Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-37-2021.pdf
PDF · 122.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: BELUNA a.s., Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 45 901 295, zast. SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Slovenská republika, orgán konajúci v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, za účasti intervenienta na strane žalovaného: A. B. C. D., E. F., G. D. XXXX/X, H., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd p r i z n á v a intervenientovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 5.151,17 Eur.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že poukázal dňa 12.06.2019 na účet obchodnej spoločnosti LASER media, s.r.o., Opatovská 24, Bratislava, IČO: 44 836 759 omylom sumu 4.717,33 Eur. Táto obchodná spoločnosť v tom čase vystupovala ako povinný v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom A. B. C. D.. Finančné prostriedky v sume 4.717,33 Eur, ktoré boli žalobcom omylom poslané na bankový účet povinného č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, boli postihnuté exekúciou, boli zexekvované. Žalobca výzvou zo dňa 01.07.2019 vyzval exekútora, aby mu predmetnú sumu vrátil. Súdny exekútor túto sumu nevrátil. Žalobca sa so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 18.09.2019 domáhal nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § í zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora tým, že súdny exekútor zexekvoval sumu., ktorú klient zaslal na účet povinného omylom a ktorá povinnému nepatrila. Žiadosť bola prerokovaná a nebolo jej vyhovené. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica z dňa 12.12:2011 č.k. 8C/350/2008-207, ktorý rozhodol v skutkovo obdobnej veci. Rozsudok Okresného súdu potvrdil aj Krajský súd v Banskej bystrici rozsudkom zo dňa 13.11.2013, č.k. 17Co/76/2012-331. Žalobca teda žiada zaplatiť náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vo výške 4.717,33 Eur. Žalobcovi vznikli spísaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku náklady v podobe trov právneho zastúpenia vo výške 433,84 Eur, ktoré si touto žalobou u žalovaného uplatňuje.
3. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.07.2021, v ktorom uviedol, že z obsahu podanej žaloby nevyplýva žiadna relevantná námietka, ktorá by bola spôsobilá verifikovať, že zo strany súdneho exekútora došlo k nesprávnemu úradnému postupu, žaloba ani len neobsahuje označenie namietaného exekučného konania spisovou značkou. Len na základe prílohy k žalobe je možné predpokladať, že by malo ísť o konanie vedené pod zn. EX 313/2018, EX 13209/2018. Exekučné konanie EX 313ú2018 bolo ukončené dňa 21.12.2018, preto žalobcom deklarovaná mylná platby zo dňa 12.06.2019 je vo vzťahu k tomuto exekučnému konaniu irelevantná. Súdny exekútor ďalej uviedol, že exekučné konanie 13209/2018 nikdy neviedol a ani ho doposiaľ neeviduje. Žalovaný je názoru, že zo strany súdneho exekútora tak nedošlo k žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu v exekučných konaniach, vo vzťahu ku ktorým žalobca vyzýval exekútora na vrátenie platby. Žalovaný ďalej uviedol, že primárnym predpokladom pre vznik práva na náhradu škody je existencia samotnej škody, kedy absencia vzniku škody automaticky vylučuje možnosť domáhať sa jej reparácie. Pri neexistencii škody nemôže vzniknúť ani právo na náhradu škody. Posledná novela Exekučného poriadku účinná odo dňa 01.04.2017 nanovo koncipovala ust. § 31 ods 3. Exekučného poriadku, podľa ktorého náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa, na tento účel mu komora na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje. Podľa § 31 ods. 4 EP štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora, to platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť podľa § 29 ods. 12. Žalovaný uviedol, že zmena Exekučného poriadku inkorporuje aj prednosť uspokojenia z majetku poisťovateľa pred nárokom z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť štátu je daná až vtedy, keď poškodený subjekt spoľahlivo preukáže, že jeho nárok nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Žalobcu teda zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že došlo z jeho strany k uplatneniu nároku na náhradu škody priamo od súdneho exekútora, resp. jeho poisťovne a s akým výsledkom. Uvedené podľa žalovaného ex lege vylučuje vznik zodpovednosti štátu za škodu v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. Z obsahu žaloby však vyplýva, že žalobca vyzval súdneho exekútora výlučne na vrátenie prijatej platby. Žiadne listiny preukazujúce splnenie podmienky podľa § 31 ods. 4 EP žalobca nepredložil. Žalovaný Ďalej poukázal na judikatúru, z