Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/19/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. E. - D., a. s., P., IČO:

X., proti žalovanému: O. S. B. D., G., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. S. Z., advokátom,

F. o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo výške 6 580,80 Eur,

na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. februára 2012, č.

k. -82, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 28. 01. 2011, č. k. -54 uložil

žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6 480,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení

rozhodnutia Okresný súd poukázal na ust. , o energetike

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Z.

z.“) a uviedol, že žalobca v konaní preukázal (a žalovaný jeho tvrdenia v konaní nevyvrátil),

že mu ako dodávateľovi elektriny bola spôsobená škoda neoprávneným odberom elektriny

v bytovom dome č. X. v T., podľa zistení žalobcu pri kontrole odberného miesta dňa

11. 11. 2009. Podmienky nároku na náhradu škody, spôsobenej neoprávneným odberom

elektriny, upravuje úprava v ust. , ako osobitná právna

úprava, vrátane spôsobu výpočtu takto spôsobenej škody v prípade, ak nemožno vyčísliť

skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ustanoveného

vyhláškou MH SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody, spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny. Proti spôsobu výpočtu škody spôsobenej, neoprávneným

odberom elektriny podľa špecifikácie vo faktúre žalobcu zo dňa 29. 11. 2009, vo výške

uplatneného nároku na zaplatenie istiny 6 580,80 Eur, žalovaný v priebehu konania túto

osobitne nenamietal. V prejednávanej veci išlo o nárok na náhradu škody, spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny dodanej do bytového domu, t. j. pre potreby jednotlivých

vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome ako odberateľov elektriny v zmysle ust. § 2

písm. b/ bod 20,22 a nasl. , a to vrátane elektriny, spotrebovanej

v spoločných častiach bytového domu, či na prevádzku spoločných priestorov bytového

domu. Pre posúdenie podstatnej (a medzi účastníkmi spornej) právnej otázky o existencii

hmotnoprávneho vzťahu účastníkov v konkrétnej veci - žalobcu ako dodávateľa elektriny

a žalovaného ako správcu bytového domu, do ktorého bola elektrina dodávaná bez existencie

zmluvného vzťahu s dodávateľom elektriny a bez zabezpečenia merania spotreby takto

dodávanej elektriny, a teda posúdenie otázky tzv. pasívnej legitimácie žalovaného

vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, okresný súd aplikoval osobitnú právnu úpravu

o náhrade škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v spojení s osobitnou právnou

úpravou o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len

„“). Konštatoval, že , ktorej

predmetom je okrem iného úprava práv a povinností vlastníkov bytových domov

a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch, v ust. 6 až 10 upravuje

i podmienky správy domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a právne

postavenie správcu. Z hľadiska predmetu sporu v tejto veci okresný súd aplikoval práve tieto

ustanovenia citovaného zákona, v spojení s ust. ,

definujúce spoločné zariadenia bytového domu. Postavenie správcu bytového domu, jeho

práva a povinnosti voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome sú významné, keď

správca vedie a spravuje samostatné analytické účty za každý spravovaný dom a je oprávnený

na zabezpečenie činností súvisiacich so správou domu, disponovať i s finančnými

prostriedkami, získanými od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, osobitne

s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ktorým potom i zodpovedá za všetky

škody, vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností,

vyplývajúcich mu zo zákonnej úpravy alebo zo zmluvy o výkone správy. Podrobnejšiu

úpravu práv a povinností správcu upravuje ust. definujúc, že

správca vykonáva správu samostatne, v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome a na ich účet. Osobitne najmä ust. výslovne

menuje správcu, ktorý zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome, vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky

zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome, vrátane zodpovednosti

za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru (nepochybne vrátane dodávateľa

elektrickej energie), ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy. Podľa

zákonného ust. , najmä jeho druhej vety by vlastníci

bytov alebo nebytových priestorov v dome sami za záväzky zodpovedali iba vtedy a v takom

rozsahu, v ktorom by neboli kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu

prevádzky, údržby a opráv správcovi - takýto eventuálny dôvod úplného alebo čiastočného

zbavenia sa zodpovednosti za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome

v prejednávanej veci žalovaný ako správca v celom priebehu konania netvrdil, nepreukazoval,

ani nepreukázal.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že pasívne legitimovanou osobou vo vzťahu

k záväzku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome ako

odberateľov elektriny, z titulu náhrady škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny

voči žalobcovi ako dodávateľovi elektriny podľa ust. ,

bol žalovaný ako správca predmetného bytového domu, zodpovedajúci za daný záväzok

podľa ust. v spojení s ust. Ďalej považoval za potrebné

vysporiadať sa so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ktorý namieta premlčanie

s odkazom na ustanovenia tvrdiac, že ku škodovej udalosti došlo v r.

