Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/68/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov CENTRÁL, IČO: 31 787 835, so sídlom Krížna 4927/60, Bratislava, zast. Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: AVEJA, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 238 113, zast. Nozdrovický, Šuvert & Co. s.r.o., so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 858 536, o určenie neexistencie nájomného vzťahu a o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. -243 zo dňa 12.1.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou pôvodne voči žalovanému CEE Development, s.r.o. Vinica, IČO: 36 806 455 domáhal: 1. určenia neexistencie nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý mal byť obsahom zmluvy o nájme reklamnej plochy podpísanej medzi stranami dňa 24. 7.2014, 2. určenia neplatnosti zmluvy o nájme reklamnej plochy podpísanej žalobcom a žalovaným dňa 24.7.2014 a náhrady trov konania.

2. Pôvodne označený žalovaný namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že medzi ním, ako predávajúcim a spoločnosťou AVEJA, s.r.o., ako kupujúcim, bola uzatvorená zmluva o predaji časti podniku zo dňa 30.4.2020, ktorej predmetom bola časť podnikania žalovaného - reklamná a propagačná činnosť vykonávaná v rozsahu voľnej živnosti, najmä prostredníctvom prenájmu reklamnej plochy nachádzajúcej sa na objekte CENTRÁL, Krížna 58, 60, 62, ktorá je označovaná ako „Reklama CENTRÁL“ a predstavuje samostatnú časť podnikania žalovaného. Uznesením č. k. -133 zo dňa 17.9.2021 okresný súd pripustil, aby do konania, ako žalovaný 2), pristúpila obchodná spoločnosť AVEJA, s.r.o. Bratislava. Žalobca zobral voči žalovanému 1) spoločnosti CEE Development, s.r.o. Vinica žalobu späť, na základe čoho okresný súd uznesením, č. k. -180 zo dňa 25.11.2021 konanie voči tomuto žalovanému zastavil. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, uznesením sp. zn. -335 zo dňa 19. októbra 2022 uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.

