Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Ek/1784/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 44 414 315, zast. Advokátskou kanceláriou JANČO a PARTNERI s.r.o., so sídlom 811 02 Bratislava, Štúrova 13, IČO: 36 367 524, proti povinnému: Fakultná nemocnica s poliklinikou A. B. C. D., so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, zast. Advokátskou kanceláriou GOGA a spol. s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Kupeckého 4, IČO: 36 863 947, v konaní o vymoženie 16.136.143,76 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom, so sídlom Exekútorského úradu E., F. G. XX, ktorý ju vedie pod sp zn. , o návrhu povinného na vylúčenie veci z exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd povinného v y z ý v a aby v lehote do 30 kalendárnych dní od doručenia tohto uznesenia námietku neprípustnosti exekúcie vo vzťahu k

1. peňažným pohľadávkam z účtov v banke:

- E. XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX - Štátna pokladnica

- E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – Štátna pokladnica

u p l a t n i l prostredníctvom vylučovacej žaloby (excindačnej žaloby) podanej proti žalovanému: BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 44 414 315, (oprávnený v tejto exekúcii) a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa .

Súd povinnému u k l a d á povinnosť bezodkladne preukázať podanie vylučovacej (excindačnej) žaloby súdnemu exekútorovi. Súd povinného p o u č u j e o následkoch nepodania alebo zamietnutia žaloby v zmysle § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že ak povinný žalobu nepodá včas alebo ju súd zamietne, predpokladá sa, že vedenie exekúcie na dotknutú vec je nesporné a v exekúcii sa pokračuje.

II. Vo zvyšku súd návrh povinného zo dňa 14.11.2023 na vylúčenie veci z exekúcie z a m i e t a.

III. Súd oprávnenému náhradu trov konania o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.07.2023 domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 16.136.143,76 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. -1143 zo dňa 27.10.2021, ktorý sa stal vykonateľným dňa 16.08.2022 (uvedený rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 21.06.2022). Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 02.11.2023.

2. Dňa 15.12.2023 bol tunajšiemu súdu postúpený zo strany súdneho exekútora návrh povinného označený ako „návrh na vylúčenie veci z exekúcie“ na postup v zmysle ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“. Súčasne súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného k tomuto návrhu.