1980 - vychádzajúc zo svedeckej výpovede Ľ. P. (ktorý potvrdil, že sporný elektromer podľa

jeho ciachovania bol namontovaný asi v r. 1980). O. súd uviedol, že vlastníci bytov

v bytovom dome ako odberatelia elektriny v domácnosti, požívajú okrem ochrany

spotrebiteľa podľa všeobecných predpisov o ochrane spotrebiteľa i osobitnú ochranu podľa

ust. Žalovaný v tomto smere voči žalobcovi vystupuje ako

pasívne legitimovaná osoba, ktorej postavenie (správcu) je odvodené z postavenia vlastníkov

bytov v bytovom dome. Podľa názoru okresného súdu nemožno prostredníctvom inštitútu

zákonného zastúpenia vlastníkov bytov v bytovom dome ako spotrebiteľov, správcom domu

ako podnikateľom, v súdnom konaní zbaviť týchto práv, ktoré im inak prináležia z titulu

ochrany spotrebiteľa. Podmienky premlčania nároku, keďže

samostatnú právnu úpravu premlčania neobsahuje, okresný súd posudzoval vychádzajúc

z primárneho vzťahu podľa tomu zodpovedajúcej všeobecne záväznej právnej úpravy

pre spotrebiteľa výhodnejšej. Poukázal na ust. ,

a uviedol, že v prejednávanej veci nemožno za tzv. škodovú udalosť

považovať samotnú montáž sporného elektromera v r. 1980. Vychádzajúc zo súdom zisteného

skutkového stavu veci a predmetu uplatneného nároku je škodovou udalosťou neoprávnený

odber elektriny - svojou povahou ide o prebiehajúci dej (pretrvávajúci protiprávny stav),

pri ktorom škoda vzniká (zvyšuje sa) priebežne, v závislosti od jeho trvania. Žalobca sa

o škode (neoprávnenom odbere elektriny) preukázateľne dozvedel dňa 11. 11. 2009 a podľa

špecifikácie výpočtu výšky škody, postupom podľa ust. vyhlášky č. nárok

na náhradu spôsobenej škody uplatnil za obdobie od 29. 07. 2009 do 11. 11. 2009. Pretože

nárok proti žalovanému žalobca uplatnil návrhom na okresnom súde dňa 14. 04. 2010, stalo

sa tak pred uplynutím subjektívnej dvojročnej i objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa

ust. , vo vzťahu k zisteniu škody, i k vzniku škody

za uplatnené obdobie. Námietka premlčania, vznesená žalovaným, bola preto vo vzťahu

k celému uplatnenému nároku žalobcu nedôvodná. Z uvedených dôvodov, po preukázaní

uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému čo do jeho základu i výšky, okresný súd

po posúdení námietky žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie a námietky

premlčania nároku, žalobe žalobcu ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania

rozhodol podľa ust. , Napriek výsledku sporového konania

okresný súd právo na náhradu trov žalobcovi nepriznal z dôvodu Ako

dôvody hodné osobitného zreteľa posúdil tie skutkové zistenia, ktoré nemali právny význam

pre posúdenie uplatneného nároku a rozhodnutie okresného súdu vo veci samej. Mali však

vypovedaciu hodnotu o okolnostiach vzniku sporu a o správaní sa jeho účastníkov. Menovite

nielen žalovaný pri plnení si povinností, vyplývajúcich mu zo správy bytového domu, ale

i žalobca, z hľadiska všeobecnej zákonnej povinnosti predchádzať škodám v zmysle ust.

, si počínal benevolentne, pokiaľ od r. 1980, kedy bolo sporné

meracie zariadenie v danom odbernom mieste inštalované, napriek periodicky vykonávaným

kontrolám stavu meracích zariadení inštalovaných v tom istom rozvádzači, prostredníctvom

poverených osôb nezistil takýto závadný protiprávny stav, skôr ako podľa údajov

v služobnom príkaze zo dňa 06. 11. 2009, čím mohol predísť ďalšiemu zvyšovaniu škody

neoprávneným odberom elektriny, a tým možno i vzniku sporu so žalovaným v tejto veci.

