Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/142/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD. v právnej veci navrhovateľa: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Igor Gažík so sídlom Prievidza, Bojnická cesta 7 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu škody. takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom dňa 24.9.2012 domáhala proti odporcovi Slovenská republika, 1/ Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava a 2/ Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, náhrady škody, nemajetkovej ujmy vo výške 4685,85 eur a náhrady trov konania na tom základe, že uznesením zo dňa 23.9.2009 ČVS: ORP 1559/1-OSV-PD-2009 bolo voči navrhovateľke začaté stíhanie z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona z dôvodu údajného protiprávneho užívania bytu iného odo dňa 16.2.2009. Išlo o byt nachádzajúci sa na ul. N. v G. č. XXX/ XX. V rámci trestného stíhania navrhovateľke hrozila ujma, od ktorej sa upustilo pre jej zlý zdravotný stav. Vyšetrovanie skončilo podaním obžaloby na OS Prievidza z dôvodu, že sa dopustila prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr. zák. V trestnej veci vydal OS v Prievidzi dňa 31.12.2009 trestný rozkaz, voči ktorému podala navrhovateľka odpor. OS v Prievidzi svojim rozhodnutím zo dňa 14.5.2010 navrhovateľku uznal za vinnú. Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie a zároveň aj sťažnosť na postup prokurátora. Krajský súd v Trenčíne v konaní zo dňa 25.11.2010 napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi zrušil z dôvodu porušenia a zároveň navrhovateľku oslobodil spod obžaloby, nakoľko skutok nebol trestným činom. Navrhovateľka svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od nesprávneho úradného postupu a od nezákonných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu t.j. najmä Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi a Okresného súdu v Prievidzi. Nezákonné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní navrhovateľka považuje uznesenie zo dňa 23.9.2009 ČVS: ORP 1559/1-OSV-PD-2009, na základe ktorého začalo celé trestné stíhanie voči nej, jeho nezákonnosť je daná tým, že práve v dôsledku rozhodnutia KS v Trenčíne zo dňa 25.11.2010 došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia nielen OS Prievidza, ale v konečnom dôsledku viedlo k nenaplneniu opodstatnenosti (zrušeniu) právoplatného uznesenia ORPZ v Prievidzi o začatí trestného stíhania. Na základe uvedeného má navrhovateľka za to, že orgán činný v trestnom konaní vydal nezákonné rozhodnutie. Vzhľadom na tvrdené skutočnosti navrhovateľkou mohol OS Prievidza rozhodnúť inak (tak ako to nakoniec urobil KS v Trenčíne pod č. ). ORPZ a OS Prievidza svojim nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom porušili ústavné práva navrhovateľky a to právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, právo na ochranu majetku podľa článku 20 SR a právo na nespravodlivé súdne konanie vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa domáha svojho nároku. V dôsledku celého trestného konania, ktoré sa voči navrhovateľke viedlo bola vystavená nadmernému tlaku a stretu z dôvodu, že ju niekoľkokrát navštívila polícia v byte, ľudia sa začali na ňu pozerať ako na nejakého zločinca a ukazovali na ňu prstom. Rovnako tak nemala pocit, že krik a arogantné správanie sudcu voči nej na jednotlivých pojednávaniach OS Prievidza bolo adekvátne k jeho postaveniu. Z chovania súdu voči jej osobe sa úplne vytratilo rešpektovanie základnej zásady trestného konania prezumpcie neviny. Psychicky celú situáciu veľmi zle znášala a pre svoj zhoršený zdravotný stav bola liečená lekárkou a psychiatrom. Uvedené krivé obvinenie jej zhoršilo postavenie aj ako rodiča vo vzťahu jej k dvom deťom, ba o to viac, keď poškodený mal byť ich vlastný otec. V zmysle žiadala o prerokovanie jej nároku na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci na Ministerstve vnútra a Ministerstve spravodlivosti SR.

