Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/71/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. B. XX, zastúpená JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 5.663 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.05.2022 č.k. -208 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny 4.955,96 eur s prísl. zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,86 %, o výške ktorých uviedol, že bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 5.663 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30.01.2020 do zaplatenia titulom primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva.

3. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 4.955,96 eur s prísl. z dôvodu, že po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k plneniu uplatneného nároku v tomto rozsahu a žiadala, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na , a zastavil konanie v časti o zaplatenie 4.955, eur s prísl. tak, ako vyplýva z výroku I. rozsudku, nakoľko žalobkyňa zobrala v tejto časti žalobu späť, pričom súhlas žalovaného s týmto späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu, resp. pojednávania.

5. Predmetom konania tak zostal nárok žalobkyne na zaplatenie 707,04 eur s prísl.

6. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa oprela žalobu o tvrdenie, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat. územia C. E. F., na ktorej stojí futbalové ihrisko s príslušenstvom a miestna komunikácia, pričom ide o stavbu, ktorá vlastnícky patrí žalovanému. Žalovaný stavbu stojacu na tomto pozemku užíva napriek tomu, že k tomu žiaden užívací titul nemá. Nakoľko takýmto spôsobom dochádza k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobkyne, za toto

obmedzenie požadovala náhradu, a to za obdobie od 24.01.2017 do 24.01.2020, pričom výšku náhrady odvodila zo znaleckého posudku č. 68/2016, vyhotoveného znalcom G. B. E., ktorý pripojila k žalobe.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , , , , , , , článku 20 ods. 1, 4 SR, článku 11 ods. 1, 4 Listiny základných práv a slobôd, , , , , , , , , , , dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania nároku žalobkyne.

8. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele X/XX-XXX k celku nehnuteľností, označených na príslušnom LV kat. územia C. E. F. ako parcela registra „E“, parcelné číslo XXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1737 m2, ktoré sú zastavané areálom futbalového štadióna a miestnou komunikáciou, teda stavbami vo vlastníctve žalovaného. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný užíva pozemok v spoluvlastníctve žalobkyne, pričom na užívanie tejto nehnuteľnosti pod stavbou nemá zmluvne dojednané právo.

9. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že na predmetný právny vzťah (športový areál, futbalové ihrisko) dopadá , ktorého zmyslom a cieľom bolo raz a navždy definitívne usporiadať vlastnícke vzťahy; okrem iného aj k pozemkom, na ktorých sú umiestnené športové areály, aby právny stav nahradil protiprávny stav vzniknutý užívaním cudzieho pozemku Mestom bez právneho dôvodu.

10. Niet pochýb o tom, čo nakoniec vyplynulo aj z obsahu znaleckého posudku č. 68/2016 znalca G. B. E., predloženého žalobkyňou, a to konkrétne jeho časti „analýza využitia nehnuteľnosti“ a tiež jeho prílohy

- interného listu referátu útvaru hlavného architekta Mesta Košice zo dňa 06.10.2016, že predmetný pozemok je účelovo využívaný žalovaným ako súčasť areálu futbalového štadióna a príslušenstva, a to konkrétne ako časť hracej zatrávnenej plochy a dvora s prístupom k budove priľahlej Kolkárne č. súp. 1221 vo vlastníctve žalovaného (pozemok pod budovou kolkárne nie je predmetom tohto sporu) a časť tohto pozemku je zastavaná miestnou komunikáciou. Z logického výkladu ust. súdu vyplynulo, že pozemok žalobkyne, ktorý je bezprostredne zastavaný stavbou (miestnou komunikáciou), ako aj časť pozemku, na ktorej je trávnatá časť ihriska s tribúnou, rovnako ako súvisiace stavby (tribúna), či rôzne iné zariadenia sú stavbami. Preto k týmto stavbám vzniklo zo zákona v prospech žalovaného vecné bremeno tak, ako má na mysli , a to odo dňa jeho účinnosti, teda od 01.07.2009. Vlastník pozemku preto je povinný strpieť výkon tohto práva do vykonania pozemkových úprav ( spomínaného zákona). Za toto obdobie vlastníkovi pozemku vzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zo zákona zaťažený. Zriadenie vecného bremena k pozemkom je núteným obmedzením vlastníckeho práva a takéto obmedzenie nemôže byť bezodplatné, čo vyplýva aj z (článok 20 ods. 4). Podľa názoru súdu prvej inštancie by bolo v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok.