ktorej vyplýva, že pred uplatnením nároku na náhradu škody je potrebné si uplatniť nároky od iných subjektov – či oprávneného subjektu, ktorému bolo vydané plnenie alebo od súdneho exekútora, ak tento konal nezákonne (uznesenie NS SR zo dňa 30.03.2020, sp. zn. 1 Cdo 128/2019). Za súčasného stavu tak nemožno konštatovať vznik škody ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na náhradu škody v podobe trov právneho zastúpenia vo výške 433,84 Eur z titulu právneho zastúpenia žalobcu v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody pred Ministerstvom spravodlivosti SR žalovaný dal do pozornosti ust. § 18 ods. 3 veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorého je zrejmé, že zákonodarca nepovažuje za účelné uhrádzať poškodenému náklady spojené s predbežným nárokom na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom škody. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. V prípade žalobcu neexistuje priama príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou majetkovou škodou. Nie je možné dospieť k záveru, že príčinou toho, že žalobcovi vznikla škoda, bol nesprávny úradný postup súdneho exekútora. Naopak zo skutkových okolností prípade, je zrejmé, že prvotnou príčinou vzniku žalobcom tvrdenej majetkovej škody bola chybná realizácia platby zo strany žalobcu dňa 12.06.2019 v prospech obchodnej spoločnosti LASER media, s.r.o. na nesprávny bankový účet. Žalovaný na základe toho žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Podaním doručeným súdu dňa 23.07.2021 do konania z vlastného podnetu vstúpil intervenient - súdny exekútor A. B. C. D., a to na strane žalovaného, s odôvodnením, že v prípade úspechu žalobcu v spore vznikne žalovanému voči nemu regresný nárok.
5. Podaním doručeným súdu dňa 05.08.2021 žalobca uviedol, že nesprávny úradný postup exekútora uviedol už v žalobe a vidí ho v tom, že súdny exekútor zexekvoval sumu, ktorú žalobca zaslal na účet povinného omylom a ktorá povinnému nepatrila. Žalobca nebol účastníkom exekučného konania, v dôsledku čoho nemá ako objektívne vedieť, aká je spisová značka namietaného exekučného konania. Naviac súdny exekútor na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca teda uviedol všetky relevantné skutkové tvrdenia. Škoda mu nepochybne bola spôsobené, pretože boli zexekvované jeho finančné prostriedky, ktoré neboli určené povinnému, t.j. exekúcia nepostihla majetok povinného, ale majetok žalobcu. Tento stav nie je v súlade so zákonom. Žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že si u súdneho exekútora uplatnil nárok na vrátenie nesprávne zexekvovanej sumy, a to výzvou na vrátenie platby zo dňa 01.07.2019, ktorá bola exekútorovi doručená dňa 03.07.2021. Žalobca uviedol, že keďže mu vznikla škoda, ktorú exekútor nechcel uhradiť, je daný i kauzálny nexus.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.06.2023, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, zástupca žalovaného a intervenient. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Intervenient uviedol, že má za to, že neboli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to škoda, a príčinná súvislosť. Vec mu napadla v 12/2018 a ešte v ten istý mesiac povinný dvoma platbami dobrovoľne dlžnú sumu vrátane trov uhradil a teda vo veci nevydával ani exekučný príkaz a vec ukončil 21.12.2018, kedy vydal Upovedomenie o ukončení exekúcie. Žiadne iné platby voči povinnému neevidoval. Voči povinnému bolo vedených viac exekučných konaní, ale žiadne konanie pod sp. zn. tak, ako to uvádzal žalobca. Predložil súdu výpis z Registra, kde sa vedú exekúcie voči povinnému a prehľad úkonov v rámci exekučnej veci Ex 313/2018, ako aj Upovedomenie o ukončení exekúcie.
7. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi: Výzva na vrátenie mylnej platby, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Výpis z účtu Tatra banka, a.s., Obraty na účte BELUNA a.s., Podací lístok, Žiadosť o predbežné prerokovanie, Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania, Rozsudok OS BB 8C/350/2008, Rozsudok KS BB 17Co/76/2012, Žiadosť o poskytnutie súčinnosti, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku – výzva, Odpoveď na výzvu, Správa z pošty, keď zistil tento skutkový a právny stav:
8. Dňa 01.07.2019 žalobca vyzval súdneho exekútora A. B. C. D. vo veci exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade EX 313/2019 a EX 13209/2018 proti povinnému LASER media, s.r.o., aby vrátil sumu 4.717,33 Eur, ktorá bola povinnému žalobcom omylom zaslaná na účet povinného E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 12.06.2019. Podľa správy zo stránky Slovenskej pošty súd zistil, že list prevzal exekútor dňa 03.07.2019.