3. Predmetným návrhom sa povinný domáha vylúčenie vecí z exekúcie a to v rozsahu nasledovných vecí: - pohľadávky z nasledovných účtov v bankách: Štátna pokladnica E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H. D. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica, E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Štátna pokladnica E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Všeobecná úverová banka, a.s. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Predmetný návrh povinný odôvodnil tým, že v upovedomení o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (obsiahnutom vo všeobecnom upovedomení o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému) nebol žiadnym spôsobom špecifikovaný účet v banke povinného, ktorý by mal byť postihnutý, rovnako ako nebola špecifikovaná žiadna iná peňažná pohľadávka ani iná majetková hodnota. Napriek tomu teda, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (obsiahnutom vo všeobecnom upovedomení o začatí exekúcie) nešpecifikoval účty, ktoré mieni postihnúť, povinný sa iba telefonickým kontaktom so súdnym exekútorom dozvedel, že predmetom exekúcie sú účty povinného v Štátnej pokladnici. Z predchádzajúcich exekučných konaní má povinný skúsenosť, že súdni exekútori v súvislosti s vydávaním upovedomení nešpecifikujú postihovaný majetok (napr. účty názvom banky a čísla účtu, alebo pohľadávky identifikáciou dlžníka a titulu pohľadávky voči povinnému), ale vydávajú iba všeobecné upovedomenia o spôsoboch vykonania exekúcie a následne čakajú iba na splnenie podmienok pre vydanie príkazu na vykonanie exekúcie (exekučného príkazu), po doručení ktorého je pre povinného neskoro, aby sa až v tejto fáze začal brániť návrhom na vylúčenie veci z exekúcie. Keďže súdny exekútor v doterajšom priebehu konania neoboznámil povinného označením konkrétneho účtu v banke, bol povinný nútený zaujať takú (všeobecnú) procesnú obranu návrhom na vylúčenie veci, ktorá zodpovedá všeobecným úkonom súdneho exekútora. Povinnému tak neostáva iné, ako namietať všetky pohľadávky z účtu v banke, ktoré by mali byť z exekúcie vylúčené, pretože povinný nemá vedomosť, ktoré všetky účty súdny exekútor postihol príkazom na začatie exekúcie. Povinný má za to, že v predmetnom exekučnom konaní exekútor postihuje veci, ktoré sú z exekúcie vylúčené v zmysle Exekučného poriadku a v zmysle o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Povinný namieta vykonanie exekúcie oznámeným prikázaním pohľadávky z účtov v banke, pretože dotknutý majetok nepodlieha exekúcii, a to z dôvodu, že sa na uvedené pohľadávky z účtov v Štátnej pokladnici (peniaze na účtoch) vzťahujú nižšie uvedené dôvody pre vylúčenie z exekúcie: a) podľa Exekučného poriadku v spojení s zákona o poskytovateľoch; b) u podľa Exekučného poriadku v spojení s zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; c) podľa Exekučného poriadku. AD a) Dôvod vylúčenia majetku podľa Exekučného poriadku a ust. zákona o poskytovateľoch: Podľa Exekučného poriadku „Exekúcii nepodlieha iný majetok štátu1, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.“ Osobitným predpisom je zákon o poskytovateľoch, ktorý upravuje dva okruhy majetkov vylúčených z exekúcie, ktoré sa vzťahujú na povinnú v tomto exekučnom konaní. Prvým okruhom majetku vylúčeného z exekúcie podľa zákona o poskytovateľoch je majetok štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie, ktorá bola zriadená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo zodpovedá právnej forme a právnemu statusu povinného. Podľa zákona o poskytovateľoch „Z exekúcií podľa osobitného predpisu sa za splnenia podmienok uvedených v odseku 2 vylučuje majetok v správe štátnej organizácie, ktorá bola zriadená podľa osobitného predpisu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebola ku dňu účinnosti tohto zákona prevedená podľa osobitného predpisu.“ Podľa o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia.“ Druhým okruhom majetku vylúčeného z exekúcie podľa zákona o poskytovateľoch sú pohľadávky štátnej príspevkovej