3. Okresný súd Veľký Krtíš, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu voči zostávajúcemu žalovanému AVEJA, s.r.o. Bratislava zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na relevantné ustanovenia ( Zbierky v znení neskorších predpisov) a ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , , , a ( ). V odvolaní namietal, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia žalovaného, ktoré mal súd k dispozícii už 02.12.2021 a žalobcovi ho doručil do elektronickej schránky až 25.1.2022, pričom pojednávanie bolo vytýčené na 12.1.2021, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Ďalej namietol, že súd vykonal dokazovanie zmluvou o nájme reklamnej plochy zo dňa 27.10.2008, ktorú predložila súdu bývalá predsedníčka žalobcu ako svedkyňa a strany konania nemali možnosť náležite sa oboznámiť s obsahom tohto listinného dôkazu. Prijímaním listinných dôkazov od svedkov tak súd vytvoril priestor pre obchádzanie sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca tiež namietal, že súd neskúmal intenzitu nevýhodnosti nápadne nevýhodných podmienok uzavretej zmluvy, nezistil jej rozpor so , pričom súd neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia tohto zákona skúmal. Čo sa týka nesprávneho obsadenia súdu prvej inštancie, žalobca namietol, že nejde o obchodno-právny, ale o občiansko-právny vzťah, ktorý však bol zapísaný do súdneho registra Cb, v zmysle čoho bola vec pridelená sudcovi, ktorého tak nemožno považovať za zákonného sudcu. Okresný súd tiež vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, keď konštatoval, že pôvodný žalovaný nevedel o prekročení právomocí bývalou predsedníčkou žalobcu a pre prenájom strechy nebolo potrebné schválenie zhromaždením. Z tohto hľadiska, konateľa pôvodne žalovaného, bolo potrebné považovať za zaujatého svedka, rovnako tak bývalú predsedníčku žalobcu. O prenájme strechy na dobu dvadsať rokov malo prebehnúť kolektívne rozhodovanie, od ktorého malo byť závislé rozhodnutie bývalej predsedníčky žalobcu či vôbec dôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy, pričom konateľ pôvodne žalovaného mal záujem na tom, aby nájomná zmluva bola uzavretá bez súhlasu zhromaždenia. Okresný súd nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri dokazovaní, nevzal do úvahy, že v nájomnej zmluve nie sú dohodnuté žiadne kontrolné mechanizmy v prospech žalobcu, pomocou ktorých by mohol žalobca zistiť skutočnú výšku nájomného č. 2, určenú ako podiel 20% zo zisku žalovaného. Bývalá predsedníčka žalobcu úplne opomenula absenciu kontrolných mechanizmov v prospech žalobcu. Pri nesprávnom právnom posúdení veci žalobca namietol nesprávnu aplikáciu ustanovení , najmä , ohľadne subsidiarity , v tejto súvislosti opätovne poukázal na to, že o prenájme strechy, ako spoločnej časti bytového domu, bolo oprávnené rozhodnúť jedine zhromaždenie, pričom štatutárny orgán žalobcu prekročil vtedy svoju pôsobnosť. Prekročenie právomocí je sankcionované nielen zodpovednosťou za škodu, ale aj neplatnosťou právneho úkonu. Súd prvej inštancie tiež dospel k nesprávnej interpretácii , , , že nájomná zmluva v tomto prípade nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu a že žalobca nevystupoval vo vzťahu k pôvodnému žalovanému ako kolektív spotrebiteľov a žalovaný 1) nevystupoval voči žalobcovi ako dodávateľ. Podľa názoru žalobcu, ide o spotrebiteľský vzťah a je bezpredmetné či tovar alebo službu, ako ekvivalent peňažného plnenia, reálne poskytuje spotrebiteľ alebo dodávateľ. Pokiaľ by súd správne aplikoval citované ustanovenia , tak by neopomenul aplikáciu ustanovení , , podľa ktorých ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, sú neplatné. Súd mal tiež prísnejšie posudzovať rozpor nájomnej zmluvy s dobrými mravmi. Za rozpor s dobrými mravmi je potrebné považovať pre žalobcu nápadne nevýhodné podmienky, ako aj okolnosti uzavretia nájomnej zmluvy, najmä uvedenie bývalej predsedníčky žalobcu do omylu, resp. jej konanie v neprospech žalobcu a využitie jej neskúsenosti zo strany pôvodného žalovaného. Na základe uvedených skutočností, žalobca navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a určiť, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o nájme reklamnej plochy uzavretej dňa 24.7.2014 medzi žalobcom a pôvodne žalovaným, neexistuje, ako aj rozhodnúť opätovne o nároku na náhradu trov konania, alternatívne zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu, k jeho tvrdeniam o údajnom porušení práva na spravodlivý proces, uviedol, že okresný súd na pojednávaní dňa 1.9.2021 vyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, s ktorým sa žalovaný stotožnil. Čo sa týka kontradiktórnosti konania, poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2020, z ktorého vyplýva že súdy by nemali tento princíp vykladať a aplikovať formalisticky, ale je potrebné brať na zreteľ aj to, čo bolo obsahom vyjadrenia strany sporu. Zmluva o nájme reklamnej plochy zo dňa 27.10.2008 bola spomenutá pri výsluchu svedkyne P. na pojednávaní 12.1.2021. Vzhľadom na to, že z výsluchu svedkyne vyplynul možný význam zmluvy z 27.10.2008 pre meritórne posúdenie veci, právny zástupca žalovaného navrhol, aby bola založená do súdneho spisu, na základe čoho sa súd prvej inštancie svedkyne spýtal či má túto zmluvu k dispozícii a vyzval ju na založenie. Žalovaný sa nestotožnil s odvolaním žalobcu ani v rozsahu údajného nesprávneho obsadenia súdu prvej inštancie. Pokiaĺ bola vec na súde prvej inštancie, ktorý je vecne a miestne príslušný, zapísaná do súdneho registra Cb a rozhodol sudca, ktorý rozhoduje obchodno-právne spory, nie je tým založená vada konania spočívajúca v nesprávnom obsadení súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.1.1998, ako aj na rozhodnutie ústavného súdu zo dňa 19.11.2002. K údajným nesprávnym skutkovým zisteniam súdu žalovaný 2) odkázal na závery súdu prvej inštancie, pričom od uzavretia nájomnej zmluvy nie je strecha bytového domu žiadnym spôsobom zo strany žalovaného užívaná výlučne z dôvodov na strane žalobcu, ktorý proti nej brojí. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o údajnom nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd správne vykladá ustanovenia a správne tiež posudzoval otázku, či nájomná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Na vyjadrenia žalovaného reagoval žalobca podaním vyjadrenia zo dňa 10.6.2022, v ktorom vyvracal argumentáciu žalovaného a na toto vyjadrenie reagoval žalovaný podaním zo dňa 01. júla 2022.