Na odvolanie žalovaného odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

súdu prvého stupňa s tým, že prvý výrok rozsudku správne znie: „Žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi istinu 6 580,80 Eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že základom pre rozhodnutie

odvolacieho súdu bola aplikácia ust. , keďže sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožnil so správnosťou záverov prvostupňového súdu tak po skutkovej, ako

aj právnej stránke, dotýkajúcej sa napadnutého výroku rozsudku okresného súdu

a v podrobnostiach odvolací súd na tieto závery odkázal. Len na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd poukázal na to, že

z vykonaného dokazovania a medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetom uplatneného

nároku žalobcu je nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom

elektriny v odbernom mieste bytový dom č. X. v T., a to pri kontrole odberného miesta dňa

11. 11. 2009. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného odvolací súd poukázal

na vykonané dokazovanie prvostupňovým súdom a z neho vyvodený správny skutkový

a právny záver. Pokiaľ súd prvého stupňa postavenie správcu, a tým jeho pasívnu legitimáciu

odvodzoval z právnej úpravy , konkrétne ust. ,

§ 6 ods. 2 písm. a/, b/, vo väzbe na ust. § 8b ods. 1 až 4, a to konkrétne ods. 4, tak právne

posúdenie súdu prvého stupňa, týkajúce sa postavenia žalovaného a jeho pasívnej legitimácie

bolo vecne správne a s týmto posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Je zrejmé,

že žalovaný ako správca bytového domu je osobou, ktorá zabezpečuje pre vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome okrem iného služby spojené s užívaním bytu a nebytového

priestoru, ďalej prevádzku údržby, opravy a udržania spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu a je povinný vykonávať správu domu samostatne, v mene vlastníkov bytov

nebytových priestorov na ich účet, ako aj konať pri správe domu za vlastníkov bytov

a zodpovedá za záväzky až do výšky splatených úhrad za plnenia, alebo do výšky zostatku

fondu prevádzky. Pokiaľ zákonná úprava definuje takéto postavenie správcu, jeho

zodpovednosť, pričom správca dôvod úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti

za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome nepreukázal,

konštatácia prvostupňového súdu o pasívnej legitimácii žalovaného, vo vzťahu k náhrade

škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny voči žalobcovi, v zmysle osobitnej

právnej úpravy ust. , bola vecne správna.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaného rovnako sa stotožnil odvolací

súd s posúdením prvostupňového súdu, že za škodovú udalosť nie je možné považovať

samotnú montáž elektromera v roku 1980, ale škodovou udalosťou v zmysle neoprávneného

odberu elektriny bol stav zistený pri vykonaní kontroly dňa 11. 11. 2009, čiže týmto dňom

došlo k zisteniu vzniku škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, výška ktorej

bola špecifikovaná postupom podľa vyhlášky č. Pretože žalobca uplatnil svoj

nárok za obdobie od 29. 07. 2009 do 11. 11. 2009 a žaloba o náhradu škody, vzniknutej

neoprávneným odberom elektriny bola doručená okresnému súdu dňa 14. 04. 2010, bola

doručená pred uplynutím premlčacej doby stanovenej v ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil námietku premlčania žalovaného so záverom

nedôvodnosti, tak tento záver bol vecne správny. K námietke o neaplikácii ust. § 376

prvostupňovým súdom, považoval odvolací súd za potrebné

zdôrazniť, že k tomuto žalovaný nesplnenie si svojej povinnosti výlučne konaním žalobcu

bližšie nezadefinoval a v rámci konania pred súdom prvého stupňa ani neuviedol, akým

spôsobom by malo dôjsť k zníženiu nároku žalobcu na náhradu škody. V tejto súvislosti však

odvolací súd poukázal na prevenčnú povinnosť v zmysle ust.

aplikovateľného cez ust. , ktorá sa vzťahuje tak na žalobcu,

ako i žalovaného. Práve správanie sa sporových strán a okolnosti vzniku sporu vyústili

do rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti trov prvostupňového konania, keď okresný súd

pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania aplikoval ust.

Zrejmá chyba v písaní pri uvedení priznanej sumy vo výroku rozsudku okresného

súdu, namiesto sumy 6 480,80 Eur bola odstránená napadnutým rozsudkom, jeho výrokom,

v ktorom je uvedená správna suma 6 580,80 Eur.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust.

v spojení s ust. , V zhode so záverom prvostupňového súdu,

i odvolací súd v danom prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd

výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V tomto prípade odvolací súd

rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že

žalobca bol úspešným účastníkom odvolacieho konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktoré odôvodnil ust. § 237

písm. f/ Uviedol, že za porušenie práva na spravodlivé konanie treba považovať aj

nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavka na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu je upravená v ust. , ktoré platí aj pre odvolacie konanie.