organizácie, ktorá bola zriadená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo opätovne zodpovedá právnej forme a právnemu statusu povinného. Podľa § 91 ods. 1 písm. f) zákona o poskytovateľoch „Z exekúcií podľa osobitného predpisu sa za splnenia podmienok uvedených v odseku 2 vylučuje: finančné prostriedky na účtoch osôb uvedených v písmenách a) až e) a finančné prostriedky, ktoré sú určené pre osoby uvedené v písmenách a) až e) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, na zabezpečenie predmetu činností osôb uvedených v písmenách a) až e).“ K druhému okruhu majetku vylúčeného z exekúcie podľa zákona o poskytovateľoch považuje povinný za potrebné osobitne zdôrazniť a poukázať na široko upravený rozsah činností uvedených v § 91 ods. 1 písm. f) zákona o poskytovateľoch, ktoré mal zákonodarca v záujme uchrániť pred nepriaznivými následkami exekúcie, pri výklade ktorého je podľa názoru povinného nevyhnutné zvoliť teleologický výklad, teda výklad, ktorý sleduje účel zákonodarcu. Z citovaného ustanovenia§ 91 ods. 1 písm. f) zákona o poskytovateľoch vyplýva, že predmetom ochrany (vylúčenia z exekúcie) sú finančné prostriedky určené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na: I. poskytovanie zdravotnej starostlivosti: Zdravotná starostlivosť je upravená v o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V tejto časti sú vylúčené finančné prostriedky, ktoré sa majú použiť na všetky činnosti, ktoré obsahovo napĺňajú definíciu zdravotnej starostlivosti. Podľa názoru povinného do tejto časti patria aj náklady na obstaranie liekov a špecializovaného zdravotníckeho materiálnu (napr. prístrojová technika, inštrumentáriá, protézy a pod.) nevyhnutne potrebného na riadne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. II. služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti: Aj služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú legálne upravené v . V tejto časti sú vylúčené finančné prostriedky, ktoré sa majú použiť na všetky činnosti, ktoré obsahovo napĺňajú definíciu služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Do tejto kategórie podľa názoru povinného patrí tiež hmotné vybavenie potrebné na splnenie uvedených služieb. III. služby súvisiace so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti; Služby súvisiace so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti už nedefinuje. Pri výklade tejto časti ustanovenia zákona o poskytovateľoch je podľa názoru povinného potrebné vychádzať z úmyslu zákonodarcu poskytnúť úplnú ochranu pred exekučným postihnutím, ktorá by mala akýkoľvek dosah na kvantitu a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a v nadväznosti na dosiahnutie účelu a zmyslu tejto normy použiť extenzívny výklad. IV. zabezpečenie predmetu činností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti: Pod zabezpečením predmetu činností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je podľa názoru povinného potrebné rozumieť aj ďalšie činnosti, okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ide o podnikateľské aktivity na zlepšenie celkového hospodárskeho výsledku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Oprávnenie povinného podnikať upravuje o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej len ako „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“). Z ust. a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyplýva, že cieľom je vždy zabezpečenie financovania vyššej kvality a kvantity poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uvedený záver podporuje výklad povinného o tom, že exekučná imunita zahŕňa aj finančné prostriedky na zabezpečenie aj podnikateľských činností povinného. Pohľadávky povinného z účtu v banke (v štátnej pokladnici alebo v I. J.), ktoré by podľa doručeného upovedomenia o začatí exekúcie ako jediné mohli byť postihnuté exekúciou, slúžia povinnému v celom rozsahu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, vrátane zabezpečenia predmetu činností povinnej, teda spĺňa podmienku pre jeho vylúčenie z exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku v spojení s ust. a zákona o poskytovateľoch. Uvedenú skutočnosť možno odvodiť z hospodárskeho výsledku činnosti povinného, pričom povinný dosiahol v 1. polroku 2023 pri hlavnej činnosti hospodársky výsledok – 10197991,14 eur, pri podnikateľskej činnosti 310.798,72 eur t.j. spolu – 9887.192,42 eur. Povinný teda poukázal na skutočnosť, že pre účely posúdenia zdaniteľných príjmov je rozhodujúci hospodársky výsledok, v ktorom sa sumárne prejavujú čiastkové hospodárske výsledky z poskytovania zdravotnej starostlivosti a z podnikateľskej činnosti, a to napriek tomu, že sa v účtovníctve povinného popri sumárnom hospodárskom výsledku evidenčne sledujú samostatne príjmy a výdavky z poskytovania zdravotnej starostlivosti ako hlavnej činnosti a z podnikateľskej činnosti (podľa posledná veta zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Je to však iba z toho dôvodu sledovania výnosovosti podnikateľskej činnosti (podľa posledná veta zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Relevantný hospodársky výsledok povinného má teda viac výdavkov ako príjmov, z čoho nevyhnutne vyplýva záver, že všetky peňažné prostriedky povinný používa na vlastnú prevádzku, teda na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

