Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Er-333-2011.pdf
PDF · 127.02 KB
Case nature
Subarea
25Er/333/2011
Uznesenie
Okresný súd Nitra v exekučnom konaní v prospech oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 01 Piešťany, IČO: 36234176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokát, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: K. Y., X.. XX.X.XXXX, XXX XX Y. Z. Č. .G.. XXX, zast. JUDr. Mária Jakubíková, advokát, Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra, pre vymoženie 829,88 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Burim, LLM pod značkou EX 2574/11 za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je povinný zaplatiť povinnej náhradu trov exekučného konania vo výške 145,44 Eur k rukám právnej zástupkyne povinnej JUDr. Márii Jakubíkovej, so sídlom v Nitre, Fr. Mojtu 43, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. O trovách súdneho exekútora súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 14.3.2011 požiadal oprávnený súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, so sídlom Exekútorského úradu v Leviciach Ku Bratke 3, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-FP 7/2009 zo dňa 21.12.2010 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 834,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,080 % denne zo sumy 834,64 Eur odo dňa 25.10.2008 do 31.5.2010 spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 834,64 Eur od 1.6.2010 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučné konanie sa začalo dňa 17.3.2011. Podaním zo dňa 30.3.2011 súdny exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo Okresným súdom Nitra („ ďalej iba súd “) súdnemu exekútorovi udelené dňa 27.4.2011 pod číslom 5403 084782 *.
Dňa 13.8.2013 bol súdu doručený návrh povinného, podaný cestou právneho zástupcu, na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti v zmysle § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku. Povinná vo svojom návrhu nepoprela skutočnosť, že som s oprávneným uzatvorila dňa 10.04.2008 Úverovú zmluvu, na základe ktorej jej oprávnený poskytol úver vo výške 25.000,-SK (829,84,-Eur), ktorý mala splatiť v 60-tich
mesačných splátkach vo výške 935,-SK (31,03,-Eur). Prvú splátku úveru vo výške 935,-Sk zaplatila dňa 29.05.2008. Nakoľko ďalšie splátky úveru s v tom čase nevládala splácať, oprávnený listom zo dňa 24.10.2008 vyhlásil splatnosť celého čerpaného úveru a to v nadväznosti na obsah úverových podmienok. Zároveň vyzval povinnú na zaplatenie dlžnej sumy 53.891,-Sk (1.788,85,-Eur).Povinná oprávnenému zaplatila dňa 25.02.2009, prevodom na účet oprávneného, sumu 829,85,-Eur (25.000,- Sk). Po uhradení tejto sumy, resp. vrátení všetkých poskytnutých finančných prostriedkov oprávnenému bola v domnení, že jej dlh bol voči oprávnenému splnený a on už voči nej nemá žiaden ďalší nárok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže oprávnenému celý čerpaný úver vo výške 25.000,-Sk + 1.splátku vo výške 935,-Sk uhradila, má za to, že exekúcia vedená voči nej je nezákonná. Povinná v návrhu ďalej poukazuje na existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dáva do pozornosti, že v zmysle názoru Súdneho dvora ES sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Je toho názoru, že právny vzťah medzi mnou, povinnou a oprávneným, vzniknutý z vyššie citovanej úverovej zmluvy, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský a aplikovať naň príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (ust. § 53 ods.4 Obč. zákonníka) a ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľských zmluvách, spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vždy spája sankciu neplatnosti. Ďalej uvádza, že aj príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, ako príklad uvádza ods. 1 písm. q) neposkytnutie spotrebiteľovi právo, alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli úverové zmluvné podmienky oprávneného, spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., podľa ktorých bola medzi účastníkmi konania, Hlava 14 a § 19, dojednaná rozhodcovská doložka. Už zo samotného znenia doložky vyplýva, že majetkové spory, vzniknuté z tejto úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným 17.2.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený za rozhodcu určiť aj sám seba. Pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. Pre prípad, že jediný rozhodca nebude môcť z vážnych dôvodov spor rozhodovať, odmietne tento spor pojednávať alebo sa funkcie rozhodcu vzdá, sa zmluvné strany dohodli, že JUDr. Radim Kuchta ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov. V prípade, že týmto jediným rozhodcom bude sám JUDr. Radim Kuchta, ustanoví nového jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. Povinná uvádza, že si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala ani na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mala možnosť buď zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý. O dojednaní rozhodcovskej doložky povinná nemala vedomosť, nakoľko úverové podmienky oprávneného boli síce súčasťou zmluvy, no sú spísané na troch stranách nečitateľnou veľkosťou písma a pre ňu ako spotrebiteľa a osobu neznalú zákonov a právnych predpisov, boli nezrozumiteľné a nejasné. Ak by bola bývala vedela, že sa vopred vzdávam práva prejednať prípadný spor pred všeobecným súdom a že ho bude rozhodovať už vopred zvolený rozhodca, takúto zmluvu by zrejme nepodpísala. Aj keby som o tejto podmienke vedela, nemala by žiadnu možnosť vyjednať si lepšie podmienky v zmluve, keďže nemala na výber buď zmluvu podpísať ako celok alebo ju ako celok odmietnuť. Nakoľko bola vo finančnej tiesni a odkázaná na finančné prostriedky oprávneného, zmluvu podpísala. Je presvedčená, že uvedená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech ako spotrebiteľa a to tým, že ju núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje oprávnený. Jej pozíciu spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní oslabuje aj skutočnosť, že okruh rozhodcov je dopredu určený oprávneným s tým, že v prípade
ak ani jeden v zmluve uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, náhradného rozhodcu opäť určí oprávnený. Zmluvná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, tj. oprávneným je pre jej neprijateľnosť neplatná (§ 53 ods. 5 Obč. zák.) a rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná prekážka brániaca exekúcii V tejto súvislosti poukazuje aj názor Ústavného súdu SR (I. ÚS 456/2011) v zmysle ktorého je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočnosti povinná žiada súd, aby opätovne preskúmal platnosť rozhodcovskej doložky resp. jej nesúlad s právnou úpravou o ochrane spotrebiteľa a vydal uznesenie, ktorým exekučné konanie zastaví. Uplatnila si náhradu trov konania spolu vo výške 145,44 Eur.
Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka.
Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody na zastavenie exekúcie. Z Úverovej zmluvy č. 3804065313 zo dňa 9.4.2008 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi oprávneným a povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. V zmysle zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 829,85 Eur (25 000,-Sk). Poskytnutý úver sa povinná zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 31,03 Eur (935,-Sk). Nakoľko žalovaná si svoju povinnosť riadne nesplnila, čo vo svojom podaní potvrdila, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku. Neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa ako aj vzhľadom k tomu, že je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch opätovne. S ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného je na predmetný právny vzťah nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Význam ochrany spotrebiteľov viedol k tomu, že v článku 6ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“) stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre spotrebiteľa“. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. zaviesť rovnosť.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Exekučný titul sa skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom či s dobrými mravmi.
Exekučný súd na základe citovaných ustanovení skúmal podmienky zákonnosti exekučného konania, či návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať súd. Umožňuje mu to ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže súd príslušný na exekúciu exekučné konanie zastaviť, buď na návrh (ods. 1), alebo aj bez návrhu účastníka konania (ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/). Rovnako tak môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorá sa vzťahuje aj na možnosť čiastočného zastavenia exekúcie. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK teda oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v súčasnom § 57 Ex. poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011, 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012, v zmysle tohto rozhodnutia ma Exekučný súd povinnosť skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie
Súd preskúmaním úverových zmluvných podmienok oprávneného zistil, že v úverových podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v hlave 14. Záverečné ustanovenia, § 19 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka:
„ Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným 17.2.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán zmeniť svoje sídlo a tak nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. JUDr. Radim Kuchta je však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej stránke...“.
Jednou zo zásad, ktoré platia pre spotrebiteľské zmluvy je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Podľa názoru súdu v prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny, ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 O.s.p, teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný Na základe vyššie uvedeného rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom
Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie uvedenú judikatúru Európskeho súdneho dvora najmä na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira (na ktorý poukázal aj povinný vo svojom podaní), Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
Súd sa tak stotožnil s argumentáciou povinného týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Pri preskúmavaní sa súd zameral aj na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Súd o návrhu na povolenie odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku nerozhodoval, majúc na zreteli hospodárnosť konania, i s ohľadom na skutočnosť, že súd exekučné konanie týmto uznesením zastavil.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len „výpočtový základ“).
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Za rok 2013 vo výške 7,81 Eur.
O náhrade trov povinného v exekučnom konaní súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 251 odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže exekúcia v danej veci nebola začatá dôvodne, z dôvodu, že súd posúdil rozhodcovskú doložku, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je tak zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a tak exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania, je oprávnený povinný nahradiť trovy v tomto exekučnom konaní povinnému, keďže tento mal v konaní plný úspech. Trovy povinného pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom. Trovy právneho zastúpenia advokátom vo výške 145,44 Eur, podľa ust. § 13a ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytované právne služby pozostávajú z úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Hodnota 1 úkonu (vychádzajúc z aktuálnej hodnoty veci 1.987,83 Eur) je vo výške 1- ice z 81,33 Eur tj., vo výške 40,67 Eur podľa ustanovenia § 10 odsek 1 v spojení s § 13 a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z., ďalej si právny zástupca uplatnil tzv. režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za každý úkon, ktorý je na rok 2013 stanovený vo výške 7,81 Eur, tj. 3 x (40,67 + 7,81) = 145,44 Eur.
O trovách súdneho exekútora bude súd rozhodovať samostatným uznesením, v prípade, že si súdny exekútor bude uplatňovať náhradu trov exekúcie prostredníctvom súdu.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, exekučný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresný súd Nitra (§ 374 odsek 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42ods.3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.