7. Obsahovo tieto vyjadrenia nepoukazovali na argumentačne iné tvrdenia než žalobca v odvolaní a žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrário ) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa , .

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych skutočností, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Okresný súd náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, odvolací súd s týmto posúdením súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako správny a zákonný. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne zaoberal námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní namieta žalobca. Nie je úlohou odvolacieho súdu a ani účelné tieto opakovane uvádzať. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom okresného súdu vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd je v zmysle a , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. Žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá v celom rozsahu. Pri viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd sa zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu, ako odvolateľa, uvádzanými v odvolaní.

12. Žalobca, ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len „spoločenstvo“) je právnickou osobou založenou podľa , pričom spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súp. č. 4927, postavenom na parc. CKN č. 10432/1 na Krížnej ulici v Bratislave. Dňa 24.7.2014 bola uzavretá „Zmluva o nájme reklamnej plochy“ medzi prenajímateľom - spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov CENTRÁL (žalobcom) v zastúpení vtedajšou predsedníčkou spoločenstva N. P. a nájomcom, obchodnou spoločnosťou CEE Developnment, s.r.o. Vinica, IČO: 36 806 455, ktorej predmetom bol odplatný nájom plochy - časti strechy obytného domu za účelom umiestnenia svetelného reklamného zariadenia. Predmet nájmu sa prenajal na dobu určitú, od 15.9.2014 do 31.12.2034 a za predmet zmluvy sa nájomca po dobu trvania nájmu zaviazal platiť prenajímateľovi ročné nájomné vo výške 100 EUR bez DPH a ďalej nájomné vo výške 20% z hodnoty nájmu stanoveného zmluvou medzi nájomcom a tretím subjektom, ktoré bude uhradené v prospech prenajímateľa. Zmluva bola podpísaná predsedníčkou spoločenstva bez zvolania a rozhodnutia zhromaždenia všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Krátko po podpise zmluvy sa predsedníčka spoločenstva, N. P., vzdala funkcie. Nový predseda spoločenstva, P. W., inicioval podanie žaloby o určenie neexistencie nájomného vzťahu medzi žalobcom - spoločenstvom a pôvodne žalovaným - spoločnosťou CEE Development, s.r.o. Vinica, ktorý mal byť obsahom zmluvy o nájme reklamnej plochy podpísanej medzi stranami dňa 24.7.2014 a o určenie neplatnosti zmluvy o nájme reklamnej plochy podpísanej žalobcom a pôvodne žalovaným - spoločnosťou CEE Development, s.r.o. Vinica (právny predchodca aktuálne žalovaného - spoločnosti AVEJA, s.r.o. Bratislava) dňa 24.7.2014.

13. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalobca v odvolaní, okrem iného, namietol porušenie práva na spravodlivý súdny proces postupom súdu prvej inštancie z dôvodu, že žalovaný (AVEJA, s.r.o. Vinica) doručil dňa 02.12.2021 súdu svoje vyjadrenie spísané dňa 18.11.2021. Napriek tomu, že mal súd prvej inštancie vyjadrenie žalovaného k dispozícii už 02.12.2021, žalobcovi ho doručil do elektronickej schránky až 25.1.2022, pričom na pojednávaní dňa 12.1.2022 bol vyhlásený rozsudok. Žalobca tak nemal možnosť oboznámiť sa včas s obsahom vyjadrenia žalovaného 2) a písomne sa k nemu vyjadriť alebo kvalifikovaným spôsobom ústne na pojednávaní k nemu zaujať stanovisko. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie bol povinný v zmysle toto vyjadrenie doručiť žalobcovi a umožniť mu vyjadriť sa k nemu v lehote určenej súdom.

14. Odvolací súd k uvedenej námietke žalobcu uvádza, že medzi pôvodne žalovaným - spoločnosťou CEE Development, s.r.o. Vinica, ako predávajúcim a spoločnosťou AVEJA, s.r.o . Bratislava, ako kupujúcim, bola dňa 30.4.2020 uzatvorená zmluva o predaji časti podniku, ktorej predmetom, okrem iného, bol prevod časti podniku spočívajúceho v prenájme reklamnej plochy na objekte bytového domu CENTRÁL na ulici Krížna 58 v Bratislave, na základe ktorej skutočnosti okresný súd pripustil na pojednávaní 17.septembra 2021, aby do konania, ako žalovaný 2), pristúpila obchodná spoločnosť AVEJA, s.r.o. Bratislava. Následne žalobca zobral voči pôvodne žalovanej spoločnosti (žalovanému 1), CEE Develepmonet, s.r.o. Bratislava, žalobu späť a Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. -180 zo dňa 25.11.2021 konanie voči žalovanému 1) (CEe Development, s.r.o. Vinica) zastavil.