na služby súvisiace so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a na zabezpečenie predmetu činností (podnikateľských). Následne potom, čo povinný vyššie odôvodnil okruh majetku, ktorý by mal spadať do rámca exekučnej imunity, pre aplikáciu ust. § 61s ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 91 ods. 1 písm. a) a f) zákona o poskytovateľoch, bolo podľa názoru povinného potrebné ešte preskúmať splnenie aspoň jednej z podmienok upravených v § 91 ods. 2 zákona o poskytovateľoch. V predmetnej exekučnej veci je povinným štátna príspevková organizácia, ktorá pôsobí vo verejnoprospešnej sfére ako poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, a zároveň je určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie v zmysle o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a prvok kritickej infraštruktúry v zdravotníctve v zmysle o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Exekúciou na majetok povinného by boli ohrozené práva a povinnosti pacientov vyplývajúce z osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právo podľa a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, pretože povinný by nebol schopný naďalej poskytovať rovnako kvalitnú a rovnako kvantitatívnu zdravotnú starostlivosť pacientom, pre neschopnosť zabezpečiť mzdy pre všetkých zamestnancov povinného, ktorí sa podieľajú na aktuálnom rozsahu a kvalite zdravotnej starostlivosti, pre neschopnosť kupovať rovnaké množstvo rovnako kvalitných liekoch, zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ktorý je potrebný zachovať pre zachovanie spomínanej kvantity a kvality zdravotnej starostlivosti. Nezachovaním rozsahu zdravotnej starostlivosti (do kvality aj kvantity) by došlo k zásahu do práva pacientov na správne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. AD b) Dôvod vylúčenia majetku podľa Exekučného poriadku a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy: Povinný v tejto časti navyše poukazuje aj ďalší osobitný predpis, ktorým možno nadviazať na povinnosť vylúčenia vecí z exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku, a tým je zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý osobitne upravuje niektoré majetkové vzťahy povinného. Podľa ust. 3 ods. 1 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy „Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to v ústrednej správe.“ Povinný v tejto súvislosti uvádza, že ako subjekt verejnej správy disponuje aj finančnými prostriedkami, ktoré sú aj podľa ďalšieho osobitného predpisu (zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy) vylúčené z uspokojenia v exekúcii a nemalo by sa preto na nich prihliadať ani pre celkovom hodnotení hospodárskeho výsledku povinného. Takéto prostriedky osobitne netriedi a nachádzajú sa takmer na každom účte v banke povinného. AD c) Dôvod vylúčenia majetku podľa Exekučného poriadku: Podľa Exekučného poriadku „Majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1 a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, alebo že majetok Exportno- importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. Návrh na vylúčenie vecí z exekúcie možno v takom prípade podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.“ Keďže povinný je poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý tvorí minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti upravenú všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tvorí aj subjekt hospodárskej mobilizácie ako aj prvok kritickej infraštruktúry, možno nepochybne uzavrieť, že u povinného sú splnené podmienky pre subjekt plniaci úlohy štátu aj verejnoprospešný účel. Povinný má za to, že dôvody uvedené k predchádzajúcej časti odôvodňujúcej vylúčenie majetku podľa Exekučného poriadku rovnako odôvodňujú zákonné predpoklady pre vylúčenie majetku povinného aj podľa Exekučného poriadku, teda eventuálne aj tých, ktoré nie by teoreticky nemuseli byť uvedené v až e) Exekučného poriadku, aj keď povinný o žiadnom takom majetku, ktorý by primárne nespadal do už spomínaného rámca definovaného v Exekučného poriadku.

4. Oprávnený sa k návrhu povinného na vylúčenie veci z exekúcie písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku zo dňa 13.12.2023 uviedol, že návrh povinného na vylúčenie veci z exekúcie bol podaný predčasne. O návrhu povinného na vylúčenie veci z exekúcie možno rozhodovať len vtedy, ak vec sa stane predmetom exekúcie, ak súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, v ktorom je táto vec identifikovaná. V skúmanom prípade zo strany súdneho exekútora nedošlo v rámci ním vydaného upovedomenia o začatí exekúcie k označeniu konkrétnych vecí (pohľadávok

