprávnenie zrušiť nezákonné rozhodnutie policajného orgánu alebo dať záväzný pokyn na postup v trestnom konaní.
Vzhľadom na uvedené striktné trvanie na vyčerpaní opravného prostriedku sa krajskému súdu javí ako prepjatý formalizmus, čo je v rozpore s pojatím náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci v zmysle čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ktorá má vyššiu právnu silu ako zákon a každý zákon musí byť preto interpretovaný v súlade s jej obsahom (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 618/08, ako aj I. ÚS 1066/11 zo dňa 3. 8. 2011).
Okresný súd vyriešil správne aj otázku, ktorý orgán koná za Slovenskú republiku ako pasívne vecne legitimovaného účastníka v predmetnom konaní. Týmto konajúcim orgánom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že v danom prípade bola škoda spôsobená v trestnom konaní vyšetrovateľom policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Naopak, nijako by nebolo odôvodnené konanie Generálnej prokuratúry SR v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, keďže škoda nebola spôsobená orgánom podľa osobitného predpisu, t. j. v zmysle § 38 zákona č. 153/2001 Z. z., ktorým orgánom sa rozumie prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry.
Z uvedených dôvodov je rozhodnutie okresného súdu vecne správne a krajský súd ho vrátane výroku o trovách konania potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli za jeden úkon právnej pomoci v odvolacom konaní - vyjadrenie k odvolaniu, za ktoré patrí právnemu zástupcovi odmena vo výške 38,18 eur a 1 x režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu vo výške 45,99 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu v 3-dňovej lehote.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.