15. Pokiaľ dôjde v zmysle k pristúpeniu ďalšieho subjektu do konania, vstúpený subjekt prijíma stav konania k momentu právoplatnosti uznesenia o pripustení svojho vstupu. Pristúpením tohto účastníka do konania sa nemenila na strane žalobcu právna ani skutková argumentácia obsiahnutá v žalobe. Z ust. vyplýva, že ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. V nadväznosti na a vzhľadom na pristúpenie spoločnosti AVEJA, s.r.o. Bratislava do konania a následnému zastaveniu konania voči pôvodne žalovanému CEE Development, s.r.o. Vinica, okresný súd už v čase vytýčenia pojednávania na 12.1.2022 doručoval žalobcovi vyjadrenie pristúpeného subjektu, a to 11.1.2022. Žalobca tak mal možnosť byť oboznámený v čase pojednávania s vyjadrením žalovaného. Na pojednávaní dňa 12.1.2022 sa zúčastnil právny zástupca tak žalobcu, ako aj žalovaného, pričom zo strany žalovaného (vzhľadom na rovnakého právneho zástupcu) došlo k pridržaniu sa dovtedy podaných podaní a vyjadrení, ako aj prednesu z predchádzajúceho pojednávania. Na strane žalobcu tak nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. To, že si právny zástupca žalobcu prevzal písomného vyjadrenie žalovaného až 25.1.2022 (keď mu bolo doručované už 11.1.2022) a po pojednávaní dňa 12.1.2022, nemôže zneužívať pre odvolaciu námietku porušenia práva na spravodlivý súdny proces, zvlášť, keď argumentačne vyjadrenia žalovaného 2) (AVEJA, s.r.o.) sa viazali a boli totožné s vyjadreniami žalovaného 1) (CEE Development, s.r.o.). Navyše žalobca ani neuviedol, z akého dôvodu by toto vyjadrenie žalovaného malo mať zásadný vplyv na ďalší postup žalobcu, a ako by mohlo mať vplyv na argumentáciu a tvrdenia žalobcu a vo vzťahu k akým tvrdeniam uvádzaným v danom vyjadrení sa žalobca nemal možnosť vyjadriť na pojednávaní dňa 12.1.2022.

16. Žalobca ďalej v odvolaní namietol, že súd vykonal dokazovanie zmluvou o nájme reklamnej plochy zo dňa 27.10.2008, ktorú predložila bývalá predsedníčka žalobcu, ako svedkyňa a ktorú súd založil do spisu, pričom strany konania nemali možnosť náležite sa oboznámiť s obsahom tohto listinného dôkazu. Prijímaním listinných dôkazov od svedkov tak súd vytvoril priestor pre obchádzanie sudcovskej koncentrácie konania.

17. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 12.1.2022 vyplýva, že bola vypočutá N. P., predsedníčka spoločenstva žalobcu v čase spisovania spornej nájomnej zmluvy, ktorá vo výpovedi poukazovala na to, že predlohou nájomnej zmluvy bola iná zmluva, a to zmluva medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov CENTRÁL a spoločnosťou Bigboard Slovensko, s.r.o. zo dňa 27.10.2008, ktorá tiež riešila reklamu, ktorá sa v súčasnosti na bytovom dome nachádza a na podporu svojich tvrdení predložila túto predmetnú zmluvu. Jedným z dôkazných prostriedkov podľa je výsluch svedka. Predmetom svedeckej výpovede sú skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami, svedok, tak opíše všetko, čo vie o predmete výsluchu z vlastnej skúsenosti, t.j čo podľa vlastného zmyslového vnímania videl, počul alebo konal. Pokiaľ svedok vie podporiť svoju výpoveď nejakou listinou, prípadne iným dôkazom, nie je logický dôvod na to, aby takáto listina alebo iný dôkaz mali byť súdom odmietnuté a nie založené do spisu. Takáto listina alebo iný dôkaz nespadá pod tzv. zásadu koncentrácie konania, pretože nejde o dôkaz, ktorý musí navrhnúť strana konania, ale ide o dôkaz, ktorým svedok podporuje pravdivosť svojej výpovede. Prijatím takéhoto listinného dôkazu od svedka sa nevytvára priestor pre obchádzanie sudcovskej koncentrácie konania, ale svedok sám preukazuje pravdivosť svojho tvrdenia. Takýto dôkaz predkladaný svedkom nie je typickým dôkazným prostriedkom v zmysle dôkazných prostriedkov podľa . Nie je tiež pravdou, že strany konania nemajú možnosť náležite sa oboznámiť s obsahom takejto listiny, pretože na obsah listiny priamo odkazuje svedok, akú časť svojho tvrdenia tým podopiera. Pokiaľ takáto listina je svedkom predkladaná v priebehu jeho výsluchu na pojednávaní, a sám svedok oboznámil jej obsah, pretože odkazuje na ňu z určitého konkrétneho dôvodu, pokiaľ strany konania majú záujem sa bližšie oboznámiť s takouto listinou, nič im nebráni požiadať súd o možnosť nazretia do tejto listiny. Pokiaľ to žalobca nevyužil, nemôže namietať neskôr, že nepozná presný obsah tejto listiny.

18. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že okresný súd mal skúmať intenzitu nevýhodnosti nápadne nevýhodných podmienok, aby tak mohol správne určiť či ide o neplatnú zmluvu podľa , alebo iba o zmluvu, od ktorej bolo možné odstúpiť podľa .

19. Okresný súd jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie v bodoch 33. a 34. aj vzhľadom na túto odvolaciu námietku žalobcu a odvolací súd v tomto rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca tak, ako okresný súd uviedol v konaní ani len netvrdil, že by od nájomnej zmluvy odstúpil z dôvodu, že bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca by si v prvom rade mal uvedomiť, či sa bude domáhať odstúpenia od zmluvy alebo neplatnosti zmluvy, pretože odstúpiť od neplatnej zmluvy nie je možné. Žalobca koncipoval jasne žalobu, ako nárok na neplatnosť zmluvy o nájme, pričom okresný súd jasne uviedol, že ak niektorý z účastníkov zmluvu uzatvoril za nápadne nevýhodných podmienok, v zmysle platnej právnej úpravy, nápadne nevýhodné podmienky automaticky nezakladajú neplatnosť zmluvy. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil rozpor so a žalobca namieta, že súd neuviedol, ktoré ustanovenia bytového zákona súd prvej inštancie skúmal a ktoré konkrétne iné všeobecne záväzné predpisy bral do úvahy, odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu v bode 34. svojho odôvodnenia, pričom nie je účelné, aby súd vymedzil, s ktorými ustanoveniami bytového zákona zmluva nie je rozporná. Táto odvolacia námietka žalobcu je len všeobecného charakteru a pokiaľ žalobca chcel poukázať na to, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy sú v rozpore s ktorými konkrétnymi ustanoveniami , mal to pri tejto všeobecnej námietke bližšie špecifikovať.

20. Žalovaný v odvolaní tiež namietal nesprávne obsadenie súdu prvej inštancie, resp. inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom poukázal na to, že vo veci nejde o obchodno-právny, ale občiansko-právny vzťah, pričom vec bola na okresnom súde zapísaná do súdneho registra Cb, teda ako obchodno-právna vec.

21. Odvolacím dôvodom podľa je, že o veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

22. Súd nie je správne obsadený, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca. Nasvedčuje tomu aj definícia zákonného sudcu v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa ods. 4.

23. Prax všeobecných súdov akceptuje skutočný zmysel zákonného sudcu ako procesnej garancie, ktorej porušenie sa môže a musí preskúmať aj v mimoinštančných, aj v opravných konaniach, vyplýva to z obsahu uznesenia napríklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. januára 1998 (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu Slovenskej republiky rok 1999, č. 99, str. 35), podľa ktorého tým, že obchodnú vec na súde, vecne a miestne príslušnom, prejednali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občiansko-právne spory, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom a ani nerozhodoval súd nesprávne obsadený. (Pozri aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -11 zo dňa 19. novembra 2002.)