Odporca MS SR vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2012 uviedol, že pokiaľ by mala navrhovateľke vzniknúť škoda v trestnom konaní, do úvahy prichádza príslušnosť celkom troch orgánov konajúcich v mene štátu v závislosti od toho, ktorý orgán mal nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím spôsobiť škodu. V prípade pochybenia orgánu PZ SR resp. vyšetrovateľa PZ za ním spôsobenú škodu zodpovedá MV SR, za pochybenie prokuratúry zodpovedá GP SR. Ministerstvo spravodlivosti SR môže preto zodpovedať za škodu spôsobenú súdmi. Odporca zdôraznil, že nárok na náhradu škody odôvodnení od nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia s ňou nikdy prerokovaní nebol, navrhovateľka si na MS SR uplatnila len nedôvodný nárok odvodený od nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia súdu. Nárok odvodený od rozhodnutia o obvinení preto nemôže byť pred súdom uplatnený voči SR zast. Ministerstvom spravodlivosti SR. Pokiaľ však navrhovateľka odvíja vznik svojho nároku od nesprávneho úradného postupu tak odvíja nárok bez opory v právnom poriadku či judikatúre. Na základe vyššie uvedeného MS SR trvá na tom, že nie je orgánom oprávneným zastupovať SR v tomto konaní a žiada súd, aby konanie vo vzťahu k SR zast. MS SR zastavil, alebo aby MS SR nepovažoval za zástupcu SR a ďalej konal len s MV SR ako zástupcom štátu. Z petitu žaloby podľa odporcu v 1.rade vyplýva, že navrhovateľka zatiaľ v neznámej sume uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Odporca v 1.rade je presvedčený, že žiadny právny predpis nespája s nezákonným rozhodnutím (resp. nesprávnym úradným postupom) akúsi prezumpciu vzniku ujmy; existujú preto aj také pochybenia orgánov štátu, kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy by bolo nevyhnutné preukázať ujmu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím (prípadne nesprávnym úradným postupom) a v prípade preukázania jej existencie je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy formou peňažného plnenia iba za tých podmienok, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Odporca MV SR vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2012 navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť z toho dôvodu, že nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré vyústilo v právoplatne odsudzujúci rozsudok obvineného alebo každej trestnej veci, je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie ako aj základných zásad trestného konania (tento názor vyplýva aj z nálezu ÚS ČR sp. zn. ). Z vyplýva, že všetky strany sú si rovné zo zákonného textu, že strany sú si v konaní pred súdom rovné možno vyvodiť, že strany vystupujú až v konaní pred súdom. Trestné stíhanie pred súdmi sa koná len na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktorú podáva prokurátor, v tomto smere je „pánom sporu“ vždy až do podania obžaloby, či návrhu na dohodu o vine a treste prokurátor. Až po podaní obžaloby povinnosť rozhodovať samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním prechádza na súd. Vyšetrovateľ PZ nemal inú zákonnú možnosť na postup v predmetnej trestnej veci ak nechcel postupovať v rozpore s a tým sa sám vystaviť nebezpečenstvu možného trestného stíhania pre trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa prípadne marenia úlohy verejného činiteľa. V predmetnej veci odporca v 2.rade má za to, že konaním vyšetrovateľa nedošlo k žiadnemu porušeniu základných zásad trestného konania. V danej veci neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali resp. preukazovali nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, dôsledkom ktorého bolo vydané predmetné rozhodnutie v zmysle vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonností pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor. Nakoľko v predmetnej veci nebolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa ako nezákonné nadriadeným orgánom odporca v 2.rade zastáva názor, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona zo strany policajných orgánov PZ.

Okresný súd písomným vyjadrením zo dňa 18.10.2013 adresovaným Ministerstvu vnútra SR oznámil, že na danú spornú vec sa vzťahuje v platnom znení, podľa ktorého v mene štátu koná MS SR a teda ďalej súd bude vo veci konať len s MS SR ako zástupcom štátu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, písomným vyjadrením odporcu v 2.rade č.l. 16, písomným vyjadrením odporcu v 1. rade č.l. 21, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody MS SR č.l. 46, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody MV SR č.l. 47, lekárska správa MUDr. J. č.l. 65, rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.l. 72, rozhodnutie Obvodného úradu Prievidza č.l. 74, mailová korešpondencia s JUDr. C. č.l. 96, príjmové doklady č.l. 98, pripojenými spismi OS Prievidza č.k. , , , ČVS: ORP 401/03 ,výsluchom svedka MUDr. N. E.Í., Mgr. X. A., Š. C., G. K. na základe čoho mal zistený tento skutkový a právny stav:

Uznesením ČVS: ORP 1559/1/OSV-PD/09 zo dňa 23.9.2009 bolo voči navrhovateľke začaté stíhanie z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, vo veci bola podaná obžaloba, OS Prievidza vydal vo veci Trestný rozkaz dňa 31.12.2009, voči ktorému navrhovateľka podala odpor. Rozsudkom OS Prievidza bola navrhovateľka uznaná za vinnú. Rozsudkom KS v Trenčíne zo dňa 25.11.2010 bol prvostupňový rozsudok zrušený v celom rozsahu a navrhovateľka bola oslobodená spod obžaloby pretože skutok nie je trestným činom.