9. Z výpisu z účtu zo dňa 12.06.2019 súd zistil, že z účtu žalobcu odišla suma 4.717,33 Eur na účet príjemcu LASER media, s.r.o.
10. Dňa 18.09.2019 žalobca vyhotovil žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody a adresoval ho Ministerstvu spravodlivosti SR.
11. Dňa 25.03.2020 Ministerstvo spravodlivosti doručilo žalobcovi Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.
12. Zo stanoviska súdneho exekútora doručeného Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 07.10.2019 súd zistil, že súdny exekútor oznámil, že v exekučnej veci EX 313/2018 bola dňa 21.12.2018 vydané upovedomenie o ukončení exekúcie. Exekučné konanie EX 13209/2018 na svojom úrade nevedie a ani nikdy neviedol. Proti povinnému sú vedené dve živé konania pod sp. zn. EX 165/2019, kde bol dňa 05.06.1029 poverený vykonaním exekúcie a dňa 07.06.2019 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povnný prevzal dňa 08.06.2019. Banka dňa 02.07.2019nna základe Exekučného príkazu pripísala na účet sumu 4.762,33 Eur, dňa 03.07.2019 bola uvedená suma preúčtovaná v prospech oprávneného vo výške 3.619,37 Eur a prospech alikvótnej časti trov exekúcie von výške 1.142,96 Eur. Exekútpor uviedol ‚, že dňa 08.07.2019 bola na jeho úrad doručená námietka právneho zástupcu žalobcu. Dňa 05.08.2019 bola predmetná námietka predložená Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
13. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 04.10.2019 – výzvy, súd zistil, že Ministerstvo spravodlivosti SR vyzvalo žalobcu na splnenie podmienky podľa § 31 ods. 4 EP, vzhľadom na to, že z doručenej žiadosti nevyplýva, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody od súdneho exekútora, resp. jeho poisťovne a s akým výsledkom.
14. Z Odpovede žalobcu zo dňa 23.10.2019 súd zistil, že žalobca na výzvu odpovedal, že žalobca vyzval súdneho exekútora výzvou zo dňa 01.07.2019 na vrátenie dlžnej sumy, pričom tento na výzvu nereagoval. Vzhľadom na to bol žalobca názoru, že podmienky § 31 ods. 4 EP bola splnená. Pokiaľ ide o uplatnenie práva voči poisťovateľovi, je to žalobcove právo a nie povinnosť. Žalobca uviedol, že vzťah exekútora s poisťovňou nech si rieši exekútor a nie poškodený.
15. Z Upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa 21.12.2018 sp. zn. EX 313/18 súd zistil, že exekútor exekúciu voči povinnému ukončil z dôvodu, že povinný splnil vymáhaný nárok.
16. Zo zoznamu exekúcií predloženom na pojednávaní intervenientom súd zistil, že evidoval exekúcie na povinného: EX 639/2021, EX 265/2020, EX 196/2020, EX 8/2020, EX 363/2019, EX 223/2019, EX 165/2019, EX 313/2018, EX 234/2012.
17. Na pojednávaní intervenient vo svojom výsluhu uviedol, že nie som oprávnený v rámci exekučného konania zisťovať od akého tretieho subjektu boli prevedené na účet povinného peňažné prostriedky. Môže to byť v rámci jeho obchodnej činnosti alebo akýchkoľvek iných vzťahov. Vydáva exekučný príkaz v rámci ktorého banka blokuje účet povinného, ale prijaté platby na účet povinného neeviduje podľa toho, kto peňažné prostriedky povinnému zaslal. Navyše informácia o tom, aké sú vedené exekúcie voči povinnému je verejne prístupná informácia v rámci Centrálneho registra exekúcií.
18. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 19. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
22. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
23. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
24. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
25. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť podľa § 29 ods. 13. 26. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 27. Žalobca si v konaní voči štátu uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe súdneho exekútora, keď v rámci exekučného konania voči povinnému spoločnosti LASER media, s.r.o. z jeho účtu zexekvoval mylnú platbu zo dňa 12.06.2019, ktorú na účet povinného zaslal žalobca vo výške 4.717,33 Eur. Žalobca tvrdil, že táto platba povinnému nepatrila a nebola jeho majetkom, a tak nemala byť v rámci exekúcie povinného postihnutá, ale mala byť žalobcovi exekútorom vrátená. Žalobca výzvou zo dňa 01.07.2019 vyzval súdneho exekútora, aby mylnú platbu vrátil, avšak tento na výzvu nereagoval. Žalobca sa tak obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán oprávnený konať v mene štátu, aby s ním predbežne nárok na náhradu škody prerokoval. Ministerstvo spravodlivosti SR jeho žiadosti však nevyhovelo. Žalobca sa teda obrátil na súd so žalobou na náhradu škody.
28. Jedným zo základných podmienok vzniku nároku na náhradu škody je existencia škody. Skutkové okolnosti vzniku škody vždy preukazuje poškodený, v tomto prípade žalobca. Dôkazné bremeno preukázania vzniku škody je teda na jeho strane. Podľa Nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 165/2012 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16. apríla 1985, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 199/2005 z 31. mája 2006). Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7. októbra 2004). Podobne judikoval aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 23.08.2018 sp. zn. 8 Cdo 88/2017, ktorý konštatoval, že existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Nárok na náhradu škody môže byť uplatnený voči štátu len vtedy, ak by poškodený nedosiahol uspokojenia svojej pohľadávky voči tomu, kto by k nemu bol inak povinný.
29. Náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť), totiž nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2020, sp. zn. 6Cdo/184/2018). Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci (nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci), môže byť v občianskom súdnom konaní (civilnom sporovom konaní) úspešne uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobe odlišnej od štátu, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia samotnej škody (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 199/2005, sp. zn. 6Cdo/9/2016, sp. zn. 4 MCdo 3/2014 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012, sp. zn. II. ÚS 17/2013, sp. zn. III. ÚS 361/2009, III. ÚS 45/2008).
30. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno v otázke preukázania existencie škody, čo v tomto prípade znamená, že bolo potrebné preukázať, že sa žalobca voči povinnému spoločnosti LASER media, s.r.o. pokúsil vymôcť svoju pohľadávku, a to titulom bezdôvodného obohatenia (omylom zaslanú platbu na účet povinného je možné kvalifikovať ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu). Primárnym subjektom, ktorý bol vo vzťahu k žalobcovi povinným bola predovšetkým spoločnosť LASER media, s.r.o. Žalobca si v prvom rade, mal nárok uplatniť u tejto spoločnosti. Žalobca však snahu vymôcť svoju pohľadávku od povinného, ktorému omylom zaslal platbu na jeho účet, a ktorý sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, ani len netvrdil a ani túto skutočnosť žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. Súd teda mal za to, že na strane žalobcu nebola preukázaná existencia škody, pretože pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu (rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27.septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 16/2011). Keďže nebol naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to existencia škody, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