24. Vec bola na Okresnom súde Veľký Krtíš pridelená sudcovi JUDr. Tomášovi Minárikovi náhodným výberom, o čom svedčí aj potvrdenie z 26.5.2020 (č. l. 50 spisu) a bola jej pridelená sp. zn. . Podľa rozvrhu práce na rok 2020, JUDr. Tomáš Minárik vybavuje veci v súdnom oddelení 13Cb (obchodno-právna agenda) s nápadom v pomere 1 vec, ako aj 13C (občiansko-právne veci) s nápadom vecí 0. Podľa pravidla 7 Rozvrhu práce Okresného súdu Veľký Krtíš na rok 2020 tým, že sudca začne pojednávať vo veci samej, stáva sa zákonným sudcom aj vtedy, ak by vec podľa hmotného práva mala patriť do iného oddelenia súdu. Vzhľadom na rozhodovaciu činnosť súdov vyššej inštancie, ako aj rozvrh práce okresného súdu na rok 2020, vo veci nerozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. To, že vec bola zapísaná do súdneho registra „Cb“ a nie do súdneho registra „C“, nespôsobuje takú vadu konania, na ktorú by odvolací súd musel prihliadnuť a ktorej dôsledkom by bolo zrušenie rozhodnutia z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu.

25. Najzávažnejšou odvolacou námietkou žalobcu bol jeho poukaz na nesprávne skutkové zistenia ohľadne skutočnosti - prekročenie právomoci bývalej predsedníčky žalobcu pri uzavretí zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 24.7.2014. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal aj otázkou, či bývalá predsedníčka žalobcu N. P., ako aj pôvodne žalovaný spol. CEE Development, s.r.o. Vinica, vedeli o prekročení právomoci bývalou predsedníčkou žalobcu, keď zmluvu o nájme reklamnej plochy uzatvorila bez súhlasu zhromaždenia. Okresný súd dôkladne vyhodnotil dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie a vyvodil z nich správne skutkové závery. Okrem navrhnutých svedkov, dôkazy na preukázanie vedomostí konateľa spoločnosti CEE Development, s.r.o. Vinica o porušení zákona N. P. žiadna zo strán sporu nenavrhla. Žalobcovi na preukázanie ním tvrdených skutočností nič nebránilo ďalšie dôkazy navrhnúť. Pasivitu v spore žalobcu nie je možné nahrádzať účelovými vyjadreniami v rámci odvolania.

26. Výsluch svedka, N. P., tak, ako okresný súd, ani odvolací súd nepovažoval za zaujatý. N. P. vykonávala funkciu predsedníčky žalobcu a pokiaľ bola navrhnutá ako svedkyňa, bola vypočutá na pojednávaní. Tento dôkaz okresný súd vyhodnotil podľa svojej úvahy v zmysle hodnotenia dôkazov podľa .

27. Predseda spoločenstva je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene ( c, ods. 2, prvá veta ). Predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí ( c, ods. 4 citovaného zákona). Zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie rozhoduje o veciach, o ktorých rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa až 14 b), rozhoduje tiež o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa tohto zákona nerozhoduje iný orgán spoločenstva. Na zvolanie zhromaždenia sa použijú primerane ustanovenia a) ods. 1 (, ods. 9 ).

28. Právne úkony môže v mene spoločnosti vykonať len jeho štatutárny orgán. Uznesenie zhromaždenia nie je právnym úkonom spoločenstva, podobne ako napríklad uznesenie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti nie je právnym úkonom tejto spoločnosti (pozri aj rozhodnutie NSČR sp. zn. zo 14.10.2008). Spoločenstvo je právnická osoba ( ) a môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, okrem úhrad za tieto služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou ( b, ods. 1 cit. zákona). Spoločenstvo uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa ods. 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a uhrádza plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis ( b, ods. 2 cit. zákona).

29. V rámci orgánov spoločenstva, zhromaždenie je tým orgánom, ktorý tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Rozsah rozhodovania je práve vymedzený v b

30. Pokiaľ by zo strany štatutárneho orgánu, teda predsedu spoločenstva, došlo aj k prekročeniu právomoci, a to aj v rozsahu právomocí patriacim zhromaždeniu, právne úkony štatutárneho orgánu zaväzujú právnickú osobu aj vtedy, ak právny úkon štatutárneho orgánu vybočil z medzí predmetu činnosti zhromaždenia. Oprávnenie štatutárneho orgánu je totiž obmedzené len rozsahom právnej subjektivity, a nie rozsahom predmetu činnosti spoločenstva či právomocí zhromaždenia (analogicky pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 76/2002).