Súd z výpovede svedkyne MUDr. N. E. mal zistené, že navrhovateľka je jej pacientka od r. 1999. Od r. 2000 opakovane ju navštívila s problémami, ktoré vyúsťovali z konfliktov v manželstve, v dôsledku čoho jej bola nasadená liečba a doporučená psychologická a psychiatrická konzultácia. Následne na doporučenie psychológa bola navrhnutá PN. V r. 2009 v čase keď navrhovateľka bola PN z dôvodu pracovného úrazu, bola svedkyňa dotazovaná pracovníkmi polície, či je navrhovateľka schopná prevozu a výsluchu. Svedkyňa má za to, že problémy, ktoré s navrhovateľkou riešila vyplývali z nezhôd medzi manželmi, neskôr z nezhôd, ktoré vyplývali s užívaním bytu.

Z výsluchu svedka Mgr. X. A. súd mal zistené, že navrhovateľku poznal v súvislosti s trestným konaním a to keď sa dlhodobo nedostavovala na výsluch z dôvodu PN. Túto situáciu chcel odkonzultovať s jej ošetrujúcou lekárkou MUDr. N., ktorá uviedla, že navrhovateľka je výsluchu schopná, ktorý sa následne realizoval a je pravda, že v tom čase z dôvodu zabezpečenia výsluchu uvažoval aj o väzbe. Nepamätal si akým spôsobom bola dopravená navrhovateľka do ambulancie MUDr. N.. K ostatným veciam, z dôvodu že išlo o 4 roky starú vec, si nevedel spomenúť.

Z výsluchu svedka Š. C., kamaráta navrhovateľky mal súd zistené, že vedel o jej problémoch s bývalým manželom a preto, že v r. 2009 počas 8 mesiacov nemala kde bývať, tak jej poskytol ubytovanie v jeho trojizbovom byte, v ktorom býval on a jeho dve deti. V tom čase vedel o jej problémoch intenzívnejšie. Synom sa venovala tak ,že im prala , varila, nosila stravu. Deti za ňou do jeho bytu nechodili, pretože nechcela aby synovia a jej bývalý manžel vedel, kde ona býva. Potom si našla bývanie. Čas, ktorý prežila u neho hodnotí ako obdobie, v ktorom prežívala psychickú traumu a to preto, že sa nemohla starať o svoje deti. Obaja jej synovia navštevovali strednú školu, potrebovali lepšiu starostlivosť, psychické problémy vyúsťovali do toho, že jej začali vypadávať vlasy. Počas tohto obdobia svedok s ňou strávil jednu dovolenku v Chorvátsku. Svedok potvrdil skutočnosť, že vyhľadala odbornú pomoc. Potom ako sa z jeho bytu odsťahovala nevedel uviesť ako sa s ňou situácia vyvíjala aj keď boli v telefonickom kontakte riešili iné veci, nie jej problémy, ktoré mala s bývalým manželom a jej deťmi. Situáciu ohľadom návštevy polície znášala zle, prejavovalo sa to tak, že mala hlavu smútku, plakala.

Z výsluhu svedka G. K. syna navrhovateľky mal súd zistené, že na základe dohody navrhovateľka, keď sa z bytu odsťahovala zabezpečovala jeho starostlivosť tak, že mu nosila stravu a čisté prádlo. V byte kde bývala ju nenavštevoval, lebo tam býval cudzí muž s deťmi. Svedok potvrdil, že navrhovateľka mala zdravotné problémy v súvislosti s rozvodovým konaním.

