Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 162/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť J. G. a Mgr. G. Z., obaja bytom K., pre namietané porušenie

, ako aj a Všeobecnej deklarácie ľudských

práv a čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, Odboru hraničnej

a cudzineckej polície Policajného zboru Košice, č. p.: HCP-61-72/OHCP-KE/2002

z 25. septembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. G. a Mgr. G. Z. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2002

doručená sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľ“) a Mgr. G. Z. (ďalej len „sťažovateľka“),

obaja bytom K., v ktorej namietali porušenie (ďalej len

„ústava“), ako aj porušenie čl. 12 a čl. 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 1

ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, Odboru hraničnej

a cudzineckej polície Policajného zboru Košice (ďalej len „policajný útvar“), č. p.: HCP-61-

72/OHCP-KE/2002 z 25. septembra 2002.

Uvedeným rozhodnutím policajný útvar podľa

Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o pobyte cudzincov“) zrušil sťažovateľke, štátnej občianke Ukrajinskej republiky, manželke

sťažovateľa povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a uložil jej povinnosť

vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti

spomenutého rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil policajný útvar tým, že pri kontrole trvalého pobytu

sťažovateľky zistil, že táto uzavrela (ako cudzinka) 11. decembra 1999 manželstvo so

sťažovateľom, ktorý je občanom Slovenskej republiky, s cieľom získať povolenie na trvalý

pobyt, o čom svedčí najmä skutočnosť, že po sobáši nežije v spoločnej domácnosti so

sťažovateľom, ale so svojím bývalým manželom - občanom Ukrajinskej republiky, nevedela

uviesť, kde sa jej terajší manžel momentálne zdržiava, resp. kde pracuje a z „pohovoru“ so

sťažovateľom vyplynulo, že sa so sťažovateľkou stretáva iba trikrát alebo štyrikrát ročne.

Sťažovatelia namietali, že v odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru „sú uvedené

vykonštruované a nepravdivé údaje“. Bývalý manžel sťažovateľky býva na Ukrajine.

a Slovensko navštívil tri až štyrikrát vždy na dva – tri dni (kvôli obchodným záležitostiam),

čo možno dokázať dokladmi o prechode štátnej hranice, sťažovateľka pri podaní vysvetlenia

uviedla, že sťažovateľ nemá stále pracovisko a ako podnikateľ vykonáva práce na rôznych

miestach v Slovenskej republike a Českej republike, a sťažovateľ uviedol, že počas roka je

kvôli pracovným povinnostiam v niektorých mesiacoch jeden až tri týždne mimo Košíc.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia žiadali ústavný súd

„o zrušenie uznesenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ ako protiústavného, ktoré je

v rozpore s medzinárodnými dokumentami“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovatelia svojou sťažnosťou napádajú rozhodnutie policajného útvaru č. p.: HCP-

61-72/OHCP-KE/2002 z 25. septembra 2002, ktorým ako orgán príslušný podľa § 80 ods. 1

zákona o pobyte cudzincov zrušil podľa § 42 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona

sťažovateľke povolenie na trvalý a podľa § 42 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov jej uložil

povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia

právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

Podľa § 78 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,

vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať

odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania

písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Sťažovatelia boli v napadnutom rozhodnutí o možnosti podať proti nemu odvolanie

výslovne poučení, napriek tomu sa obrátili so svojou sťažnosťou priamo na ústavný súd,

pričom nepreukázali využitie tohto opravného prostriedku, ktorý im zákon na ochranu ich

základných práv poskytuje.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na základe vyššie uvedenej skutočnosti dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľov nie je prípustná, rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2002