Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-34Cb/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: REESMA, s.r.o., so sídlom Žižkova 7, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 907 282, právne zastúpenému: JUDr. Miroslav Pekár, advokát so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, o zaplatenie 3.910,20 eur s príslušenstvo a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. -120 zo dňa 06.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. -120 zo dňa 06.06.2024 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.910,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.125,98 eur od 25.12.2019 do 21.01.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 19.901,23 eur od 22.01.2020 do 25.01.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 12.018 eur od 26.01.2020 do 19.02.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.910,20 eur od 20.02.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,36 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „“), (ďalej iba „“), o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“), , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.910,20 eur s príslušenstvom a nahradil mu trovy konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že je poskytovateľom služieb dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Žalobca na základe vykonanej kontroly zistil, že na odberovom mieste v správe žalovaného prichádza k neoprávnenému odberu pitnej vody a neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd. Žalovaný písomne uznal uvedené zistenia a rovnako tak sa zaviazal k úhrade dlhu. Ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené rozhodnutím Úradu

pre reguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti A.. Žalobca v súvislosti so skutkovými zisteniami vystavil faktúru č. 2191011027 vo výške 20.125,98 eur, splatnú dňa 24.12.2019, ktorá bola uhradená len čiastočne, a to nasledovne: zápočtom vo výške 224,75 eur dňa 21.01.2020, zápočtom vo výške 7.883,23 eur dňa 25.01.2020 a platbou vo výške 8.107,80 eur dňa 19.02.2020. Celkový nedoplatok tak predstavuje sumu 3.910,20 eur. Žalobca si uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania podľa predpisov obchodného práva, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40 eur.

3. Žalovaný podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, a to vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustanovení resp. žalovaný ako správca bytových domov na B. C. D. XX, XXX a 108 vykonáva správu v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný predmetné objekty - bytové domy prevzal do správy až v roku 2019 napojené na odber vody a už sa vypúšťali aj odpadové vody, pričom toto všetko realizoval developer/pôvodný vlastník bytových domov - spoločnosť Benuga Slovakia, s.r.o. Žalovaný následne po doriešení problémov s kolaudáciou jednotlivých objektov dňa 16.10.2019 požiadal ako správca týchto objektov žalobcu o montáž vodomerov. Skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že dochádza k neoprávnému odberu a vypúšťaniu vôd do kanalizácie preukazuje aj samotná žiadosť žalovaného zo dňa 16.10.2019, ktorý by o ich duplicitné napojenie žalobcu nežiadal. Žalovaný ďalej konštatoval, že nie je vlastníkom odberných miest, nie je ani odberateľom vody či producentom odpadovej vody; bytové domy len spravuje, preto nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu jeho povinností, ktoré by mohlo mať za následok vznik zodpovednosti za prípadnú škodu. Ohľadne žalobcom predloženej dohody o uznaní záväzku zo dňa 20.11.2019, žalovaný uviedol, že uznanie neexistujúceho záväzku síce samo o sebe nie je neplatným právnym úkonom, ale vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému žiadny dlh vzniknúť nemohol, tento nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, predložené uznanie záväzku nemôže uvedený nedostatok v žiadnom prípade zhojiť.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného poukázal na . Činnosť žalovaného je prevádzkovou činnosťou voči tretím subjektom. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí tu byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť. Činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, v danom prípade nepochybne súvisí so zabezpečením nerušeného výkonu vlastníckych a užívacích práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov spôsobom, že žalovaný ako správca je povinný starať sa o bežnú údržbu a opravy spoločných častí a zariadení domu, pričom bežnou údržbou a opravou sa rozumie taká, ktorá nevyžaduje stavebné ohlásenie alebo stavené povolenie v zmysle stavebného zákona. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie .

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojom stanovisku, t. j. že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda mu ani nemohol vzniknúť žiadny dlh - uznanie dlhu subjektom, ktorý nie je dlžníkom, tzv. domnelým dlžníkom, nie je platným (napr. rozsudok NS SR č. k. zo dňa 23.06.2010). Ak by sa aj súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, že činnosť žalovaného je prevádzkovou činnosťou

- žalovaná „škoda“ mala vzniknúť neoprávneným odberom pitnej vody a neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd, teda nie pri „bežnej údržbe či oprave spoločných častí a zariadení domu“. Rovnako tak nie je možné aplikovať žalobcom spomenutý , nakoľko v tomto prípade nedošlo k žiadnej škode na nehnuteľnosti, resp. k podstatnému sťaženiu či znemožneniu užívania nehnuteľnosti. V danom prípade však údajná škoda mala vzniknúť neoprávneným odberom vody, resp. vypúšťaním odpadových vôd vlastníkmi, pričom v čase, kedy žalovaný predmetné bytové domy prevzal do správy od developera spoločnosti Benuga Slovakia s.r.o., tieto už boli napojené na odber vody a už sa aj realizovalo vypúšťanie odpadových vôd (žalovaný o tom nemal vedomosť). V zmysle uvedeného mal žalovaný za to, že neoprávnený odber vody a vypúšťanie odpadových vôd vlastníkmi v bytovom dome v žiadnom prípade nemožno subsumovať pod prevádzkovú činnosť žalovaného.

6. V následnom vyjadrení žalobca ozrejmil, že svoj nárok odvodzuje z ustanovenia na základe ktorého je pasívne legitimovaným subjektom žalovaný. Žalobca nesúhlasil, že právny vzťah, ktorý by vznikol neoprávneným odberom pitnej vody a neoprávneným odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie, by bol vzťahom medzi žalobcom a vlastníkmi, nakoľko žalovaný ako správca vykonáva správu predmetných bytových domov, a preto zodpovedá žalobcovi za úhradu

faktúry za poskytnutie služieb, vystavenej za vypočítané množstvo odobratej pitnej vody a vypustenej odpadovej vody do verejnej kanalizácie v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na príslušné obdobie. Žalovaný opätovne poukázal na . Žalobca mal za to, že čiastočnou úhradou zo dňa 19.02.2020 žalovaný v súlade s uznal aj zvyšok dlhu vo výške 3.910,20 eur.

7. Súd prvej inštancie sa po vyhodnotení nesporných skutočností zaoberal námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na , z ktorého vyplýva, že správca je pasívne vecne legitimovaným subjektom aj v prejednávanom spore, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom vo veciach, ktoré sa týkajú správy domu ( ). Správca je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že správca koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene), preto mu v konaní nechýba pasívna vecná legitimácia (porov. rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25.03.2021 a sp. zn. ). Pri zastupovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v konaní pred súdom koná správca vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriamy zástupca (t. j. má pasívnu legitimáciu). Zároveň s poukazom na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.04.2021 dodal, že vlastníci bytov a nebytových priestorov zastúpených v rozhodovanom spore žalovaným majú postavenie spotrebiteľov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená dohoda o uznaní dlhu v zmysle , s poukazom na postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľov. Dohoda bola uzatvorená písomne; žalovaný sa v nej zaviazal, že zaplatí svoj dlh určený dostatočne čo do dôvodu aj výšky (čo napokon v konaní ani nebolo sporné); dlh žalovaného v čase jeho uznania nebol premlčaný. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať platnosť dohody o uznaní dlhu, resp. že poskytol žalovanému služby, ktoré mu fakturoval faktúrou č. 2191011027 zo dňa 10.12.2019. Uvedené mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané. Žalovaný naopak nepreukázal, že by ním uznaný dlh vôbec nevznikol ani že by zanikol inak. Súd prvej inštancie považoval námietku žalovaného, že uznanie záväzku bolo podpísané pod nátlakom zo strany žalobcu za nenáležitú, keďže v samotnej dohode zo dňa 20.11.2019 svojím podpisom potvrdil vyhlásenie, že si dohodu prečítal, porozumel jej obsahu, súhlasil s ňou, neuzavrel ju v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a podpísal ju s plnou vážnosťou na základe slobodnej vôle. Opak nebol v konaní preukázaný. Súd prvej inštancie mal tak za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu aj výšky žalobou uplatneného nároku. Keďže žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za služby poskytnuté žalobcom doposiaľ nesplnil a s jej splnením je v omeškaní, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

8. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, žalobca má okrem istiny nárok na uplatnený úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 2191011027 zo dňa 10.12.2019, a to vo výške podľa predpisov občianskeho práva (s ohľadom na postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľov). Keďže žalobca si v spore žalobou uplatnil príslušenstvo, resp. úrok z omeškania podľa predpisov obchodného práva, súd žalobu v časti uplatneného príslušenstva v rozsahu nad 5 % zo žalovanej istiny ako i paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol (výrok II.).

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol (po zohľadnení jeho neúspechu v časti príslušenstva a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) v spore úspešný v časti 85,68 % predmetu sporu a žalovaný v časti 14,32 % predmetu sporu. Preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,36 % (85,68 %

- 14,32 %). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ; výrok III.).

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rozsahu výrokov I., III., a to podľa a písm. h) a odvolacím návrhom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ považoval závery súdu prvej inštancie, týkajúce sa pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, za nesprávne. Nerozporoval, že môže konať a vystupovať v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na súde ( resp. ), avšak v žiadnom prípade nie je subjektom hmotnoprávneho

vzťahu, t. j. v konaní mu chýba pasívna vecná legitimácia, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že v čase prevzatia predmetných bytových domov do správy žalovaného tieto už boli napojené na odber vody a rovnako už sa vypúšťali aj odpadové vody, pričom toto všetko realizoval developer/pôvodný vlastník bytových domov - spoločnosť Benuga Slovakia, s.r.o. Bytové domy prevzal žalovaný do správy dňa 01.01.2019 (B. XXX E. XXX) a dňa 01.09.2019 (B. XX E. XX). Žalovaný následne dňa 16.10.2019 požiadal ako správca týchto objektov žalobcu o montáž vodomerov. Pred týmto dátumom žalovaný žiadal o odovzdanie sietí a vyjadrenie developera, k tomuto však nedošlo, t. j. žalovaný nemal vedomosť, že v čase, kedy prevzal bytové domy do správy, tieto už boli napojené na vodovod, resp. kanalizáciu a dochádza k neoprávnenému odberu a vypúšťaniu vôd do kanalizácie. To preukazuje aj samotná žiadosť žalovaného zo dňa 16.10.2019, ktorý keby mal vedomosť o napojení domov na siete, o ich duplicitné napojenie by žalobcu nežiadal. Odvolateľ preto zdôraznil, že pokiaľ došlo k neoprávnenému odberu, resp. vypúšťaniu vody do kanalizácie, nedošlo k tomu zo strany žalovaného, ale zo strany pôvodného vlastníka bytových domov (teda ešte pred prevzatím bytových domov do správy žalovaného), resp. súčasných vlastníkov, a teda žalovaný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu jeho povinností, ktoré by mohlo mať za následok vznik zodpovednosti za prípadnú škodu. Žalovaný tu ďalej poukázal na , z ktorého vyplýva, že spôsobenú škodu je povinný nahradiť ten, kto vodu z verejného vodovodu neoprávnené odoberá (pôvodný vlastník - pred začiatkom správy žalovaným, resp. neskorší vlastníci), s čím sa súd prvej inštancie rovnako nevysporiadal. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa tiež vôbec nevysporiadal s neplatnosťou uznania dlhu, konkrétne, že uznanie neexistujúceho záväzku síce samo o sebe nie je neplatným právnym úkonom, ale vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému žiadny dlh vzniknúť nemohol, keďže nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Zároveň zo znenia predmetného uznania záväzku, z čl. I cit. jednoznačne vyplýva, že má ísť o záväzok žalovaného, avšak ako vyplýva aj zo skutkového stavu, uvedený záväzok mal voči žalobcovi pôvodný vlastník, resp. následne neskorší vlastníci bytov a nebytových priestorov bytových domoch. Nikde v uznaní sa nespomína, že by žalovaný podpisoval uznanie v mene a na účet vlastníkov ako to predpokladá a uvedené nevyplýva ani z označenia strán uznania, z ktorého vyplýva, že dlžníkom by mal byť priamo žalovaný, ten však žiadnu vodu neodoberal ani nevypúšťal odpady do kanalizácie, a ani nespôsobil žiadnu škodu žalobcovi. Dodal, že žalovaný netvrdil neexistenciu dlhu, ale že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. nie je dlžníkom, ktorý by bol spôsobilý dlh uznať.