Žalovaný sa domnieva, že vadou nedostatočného odôvodnenia je postihnuté napadnuté

rozhodnutie.

Dovolateľ sa ďalej nestotožňuje s procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý súd

s poukazom na ust. v spojení s ust. opravil prvý výrok

rozsudku súdu prvého stupňa. Žalovaný má za to, že týmto postupom mu odňal možnosť

konať pred súdom a podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu zmätočné.

Žalovaný v podanom dovolaní zdôraznil, že v priebehu konania namietal svoju

pasívnu legitimáciu, nakoľko spotrebovanú elektrickú energiu neodberal, ale skutočnými

odberateľmi boli vlastníci bytov a nebytových priestorov daného bytového domu. Bolo

preukázané, že túto spotrebovanú elektrickú energiu (nemeranú) odoberali vlastníci tohto

bytového domu, táto energia slúžila na prevádzku spoločných zariadení bytového domu,

ktorých spoluvlastníkmi sú jednotliví vlastníci bytového domu. Touto námietkou žalovaného

sa súdy podľa dovolateľa nezaoberali. Dodal, že pokiaľ by jeho pasívna legitimácia bola daná,

tak navrhoval žalobcovi náhradu škody podľa ust. nepriznať.

V tejto súvislosti žalovaný okrem iného aj na pojednávaní uvádzal, že žalobca nemá nárok

na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti zmluvnej strany bolo spôsobené konaním

poškodenej strany. Žalovaný konkretizoval, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť

vyfakturovať skutočné odobraté množstvo. Ani touto skutočnosťou sa súdy v konaní podľa

dovolateľa nezaoberali. Podľa žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani

konštatovanie súdu, že žalovaný netvrdil, nepreukazoval a ani nepreukázal eventuálny dôvod

úplného, alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti za záväzky.

Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhuje dovolateľ, aby dovolací súd napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a uložil žalobcovi povinnosť

nahradiť trovy dovolacieho konania žalovaného.

Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v ust.

§ 238.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (

ods. 1 ). V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie

nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust.

a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok prvostupňového súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, pričom

odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, z ktorého dôvodu dovolanie nie je prípustné.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238

, ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. až e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Dôvody (prípustnosti a opodstatnenosti) dovolania dovolací súd neposudzuje len

podľa toho, ako boli slovne vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa obsahu tohto

opravného prostriedku (ust. v spojení s ust. ).

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia žalovaného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu, i k právnej stránke veci.

Dovolateľ okrem iného tvrdí a za vadu v zmysle ust. aj považuje, že

odvolací súd v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku opravil výrok súdu prvého

stupňa, ktorým postupom podľa dovolateľa obišiel ust.

Rozsudkom sa rozhoduje o veci samej (ust. ). V rozsudku súd

vyjadruje svoj právny názor na vec, ktorú prejednáva. Rozsudok je povinný vždy verejne

vyhlásiť (ust. ). Vyhlásenie rozsudku spočíva vo verejnom oboznámení

účastníkov a prítomných osôb s úplným znením výroku, ďalej vo vysvetlení dôvodov

rozhodnutia a v poskytnutí poučenia o opravnom prostriedku.

Vyhlásením sa výrok rozsudku stáva pre súd záväzným (ust. ).

Viazanosť súdu vyhláseným výrokom rozsudku znamená, že súd už nemôže rozhodnúť inak,

než rozhodol, a že v písomnom vyhotovení rozsudku sa nesmie v žiadnom smere odchýliť

od výroku, ktorý ústne predniesol pri vyhlásení rozsudku a ktorý uviedol v zápisnici

o hlasovaní. Ak by v písomnom vyhotovení došlo k rozporu, spočívajúcemu v nejakej chybe

v písaní, počítaní alebo k inej zrejmej nesprávnosti, možno dosiahnuť nápravu opravou

rozsudku (ust. ).

Opravné rozhodnutie sa vydáva v podstate v jednoduchom konaní, ako to vyplýva

z ustanovenia , podľa ktorého „Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku

chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie,

ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné

uznesenie nenadobudne právoplatnosť“; t. j. skutkovo vychádza už iba zo „zrejmých

nesprávností“, teda v tomto konaní sa už dokazovanie spravidla nevykonáva.

Opraviť rozhodnutie súdu podľa ust. je možné len v prípadoch, že ide

o zrejmé chyby v písaní a počítaní, ďalej o také chyby, ktoré sú zrejmými nesprávnosťami

podobného pôvodu, ako chyby v písaní a počítaní, t. j., ku ktorým došlo len zjavným

a okamžitým zlyhaním duševnej alebo i mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo

k vyhotoveniu rozhodnutia, a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť v tomto smere vyplýva

najmä z porovnania výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí.