31. Aj z ustanovenia vyplýva, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

32. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právne úkony právnickej osoby robia predovšetkým štatutárne orgány právnickej osoby, hoci nie je vylúčené, že úkon právnickej osoby môže vykonávať aj zástupca na základe plnej moci, prípadne iné zákonom kvalifikované osoby. Štatutárny orgán právnickej osoby je ex lege oprávnený na všetky právne úkony, ktoré právnická osoba môže urobiť (pozri aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 01.8.2012).

33. V občianskom práve platí všeobecný princíp, podľa ktorého obmedzenie vykonávacieho oprávnenia štatutárneho orgánu právnickej osoby vyplývajúci, či už zo stanov alebo iného obdobného dokumentu, alebo z rozhodnutia právnickej osoby, nie je možné uplatňovať voči tretím osobám, i keby boli zverejnené. Vo všeobecnej rovine nie je vylúčené, aby aj prípadné stanovy spoločenstva obsahovali vnútorné obmedzenie konateľského oprávnenia osôb oprávnených konať menom spoločenstva. Takáto úprava nie je záležitosťou, ktorá by bez ďalšieho mala mať vplyv na právne postavenie tretích osôb, pretože má len interný dosah a dopadá primárne na vzťahy medzi spoločenstvom (zhromaždením, ako orgánom spoločenstva) a jeho členmi (vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome). (Pozri aj rozhodnutie NSČR sp. zn. z 31.5.2011.)

34. Dôsledkom prekročenia právomoci predsedu spoločenstva je zodpovednosť za škodu tak, ako to priamo upravuje v c ods. 4 , podľa ktorého predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí. Dôsledkom prekročenia právomocí predsedu spoločenstva pri uzatváraní konkrétnej zmluvy tak nie je neplatnosť zmluvy. K tomuto záveru dospel aj okresný súd, ktorý tento záver jasne a zrozumiteľne odôvodnil. To, na čo poukazuje ďalej žalobca v odvolaní, že konateľ spoločnosti CEE Development, s.r.o. Vinica mal záujem, aby bola nájomná zmluva uzavretá bez súhlasu zhromaždenia, či bývalá predsedníčka žalobcu opomenula absenciu kontrolných mechanizmov v prospech žalobcu, alebo že konateľ uvedenej spoločnosti využil skutočnosť, že bývalá predsedníčka žalobcu chcela žalobcovi zabezpečiť príjem na financovanie rekonštrukcie výťahu a výmenu vchodových dverí, sú len ničím nepodložené konštrukcie žalobcu a nemajú vplyv na právne posúdenie sporu.

35. Pokiaľ žalobca v odvolaní tiež poukazoval na to, že súd prvej inštancie za účelom výkladu právneho pojmu „nápadne nevýhodnej podmienky“ nevzal pri zisťovaní skutkového stavu do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri dokazovaní, najmä nevzal do úvahy, že v nájomnej zmluve nie sú dohodnuté žiadne kontrolné mechanizmy v prospech žalobcu, pomocou ktorých by mohol žalobca zistiť skutočnú výšku nájomného určenú ako podiel 20% zo zisku žalovaného, rovnako nemá vplyv na podstatu sporu. Aj touto skutočnosťou sa okresný súd dostatočne zaoberal a odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie v rozsudku okresného súdu. Navyše aj prípadná neexistencia kontrolných mechanizmov v prospech žalobcu pre určenie skutočnej výšky nájomného určenej ako podiel 20% zo zisku žalovaného v zmluve o nájme reklamnej plochy, taktiež nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy.

36. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktoré malo spočívať v nesprávnej aplikácii a , c ods. 2, bytového zákona, , , , a a v opomenutí a , odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd už vyššie poukázal na aplikáciu ustanovení ohľadne prekročenia právomocí predsedu spoločenstva, zodpovednosť predsedu spoločenstva za spôsobenú škodu, ako aj právne účinky konania štatutárneho orgánu právnickej osoby vo vzťahu k tretím osobám. To, že o prenájme strechy, ako spoločnej časti bytového domu, bolo oprávnené rozhodnúť jedine zhromaždenie, nemá vplyv na neplatnosť zmluvy o nájme reklamnej plochy, vzhľadom na konanie predsedu spoločenstva.