k prostriedkom na konkrétnych bankových účtoch). Oprávnený ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením povinného, že žiadna z jeho pohľadávok z účtov v banke nepredstavuje majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Zastáva názor, že pre vylúčenie veci z exekúcie nie je postačujúce, ak povinný vyhlási, že ten vlastní len taký majetok, ktorý je chránený niektorou z exekučných imunít. Ak povinný chce prísť s návrhom na vylúčenie veci z exekúcie, mal riadne preukázať a najmä zdokladovať, na aké výdavky prostriedky z účtov používa a z akého dôvodu sú nevyhnutné pre nemocnicu na plnenie verejnoprospešných úloh, aby súdny exekútor mohol posúdiť, čo z toho je chránené exekučnom imunitou a čo nie. Oprávnený nesúhlasí ani s tým, ako povinný interpretuje ust. § 61s ods. 2 Exekučného poriadku – premisa povinného, podľa ktorej on len spravuje majetok štátu a preto je ten chránený exekučnom imunitou je chybná. Zákonodarca jasne vymedzil v platnej a účinnej právnej úprave, že základnou podmienkou pre exekučnú imunitu majetku štátu je nevyhnutnosť tohto majetku na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejno-prospešného účelu. Túto nevyhnutnosť je povinný preukázať v rámci exekučného konania a je to on, koho zaťažuje toto dôkazné bremeno. K argumentácii povinného týkajúceho sa vylúčenia podľa § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy oprávnený uviedol, že nie je možné pričítať na ťarchu oprávneného tú skutočnosť, že povinný podľa vlastných slov prostriedky zo štátneho rozpočtu osobitne netriedi. Povinný ako štátna príspevková organizácia nepožíva ako subjekt absolútnu exekučno-právnu imunitu. Pokiaľ súdny exekútor v rámci exekúcie postihne konkrétny majetok povinného, ktorý má byť z exekúcie vylúčený s poukazom na ust. § 61s ods. 2 Exekučného poriadku, bude úlohou povinného, aby sa voči tomuto postupu súdneho exekútora aktívne a kvalifikovaným spôsobom bránil a preukázal existenciu zákonných dôvodov pre záver o vylúčení konkrétnej veci z exekúcie.

5. Súdny exekútor na výzvu súdu podaním zo dňa 09.07.2024 doplnil podnet súdneho exekútora na rozhodnutie v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku a doložil do súdneho spisu príkaz na začatie exekúcie 353Ex 898/23-127 prikázaním pohľadávky z účtu v banke: „ V súlade s ust. § 94, § 95 a násl. Exekučného poriadku prikázal, aby Štátna pokladnica odo dňa doručenia tohto príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala na účtoch povinného E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a E. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX pohľadávku vo výške 16 136 143,76 EUR s príslušenstvom: 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 222,47 EUR od 14.7.2023 do zaplatenia, úrok ku dňu 6.11.2023 je 06,72 EUR, 9,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 916 328,54 EUR od 14.7.2023 do zaplatenia, úrok ku dňu 6.11.2023 je 26 937,55 EUR, 9,15% ročný úrok z omeškania zo sumy 915 398,42 EUR od 14.7.2023 do zaplatenia, úrok ku dňu 6.11.2023 je 26 619,28 EUR, 9,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 6 563 672,85 EUR od 14.7.2023 do zaplatenia, úrok ku dňu 6.11.2023 je 188 782,02 EUR, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 7 744 393,71 EUR od 14.7.2023 do zaplatenia, úrok ku dňu 6.11.2023 je 221 510,88 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 331 172,00 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 89 343,88 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12 525 238,90 EUR, trovy exekúcie oprávneného vo výške 39 275,81 EUR ako aj trov exekúcie vrátane DPH určené vo výške 39 672,00 EUR okrem prostriedkov na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie zakladajúcich príjmy zo štátneho rozpočtu.

5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

7. Podľa ust § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa , a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.

8. Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane použijú aj na a) prípady, ak tu je pochybnosť, či exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, b) prípady, ak ide o exekúciu postihujúcu majetok podľa § 61s ods. 2, c) zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.

10. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania sa začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade môže oprávnený vstúpiť do takého konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa v takom prípade nepoužijú.

11. Podľa § 61s ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcii nepodlieha a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa osobitného predpisu7u) okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu,7u) b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy, c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách, d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu, e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.

12. Podľa § 61s ods. 2 Exekučného poriadku, majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1 a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, alebo že majetok Exportno-importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. Návrh na vylúčenie vecí z exekúcie možno v takom prípade podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

13. Podľa § 61s ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu na majetok štátu podľa odseku 2 možno vykonať len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu,7u) z ktorého činnosti nárok oprávneného vznikol.

14. Dňa 06.11.2023 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom účastníkov exekučného konania upovedomil o začatí exekúcie a o spôsoboch, ktorými exekúciu môže vykonať a to a) prikázaním pohľadávky z účtu v banke, b) prikázaním iných peňažných pohľadávok, c) postihnutím iných majetkových práv.