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a správny potvrdil a súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Úvodom svojho vyjadrenia žalobca konštatoval, že dohoda o uznaní dlhu medzi žalobcom a žalovaným spĺňa všetky zákonné náležitosti, čím nemôže byť spochybnená jej platnosť. V konaní žalovaný nepreukázal, že by sa jednalo o neplatne uzatvorenú dohodu, nakoľko predmetná dohoda spĺňa všetky predpísané náležitosti, ktoré jej prisudzuje zákon. Na druhej strane žalobca uniesol dôkazne bremeno v podobe preukázania tvrdených skutočností o platnosti dohody o uznaní dlhu, resp. o poskytovaní služieb pre žalovaného, ktoré mu fakturoval faktúrou č. 2191011027 zo dňa 10.12.2019, čo v posudzovanej veci ani nebolo sporné, nakoľko žalovaný počas priebehu konania nespochybňoval nárok žalobcu na zaplatení žalovanej sumy. Ďalej žalobca uviedol, že na základe dokazovania a najmä zákonnej úpravy vymedzujúcej postavenie správcu je totiž nepochybné, že správca ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov je pasívne vecne legitimovaný na posudzovanú vec. Vzťah správcu vykonávajúceho správu domu je jednak právnym vzťahom smerujúcim do vnútra (právny vzťah k vlastníkom bytov a nebytových priestorov), ale tiež i vzťahom navonok (k tretím osobám). Ak ide o právne úkony realizované navonok, t. j. vykonávané správcom a spoločenstvom pri výkone správy domu voči tretím osobám, ale aj o právne úkony tretích osôb realizované voči správcovi či spoločenstvu v súvislosti so správou domu, pre tieto platí, že tieto subjekty sú povinné vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet. Žalovaný ako správca bytového domu je osobou, ktorá zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome okrem iného služby spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru, ďalej prevádzku údržby, opravy a udržania spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a je povinný vykonávať správu domu samostatne, v mene vlastníkov bytov nebytových priestorov na ich účet, ako aj konať pri správe domu za vlastníkov bytov a zodpovedá za záväzky až do výšky splatených úhrad za plnenia, alebo do výšky zostatku fondu prevádzky. Žalobca dodal, že účelovosť tvrdení žalovaného potvrdzuje aj zákonná úprava, a to , z ktoré priamo vyplýva pasívna vecná legitimácia žalovaného.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.

15. Podľa kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

16. Podľa neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.

17. Podľa kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

18. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

20. Podľa právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca a spoločenstvo zodpovedajú za záväzky vzniknuté pri výkone správy domu až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Ak tieto záväzky nie sú kryté zaplatenými úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, vlastník bytu a nebytového priestoru v dome zodpovedá za záväzky nad rámec zaplatených úhrad za plnenia alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu podľa .

21. Podľa spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď konštatoval, že správca je pasívne vecne legitimovaným subjektom v prejednávanom spore, teda je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, aj keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie rovnako tak správne uzavrel, že medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená dohoda o uznaní dlhu v zmysle s poukazom na postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľov, pričom žalovaný ako dlžník nepreukázal, že by ním uznaný dlh nevznikol, resp. že by zanikol inak. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu, pričom nezistil žiadne vady procesného charakteru,

ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záveru súdu prvej inštancie odchýliť.