Z výsluchu svedka MUDr. P. J.S. mal súd zistené, že si nepamätá konkrétnejšie na vyšetrenie navrhovateľky vzhľadom k tomu, že ide o lekársky nález starý 3 roky, a denne vyšetrí 20-30 ľudí. Nevedel uviesť ani z čoho vyplývali psychické problémy navrhovateľky nakoľko on vo svojej praxi diagnostikuje ochorenie a neskúma jeho príčinu. Znalec uviedol, že za psychosociálny fakt možno pokladať aj trestné konanie.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 23.2.2012 požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie svojho nároku, ktorého sa domáhal v tomto konaní. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v liste adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 20.7.2012 uviedlo, že žiadosť navrhovateľa bola predbežne prerokovaná v zmysle , pričom žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie svojho nároku, ktorého sa domáhal v tomto konaní. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v liste adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 30.10.2012 uviedlo, že žiadosť navrhovateľa bola predbežne prerokovaná v zmysle , pričom žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu, že ju považuje za nedôvodnú.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ., a vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Navrhovateľka protiprávne konanie štátu videla v tom, že orgán činný v trestnom konaní vydal nezákonné rozhodnutie - uznesenie zo dňa 23.9.2009 ČVS: ORP-1559/1-OVS-PD-2009, ktorým začalo trestné stíhanie navrhovateľky a v tom, že Rozsudkom OS Prievidza bola navrhovateľka uznaná za vinnú. Rozsudkom KS v Trenčíne zo dňa 25.11.2010 bol prvostupňový rozsudok zrušený v celom rozsahu a navrhovateľka bola oslobodená spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Zároveň navrhovateľka namietala nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní pretože sa voči nej viedlo trestné konanie a v tom čase chýbal základný znak trestného činu- protiprávnosť jej konania.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že boli vydané nezákonné rozhodnutia a to- uznesenie zo dňa 23.9.2009 ČVS: ORP-1559/1-OVS-PD-2009, ktorým začalo trestné stíhanie navrhovateľky a Rozsudok OS Prievidza zo dňa 14.5.2010, ktorým bola navrhovateľka uznaná za vinnú, ktorých nezákonnosť vyplývala z Rozsudku KS v Trenčíne zo dňa 25.11.2010 ktorým bol prvostupňový rozsudok zrušený v celom rozsahu a navrhovateľka bola oslobodená spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Z uvedeného dôvodu štát voči navrhovateľovi zodpovedá za nezákonné rozhodnutie podľa tak, ako to vo svojom právnom posúdení tvrdil navrhovateľ.

Vo vzťahu k náhrade k škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhrady škody stanovuje § 6 ods. 1 Zák.č. 514/2013 Z.z. a to jednak tým ,že stanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy ak je vydané rozhodnutie následne zrušené práve z dôvodu nezákonnosti a iba na to príslušným orgánom. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý. Príslušným orgánom povolaným zrušiť uznesenie o začatí stíhania pre jeho nezákonnosť resp. oslobodiť obžalovaného spod obžaloby resp. zrušiť rozsudok OS môže iba súd alebo orgán činný v trestnom konaní. Podľa nálezu ÚS SR -33 zo dňa 24.3.2011 ÚS zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia nielen zastavenie trestného stíhania ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní tr. činu obvineným má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí tr. stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť § 6 ods. 1 Zák.č. 514/2013 Z.z. tak ako bolo judikované všeobecnými súdmi /napr. uznesenie NS SR 4Mcdo 15/2009/ ,že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu. Pre správnu interpretáciu tohto zákonného ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného pragmatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami možno dospieť k záveru, že pokiaľ citovaného ust. je umiestnené vo 4 časti označené ako spoločné ustanovenia prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (a teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli i v konaní , v ktorom bola vec postúpená inému orgánu do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje tohto zákona. Z hľadiska výkladu teleologického vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle SR nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo, pretože sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania. To znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a teda nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a následného odsúdenia.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že štát voči navrhovateľke zodpovedá za nezákonné rozhodnutie podľa a preto navrhovateľke vzniká nárok na náhradu škody podľa ustanovenia . Navrhovateľka si v konaní uplatnila náhradu škody vo výške 685,85 eur, ktorá pozostávala z nákladov právnej pomoci vo výške 539,71 eur uhradených AK Dr. C., avšak súd mal preukázané z vyjadrení JUDr. C. zo dňa 5.3.2013, že v trestnom konaní, v ktorom zastupovala navrhovateľku navrhovateľka jej žiadnu zálohu neposkytla. Je teda preukázané, že navrhovateľke žiadna materiálna ujma z titulu vyplatených trov právneho zastúpenia JUDr. C. nevznikla. Navrhovateľka preto neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v tejto časti oprávnenosť svojho nároku, a to v časti existencie vzniknutej škody v príčinnej súvislosti s horeuvedeným nezákonným rozhodnutím. Čo sa týka uplatnenej sumy 150,- eur, ktorú mala zaplatiť firme Rokko Invest s.r.o. za spracovanie odvolania, súd ani v tejto časti uplatnený nárok navrhovateľke nepriznal z dôvodu, že uvedená spoločnosť nie je oprávnená poskytovať právne služby, prípadne zaplatená odmena nemôže byť trovami konania. Navrhovateľkou uplatnená suma vo výške 146,14 eur ako ušlá mzda navrhovateľke súdom nebola priznaná, pretože navrhovateľka nepreukázala ušlý zárobok v uvedenej výške, súd mal za to, že bol navrhovateľkou nesprávne vyúčtovaný ako celodenný ušlý zárobok v prípade účasti na akomkoľvek dlhom úkone, navyše účasť na úkone neznamená, že navrhovateľke ušiel zárobok počas celého dňa a nemala možnosť v danom čase čerpať aj dovolenku, resp. mohlo jej byť poskytnuté náhradné voľno s náhradou mzdy. Z uvedeného preto súd v časti nároku na náhradu škody považoval návrh za nedôvodný a zamietol ho.

