Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPr/7/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobkyne: P. A., N.. XX.X.XXXX, A. Y. XXXX/XX, R., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, právne zast.: JUDr. Peter Reblán, advokát, so sídlom Cestice 118, Cestice, o zaplatenie 2.241,71 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po rozhodnutí v spore rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -394 zo dňa 28.2.2024, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti náhrady mzdy v sume 2.241,71 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.8.2020 do zaplatenia, rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -394 zo dňa 28.2.2024 v tejto časti z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. -394 zo dňa 28.2.2024 konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.8.2020 do 10.8.2020 zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 2.241,71 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.8.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v rozsahu druhého a tretieho výroku a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobkyne zamietne a žalovanému prizná proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania, resp. aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.5.2024 vzala žalobu v súlade s v celom rozsahu späť a žiadala v súlade s konanie zastaviť, čo odôvodnila tým, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Ďalej v podanom späťvzatí žaloby uviedla, že v zmysle mimosúdnej dohody o urovnaní uzavretej medzi stranami sporu si žalobkyňa neuplatňuje trovy konania a žiada, aby súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.6.2024 žalovaný vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby, s poukazom na mimosúdne vyriešenie sporu medzi stranami a zánik spornosti, pričom sa pripojil k procesnému návrhu žalobkyne na zastavenie konania. Zároveň, v zhode s mimosúdnou dohodou,

navrhol súdu, aby žiadnej sporovej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania. Záverom žalovaný žiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku za odvolanie, nakoľko v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne, o odvolaní žalovaného nebude odvolací súd vôbec rozhodovať.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a v zmysle ustanovenia skúmal, či sú dané podmienky na zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba žalobca. K späťvzatiu žaloby môže dôjsť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd ( ).

9. V prejednávanej veci, po rozhodnutí súdu prvej inštancie v časti, v ktorej rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu mzdy v sume 2.241,71 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.8.2020 do zaplatenia a o nároku na náhradu trov konania, ktoré v okamihu späťvzatia žaloby nenadobudli právoplatnosť, a teda strany ním ešte viazané neboli, žalobkyňa zobrala žalobu späť. Účinky späťvzatia žaloby ako jednostranného procesného úkonu procesnej strany nastávajú tým, že sa dostane do dispozície adresáta - súdu. Ak žalobca vezme žalobu späť v procesnej situácii, v ktorej to procesný predpis pripúšťa, nemôže už toto späťvzatie vziať späť. Taktiež bol splnený aj ďalší predpoklad na pripustenie späťvzatia žaloby súdom, a to súhlas žalovanej strany s takýmto späťvzatím, keď žalovaný vo svojom podaní adresovanom súdu jasne uviedol, že s týmto späťvzatím žaloby súhlasí.

10. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v časti náhrady mzdy v sume 2.241,71 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.8.2020 do zaplatenia, rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -394 zo dňa 28.2.2024 v tejto časti zrušil a konanie vo veci zastavil podľa a .

11. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, ktorá podanú žalobu vzala späť a nepreukázala splnenie povinnosti zo strany žalovaného.

12. Jedným z častých dôvodov zastavenia konania je späťvzatie žaloby. Žalobcovia realizujú tento úkon napríklad v súvislosti s uzatvorením mimosúdnej dohody so žalovanými, pričom jedným z bodov mimosúdnej dohody býva aj dohoda o tom, že žalobca po jej uzatvorení vezme žalobu späť a každá zo strán sa čiastočne vzdá svojho tvrdeného práva. Pravidelnou obsahovou náležitosťou takejto mimosúdnej dohody býva aj dohoda o tom, že žiadna zo strán si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania. Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby má význam pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. V zmysle konštantnej judikatúry je späťvzatie žaloby považované za zavinené zastavenie konania. Aj v platí, že jednou zo zásad pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Jej podstatou je to, že trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V zmysle zmenenej koncepcie rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, bude nedostatočná taká (mimosúdna) dohoda sporových strán, v ktorej sa obe strany zaviažu neuplatňovať si trovy konania, resp. týchto sa vzdať. Znenie Civilného sporového

poriadku neumožňuje súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadať na takúto mimosúdnu dohodu. Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania bez návrhu, zo žiadneho ustanovenia nevyplýva viazanosť súdu znením mimosúdnej dohody, čo do nároku na náhradu trov konania. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho, preto by súd nemal prihliadať na hmotnoprávny úkon (mimosúdnu dohodu) a jej znenie. Aj zo znenia vyplýva, že súd náhradu trov konania prizná tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Uvedená norma ustanovuje jednoznačný príkaz súdu, nie možnosť, priznať trovy, a to aj v prípade, ak z mimosúdnej dohody vyplýva, že trovy už boli niektorej zo strán uhradené ešte pred zastavením konania, alebo že si trovy nebude uplatňovať žiadna zo strán.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v spore, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie, medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. ). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. . 14. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom vychádzal z ustanovenia (R 49/1993, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. , ).

15. O žiadosti žalobkyne o vrátenie súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie v súlade s , a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).