23. Odvolateľ vo svojom odvolaní spochybnil záver súdu prvej inštancie, týkajúci sa pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko mal za to, že v zmysle síce môže konať a vystupovať v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na súde, avšak nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že správca pri zastupovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom koná vo vlastnom mene a na účet vlastníkov. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd dospel k právnemu záveru, že správca koná ako priamy zástupca. Aj keď súd prvej inštancie uviedol, že správca koná ako nepriamy zástupca, predmetné tvrdenie nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia a nespochybňuje ani správne závery o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že jedným zo základných princípov, ktorý zákon pri výkone správy domu upravuje, je zásada zákonného zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom (alebo spoločenstvom vlastníkov). Jej normatívne vyjadrenie v texte zákona má charakter povinnosti správcu vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V odbornej literatúre sa možno stretnúť s názorom, že vhodnejšie je hovoriť o zastúpení založenom na základe zákona, resp. o zastúpení zo zákona. A práve jedným z právnych dôvodov vzniku zákonného zastúpenia ex lege, zakotveného v je aj uľahčenie právneho styku spoločenstva viacerých osôb navonok prostredníctvom ich zákonného zástupcu. Medzi charakteristické znaky výkonu správy domu prostredníctvom správcu je tak práve skutočnosť, že správca koná pri výkone správy v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Výkon správy správcom vychádza z princípu priameho zastúpenia, čo znamená, že pri právnych úkonoch týkajúcich sa správy domu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Správca v zmysle vo vlastnom mene zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci. Správca pri výkone svojej činnosti zabezpečuje služby spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov, ako aj iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného je zrejmé, že správca je povinný v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvárať okrem iných aj zmluvu o dodávke pitnej vody a zmluvu o odvádzaní odpadových vôd, v opačnom prípade je v zmysle zodpovedný za záväzky, ktoré z uvedených dôvodov pri výkone správy domu môžu vzniknúť, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Táto zodpovednosť sa v podstate týka všetkých právnych vzťahov, do ktorých vlastníci prostredníctvom spoločenstva a správcu vstupujú, zahrňujú tak aj záväzky voči dodávateľom služieb, ktoré sú de facto nevyhnutné na prevádzku domu, ale aj akékoľvek pohľadávky tretích osôb, ktoré vzniknú nielen v súvislosti so správou domu, ale napr. aj z protiprávnych či mimozmluvných záväzkov. Pasívnu vecnú legitimáciu správcu vo vzťahu k záväzkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa je tak nevyhnutné posudzovať i vo vzťahu k ustanoveniu V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k. -82, vo veci ktorej bolo dovolanie žalovaného odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 07.06.2012. Predmetné rozhodnutie analogicky možno použiť aj na danú vec, aj keď sa týka neoprávneného odberu elektrickej energie. Nemožno tak prisvedčiť argumentom žalovaného a opomenúť skutočnosť, že pri neoprávnenom odbere, resp. vypúšťaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie, je zodpovednou osobou tá osoba, ktorá neoprávnene odoberá, resp. vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, a teda osoba, ktorej zodpovednosť stanovuje zákon, resp. v prípade vlastníkov bytov v súlade so , správca ako priamy zástupca vlastníkov, ktorí na odbernom mieste vykonávali neoprávnený odber vody a vypúšťali odpadové vody do verejnej kanalizácie.

24. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného spočívala v tom, že v čase prevzatia predmetných bytových domov do správy žalovaného tieto už boli napojené na odber vody a vypúšťali sa aj odpadové vody, pričom toto všetko realizoval developer/pôvodný vlastník bytových domov - spoločnosť Benuga Slovakia, s.r.o. Žalovaný mal tak za to, že ako niekomu, kto nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti, mu žiadny dlh nemohol vzniknúť, pričom sám seba označil za domnelého dlžníka.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bytové domy prevzal do správy dňa 01.01.2019 (Opletalova 106 a 108) a dňa 01.09.2019 (Opletalova 92 a 94), pričom ako sám uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, žalobcu následne dňa 16.10.2019 požiadal o montáž vodomerov. Zo strany žalobcu bol na základe preverenia splnenia technických podmienok pripojenia na verejný vodovod zo dňa 11.11.2019 na odberných miestach OM20005182 — B. XX, F. - spotreba evidovaná osadeným cudzím vodomerom č. 080130604 vo výške 242 m3, OM20005184 - B. XXX, F. - spotreba evidovaná osadeným cudzím vodomerom č. 080130614 vo výške 5.046 m3, OM20005183 - B. XXX, F. - spotreba evidovaná osadeným cudzím vodomerom č.0801311137 vo výške 3.442 m3 zistený odber pitnej vody z verejného vodovodu a vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd a s osadenými cudzími fakturačnými vodomermi, ktoré neboli v majetku žalobcu. Z uvedených skutočností vyplýva, že v dobe, kedy prebiehal neoprávnený odber pitnej vody z verejného vodovodu a vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, už bol žalovaný správcom predmetných objektov. Odvolací súd v súvislosti s námietkou, že pôvodný vlastník napojil bytové domy na odber vody a vypúšťal aj odpadové vody, poukazuje na , podľa ktorého práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Predmetné ustanovenie je relevantné najmä pri prechode práv a povinností, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti ako celku, teda aj infraštruktúry nevyhnutnej na jej prevádzku, vrátane pripojenia na verejný vodovod a kanalizáciu. V zmysle znenia tohto ustanovenia je obrana žalovaného založená na tvrdení, že k neoprávnenému odberu a vypúšťaniu vôd došlo ešte zo strany developera (pôvodného vlastníka), a preto nie je pasívne vecne legitimovaný, právne neudržateľná. Momentom prevzatia bytového domu do správy správcom (t. j. žalovaným) došlo aj k prechodu práv a povinností týkajúcich sa záväzkov a zodpovednosti spojených s prevádzkou nehnuteľnosti, a teda aj v čase neoprávneného odberu a vypúšťania vôd bol správca oprávnený konať za vlastníkov a zároveň mal povinnosť zabezpečiť riadne právne a technické podmienky pre odber pitnej vody z verejného vodovodu a vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Odvolací súd poznamenáva, že sám žalovaný požiadal o montáž vodomerov dňa 16.10.2019, čo potvrdzuje, že mal vedomosť o reálnej potrebe upraviť právne vzťahy s dodávateľom vody. Za neoprávnený odber pitnej vody z verejného vodovodu a vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle () tak voči žalobcovi vznikol dlh, za ktorý nesie zodpovednosť ten, kto má objekt v správe, keďže on je zodpovedný za riadne zmluvné zabezpečenie odberu, v tomto prípade žalovaný.

26. Hoci sa súd prvej inštancie s námietkou žalovaného týkajúcou sa jeho pasívnej vecnej legitimácie s odkazom na to, že k neoprávnenému odberu malo dôjsť ešte pred prevzatím bytového domu do správy, nevysporiadal, v predmetnej veci to nemá vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Záver, či žalovaný nesie zodpovednosť za neoprávnený odber vody, spočíva teda v právnom posúdení (aplikácii ) na nesporný skutkový stav. Žalovaný bol už v čase neoprávneného odberu správcom dotknutých objektov, konal ako priamy zástupca vlastníkov nehnuteľností, ktorí uskutočnili neoprávnený odber pitnej vody z verejného vodovodu a vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, a to s ohľadom aj na to, že práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody prešli z pôvodného vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Skutočnosť, že sa súd prvej inštancie s touto otázkou nezaoberal výslovne (súd prvej inštancie len uviedol príslušný citovaného zákona), však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

27. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, e) ).