37. Odvolací súd sa rovnako nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne nesprávnej interpretácie súdu prvej inštancie , a ohľadne záveru, že nájomná zmluva (zmluva o nájme reklamnej plochy) v tomto prípade nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu, že žalobca nevystupoval vo vzťahu k žalovanému (nájomcovi zo zmluvy o nájme z reklamnej plochy) ako kolektív spotrebiteľov a uvedený subjekt nevystupoval voči žalobcovi ako dodávateľ, na základe čoho mal okresný súd opomenúť aplikáciu a .

38. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o nájme reklamnej plochy nie je spotrebiteľskou zmluvou a pri jej uzatváraní vzťah medzi prenajímateľom - žalobcom - Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov CENTRÁL, Bratislava a nájomcom

- CEE Development, s.r.o., Vinica, nie je spotrebiteľským vzťahom.

39. Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie okresným súdom a len v zhrnutí poukazuje na to, že podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

40. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

41. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

42. Zmluvu o nájme reklamnej plochy zo dňa 24.7.2014 neuzatváral žalobca (ako prenajímateľ) v postavení spotrebiteľa a spoločnosť CEE Develepment, s.r.o., Vinica (ako nájomca) v postavení dodávateľa. Nájomca z uvedenej nájomnej zmluvy totiž nedodáva prenajímateľovi (žalobcovi) žiadny výrobok či službu charakterizované o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, najmä v a na prenajímateľa z uvedenej nájomnej zmluvy (žalobcu) nemožno ani aplikovať ustanovenia práva spotrebiteľa vymedzené v cit. zákona.

43. Napriek tomu, že spotrebiteľ je v zmysle vymedzený len ako „fyzická osoba“, odvolací súd nespochybňuje, že v určitom právnom vzťahu môže spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov mať postavenia spotrebiteľa, a to však len v prípade, ak je toto spoločenstvo v pozícii prijímateľa určitej služby a dodávateľ je v pozícii poskytovateľa výrobkov či služieb, ako je to v prípade vzťahu medzi spoločenstvom a správcom, ak správu domu nevykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale iná právnická alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvorili zmluvu o výkone správy (v zmysle ). Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Čadca, sp. zn. , Krajského súdu v Žiline, č. k. -82 zo dňa 29.2.2012, či uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 7.6.2012, ide práve o vzťah medzi spoločenstvom a správcom. Okresný súd tak nemal dôvod skúmať zmluvu o nájme reklamnej plochy, ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda ani s prihliadnutím na možnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

44. Pokiaľ žalobca tvrdil, že okresný súd mal prísnejšie posudzovať rozpor nájomnej zmluvy s dobrými mravmi, pretože za rozpor s dobrými mravmi je potrebné považovať, pre žalobcu nápadne nevýhodné podmienky, ako aj okolnosti uzavretia nájomnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že okresný súd sa dostatočne podrobne zaoberal otázkou danosti nápadne nevýhodných podmienok v nájomnej zmluve a dospel k rovnakému záveru, ako odvolací súd, že nápadne nevýhodné podmienky v nej dojednané neboli, ako aj, že existencia nápadne nevýhodných podmienok nezakladá neplatnosť zmluvy. Z ust. jasne vyplýva, že účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Zo samotnej možnosti odstúpiť od zmluvy je zrejmé, že hoci došlo k uzavretiu zmluvy za podmienok, ktoré umožňujú od zmluvy odstúpiť, zmluva sa považuje za platnú. Iba od platnej zmluvy je totiž možné odstúpiť (pozri aj rozhodnutie NS ČR , NS ČR , , JUDr. Jozef Krajčo: pre prax (komentár), vydavateľstvo Eurounion, Bratislva, 2015, 1.zväzok, str. 628-629). Existencia nápadne nevýhodných podmienok nie je totožná s existenciou dobrých mravov, ktoré sú dôvodom pre neplatnosť právneho úkonu v zmysle . Dobré mravy sú charakterizované v § . Hoci platný právny poriadok nemá všeobecnú definíciu pojmu „dobré mravy“, niektoré ustanovenia právneho poriadku sa o vymedzenie pojmu pokúsili, či už pozitívne alebo negatívne, ako je to napríklad vymedzené práve v o ochrane spotrebiteľa v , kde konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore s vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ani porušenie dobrých mravov však pri skúmaní zmluvy o nájme reklamnej plochy z 24.7.2014 nebolo zistené, preto ani z tohto dôvodu uvedená zmluva nemôže byť neplatná.

45. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny v celom jeho rozsahu, teda aj v závislom výroku o trovách konania, vzhľadom na úspech žalovaného v konaní.

46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pre súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní, priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.