Za podmienok ustanovených môže odvolací súd nariadiť aj opravu

napadnutého rozhodnutia (ust. ).

Pokiaľ je odvolanie podané včas, odvolací súd tieto zrejmé nesprávnosti odstráni buď

sám v rozhodnutí o odvolaní, ktorým napadnuté rozhodnutie potvrdzuje alebo mení, prípadne

v zmysle citovaného ustanovenia môže nariadiť prvostupňovému súdu

opravu napadnutého rozhodnutia. V takomto prípade vráti spis prvostupňovému súdu, ktorý

ho predloží odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní znovu až po uplynutí odvolacej

lehoty plynúcej v zmysle citovaného ustanovenia od doručenia

opravného uznesenia.

Možnosť odvolacieho súdu nariadiť opravu napadnutého rozhodnutia sa mení na jeho

povinnosť iba v prípade, ak zistí, že odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vo výroku vyžaduje

opravu, bolo podané oneskorene. Vyžaduje to zásada spravodlivej ochrany práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania, vyplývajúca z ustanovenia

V danom prípade bolo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podané včas,

z ktorého dôvodu mohol odvolací súd zrejmú nesprávnosť v písaní odstrániť sám priamo

v rozhodnutí o odvolaní, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, zastáva názor, že prvý výrok

súdu prvého stupňa ohľadom istiny v sume 6 480,80 Eur trpel zrejmou chybou pri jeho

písomnom vyhotovení, pretože z vyhláseného výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa

i z písomného vyhotovenia odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že súd pri rozhodovaní

vychádzal z návrhu o zaplatenie istiny vo výške 6 580,80 Eur. Výrok súdu prvého stupňa

i v kontexte jeho odôvodnenia, preto napĺňa skutkovú podstatu pre rozhodnutie podľa ust.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že odvolací súd vykonal opravu rozsudku súdu

prvého stupňa priamo rozhodnutím o odvolaní, dovolací súd poukazuje na prvú vetu ust.

, podľa ktorej vety, ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd

uznesením.

Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak

rozhoduje uznesením (ust. ).

V prípade napadnutého rozhodnutia je v zmysle uvedeného formou rozhodnutia

rozsudok, preto správne odvolací súd rozhodol formou rozsudku rešpektujúc ust. § 167 ods. 2

, keď v rozsudku vykoná opravu, má charakter uznesenia.

Ak teda odvolací súd v danom prípade v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku

uviedol opravenú výšku 6 580,80 Eur, než ktorú v písomnom vyhotovení rozsudku súd

prvého stupňa uviedol vo výške 6 480,80 Eur, nie je táto nesprávnosť dôsledkom

znemožnenia realizácie niektorého procesného oprávnenia dovolateľa, a preto ani nejde

o procesnú vadu konania v zmysle ust.

V predmetnej veci odvolací súd prijal názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí

chybou, ktorú by bolo potrebné odstrániť. S týmto názorom sa dovolací súd stotožňuje

a zároveň konštatuje, že zrejmú chybu v písaní opravil odvolací súd priamo napadnutým

rozhodnutím v súlade s ust. v spojitosti s ust. Odvolací súd

preto v tejto súvislosti pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi

predpismi a dovolateľovi neznemožnil uplatniť procesné práva, priznané mu právnym

poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Dovolací súd k námietke dovolateľa ohľadom nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa a Listiny základných práv a slobôd je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie ustanovenia , podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti

má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový

stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci

vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súlade s ust.

v spojení s ust. obsahuje všetky náležitosti kladené

zákonom.

V odôvodnení rozhodnutia je uvedený rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísaný priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré súd aplikoval na prejednávaný

prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Dovolací súd ďalej konštatuje, že odvolací súd sa v napadnutom rozsudku neobmedzil

len na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa ust. § 219

ods. 2 , na ktoré ustanovenie v napadnutom rozhodnutí poukázal, nakoľko odvolací

súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnuté rozhodnutie

doplnil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd zaoberal okrem iného aj

argumentáciou žalovaného ohľadom jeho námietky o neaplikovaní ust. § 376 Obchodného

zákonníka, preto ho nemožno považovať ani za arbitrárne.

Nemožno preto vyvodiť, že dovolateľovi postupom súdu bolo odňaté právo konať

pred súdom.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho

dovolanie odmietol podľa ust. v spojení s ust.

ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. 1

právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd žalobcovi nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu žiadne trovy konania

nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. júna 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r .

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová