Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)III. ÚS 162/02
PDF · 106.38 KB
No categories available
III. ÚS 162/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2002
predbežne prerokoval sťažnosť J. G. a Mgr. G. Z., obaja bytom K., pre namietané porušenie
čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 12 a čl. 15 Všeobecnej deklarácie ľudských
práv a čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, Odboru hraničnej
a cudzineckej polície Policajného zboru Košice, č. p.: HCP-61-72/OHCP-KE/2002
z 25. septembra 2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. G. a Mgr. G. Z. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2002
doručená sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľ“) a Mgr. G. Z. (ďalej len „sťažovateľka“),
obaja bytom K., v ktorej namietali porušenie čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj porušenie čl. 12 a čl. 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 1
ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, Odboru hraničnej
a cudzineckej polície Policajného zboru Košice (ďalej len „policajný útvar“), č. p.: HCP-61-
72/OHCP-KE/2002 z 25. septembra 2002.
Uvedeným rozhodnutím policajný útvar podľa § 42 ods. 1 písm. c) zákona č. 48/2002
Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o pobyte cudzincov“) zrušil sťažovateľke, štátnej občianke Ukrajinskej republiky, manželke
sťažovateľa povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a uložil jej povinnosť
vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
spomenutého rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil policajný útvar tým, že pri kontrole trvalého pobytu
sťažovateľky zistil, že táto uzavrela (ako cudzinka) 11. decembra 1999 manželstvo so
sťažovateľom, ktorý je občanom Slovenskej republiky, s cieľom získať povolenie na trvalý
pobyt, o čom svedčí najmä skutočnosť, že po sobáši nežije v spoločnej domácnosti so
sťažovateľom, ale so svojím bývalým manželom - občanom Ukrajinskej republiky, nevedela
uviesť, kde sa jej terajší manžel momentálne zdržiava, resp. kde pracuje a z „pohovoru“ so
sťažovateľom vyplynulo, že sa so sťažovateľkou stretáva iba trikrát alebo štyrikrát ročne.
Sťažovatelia namietali, že v odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru „sú uvedené
vykonštruované a nepravdivé údaje“. Bývalý manžel sťažovateľky býva na Ukrajine.
a Slovensko navštívil tri až štyrikrát vždy na dva – tri dni (kvôli obchodným záležitostiam),
čo možno dokázať dokladmi o prechode štátnej hranice, sťažovateľka pri podaní vysvetlenia
uviedla, že sťažovateľ nemá stále pracovisko a ako podnikateľ vykonáva práce na rôznych
miestach v Slovenskej republike a Českej republike, a sťažovateľ uviedol, že počas roka je
kvôli pracovným povinnostiam v niektorých mesiacoch jeden až tri týždne mimo Košíc.
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia žiadali ústavný súd
„o zrušenie uznesenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ ako protiústavného, ktoré je
v rozpore s medzinárodnými dokumentami“.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľov.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Sťažovatelia svojou sťažnosťou napádajú rozhodnutie policajného útvaru č. p.: HCP-
61-72/OHCP-KE/2002 z 25. septembra 2002, ktorým ako orgán príslušný podľa § 80 ods. 1
zákona o pobyte cudzincov zrušil podľa § 42 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona
sťažovateľke povolenie na trvalý a podľa § 42 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov jej uložil
povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.
Podľa § 78 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,
vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať
odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania
písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Sťažovatelia boli v napadnutom rozhodnutí o možnosti podať proti nemu odvolanie
výslovne poučení, napriek tomu sa obrátili so svojou sťažnosťou priamo na ústavný súd,
pričom nepreukázali využitie tohto opravného prostriedku, ktorý im zákon na ochranu ich
základných práv poskytuje.
Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde na základe vyššie uvedenej skutočnosti dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľov nie je prípustná, rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. novembra 2002