31. Pokiaľ sa žalobca odvolával na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/350/2008-27 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/76/2012-331 súd konštatuje, že tieto rozhodnutia vyplývali z odlišného skutkového stavu: prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že žalobca sa svojich finančných prostriedkov nemohol domôcť iným konaním, hoc sa o to pokúšal, a teda ujma na jeho strane vznikla (str. 8 rozsudku sp. zn. 8C/350/2008). V tomto prípade subjekt povinný bola spoločnosť, ktorá už právne neexistovala. Aj súd konštatoval, že nesprávny úradný postup súdneho exekútora spočíval práve v tom, že vykonával exekúciu napriek tomu, že subjekt exekučného konania, a to na strane povinného už neexistoval (str. 7 rozsudku sp. zn. 8C/350/2008). V tomto konaní tak súdy konštatovali jednak vznik škody a jednak zároveň aj nesprávny úradný postup súdneho exekútora. V danej veci, ktorú prejednával tunajší súd naopak nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa vôbec pokúšal domôcť pohľadávky od spoločnosti LASER media, s.r.o. a s akým výsledkom a navyše nebolo ani preukázané, že súdny exekútor nesprávne postupoval. V konaní bolo preukázané, že platba od žalobcu odišla dňa 12.06.2019. To bolo preukázané výpisom z účtu žalobcu v banke. Dňa 01.07.2019 odoslal žalobca výzvu súdnemu exekútorovi na vrátenie mylnej platby. Podľa správy z pošty súdny exekútor prevzal výzvu na pošte dňa 03.07.2019. Z vyjadrenia súdneho exekútora k žiadosti o poskytnutie súčinnosti (č.l. 55) súd zistil, že dňa 02.07.2019 mu bola pripísaná na účet platba 4.762,33 Eur a dňa 03.07.2019 bola preúčtovaná v časti na účet oprávneného a v časti na exekútora z titulu trov exekúcie, t.j. bola zexekvovaná. Uvedené sa však týkalo konania EX 165/2019. Z toho vyplýva, že v čase keď bol exekútor vyzvaný, aby platbu z účtu povinného vrátil, a teda sa dozvedel o skutočnosti, že boli peňažné prostriedky na účet povinného omylom zaslané, už došlo k zaúčtovaniu v prospech oprávneného. Súdny exekútor teda v tom čase ani nemal vedomosť, že peňažné prostriedky na účte povinného nie sú jeho majetkom. Ako intervenient uviedol na pojednávaní, ako súdny exekútor nedisponuje informáciou odkiaľ chodia finančné prostriedky na účty povinných. On vydá banke exekučný príkaz a banka keď obdrží platbu, príkaz zrealizuje. Nebolo teda navyše v konaní preukázané, že by exekútor postupoval nezákonne. V súvislosti s označením exekučného konania v rámci ktorého sa mal súdny exekútor dopustiť nesprávneho úradného postupu súd uvádza, že neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v rámci ktorého bola žalobcova mylná platby zexekvovaná je v danej veci bez právneho významu s poukazom na to, že súd žalobu zamietol pre nepreukázanie existencie vzniku škody. Súd dodáva, že zoznam exekúcií je verejne dostupný v Centrálnom registri exekúcií, a tak bol minimálne dohľadateľný zoznam exekučných konaní proti spoločnosti LASER media, s.r.o., aj keby nebolo možné identifikovať konanie, v rámci ktorého zaúčtovanie platby prebehlo.
32. Navyše súd uvádza, že sa stotožňuje a argumentáciou žalovaného, že v zmysle § 31 ods. 4 EP nie sú dané podmienky zodpovednosti štátu za žalobcom tvrdenú škodu, pretože nebolo zo strany žalobcu preukázané, že bol nárok na náhradu škody uplatnený voči exekútorovi alebo voči jeho poisťovateľovi a že by takéto uplatnenie bolo bezúspešné. Žalobca v konaní tvrdil, že si škodu uplatnil u exekútora listom zo dňa 01.07.2019, hoci bol list označený ako výzva na vrátenie dlžnej sumy. Tým, že súdny exekútor nereagoval, tak bolo preukázané, že toto uplatnenie škody bolo bezúspešné. Uvedené podľa názoru súdu však nepostačuje. Pri uplatnení nároku na náhradu škody musí byť z neho zrejmé, že ide o nárok na náhradu škody a z čoho žalobca odvodzuje splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu exekútora. Uvedená výzva však toto neobsahuje. Bolo možné teda konštatovať, že žalobca skutočnosti podľa § 31 ods. 4 EP nepreukázal.
33. Tak isto je súd ďalej názoru, že vo veci žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a vznikom škody. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy a bezprostredný. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Nemožno v danej veci konštatovať, že príčinou vzniku tvrdenej škody na strane žalobu by bolo konanie súdneho exekútora. Primárnou príčinou vzniku tvrdenej škody na strane žalobcu, bola ním zaslaná mylná platba na účet spoločnosti LASER media, s.r.o. Nebol teda splnený ani tento predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v danej veci.
34. Na záver súd dodáva, že žalobca si uplatnil titulom náhrady škody aj sumu 433,84 Eur ako trovy právneho zastúpenia pri vypracovávaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Uvedené je však nedôvodné, nakoľko podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Aj v tejto časti konanie teda súd žalobu žalobcu zamietol.
35. Na základe vyššie uvedeného teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. V konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Takisto bol plne úspešný aj intervenient na strane žalovaného, a preto súd priznal plnú náhradu trov konania žalovanému aj intervenientovi vystupujúcemu na jeho strane.
40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).