11. Pri úvahách o tom, či vlastníkovi pozemku patrí jednorazová alebo opakujúca sa náhrada súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, ktorá sa zjednotila na tom, že nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadením vecného bremena v zmysle spomínaného zákona patrí pôvodnému vlastníkovi pozemku a má jednorazový charakter. Aj napriek tomu, že súdna prax vo vyriešení tejto otázky, a teda, či vlastníkovi pozemku patrí náhrada jednorazová alebo formou opakujúceho sa plnenia nebola jednoznačne ustálená, najnovšia rozhodovacia súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky dospela k jednoznačnému záveru, že vlastníkovi pozemku patrí náhrada jednorazová a že patrí len pôvodnému vlastníkovi pozemku. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , , a v tej súvislosti na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.4.2016, sp. zn. , sp. zn. .

12. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že nie je dôvod v danom prípade sa odkloniť od takto ustálenej súdnej praxe a prioritne riešil otázku uplatnenej námietky premlčania nároku žalobkyne z dôvodu jej vznesenia zo strany žalovaného.

13. V tej súvislosti uviedol, že pokiaľ odplata za zriadené vecné bremeno má povahu jednorazového plnenia a zákonné vecné bremeno vzniklo 01.07.2009, v zmysle ust. vlastník pozemku mohol nárok na takúto odplatu uplatniť v trojročnej lehote od jeho vzniku, t.j. do 01.07.2012. V danom prípade žalobkyňa uplatnila prvýkrát nárok žalobou dňa 03.02.2020, pričom predmetnú nehnuteľnosť nadobudla rozhodnutím o povolení vkladu darovacej zmluvy zo dňa 18.10.2013. V čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňa musela a mala vedieť, že nárok na odplatu za zriadenie vecného bremena bol už premlčaný, a teda bol premlčaný aj v čase podania žaloby.

14. Preto posúdil námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej ako dôvodnú a ustálil, že žalobkyni nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva pozemku zriadením vecného bremena v zmysle , z tohto dôvodu nemožno priznať. Preto žalobu zamietol.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle , , Prihliadol na to, že žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu čiastočného plnenia zo strany žalovaného po podaní žaloby, preto žalovaný v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania. Berúc do úvahy fakt, že žaloba bola v zostávajúcej časti o zaplatenie 707,04 eur zamietnutá mal za to, že úspech žalobkyne predstavuje 84,43 % a úspech žalovaného 15,57 %. Žalobkyni tak priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 68,86 % (84,43 - 15,57).

16. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa , a a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že na daný prípad je potrebné aplikovať Na žalovaných pozemkoch nestojí stavba, keďže ani kataster neeviduje na týchto pozemkoch stavbu. Predmetom konania sú parcely, na ktorých je futbalové ihrisko (športový areál) a nie stavba, preto vecné bremeno nikdy vzniknúť nemohlo v zmysle Z ust. navyše vyplýva, že musí isť o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov a v danom prípade tomu tak nie je. Pokiaľ by odvolací súd mal za to, že futbalové ihrisko je stavbou, nejde o stavbu povolenú. Žalovaná strana nepredložila stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Preto nikdy nevzniklo vecné bremeno v zmysle k predmetným nehnuteľnostiam - pozemkom. Uviedla tiež, že v spomínaného zákona je odkaz v súvislosti s pozemkom pod stavbou na cestný zákon, pričom zákonodarca za stavbu nepovažuje v zmysle spomínaného zákona cintorín, športový areál alebo verejnú zeleň. V spomínaného zákona je poznámka č. 4, kde zákonodarca vysvetľuje, čo chápe pod pojmom stavba, keď sa odvoláva na stavebného zákona, kde pod stavbou je potrebné rozumieť stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Vychádzajúc z a spomínaného zákona pod usporiadaním vlastníckych vzťahov zákonodarca nerozumie zriadenie vecného bremena, táto skutočnosť explicitne vyplýva zo na verejnú zeleň, športový areál a cintoríny. Žalobkyňa preto má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle . Súd preto vec nesprávne právne posúdil. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že vecné bremeno sa nevzťahuje na verejnú zeleň, cintorín a športovisko, preto musí ísť o nárok titulom bezdôvodného obohatenia. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá vychádzala z toho, že odplata za vecné bremeno je opakujúca sa, poukázala na rozsudky okresných a krajských súdov, na ktoré poukázala už aj v priebehu konania. Podľa názoru žalovanej je legitímne očakávať, že súd bude aplikovať spomínaný zákon vo svetle týchto rozhodnutí. V čase podania žaloby súdna rozhodovacia prax bola toho názoru, že vlastníkovi pozemku patrí náhrad opakujúca sa. Navyše pokiaľ by malo ísť o odplatu jednorazovú, nič nedonúti obce a samosprávne kraje, aby pristúpili k vysporiadaniu vlastníckych vzťahov k pozemkom pod ich stavbami tak, ako predpokladá zákon. Najvyšší súd vyriešil definitívne otázku náhrady za vecné bremeno až po 6 rokoch od účinnosti zákona, stalo sa tak niekedy v roku 2015. Je v rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní, aby súd takýto nárok posudzoval ako nárok na jednorazovú odplatu.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „") v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

18. Odvolaním bol napadnutý (len) výrok rozsudku v jeho zamietajúcej časti a súvisiaci výrok o trovách konania, preto (len) tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu.

19. Žalobkyňa napadla rozsudok z dôvodov podľa , a , teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že konanie netrpí vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné dokazovanie, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

22. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.06. 2023 o 10.25 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.06.2023 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

24. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na náhradu za obmedzenie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých je spoluvlastníčkou - pozemkom, a ktorú uplatnila vo vzťahu k žalovanému, ktorý užíva tieto nehnuteľnosti tým, že na nich stojí stavba - športový areál (časť tejto stavby, ktorá je predmetom konania je tvorená trávnatou časťou ihriska a časť tvorí cestná komunikácia) bez toho, aby k tomuto užívaniu mal zmluvný základ.

25. Súd prvej inštancie zamietol žalobu po tom, ako nárok žalobkyne posúdil ako nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena v zmysle a uzavrel, že žalobkyni týmto titulom patrí jednorazová náhrada, ktorá je v danom prípade premlčaná.

26. Odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie považuje za správny.

27. K právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie v súvislosti s aplikáciou na daný prípad odvolací súd dodáva nasledovné:

28. Medzi stranami sporu nebolo sporné vlastnícke právo žalobkyne vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ich výmera ani skutočnosť, že na predmetných nehnuteľnostiach – pozemkoch v užívaní žalovaného je umiestnená trávnatá časť futbalového ihriska a miestna komunikácia, ktoré prešli do vlastníctva žalovaného v zmysle Spornou v konaní nebola ani skutočnosť, že žalovaný nemá k užívaniu predmetných nehnuteľností v spoluvlastníctve žalobkyne dojednané žiadne užívacie právo.

29. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, v danom prípade nebolo sporným ani to, že pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne je účelovo využívaný ako súčasť športového areálu - futbalového štadióna s príslušenstvom, a to ako časť hracej zatrávnenej plochy s prístupom k budove priľahlej kolkárne s číslom súp. XXXX vo vlastníctve žalovaného (pozemok pod budovou kolkárne nebol predmetom sporu) a časť pozemku, ktorá je zastavaná miestnou komunikáciou. Vizuálny obraz tejto situácie vyplynul z prílohy na strane 26 znaleckého posudku č. 68/2016 znalca G. B. E. (č.l. 39 spisu). Ako vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností, ktorý je ako príloha súčasťou spomínaného znaleckého posudku a je obsiahnutý v spise na č.l. 34 - 37, v tomto areáli sa nachádzajú stavby - tribúna so šatňami (iná budova) a kolkáreň (budova pre šport a rekreačné účely), obe ako stavby postavené na zemskom povrchu, evidované na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností okres C. G., kat. územie C. E. F., so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a so súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X, vo vlastníctve žalovaného s tým, že pozemky parc. č. XXXX/X o výmere 10.192 m2 sú evidované ako ostatné plochy so spôsobom

využitia ako pozemok, na ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, autokemp, táborisko a iné a parc. č. XXXX/X o výmere 939 m2 - zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia ako pozemok, na ktorom je dvor, obe umiestnené v zastavanom území obce v katastri nehnuteľností okresu C. G., katastrálne územie C. E. F. s tým, že list vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam nie je založený (viď č.l. 34 spisu).

30. Podľa tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (odkaz na , a ) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „“).

31. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkvi, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu (odkaz na ).

32. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (odkaz na až 151p ), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (odkaz na až 42 ).

33. Cieľom spomínaného zákona je usporiadať neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy mimo iné aj tak, ako tomu je aj v danom prípade. Obce a vyššie územné celky sa podľa spomínaného zákona stali vlastníkmi stavieb. Pokiaľ však tieto neboli vlastníkmi pozemkov pod stavbami, majetkovo-právne neusporiadané pozemky pod stavbami do ich vlastníctva neprešli. Ako vyplýva z vyššie cit. ust. primerane podľa tohto zákona sa usporiadavajú aj pozemky, na ktorých sa nachádza cintorín, športový areál alebo verejná zeleň. Spôsob riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom, na ktorých stoja stavby, ktorých vlastník ku dňu účinnosti zákona k pozemku pod stavbou nemá zmluvne dohodnuté iné právo je taký, že zo zákona vzniká v zmysle vyššie cit. ust. vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívaného vlastníkom stavby dňom účinnosti zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou.

34. Práve o taký prípad ide v danej veci.

35. Vychádzajúc z ust. a niet pochýb o tom, že pozemky a stavby sú dve samostatné veci, keďže vychádza z oddeleného vlastníctva k pozemkom a stavbám na nich stojacich. Z dôvodu veľmi stručného konštatovania zákona o tom, čo je stavba, z hľadiska výkladu toho pojmu vzniká množstvo otázok. Hoci výslovne hovorí, že stavba je samostatnou vecou, je potrebné zohľadniť vždy okolnosti konkrétneho prípadu a uzavrieť, či stavba je vecou samostatnou alebo je súčasťou pozemku. v ust. definuje stavbu ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom; upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu; ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe; pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia a umiestnenie pod zemou. Pre účely občianskeho práva je pojem stavba nevyhnutné vykladať staticky, ako vec v právnom zmysle (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Stavbou v občianskoprávnom zmysle podľa ustálenej judikatúry sa rozumie výsledok stavebnej činnosti tak, ako ho chápu stavebné predpisy, pokiaľ výsledkom takejto činnosti je vec v právnom zmysle, t.zn. spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov vrátane vlastníckeho práva (teda nie súčasť inej veci). K tomu pozri rozsudok NS ČR sp. zn. .

36. V danom prípade niet pochýb o tom, že futbalová tribúna so šatňami a kolkáreň - obe zapísané v katastri nehnuteľností ako stavby, sú samostatnými vecami v právnom zmysle, keďže ide o samostatné stavby (nejde o súčasť pozemku), ktoré sú výsledkom ľudskej stavebnej činnosti a ktoré sú spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, t.j. predmetom vlastníckeho práva a to aj podľa stavebných predpisov. Tieto stavby tvoria neoddeliteľný celok – športovisko spolu s ostatným príslušenstvom, ktoré je tvorené futbalovým štadiónom, trávnatou plochou, chodníkmi a spevnenými plochami. Niet žiadnych pochýb o tom, že športovisko - futbalový areál ako celok primárne funkčne slúži na zabezpečenie potrieb obyvateľov mesta v súvislosti so športovým využitím a práve toto funkčné využitie determinuje predpoklad pre ponímanie tohto sreálu ako celku. Pokiaľ ide o predmetné pozemky, tieto jednoznačne tvoria priľahlú plochu k pozemkom zastavaným budovami, keďže spĺňajú zákonnú definíciu „pozemku pod stavbou“ tak, ako ich definuje vyššie cit. ust. Vzchádzajúc z gramatického ale aj teleologického výkladu tohto zákonného ustanovenia takýmto „pozemkom pod stavbou“ zákon rozumie nielen pozemok, na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ale aj priľahlú, (t.j. susednú plochu), ktorá svojím umiestnením tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

37. Pokiaľ ide o miestnu komunikáciu, nachádzajúcu sa na predmetných pozemkoch, túto v zmysle zák. č je tiež potrebné považovať za pozemnú komunikáciu. Miestna komunikácia je samostatnou vecou - stavbou. považuje miestnu komunikáciu za inžiniersku stavbu, ktorá spĺňa náležitosti stavby v zmysle (viď spomínaného zákona). Napokon aj v ust. zákon definuje, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Z toho vyplýva, že zákon implicitne rozlišuje medzi vlastníctvom stavby miestnej komunikácie a vlastníctvom pozemku, na ktorom sa táto nachádza. Miestne komunikácie tak môžu byť samostatne spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov a z toho dôvodu je potrebné považovať ich za stavby nielen v zmysle správnych predpisov, ale aj v zmysle občianskoprávnom (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

38. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že v zmysle k predmetným pozemkom k 01.07.2009 zo zákona vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

39. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky formy náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena zo , zákon túto otázku nerieši. Ako však správne uviedol súd prvej inštancie, rozhodovacia prax dovolacieho súdu je v tomto smere ustálená.

40. Je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľky do tej miery, že skoršia súdna prax vychádzala z toho, že vlastníkovi pozemku v zmysle patrí opakujúca sa (nie jednorazová) náhrada vo výške obvyklého nájomného. Vychádzalo sa z rozhodovacej činnosti vyšších súdnych autorít, ktorej základom bol nález Ústavného súdu SR , pričom ústavný súd sa už v rozhodnutí sp. zn. priklonil k úvahám o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia.

41. Odlišné od tejto rozhodovacej praxe sú však závery rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré vytvárajú ustálenú rozhodovaciu prax ku dňu rozhodnutia súdu, odlišnú od doterajšej súdnej praxe a teda, že vlastníkovi pozemku patrí jednorazová náhrada. Ide o závery rozhodnutí NS SR sp. zn. z 26.08.2019, z 30.11.2020, podľa ktorých vlastníkovi pozemku patrí jednorazová náhrada a vzniká tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona, t.j. k 01.07.2009, pričom sa premlčuje v lehote 3 rokov. Tieto rozhodnutia vychádzajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. (R 73/2016), sp. zn. , týkajúcich sa priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa a konštatovali, že tam vyslovený právny názor je prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa Aj ďalšia novšia judikatúra dovolacieho súdu sa zjednotila na priznávaní jednorazovej náhrady (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. , ).

42. Posudzovanie formy tejto náhrady ako opakovanej by znamenalo odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, za ktorú je v zmysle judikátu R 71/2018 potrebné považovať stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca ja v jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Z týchto dôvodov odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie a teda, že náhradu za je potrebné ponímať ako náhradu jednorazovú, na ktorú vznikol nárok vlastníkovi pozemku ku dňu účinnosti zákona, t.j. ku dňu 01.07.2009 a ktorý nárok sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote. V čase podania žaloby na súd dňa 04.02.2020 bol preto tento nárok premlčaný.

43. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že v čase podania žaloby bolo legitímne očakávať, že súd bude vychádzať z judikatúry súdov o tom, že mu patrí opakujúca sa náhrada. Žaloba bola podaná na súde dňa 08.07.2020, teda v čase, kedy už najvyšší súd v rozhodnutí zo dňa 26.08.2019 sp. zn. sa zaoberal správnosťou vyriešenia tejto otázky o jednorazovej náhrade a tiež konštatoval, že obdobnú „dovolaciu otázku“ už najvyšší súd riešil v rozsudku z 24. marca 2015, sp. zn. a v rozsudku zo 14. apríla 2016, sp. zn. , ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).