Navrhovateľka sa okrem náhrady škody spočívajúcej v náhrade trov obhajoby, nákladov za spracovanie odvolania a ušlej mzdy domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 4000,- eur, ktorej dôvodnosť odvodzovala od toho, že počas celého trestného konania žila v strese. Ďalej tvrdila, že napriek zásade prezumpcie neviny väčšina obyvateľov sa touto zásadou neriadi a boli náchylní veriť, že trestný čin spáchala, týmto obdobím trpeli najviac deti a to preto, že v čase ich dospievania netrávila spolu s nimi čas v ich domácnosti. Všetky dôsledky kladie za vinu OS Prievidza za to, že čo mal riešiť prvé tak to riešil posledné. Z bytu sa vysťahovala, žije v podnájme, je bezdomovec. Jej zlý psychický stav riešila návštevou psychiatrickej ambulancie, psychická trauma sa prejavila výrazne oznámením polície, že ju chcú zobrať do väzby. Z hľadiska posúdenia uvedených tvrdení navrhovateľky bolo predovšetkým podstatné vyriešiť otázku vyplývajúcu z , podľa ktorého predpokladom na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je skutočnosť, že samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Súd mal za to, že rozhodnutie KS v Trenčíne zo dňa 25.11.2010 v zásade je možné vnímať ako dostatočné zadosťučinenie a preto súd v tejto časti rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4000,- eur a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľka v konaní ďalej súdu nepreukázala, že by ujma, ktorú súdu zdokumentovala by jej bola vznikla v prevažnej časti v priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním resp. v dôsledku hrozby rozhodnutia o väzbe. Navrhovateľka nepreukázala príčinnú súvislosť medzi nemajetkovou ujmou s trestným stíhaním, pretože sama vo svojej výpovedi uviedla, že sa nestretla s negatívnymi reakciami susedov, tí prejavili iba zvedavosť a vzťahy s bývalým manželom boli rozvrátené dávno pred začatím trestného konania. Vzťahy s deťmi boli dobré, napokon momentálne býva so synom. V čase keď uvádzala navrhovateľka, že obdobie ich dospievania netrávila s ním bolo na základe jej rozhodnutia resp. dohody, že sa vysťahovala z bytu a adresu na ktorej bývala neoznámila ani deťom ani bývalému manželovi. Rovnako tak súdu nepreukázala, že by mala psychické problémy len v súvislosti s trestným stíhaním. V konaní bolo preukázané, že týmito psychickými problémami trpela dávno pred obvinením a pramenili z nezhôd v manželstve, pretože u navrhovateľky existovalo veľké množstvo stresových faktorov odlišných od trestného konania, ktoré boli spôsobené rôznymi civilnými a exekučnými konaniami.

Súd o náhrade trov konania rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V zmysle a , sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.