15. Exekučný súd uvádza, že námietka neprípustnosti exekúcie podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku je novým právnym inštitútom v exekučnom konaní a podľa novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 je prvou fázou excindačných (vylučovacích) konaní. Exekučný súd tieto námietky môže sám posúdiť, ak ide o jednoduché právne posúdenie veci. Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Taktiež nemožno vylúčiť postihovanie vecí, práv, ktoré vzhľadom na svoju povahu nepodliehajú exekúcii. Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku tak predstavuje predovšetkým procesnú obranu tretej osoby odlišnej od oprávneného a povinného, ktorá tvrdí, že má k veci, ktorá je predmetom exekúcie právo, ktoré exekúciu nepripúšťa (exekúciu vylučuje), a táto vznesie u súdneho exekútora námietku neprípustnosti exekúcie vykonávanej postihnutím dotknutej veci. Súčasne, procesný postup podľa § 44 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku sa použije primerane, ak sa exekúcia začala vykonávať predajom veci (práva alebo inej majetkovej hodnoty), ktorá (podľa tvrdení povinného) nepodlieha exekúcii. Námietku neprípustnosti exekúcie vznáša v tomto prípade u súdneho exekútora povinný, pričom návrh na

vylúčenie veci sa týka výlučne majetku označeného v upovedomení (prípadne označeného v súpise hnuteľných vecí vykonanom na základe upovedomenia o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí).

17. Predpokladom vyvolania procesných následkov podľa 44 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je skutočnosť, že vec označená v návrhu na vylúčenie je predmetom exekúcie. Vec sa stáva predmetom exekúcie, ak súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie (§ 64 Exekučného poriadku), v ktorom je táto vec identifikovaná. Ak upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie neobsahuje identifikáciu veci, ako je tomu napríklad pri exekúcii predajom veci, stáva sa vec predmetom exekúcie až momentom, keď je poňatá do súpisu (§ 118 Exekučného poriadku). V prípade vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky (§ 93 a nasl. Exekučného poriadku) sa tieto stávajú predmetom exekúcie najneskôr momentom vydania upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky, prípadne momentom vydania príkazu na začatie exekúcie, ktorý sa doručuje banke, resp. dlžníkovi povinného, kde musí byť pohľadávka konkretizovaná. Ak je návrh na vylúčenie veci podaný v čase, keď dotknutá vec nie je ešte predmetom exekúcie, ide o predčasne podaný návrh. Exekučný súd nemôže vylúčiť vec, ktorá nie je predmetom exekúcie a možno ani nikdy nebude.

18. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie sa stali predmetom exekúcie iba pohľadávky oprávneného k účtu v banke – Štátnej pokladnici a to vedené na účtoch povinného E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a E. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX. Súdny exekútor v čase rozhodovania súdu o podanom návrhu nevydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie vo vzťahu k inej konkrétnej veci, právu alebo pohľadávke. Dňa 06.11.2023 súdny exekútor vydal len všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie zvolenými spôsobmi bez ich bližšej špecifikácie.

19. Pokiaľ ide o pohľadávky povinného z účtu v bankách, vo vzťahu ku ktorým oprávnený nesúhlasí s ich vylúčením z exekúcie, súd konštatuje, že boli splnené procesné podmienky na to, aby sa vecou zaoberal exekučný súd podľa § 44 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku, pričom po preskúmaní pripojených listín dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, pretože má za to, že ju potrebné vykonať dokazovanie ohľadom charakteru jednotlivých pohľadávok z účtu v banke a to so zreteľom jednak na vyjadrenie povinného že „pohľadávky povinného z účtu v banke (v štátnej pokladnici alebo v I. J.), ktoré by podľa doručeného upovedomenia o začatí exekúcie ako jediné mohli byť postihnuté exekúciou, slúžia povinnému v celom rozsahu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, vrátane zabezpečenia predmetu činností povinnej a jednak so zreteľom na vyjadrenie oprávneného ktorý „nesúhlasí s tvrdením povinného, že žiadna z jeho pohľadávok z účtov v banke nepredstavuje majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou.“

20. Je pochopiteľný postup povinného, ktorý podal predmetný návrh z opatrnosti ako sám uviedol, avšak súd opätovne zdôrazňuje, že vylúčiť možno len ten majetok, ktorý už bol zahrnutý do exekúcie a teda súdny exekútor minimálne podnikol kroky k zabezpečeniu tohto majetku (vydal napríklad príkaz na začatie exekúcie). Ak majetok povinného nebol týmto spôsobom zasiahnutý, nie je dôvod rozhodovať o jeho vylúčení. So zreteľom na uvedené preto súd návrh povinného na vylúčenie veci z exekúcie vo zvyšnom rozsahu zamietol.

21. K samotnej exekučno-právnej imunite povinného treba napokon poukázať na to, že súd nevylučuje, že niektorý majetok povinného ako štátnej organizácie je z exekúcie vylúčený, resp. exekúcia naň nie je prípustná, ako to vyplýva aj z § 61s ods. 1 Exekučného poriadku. Za nesprávny (resp. predčasný) ale súd považuje záver povinného, že sa jedná o všetok jeho majetok, teda že sa na neho vzťahuje absolútna exekučno-právna imunita. V § 61s ods. 2 Exekučného poriadku zákonodarca totiž zaviedol koncepciu tzv. relatívnej exekučno-právnej imunity majetku štátu s tým, že vždy ide o imunitu ku konkrétnemu majetku štátu. Jedná sa o vyvrátiteľnú domnienku, pričom dôkazné bremeno ohľadne naplnenia hypotézy zakotvenej v § 61s ods. 2 Exekučného poriadku znáša v zásade povinný. Dôkazné bremeno znáša povinný aj v prípade majetku podľa § 91 zákona o poskytovateľoch, kde musí preukázať, že jeho majetok slúži výhradne a výlučne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, čo je ale opäť potrebné dokazovať vo vzťahu ku konkrétnemu majetku povinného a nie všeobecne. Uvedené podporuje i rozsiahla judikatúra Ústavného súdu SR a v tejto súvislosti súd dáva povinnému do pozornosti napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 17. 03. 2011, v ktorom ústavný súd uvádza, že: „Ústavný súd

vychádza zo zásady, že základné právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme rozhodnutie, aby pritom vychádzal z toho, čo objektívne zistil ... Exekučno-právna imunita v zmysle citovaných zákonných ustanovení (pozn. a zákona o rozpočtových pravidlách) sa nevzťahuje na príslušný subjekt, ale na konkrétny majetok príslušného subjektu. Zákon v tomto prípade neposkytuje súdom ako štátnym rozpočtovým organizáciám úplné vyňatie z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie. ..... je na exekútorovi zvoliť si spôsob exekúcie a až potom je možné zistiť, či tento spôsob by viedol k postihnutiu majetku (vecí, práv a pohľadávok), ktoré sú podľa príslušných právnych predpisov vylúčené z exekúcie, a preto vo vzťahu k nim, je možné exekúciu zastaviť. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje, že právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne (skutkovo) podľa osobitných zákonov vylúčený z exekúcie.“

22. V právnom štáte by nemal existovať stav, že štát (štátny orgán, štátna organizácia) ako dlžník nesplní povinnosť uloženú mu súdom. Naopak, povinnosti štátu plniť predchádza povinnosť štátu vytvoriť legislatívny rámec aj na prípadný výkon rozhodnutí súdu voči štátu. Súd dáva taktiež do pozornosti skutočnosť, že štát má vytvorený aj mechanizmus na vykonanie potrebného rozpočtového opatrenia s cieľom včasného splnenia judikovanej pohľadávky. „Právo pozná aj vymedzenie okruhu osôb, ktoré požívajú exekučno-právnu imunitu so zreteľom na ich postavenie, pričom sem patria orgány verejnej moci a cudzie štáty. V žiadnom právnom poriadku však nie sú zo súdnej exekúcie vylúčené pohľadávky, ktoré sú už vykonateľné, to znamená boli právoplatne judikované spôsobom, ktorý predpisuje procesné právo. Z podstaty exekúcie vyplýva, že nemôže byť obmedzená vo vzťahu k veriteľom (oprávneným). Na to neexistuje žiadny relevantný dôvod, pretože veriteľ nemá byť kvôli čomu obmedzovaný. Veriteľ uplatňuje nárok na exekučno-právnu ochranu a táto ochrana sa mu musí poskytnúť ako súčasť práva na súdnu ochranu za podmienok ustanovených zákonom. Tieto podmienky nesmú byť koncipované tak, aby znamenali pre veriteľa vylúčenie práva na súdnu ochranu kvôli právnej povahe nútene vymáhanej pohľadávky alebo kvôli právnemu dôvodu jej vzniku.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15. 11. 2000)

23. V súvislosti s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR na tomto mieste súd ešte záverom dáva do pozornosti aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. februára 2018, v zmysle ktorého: „Štát musí veľmi dôsledne zvažovať výhody, ktoré si ako vlastník sám prostredníctvom právnej úpravy prizná. Neprimeraným zvýhodnením vlastnej majetkovo-právnej pozície na úkor právneho statusu vlastníka majetkovej pohľadávky štát ústavne neakceptovateľným spôsobom narúša ústavné a medzinárodnoprávne garancie ochrany základného práva vlastniť majetok, resp. práva na pokojné užívanie majetku. Kým základné právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku orientujú právnu ochranu v hmotno-právnej sfére veriteľa pohľadávky voči štátu, základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie zas majú zabezpečiť procesné garancie reálneho naplnenia práv hmotnej povahy. Exekučné konanie, v ktorom sú obligatórne aplikované právne normy účinne znemožňujúce alebo výrazne oslabujúce efektívne uspokojenie vykonateľne prisúdenej pohľadávky, negarantuje potrebné procesné záruky súdnej ochrany veriteľovho vlastníckeho práva.“ Napokon, Ústavný súd SR v súlade so záverom nálezu sp. zn. za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej prípadný absolútny rozsah, teda ako ten rozsah, ktorý v rámci svojej obrany uvádza povinný. Je zrejmé, že verejný záujem na zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný. Ústavne neudržateľným by sa však stal práve vo chvíli, keď by obmedzoval základné práva fyzických osôb alebo právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do takej

miery, že tieto základné práva a slobody by nebolo možné primerane užívať, čím by sa vlastne stali len iluzórnymi.

24. Vzhľadom na uvedenú judikatúru Ústavného súdu SR tak nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že povinný ako štátna príspevková organizácia nepožíva ako subjekt absolútnu exekučno-právnu imunitu. Pokiaľ teda súdny exekútor v rámci exekúcie postihne konkrétny majetok povinného, ktorý má byť z exekúcie vylúčený s poukazom na § 61s ods. 1 písm. e), resp. ods. 2 Exekučného poriadku, bude úlohou povinného, aby sa voči tomuto postupu súdneho exekútora aktívne a kvalifikovaným spôsobom bránil a preukázal existenciu zákonných dôvodov pre záver o vylúčení konkrétnej veci z exekúcie.

25. Na záver súd udáva, že tunajšiemu súdu bol zo strany súdneho exekútora dňa 01.02.2024 postúpený aj návrh povinného na odblokovanie účtov (ust. § 96 ods. 4 Exekučného poriadku a dňa 06.05.2024 návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie (v časti príslušenstva), o ktorých procesných návrhoch bude zo strany súdu v ďalšom konaní rozhodnuté.

23. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie

24. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Pokiaľ teda ide o náhradu trov, ktoré si uplatnil oprávnený v súvislosti s vyjadrením k návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie, súd poukazuje na to, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. zásada úspechu a neúspechu). v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje v až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. . Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony, ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli minimalizované na maximálne možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho. V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v Vyhlášky MS SR č. Účelom exekučného konania je predsa vymôcť pohľadávku priznanú exekučným titulom a nie vymáhanú pohľadávku navyšovať o akékoľvek trovy, ktoré v priebehu konania mohli oprávnenému vzniknúť. Súd vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že oprávnenému uplatnenú náhradu trov konania o návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti I. a III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku a § 199d Exekučného poriadku v spojení s § 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Proti II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Banská Bystrica (§ 44 ods. 5 Exekučného poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.